Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8204113586
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8204113586.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1. I. U., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. námestie
XX, T., t. č. J. XX, P., 2. O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, K. T., M. republika, 3. O.. D. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, P., 4. E.. art. O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, T., 5. T. J., rod.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 2, T., 6. O.. E. D., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, P., 7. R. E.,
rod. U., nar. XX.XX.XXXX, nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, T., 8. I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, T.,

zast. Bc. I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. rad XX, T., žalobcovia v 3, 4, 5 a 7 rade zastúpení žalobkyňou
v 6. rade, proti žalovaným: X.Nine S., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom na neznámom mieste, 2. T.
U., bytom na neznámom mieste, 3. J. U., bytom na neznámom mieste, 4. G. U., bytom na neznámom
mieste, žalovaní v 1. až 4. rade zastúpení opatrovníkom Mesto Bardejov, so sídlom Radničné námestie
16, Bardejov, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov v 1., 3 . až 8. rade proti uzneseniu
Okresného súdu Bardejov č. k. 2C/172/2004-407 zo dňa 03.03.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa.

O d m i e t a odvolanie Ing. E. D. rod. U. podané v mene O. K..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie.

Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 104 ods. 1; 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Konštatoval, že vo veci bráni opätovnému prejednaniu a rozhodnutiu prekážka veci rozsúdenej. Táto
prekážka tvorí neodstrániteľnú prekážku konania a keďže právoplatné rozhodnutie Okresného súdu

Bardejov pod sp. zn. 7C 240/1996 nebolo ku dňu vydaniu tohto rozhodnutia zrušené alebo zmenené,
nie je možné vo veci pokračovať.

Súd prvého stupňa uvedené konštatoval na základe zistenia, že dňa 15.7.2004 bol na Okresný súd
Bardejov doručený návrh žalobkyne v 1. rade, ktorým sa domáhala pokračovania v konaní vedenom na
Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. C.d 917/63 vo veci vpisu vlastníckeho práva na základe skutočnej

držby. Svoj nárok odôvodnila tým, že predmetné konanie nebolo ukončené a v dôsledku toho žiada v
konaní pokračovať. Keďže O. U. dňa XX.X.XXXX (pred podaním žalobného návrhu) zomrel, bola zo
strany žalobkyne v 1. rade vznesená požiadavka konanie voči nemu zastaviť a nárok žalobkyne v 2.
rade vylúčiť na samostatné konanie. Dňa 23.11.2004 bolo súdu doručené opravené podanie, pričom
ako žalobkyňa bola výlučne uvedená I. U., nar. X.XX.XXXX, ktorá sa domáhala určenia, že je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti - domu, so súpisným číslom XX na parcele KN XXX o výmere 549 m2,

evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. T.. Nárok bol odôvodnený vydržaním vlastníckeho práva k predmetnému
domu, keďže tieto nehnuteľnosti boli žalobkyňou v 1. rade a jej manželom od roku 1947 užívané. Navýzvu súdu zo dňa 13.1.2005 žalobkyňa uviedla, že žaloba nie je novým samostatným nárokom, ale
pokračovaním konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. C.d. 917/63.

Súd uznesením č. k. 2C 172/2004 - 73 zo dňa 10.3.2005 podanie žalobkyne zo dňa 10.11.2004 odmietol.
Na odvolanie žalobkyne v 1. rade Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 3Co 133/05-83 zrušil odvolaním
napadnuté uznesenie a vrátil vec Okresnému súdu Bardejov na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie
odôvodnil nedostatočným skúmaním prvostupňového súdu ohľadom žalovaných v 1. - 4. rade, či žijú a
ak nežijú, či majú dedičov, resp. či nie je vhodné im ustanoviť opatrovníka. Odvolací súd zároveň upriamil

pozornosť prvostupňového súdu na prekážku začatého konania.

Súduznesenímzodňa19.9.2006ustanovilžalovanýmv1.-4.radeopatrovníkavyššiusúdnuúradníčku.

Návrhom doručeným súdu dňa 12.11.2008 bola navrhnutá zmena žaloby, na základe ktorej sa
žalobcovia domáhali určenia, že žalobkyňa v 1. rade a jej manžel (právny predchodca žalobcov v 2. -

8. rade) boli k 27.5.2004 bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXX, obec T., katastrálne územie T. ako zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX o výmere 549
m2 a meštiansky dom, súpisné číslo XX, na parcele XXX.

Súd uznesením č. k. 2C 172/2004 - 231 zo dňa 22.1.2009 takto navrhnutú zmenu žaloby pripustil.

Vlastnícke právo odôvodnili žalobcovia vydržaním.

Na Okresom súde Bardejov sa pod spisovou značkou 7C/240/96 viedlo konanie medzi žalobkyňou v 1.
rade a právnym predchodcom žalobcov v 2. - 8. rade - O. U. proti žalovaným v 1. - 5. rade. Predmetom
konaniabolourčenievlastníckehoprávakrodinnémudomuč.XXaparceleKNXXXovýmere549m2,na

ktorej je rodinný dom postavený. Nárok bol odôvodnený vydržaním. Žaloba bola rozsudkom Okresného
súdu Bardejov zo dňa 23.6.1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.1.02008
zamietnutá s odôvodnením, že k vydržaniu predmetných nehnuteľností nemohlo dôjsť z dôvodu, že
pôvodní žalobcovia neboli dobromyseľní, čo je jedným z predpokladov vydržania.

Súd sa z dôvodu úpravy žalobného petitu nezaoberal skúmaním, či konanie C.d. 917/63 vôbec je alebo
nie je právoplatne skončené a či v dôsledku druhej možnosti neprichádza do úvahy zastavenie tohto
konania pre litispendenciu, resp. pri právoplatnom skončení pre prekážku res iudicata, pokiaľ ide o
uvedené predchádzajúce konanie.

V priebehu konania bolo ustálené, že toto konanie sa vedie o určenie vlastníckeho práva k domu č..
XX na parcele č. XXX a k pozemku o výmere 549m2, obe nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX, kat.
územie T..

Totožnosť veci v zmysle ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p. je daná nielen totožnosťou účastníkov konania,

ale i totožnosťou predmetu konania. O totožnosť v subjektoch pôjde nielen v prípade, že v novom konaní
pôjde o totožný nárok medzi tými istými procesnými stranami, resp. ich právnymi nástupcami, ale i
vtedy, ak v ňom nositelia práv vystupujú v tom istom právnom vzťahu, prípadne i v iných procesných
postaveniach. O totožnosť predmetu konania pôjde v prípade, že v novom konaní ide o rovnaký nárok
alebo stav, o ktorom bolo už raz právoplatne rozhodnuté, ak sa pri tom opiera o totožný právny dôvod;

ten je ale daný len vtedy, ak plynie z rovnakého skutkového stavu.

K zisťovaniu, či ide o prekážku veci rozhodnutej, skúma súd v každom štádiu konania. Súd skúma
prekážku rozhodnutej veci z úradnej moci, nič však nebráni účastníkom upriamiť pozornosť súdu na túto
skutočnosť kedykoľvek počas konania.

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá vylučuje, aby súd vec znovu prejednal, je vyslovená v
ustanovení § 159 ods. 3 O.s.p. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sú súčasne splnené 3 podmienky: začne
sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, začne sa opätovne konať medzi tými
istými účastníkmi a o tej istej veci.

Za tú istú vec v zmysle § 159 O.s.p. treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už
právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu.
Pokiaľ ide o rozhodnutie o určovacej žalobe, či zakladá prekážku rozsúdenej veci, bude rozhodujúci ajprávnystavzáväzneurčenýjehoobsahom.Akrozhodnutievyznietak,žepodľanehoprávoaleboprávny
vzťah, prípadne povinnosť existuje (neexistuje), je tým daná prekážka res iudicata pre novú určovaciu
žalobu. Ak ale určovacia žaloba bola zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu právneho

vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku rozsúdenej veci podľa §
159 ods. 3 O.s.p.

Súd prvého stupňa konštatoval, že boli splnené všetky predpoklady pre rozhodnutie v zmysle výroku
tohto uznesenia. Je totožný okruh účastníkov v porovnaní s konaním 7C 240/96. Okruh žalovaných

je totožný bezo zmeny, okruh žalobcov je podmienený smrťou pôvodného žalobcu O. U.. Žalobkyňa v
1. rade bola žalobkyňou aj v pôvodnom konaní, žalobcovia v 2. - 8. rade tohto konania sú právnymi
nástupcami (dedičmi, resp. dedičmi po dedičoch) O. U..

Rovnako je totožný aj žalobný nárok. Pokiaľ v pôvodnom konaní 7C 240/96 požadovali žalobcovia
určenie vlastníckeho práva (keďže boli manželmi, tak bolo požadované určenie vlastníckeho práva

oboch žalobcov titulom BSM v podiele 1/1 k celku). V konaní 2C 172/04 sa žalobcovia domáhajú
určenia, že v deň smrti O. U. boli obaja pôvodní žalobcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných
nehnuteľností. Vzhľadom na už konštatované manželstvo pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade sa jedná
o totožný právny nárok.

V tomto konaní žalobcovia v 2. - 8. rade vystupujú ako právny nástupcovia pôvodného žalobcu O. U., ich
právny nárok je od jeho nároku priamo a bezprostredne odvodený a z toho dôvodu nie je samostatným
nárokom.

Predmet sporu je v oboch konaniach totožný. Žalobcovia sa opakovane domáhajú určenia vlastníckeho

práva k domu a pozemku, na ktorom je dom postavený. Teda aj požiadavka totožného skutkového stavu
je vyriešená.

S prihliadnutím na konštatovanie, že sa jedná o určenie vlastníckeho práva, súd skúmal aj právny titul
samotného žalobného nároku.

V oboch predmetných právnych veciach sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva na základe
vydržania. V oboch prípadoch sa vydržacia doba odvíjala od jej uplynutia pred podaním žaloby 7C
240/96. Konanie vedené na Okresnom súde Poprad pod spisovou značkou 2C 172/04 nie je konaním,
v ktorom by sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k predmetu sporu na základe iných

skutočností než tých, ktoré uvádzali v konaní 7C 240/96, resp. základ nároku spočíva vo vydržaní a
splnení všetkých podmienok tohto právneho inštitútu, vrátane dobromyseľnosti. Práve k tomuto smerujú
dôkazy v konaní 2C 172/04, ktoré tvrdia dobromyseľnosť žalobcov dávno pred začatím konania 7C
240/96. Doba od právoplatnosti veci 7C 240/96 do začatia konania 2C 172/04 nemá na podstatu
tvrdeného vydržania žiadny zmysel a nejedná sa o nový nárok titulom vydržania, ktorý by sa opieral

práve alebo aspoň z časti o toto obdobie.

V oboch prípadoch bol právnym dôvodom vzniku vlastníckeho práva uzavretie kúpnej zmluvy medzi
žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalobkyňou v 1. rade a jej manželom ako kupujúcimi v spojení s
uplynutím zákonom stanovenej vydržacej doby. Súd v pôvodnom konaní zamietol nárok žalobcov práve

zdôvodu,ženeexistujúpredpokladyprevznikvlastníckehoprávazdôvodunedobromyseľnostižalobcov
od počiatku a počas celého obdobia od roku 1947. Súd teda v danej veci skorším rozhodnutím záväzne
posúdil neexistenciu právneho vzťahu žalobcov k nehnuteľnostiam, vlastníckeho práva ku ktorým sa
v oboch prípadoch domáhajú. Žaloba nebola zamietnutá bez takéhoto určenia len napr. z procesných
dôvodov. Žalobcovia sa zároveň domáhali obnovy konania 7C 240/96, ktorá však nebola povolená.

Súd uznesením č. k. 2C 172/2004 - 285 zo dňa 24.7.2009 konanie pre prekážku rozhodnutej veci
zastavil. Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie, na základe čoho odvolací súd uznesením č.k. 5Co
259/2009-311 zo dňa 26.11.2009 rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Voči tomuto rozhodnutiu
bolo podané dovolanie. Dovolací súd uznesením č. k. 2Cdo 95/2010-331 zo dňa 29.4.2010 zrušil

uznesenieprvostupňovéhoakoajdruhostupňovéhosúduavecvrátilokresnémusúdunaďalšiekonanie.
Prekážkou rozhodnutej veci sa nezaoberal, ale vytkol prvostupňovému súdu, že v roku 2006 ustanovil
žalovaným v 1. - 4. rade za opatrovníka vyššiu súdnu úradníčku Okresného súdu Bardejov, čím im odňal
právo konať pred súdom. Poukázal na účel inštitútu ustanovenia za opatrovníka a na skutočnosť, že odzamestnanca súdu, ktorý vec prejednáva, nemožno očakávať, že bude dostatočne razantne hájiť práva
zastúpeného tak, ako sa to od neho vyžaduje. Poukázal aj na to, že pokiaľ sa nepodarí zistiť pobyt
žalovaných v 1. - 4. rade a ani osoby pôsobiace v rodinnom, pracovnom, kultúrnom alebo inom vzťahu

k nim, môže ustanoviť za opatrovníka aj obec.

Súd následne skúmal pobyt žalovaných v 1. - 4. rade a po zistení, že miesto ich súčasného bydliska nie
je možné zistiť, ustanovil im za opatrovníka obec, v ktorej mali posledný súdom zistený pobyt - Mesto
Bardejov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o žalovaného v 5. rade, ktorý je s nimi v rovnakom

procesnom postavení, je nepochybné, že bude hájiť ich záujmy rovnako, ako háji svoje záujmy v tomto
konaní a nemožno od neho očakávať procesnú pasivitu ako opatrovníka žalovaných v 1. - 4. rade, čím je
naplnenýúčelopatrovníckehokonaniaapožiadavkadovolaciehosúdu.Súdzároveňzrušilopatrovníctvo
žalovaných v 1. - 4. rade vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Bardejov v intenciách rozhodnutia
dovolacieho súdu.

Následne súd uznesením č. k. 2C 172/2004-355 zo dňa 8.11.2011 konanie po odstránení vytýkaných
nedostatkov zo strany Najvyššieho súdu SR pre res iudicatae opätovne zastavil. Voči tomuto uzneseniu
podali žalobcovia odvolanie. Uznesením sp.zn. 5Co 83/2012 zo dňa 6.12.2012 odvolací súd zrušil toto
uznesenie z dôvodu, že jeden z žalobcov, pôvodný žalobca v 2. rade A. U., dňa 15.8.2011, teda pred
vydaním odvolaním napadnutého uznesenia, zomrel.

Súd zistil, že dňa 15.8.2011 skutočne zomrel pôvodný žalobca v 2. rade A. U., nar. X.X.XXXX, naposledy
bytom H. XX, M. republika. D. dedičia boli žalobkyňa v 2. rade, ďalej pôvodní žalobcovia v 9. rade (A. U.,
bytom T. XXX, R., M. republika) a v XX. rade (P. U., bytom J. XX, M. republika), ktorí sa týmto okamihom
stali účastníkmi aj tohto konania ako právni nástupcovia po poručiteľovi na strane žalobcov. Tí dedičstvo

po poručiteľovi neodmietli a v dedičskom konaní uzavreli dedičskú dohodu. J. dedičov po pôvodnom
žalobcoviv2.radeA.U.,ktorýzomreldňaXX.X.XXXX upovedomiloprebiehajúcomkonanínatunajšom
súde a poučil ich podľa §§ 90, 91, 107 O.s.p. Zároveň ich vyzval, aby súdu v lehote 10 dní, oznámili, či
budú v konaní pokračovať na strane žalobcov. Dňa 3.5.2013 bolo súdu doručené podanie žalobcov v 9.
a 10. rade, ktorí uviedli, že v tomto konaní nebudú ďalej pokračovať na strane žalobcov. Žalobkyňa v 2.

rade sa do dnešného dňa nevyjadrila. Podľa obsahu súd posúdil toto vyjadrenie pôvodných žalobcov v
9. a 10. rade ako ich späťvzatie návrhu a uznesením č.k. 2C 172/2004 - 404 zo dňa 4.9.2013, ktoré
nadobudloprávoplatnosťdňa23.10.2013,konanieoichnárokuzastavil.Vzastavujúcejčastiúčastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

Následne súd prvého stupňa z dôvodov uvedených vyššie konanie uznesením, ktoré je predmetom tohto
odvolacieho konania, zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobcovia v 1., 3 . až 8, pričom žalobkyňa v 6. rade O.. E. D.
podala odvolanie aj za žalobkyňu v 2. rade O. K..

Žalobca v 8. rade I. U. v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s konštatovaním súdu, že z dôvodu úpravy
žalobného petitu sa nezaoberal skúmaním, či konanie C. d. 917/63 vôbec je alebo nie je právoplatne
skončené a či v dôsledku druhej možnosti neprichádza do úvahy zastavenie tohto konania pre
litispendenciu,resp.priprávoplatnomskončenípreprekážkuresidudicatae,pokiaľideopredchádzajúce

konanie. Dňa 15.07.2004 bolo Okresnému súdu Bardejov doručené podanie žalobkyne v 1. rade a dnes
už jej nebohého manžela O. U., ktorým sa domáhali pokračovania v konaní vedenom na Okresnom súde
Bardejov pod sp. zn. C. d. 917/63 z dôvodu, že podľa ich zistenia toto konanie nebolo do dnešného
dňa právoplatne skončené, keďže uznesenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 24.06.1964 im nikdy
nebolo doručené. Aj keď sa v spise C. d. 917/63 síce nachádza doručenka podpísaná nebohým O. U.,

podpis na doručenke nie je jeho podpisom, o čom svedčí v konaní predložený znalecký posudok č.
2/2003 znalca O.. Bc. D. E.. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že autorom podpisu na doručenke
nie je O. U.. Súd bez akéhokoľvek vysvetlenia a odôvodnenia konštatoval, že sa z dôvodu úpravy
žalobného petitu vôbec nezaoberal skúmaním, či konanie C. d. 917/63 je alebo nie je právoplatne
skončené. Súd sa ani nezaoberal tým, o čom bolo toto konanie a čo bolo jeho predmetom. Podstatná

časť odôvodnenia napadnutého uznesenia sa mala zaoberať práve touto skutočnosťou. Napadnuté
uznesenie nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Ustanovenie Mesta Bardejov za opatrovníka je absolútne neprijateľné. Na škodu žalobcov sa súd
nevysporiadalanisjednýmzdôkazov,ktorébolivkonanípreukázateľnevykonané.Pokiaľsúdpovažovalvykonanie dôkazov za irelevantné, mal túto skutočnosť uviesť v napadnutom uznesení. Predmetom
tohto konania je aj pripustenie pokračovania v konaní C. d. 917/63, nielen určenie vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam. Skutkovo a právne sa tu majú skúmať aj iné otázky, ako boli predmetom

konania 7C 240/96, ktoré už bolo právoplatne skončené. Preto neobstojí tvrdenie súdu, že je tu prekážka
res iudicatae. O totožný nárok by išlo len v prípade, ak by vychádzal z totožného skutkového základu. V
danom prípade však v žiadnom prípade nemožno hovoriť o totožnom skutkovom základe. Zo zápisnice
z pojednávania zo dňa 13.05.2009 vyplýva, že súd mal žiadať Správu katastra T. o list vlastníctva na
parcelu označenú ako EN XXX číslo X katastrálne územie T., ktorý bol platný do roku XXXX a do

prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti EN XXX k. ú. Bardejov na Mesto Bardejov. Zo zápisnice
z pojednávania zo dňa 07.07.2009 vyplýva, že súd mal pod hrozbou poriadkovej pokuty vyzvať správu
katastra Bardejov na doručenie listu vlastníctva na parcelu EN XXX č. X k. ú. T., ktorý bol platný v
roku 1992 a do prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti EN XXX k. ú. T. na Mesto Bardejov. Bez
toho, aby mali žalobcovia vedomosť o tom, že by daný list vlastníctva Správa katastra Bardejov do
konania nakoniec predložila, bolo žalobcom doručené rozhodnutie. Nebola im daná možnosť vyjadriť

sa k tomuto dôkazu. Zo zápisnice z 13.05.2009 vyplýva, že súd mal žiadať Mesto Bardejov o doručenie
dohodyozriadeníprávaosobnéhoužívaniakpredmetnémupozemkunazákladerozhodnutiaopridelení
pozemku do osobného užívania zo dňa 16.09.1966. Zo zápisnice zo 07.07.2009 vyplýva, že Mesto
Bardejov nepredložilo súdom požadované dokumenty s uvedením, že po takej dlhej dobe už nie je
možné zistiť, či takáto dohoda bola, pretože dokumenty z uvedenej doby boli už skartované. Žalobkyňa

v 1. rade takúto dohodu súdu predložila, ako aj rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania,
ktoré sa v spise nachádzajú. Po toľkých rokoch mohlo dôjsť k zmareniu dôkazov aj z toho dôvodu,
že súdny spis C. d. 917/63 sa nenašiel v archíve Okresného súdu Bardejov, ale našiel sa na Správe
katastra Bardejov. O pozemok sa žalobkyňa celé roky starala, došlo k jeho úprave, zasadila stromy,
pestovala zeleninu a ovocie. Mesto v spore nepredložilo ani jeden dôkaz o tom, že by pozemok

obhospodarovalo, kosilo, udržiavalo. Aj z toho vyplýva, že mu bolo zrejmé, že pozemok majú žalobcovia
v trvalom užívaní. Súd sa nevysporiadal ani s hodnotením týchto skutočností. V konaní bola medzi
účastníkmi sporná skutočnosť, či uvedená dohoda existovala. Podľa názoru žalobkyne takáto dohoda
existovala a mesto Bardejov tieto dokumenty nepredložilo jednoduchým tvrdením, že nimi už disponovať
nemôže.Pokiaľreálnetakátodohodaexistovala,očomsúžalobcoviapresvedčení,spornýpozemokmal

byťuždávnovovlastníctvežalobcov,nievovlastníctveMestaBardejov,pričomtitulomprenadobudnutie
vlastníckeho práva k uvedenému pozemku by nebolo vydržanie, ale rozhodnutie o pridelení pozemku
do osobného užívania a dohoda o pridelení parcely mpč. XX vo výmere XXX m2 k. ú. T.. Posúdenie
tejto otázky nebolo medzi účastníkmi konania nikdy predmetom žiadneho súdneho konania. Preto ani
v tomto prípade neobstojí tvrdenie prvostupňového súdu, že ide o prekážku res iudicatae. Pokiaľ bol

súd toho názoru, že preukázanie vlastníctva k spornému pozemku na základe rozhodnutia o pridelení
do osobného užívania a dohody o pridelení parcely nebolo preukázané, mohol v tejto časti žalobu
zamietnuť, nie konanie zastaviť. Ani v ďalšej časti predmetu konania sa nemôže jednať o res iducatae,
keďže žalobcovia sa domáhali pokračovania konania vedeného pod sp. zn. C. d. 917/63 a skúmania, či
bolo skutočne právoplatne skončené a nie len určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.

Skutkovo aj právne sa tu teda majú skúmať aj iné otázky, ako boli predmetom konania 7C 240/96.

Na základe uvedeného žalobca I. U. žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovia O.. D. U., E.. art. O. U., T. J., O.. E. D., R. E. a ako odvolateľka v odvolaní uvedená aj
O. K. v odvolaní uviedli, že sa nestotožňujú s konštatovaním súdu, že z dôvodu úpravy žalobného
petitu sa nezaoberal skúmaním, či konanie C. d. 917/63 vôbec je alebo nie je právoplatne skončené
a či v dôsledku druhej možnosti neprichádza do úvahy zastavenie tohto konania pre litispendenciu,
resp. pri právoplatnom skončení pre prekážku res idudicatae, pokiaľ ide o predchádzajúce konanie.

Dňa 15.07.2004 bolo Okresnému súdu Bardejov doručené podanie žalobkyne v 1. rade a dnes už jej
nebohého manžela O. U., ktorým sa domáhali pokračovania v konaní vedenom na Okresnom súde
Bardejov pod sp. zn. C. d. 917/63 z dôvodu, že podľa ich zistenia toto konanie nebolo do dnešného
dňa právoplatne skončené, keďže uznesenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 24.06.1964 im nikdy
nebolo doručené. Aj keď sa v spise C. d. 917/63 síce nachádza doručenka podpísaná nebohým O. U.,

podpis na doručenke nie je jeho podpisom, o čom svedčí v konaní predložený znalecký posudok č.
2/2003 znalca O.. Bc. D. E.. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že autorom podpisu na doručenke
nie je O. U.. Súd bez akéhokoľvek vysvetlenia a odôvodnenia konštatoval, že sa z dôvodu úpravy
žalobného petitu vôbec nezaoberal skúmaním, či konanie C. d. 917/63 je alebo nie je právoplatneskončené. Súd sa ani nezaoberal tým, o čom bolo toto konanie a čo bolo jeho predmetom. Podstatná
časť odôvodnenia napadnutého uznesenia sa mala zaoberať práve touto skutočnosťou. Napadnuté
uznesenie nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Ustanovenie Mesta Bardejov za opatrovníka je absolútne neprijateľné. Na škodu žalobcov sa súd
nevysporiadalanisjednýmzdôkazov,ktorébolivkonanípreukázateľnevykonané.Pokiaľsúdpovažoval
vykonanie dôkazov za irelevantné, mal túto skutočnosť uviesť v napadnutom uznesení. Predmetom
tohto konania je aj pripustenie pokračovania v konaní C. d. 917/63, nielen určenie vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam. Skutkovo a právne sa tu majú skúmať aj iné otázky, ako boli predmetom

konania 7C 240/96, ktoré už bolo právoplatne skončené. Preto neobstojí tvrdenie súdu, že je tu prekážka
res iudicatae. O totožný nárok by išlo len v prípade, ak by vychádzal z totožného skutkového základu. V
danom prípade však v žiadnom prípade nemožno hovoriť o totožnom skutkovom základe. Zo zápisnice
z pojednávania zo dňa 13.05.2009 vyplýva, že súd mal žiadať Správu katastra Bardejov o list vlastníctva
na parcelu označenú ako EN XXX číslo 1 katastrálne územie T., ktorý bol platný do roku 1992 a
do prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti EN XXX k. ú. T. na Mesto Bardejov. Zo zápisnice z

pojednávania zo dňa 07.07.2009 vyplýva, že súd mal pod hrozbou poriadkovej pokuty vyzvať správu
katastra T. na doručenie listu vlastníctva na parcelu EN XXX č. X k. ú. T., ktorý bol platný v roku
1992 a do prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti EN XXX k. ú. T. na Mesto Bardejov. Bez toho,
aby mali žalobcovia vedomosť o tom, že by daný list vlastníctva Správa katastra Bardejov do konania
nakoniec predložila, bolo žalobcom doručené rozhodnutie. Nebola im daná možnosť vyjadriť sa k tomuto

dôkazu. Zo zápisnice z 13.05.2009 vyplýva, že súd mal žiadať Mesto Bardejov o doručenie dohody o
zriadeníprávaosobnéhoužívaniakpredmetnémupozemkunazákladerozhodnutiaopridelenípozemku
do osobného užívania zo dňa 16.09.1966. Zo zápisnice zo 07.07.2009 vyplýva, že Mesto Bardejov
nepredložilo súdom požadované dokumenty s uvedením, že po takej dlhej dobe už nie je možné zistiť,
či takáto dohoda bola, pretože dokumenty z uvedenej doby boli už skartované. Žalobkyňa v 1. rade

takúto dohodu súdu predložila, ako aj rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania, ktoré
sa v spise nachádzajú. Po toľkých rokoch mohlo dôjsť k zmareniu dôkazov aj z toho dôvodu, že súdny
spis C. d. 917/63 sa nenašiel v archíve Okresného súdu Bardejov, ale našiel sa na Správe katastra
Bardejov. O pozemok sa žalobkyňa celé roky starala, došlo k jeho úprave, zasadila stromy, pestovala
zeleninu a ovocie. Mesto v spore nepredložilo ani jeden dôkaz o tom, že by pozemok obhospodarovalo,

kosilo, udržiavalo. Aj z toho vyplýva, že mu bolo zrejmé, že pozemok majú žalobcovia v trvalom užívaní.
Súd sa nevysporiadal ani s hodnotením týchto skutočností. V konaní bola medzi účastníkmi sporná
skutočnosť, či uvedená dohoda existovala. Podľa názoru žalobkyne takáto dohoda existovala a mesto
Bardejov tieto dokumenty nepredložilo jednoduchým tvrdením, že nimi už disponovať nemôže. Pokiaľ
reálne takáto dohoda existovala, o čom sú žalobcovia presvedčení, sporný pozemok mal byť už dávno

vo vlastníctve žalobcov, nie vo vlastníctve Mesta Bardejov, pričom titulom pre nadobudnutie vlastníckeho
práva k uvedenému pozemku by nebolo vydržanie, ale rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného
užívaniaadohodaoprideleníparcelympč.XXvovýmereXXXm2k.ú.T.. Posúdenietejtootázkynebolo
medzi účastníkmi konania nikdy predmetom žiadneho súdneho konania. Preto ani v tomto prípade
neobstojí tvrdenie prvostupňového súdu, že ide o prekážku res iudicatae. Pokiaľ bol súd toho názoru, že

preukázanie vlastníctva k spornému pozemku na základe rozhodnutia o pridelení do osobného užívania
a dohody o pridelení parcely nebolo preukázané, mohol v tejto časti žalobu zamietnuť, nie konanie
zastaviť. Ani v ďalšej časti predmetu konania sa nemôže jednať o res iducatae, keďže žalobcovia
sa domáhali pokračovania konania vedeného pod sp. zn. C. d. 917/63 a skúmania, či bolo skutočne
právoplatne skončené a nie len určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Skutkovo aj

právne sa tu teda majú skúmať aj iné otázky, ako boli predmetom konania 7C 240/96.

Na základe uvedeného odvolatelia žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa v 1. rade I. U. v odvolaní uviedla, že sa nestotožňuje s konštatovaním súdu, že z dôvodu
úpravy žalobného petitu sa nezaoberal skúmaním, či konanie C. d. 917/63 vôbec je alebo nie
je právoplatne skončené a či v dôsledku druhej možnosti neprichádza do úvahy zastavenie tohto
konania pre litispendenciu, resp. pri právoplatnom skončení pre prekážku res idudicatae, pokiaľ ide o
predchádzajúce konanie. Dňa 15.07.2004 bolo Okresnému súdu Bardejov doručené podanie žalobkyne

v 1. rade a dnes už jej nebohého manžela O. U., ktorým sa domáhali pokračovania v konaní vedenom na
Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. C. d. 917/63 z dôvodu, že podľa ich zistenia toto konanie nebolo do
dnešného dňa právoplatne skončené, keďže uznesenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 24.06.1964
im nikdy nebolo doručené. Aj keď sa v spise C. d. 917/63 síce nachádza doručenka podpísaná nebohýmO. U., podpis na doručenke nie je jeho podpisom, o čom svedčí v konaní predložený znalecký posudok
č. 2/2003 znalca O.. Bc. D. E.. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že autorom podpisu na doručenke
nie je O. U.. Súd bez akéhokoľvek vysvetlenia a odôvodnenia konštatoval, že sa z dôvodu úpravy

žalobného petitu vôbec nezaoberal skúmaním, či konanie C. d. 917/63 je alebo nie je právoplatne
skončené. Súd sa ani nezaoberal tým, o čom bolo toto konanie a čo bolo jeho predmetom. Podstatná
časť odôvodnenia napadnutého uznesenia sa mala zaoberať práve touto skutočnosťou. Napadnuté
uznesenie nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Ustanovenie Mesta Bardejov za opatrovníka je absolútne neprijateľné. Na škodu žalobcov sa súd

nevysporiadalanisjednýmzdôkazov,ktorébolivkonanípreukázateľnevykonané.Pokiaľsúdpovažoval
vykonanie dôkazov za irelevantné, mal túto skutočnosť uviesť v napadnutom uznesení. Predmetom
tohto konania je aj pripustenie pokračovania v konaní C. d. 917/63, nielen určenie vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam. Skutkovo a právne sa tu majú skúmať aj iné otázky, ako boli predmetom
konania 7C 240/96, ktoré už bolo právoplatne skončené. Preto neobstojí tvrdenie súdu, že je tu prekážka
res iudicatae. O totožný nárok by išlo len v prípade, ak by vychádzal z totožného skutkového základu. V

danom prípade však v žiadnom prípade nemožno hovoriť o totožnom skutkovom základe. Zo zápisnice
z pojednávania zo dňa X3.05.2009 vyplýva, že súd mal žiadať Správu katastra Bardejov o list vlastníctva
na parcelu označenú ako EN XXX číslo 1 katastrálne územie T., ktorý bol platný do roku 1992 a do
prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti EN XXX k. ú. Bardejov na Mesto Bardejov. Zo zápisnice
z pojednávania zo dňa 07.07.2009 vyplýva, že súd mal pod hrozbou poriadkovej pokuty vyzvať správu

katastra Bardejov na doručenie listu vlastníctva na parcelu EN XXX č. X k. ú. T., ktorý bol platný v roku
1992 a do prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti EN XXX k. ú. T. na Mesto Bardejov. Bez toho,
aby mali žalobcovia vedomosť o tom, že by daný list vlastníctva Správa katastra Bardejov do konania
nakoniec predložila, bolo žalobcom doručené rozhodnutie. Nebola im daná možnosť vyjadriť sa k tomuto
dôkazu. Zo zápisnice z 13.05.2009 vyplýva, že súd mal žiadať Mesto Bardejov o doručenie dohody o

zriadeníprávaosobnéhoužívaniakpredmetnémupozemkunazákladerozhodnutiaopridelenípozemku
do osobného užívania zo dňa 16.09.1966. Zo zápisnice zo 07.07.2009 vyplýva, že Mesto Bardejov
nepredložilo súdom požadované dokumenty s uvedením, že po takej dlhej dobe už nie je možné zistiť,
či takáto dohoda bola, pretože dokumenty z uvedenej doby boli už skartované. Žalobkyňa v 1. rade
takúto dohodu súdu predložila, ako aj rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania, ktoré

sa v spise nachádzajú. Po toľkých rokoch mohlo dôjsť k zmareniu dôkazov aj z toho dôvodu, že súdny
spis C. d. 917/63 sa nenašiel v archíve Okresného súdu Bardejov, ale našiel sa na Správe katastra
Bardejov. O pozemok sa žalobkyňa celé roky starala, došlo k jeho úprave, zasadila stromy, pestovala
zeleninu a ovocie. Mesto v spore nepredložilo ani jeden dôkaz o tom, že by pozemok obhospodarovalo,
kosilo, udržiavalo. Aj z toho vyplýva, že mu bolo zrejmé, že pozemok majú žalobcovia v trvalom užívaní.

Súd sa nevysporiadal ani s hodnotením týchto skutočností. V konaní bola medzi účastníkmi sporná
skutočnosť, či uvedená dohoda existovala. Podľa názoru žalobkyne takáto dohoda existovala a mesto
Bardejov tieto dokumenty nepredložilo jednoduchým tvrdením, že nimi už disponovať nemôže. Pokiaľ
reálne takáto dohoda existovala, o čom sú žalobcovia presvedčení, sporný pozemok mal byť už dávno
vo vlastníctve žalobcov, nie vo vlastníctve Mesta Bardejov, pričom titulom pre nadobudnutie vlastníckeho

práva k uvedenému pozemku by nebolo vydržanie, ale rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného
užívaniaadohodaoprideleníparcelympč.XXvovýmereXXXmXk.ú.T.. Posúdenietejtootázkynebolo
medzi účastníkmi konania nikdy predmetom žiadneho súdneho konania. Preto ani v tomto prípade
neobstojí tvrdenie prvostupňového súdu, že ide o prekážku res iudicatae. Pokiaľ bol súd toho názoru, že
preukázanie vlastníctva k spornému pozemku na základe rozhodnutia o pridelení do osobného užívania

a dohody o pridelení parcely nebolo preukázané, mohol v tejto časti žalobu zamietnuť, nie konanie
zastaviť. Ani v ďalšej časti predmetu konania sa nemôže jednať o res iducatae, keďže žalobcovia
sa domáhali pokračovania konania vedeného pod sp. zn. C. d. 917/63 a skúmania, či bolo skutočne
právoplatne skončené a nie len určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Skutkovo aj
právne sa tu teda majú skúmať aj iné otázky, ako boli predmetom konania 7C 240/96.

Na základe uvedeného odvolateľka žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Opatrovníčka žalovaných aj ako žalovaný v 5. rade sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie
žalobcov nie je dôvodné a odvolanie O.. E. D. podané za O. K. je potrebné odmietnuť.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s
dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam odvolateľov na doplnenie konštatuje:

Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania) (§ 103 Občianskeho súdneho poriadku).

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec
nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti
uzneseniaozastaveníkonaniapríslušnémuorgánu;právneúčinkyspojenéspodanímnávrhunazačatie

konania zostávajú pritom zachované (§ 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku.

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218
ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku).

Tak ako vyplýva z napadnutého uznesenia, súd prvého stupňa zastavil konanie z dôvodu prekážky
rozhodnutej veci, ktorá tvorí neodstrániteľnú prekážku konania.

Konštatoval, že opätovnému prejednaniu a rozhodnutiu tejto veci bráni právoplatné rozhodnutie
Okresného súdu Bardejov vo veci sp. zn. 7C 240/1996, ktoré nebolo ku dňu vydaniu tohto rozhodnutia
zrušené alebo zmenené, a preto konštatoval, že v tejto veci nie je možné pokračovať.

Súd prvého stupňa z obsahu tohto spisu a z obsahu spisu Okresného súdu Bardejov vo veci sp. zn. 7C
240/1996 zistil, že v oboch veciach ide o konanie, ktoré má
- rovnakých účastníkov,
- rovnaký predmet konania,
- rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo s tým , že pokiaľ ide o okruh účastníkov

konania, došlo k zmene len v dôsledku univerzálnej sukcesie na strane pôvodných žalobcov.

Odvolací súd zo spisu zistil, že podaním zo dňa 08.07.2004, doručeným súdu prvého stupňa dňa
15.07.2004 sa pôvodní žalobcovia O. U. a I. U. domáhali určenia vlastníckeho práva na základe
skutočnej držby.

Žalobu odôvodnili tým, že konanie vedené na Okresnom súde Bardejov pod C.d. 917/63 nebolo
právoplatne skončené. Preto žiadali, aby v tejto veci pokračovalo konanie. K tomuto záveru došli
žalobcovia na základe získania uznesenia z 24.06.1964, ktorým sa mala žiadosť zamietnuť. Žalobcovia
tvrdili, že toto uznesenie nebolo do dňa podania tejto žaloby doručené účastníkom, najmä žalobcom.

V predmetnej žalobe I. U. oznámila, že žalobca v 1. rade zomrel XX.XX.XXXX (teda pred podaním
žaloby - 15.07.2004). Preto žalobkyňa v 2. rade žiadala konania o žalobe žalobcu v 1. rade zastaviť a
nárok žalobkyne v 2. rade vylúčiť na samostatné konanie. Zároveň nenavrhla pribrať do konania iného
účastníka.

Súd prvého stupňa uznesením č. k. 2C/172/2004-16 zo dňa 05.11.2014 vyzval žalobcov, aby doplnili
svoje podanie zo dňa 08.07.2004 v zmysle ust. § 42 ods. 3 a § 79 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej O.s.p.).

Na základe tejto výzvy podaním zo dňa 10.11.2004 doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.11.2004
bol opravený žalobný návrh a v tomto podaní uviedené, že dňa 10.09.1963 sa na žiadosť žalobkyne
a neb. O. U., jej manžela, začalo na Okresnom súde T. konanie o vpis vlastníckeho práva na základe
skutočnej držby k nehnuteľnosti zapísanej v PK, vo vložke č. XX k. ú. Bardejov proti odporcom v 1. až4. rade vedené pod C.d. 917/63. Žalobcovia užívali nehnuteľnosť od r. 1947 na základe „mocného listu“
odporkyne v 1. rade. V čase podania opravného návrhu bola predmetná nehnuteľnosť vo vlastníctve
Mesta Bardejov na základe protokolu MsU č. 1467/82. Nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX pod

súp. č. XX na parc. č. XXX o výmere 549 m2.

Uznesením Okresného súdu Bardejov bola žiadosť navrhovateľov I. a O. U. zamietnutá.

Žalobkyňa v opravenej žalobe tvrdila, že jej predmetné uznesenie nebolo doručené a jej nebohému

manželovi tiež nie. Podpis na doručenke nie je jeho, o čom má svedčiť znalecký posudok, ktorý dali
vyhotoviť s manželom (Zp č. l. 26 a nasl.).

Predmetným žalobným návrhom sa žalobkyňa v 1 rade domáhala určenia, že žalobkyňa I. U. rod. P.,
nar. XX.XX.XXXX je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - dom súpisné č. XX na parcele KN č. XXX o
výmere 549 m2 evidovanej v LV č. XXXX k. ú. T..

Uznesením č. k. 2C/172/2004-68 zo dňa 13.01.2005 vyzval súd prvého stupňa žalobkyňu na opravu
jej podania z 10.11.2004, a to o presné označenie účastníkov konania, t. j. odporcov v 1. až 4. rade, o
označenie listinných dôkazov a doplnenie podania o potrebný počet rovnopisov.

Dňa 08.02.2005 a dňa 15.02.2005 doručila žalobkyňa v 1. rade súdu prvého stupňa doplnenie návrhu
a odpoveď na výzvu, v ktorých uviedla okolnosti, že odporkyňa v 1. rade je na neznámom mieste a u
odporcov v 2. a 3. rade jej nie je známy dátum ich narodenia a ani ich pobyt, rovnako ani to, či zomreli.

Vpodanídoručenomsúdudňa15.02.2004žalobkyňav1.radeuviedla,žejejpodaniezodňa08.07.2004

je evidentne podaním, ktorým žiada súd o pokračovanie konania o vpis vlastníckeho práva na základe
skutočnej držby k nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe vo vl. č.. XX k. ú. T.. Toto konanie sa
začalo 10.09.1963 na žiadosť žalobkyne v 1: rade a jej nebohého manžela a smeruje proti odporcom
v 1: až 4. rade. Keďže podanie z 08.07.2004 nie je návrhom, ktorým sa konanie začína, toto podanie
spĺňa všetky náležitosti podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Súd prvého stupňa uznesením č. k. 2C/172/2004-73 z 10.03.2005 odmietol podanie žalobkyne I. U. zo
dňa 10.11.2004.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa tak urobil z dôvodov, že

žalobkyňa nedoplnila svoje podania tak, ako to predpokladajú ust. §§ 42 ods. 3 a 79 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku.

Na základe odvolania podaného žalobkyňou v 1. rade odvolací Krajský súd v Prešove uznesením č.
k. 3Co/133/05-83 z 19.05.2005 zrušil uznesenie č. k. 2C/172/2004-73 z 10.03.2005 a vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

V tomto uznesení odvolací súd okrem iného uložil súdu prvého stupňa vykonať vhodné opatrenia za
účelom zistiť, či žalovaní sú vedení v evidencii príslušných orgánov, ich štátne občianstvo, prípadne či a
kedy zomreli a aký bol ich posledný pobyt a podľa výsledkov zistenia im ustanoviť opatrovníka. Zároveň

uložil prvostupňovému súdu zaoberať sa procesnou otázkou, či v danej veci sú splnené podmienky
konania, a to vo vzťahu k prekážke res iudicata.

Z Osvedčenia o dedičstva vo veci sp. zn. 3D/98/2004, Dnot 167/2004 zo dňa 15.12.2004 vyplynul okruh
dedičov po neb. O. U., ktorých súd prvého stupňa vyzval na oznámenie, či vstupujú do konania na strane

žalobcu. Všetci dedičia po O. U. sa vyjadrili, že žiadajú v konaní pokračovať (č.l. 116 -121 spisu).

Uznesením č. k. 2C/172/2004 -126 z 19.09.2006 bol žalovaným v 1. až 4. rade:
F. S. rod. M.
T. U.

J. U.
G. U., ustanovený opatrovník v osobe E.. I. R., vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu Bardejov.Zo spisu ďalej vyplýva, že dedič G. U., syn O. U. a žalobkyne v 1. rade dňa XX.XX.XXXX zomrel a
dedičmi po ňom sú E.. art. O. U. a T. J. rod. U..

Dňa 12.11.2008 doručila žalobkyňa v 1. rade súdu prvého stupňa Návrh na zmenu návrhu na začatie
konania. Zmeneným návrhom žiadala, aby súd vydal rozsudok, ktorým určí, že žalobkyňa I. U.,
nar. XX.XX.XXXX a jej manžel O. U., nar. XX.XX.XXXX a zomrelý dňa XX.XX.XXXX boli ku dňu
27.05.2004 bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, obec
T., katastrálne územie T. ako zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX o výmere XXX m2 a

meštiansky dom súpisné číslo XX, na parcele číslo XXX.

Súd I. stupňa uznesením č. k. 2C/172/2004-231 z 22.01.2009 pripustil návrh na zmenu žalobného petitu.

Uznesením č. k. 2C/172/2004-285 z 24.07.2009 súd prvého stupňa konanie zastavil pre prekážku res
iudicatae(konanievoveciOkresnéhosúduT.sp.zn.7C/240/1996),vktorejbolnávrhnaobnovukonania

zamietnutý.

Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že na Okresnom súde Bardejov sa pod sp. zn. 7C 240/96
viedlo konanie medzi žalobkyňou v 1. rade a právnym predchodcom žalobcov v 2. až 8. rade proti
žalovaným v 1. až 5. rade. predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k rodinnému domu č.

XX a k parcele KN XXX o výmere XXX m2, na ktorej je rodinný dom postavený, Nárok bol odôvodnený
vydržaním. Žaloba bola rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 23.06.1998 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.01.2008 zamietnutá s odôvodnením, že k vydržaniu predmetných
nehnuteľností nemohlo dôjsť z dôvodu, že pôvodní žalobcovia neboli dobromyseľní, čo je jedným z
predpokladov vydržania.

Na základe podaného odvolania odvolací súd uznesením č. k. 5Co/259/2009-311 zo dňa 26.11.2009
potvrdil napadnuté uznesenie č. k. 2C 172/2004-285 z 24.07.2009. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že o nároku žalobcov o určenie vlastníckeho
práva vydržaním k nehnuteľnosti už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde

Bardejov pod sp. zn. 7C 270/1996 v spojení s konaním vo veci sp. zn. 4Co/425/1998. V oboch právnych
veciach sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva na základe vydržania, teda na tom istom
skutkovom základe. V oboch prípadoch bol právnym dôvodom vzniku vlastníckeho práva uzavretie
kúpnej zmluvy medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalobkyňou v 1. rade a jej manželom ako
kupujúcimi, v spojení s uplynutím zákonom ustanovenej vydržacej doby. Súd v právoplatne skončenej

veci zamietol nárok žalobcov práve z dôvodu, že neexistujú predpoklady pre vznik vlastníckeho práva
z dôvodu nedobromyseľnosti žalobcov od počiatku a počas celého obdobia od roku 1947. Vec bola
uzavretá neexistenciou právneho vzťahu žalobcov k nehnuteľnostiam.

Na základe dovolania podaného žalobcami dovolací Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.

k. 2Cdo/95/2010-331 z 29.04.2010 zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove z 26.11.2009 sp. zn.
5Co/259/2009 a uznesenie Okresného súdu Bardejov z 24.07.2009 č. k. 2C/172/2004-285 a vrátil vec
Okresnému súdu Bardejov na ďalšie konanie.

Dôvodom zrušenia oboch rozhodnutí súdov nižšieho stupňa tak, ako to vyplýva z odôvodnenia

rozhodnutia dovolacieho súdu, bola skutočnosť, že neboli splnené podmienky podľa ust. § 29 od. 2
Občianskeho súdneho poriadku.

Dovolací súd vytýkal prvostupňovému súdu jeho postup, ktorý predchádzal vydaniu uznesenia č. k.
2C/172/2004-126 z 19.09.2006 o ustanovení opatrovníka žalovaným v 1. až 4. rade v osobe E.. I. R.,

vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu Bardejov bez toho, aby súd dôsledne prešetril, či sú dané
podmienky pre procesný postup podľa ust. § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Dovolací súd zároveň vo svojom rozhodnutí konštatoval, že so zreteľom na dôvod, pre ktorý
neprichádzalo do úvahy iné rozhodnutie dovolacieho súdu než zrušenie napadnutých uznesení,

nezaoberal sa otázkami nastolenými v dovolaní, ktoré sa týkajú samotných žalobcov a ich žalobou
uplatneného nároku.Súd prvého stupňa vykonal procesné úkony na zistenie údajov o žalovaných v 1. až 4. rade a na základe
správ podaných dožiadanými orgánmi (Mestský úrad Bardejov, Židovská náboženská obec Prešov,
Židovská obec v Prahe, Obvodný súd Praha 7), uznesením č. k. 2C/172/2004-346 z 11.03.2011 ustanovil

žalovaným v 1. a 4. rade opatrovníka - Mesto Bardejov.

Proti tomuto uzneseniu podalo Mesto Bardejov odvolanie. Následne Mesto Bardejov vzalo svoje
odvolanie späť.

Krajský súd Prešove ako odvolací súd uznesením č. k. 5Co 58/2011-351 z 24.05.2011 odvolacie konanie
pre späťvzatie odvolania Mestom Bardejov zastavil.

Okresný súd Bardejov uznesením č. k. 2C 172/2004-354 z 31.08.2011 zrušil ustanovenie E.. I. R.,
vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu Bardejov ako opatrovníčky žalovaných v 1. až 4. rade. toto
rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 17.09.2011.

Prvostupňový súd uznesením č. k. 2C/172/2004-355 z 08.11.2011opäť konanie zastavil, a to pre
prekážku res iudicatae, s tým, že toto rozhodnutie rešpektovalo zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a konalo s opatrovníkom ustanoveným žalovaným v 1. a 4. rade s Mestom Prešov.

V tomto rozhodnutí súd prvého stupňa konštatoval, že po opätovnom preskúmaní spisu znova dospel k
záveru, že v danej veci ide o prekážku veci rozhodnutej (7C 240/1996).

Na základe odvolania podaného žalobcami odvolací Krajský súd v Prešove uznesením č. k.
5Co/83/2012-392 zo 06.12.2012 zrušil toto uznesenie prvostupňového súdu a vrátil vec súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že dôvodom zrušenia rozhodnutia
prvostupňového súdu je okolnosť, že súd prvého stupňa konal so žalobcom v 2. rade A. U. napriek tomu,
že tento zomrel dňa XX.XX.XXXX, a teda u tohto žalobcu došlo k strate spôsobilosti byť účastníkom

konania.

Súd prvého stupňa na základe pokynu odvolacieho súdu vykonal dožiadanie na Okresnom súde Zlín,
ČR za účelom zistenia dedičov po A. U., pričom dožiadaný súd oznámil dedičov po poručiteľovi A. U.,
ktorými sú dcéra O. K. a vnuci A. U. a P. U..

Dedičia po A. U., jeho vnuci A. U. a P. U. na základe výzvy prvostupňového súdu oznámili, že nebudú
pokračovať v konaní.

Dedička O. K. sa nevyjadrila.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa konanie o nároku žalobcov v 9. a 10. rade A. U. a P. U. ako
dedičom po A. U. uznesením č. k. 2C/172/2004-404 zo 04.09.2013 zastavil a vyslovil, že v konaní bude
pokračovať len s dedičkou O. K. ako so žalobkyňou v 2. rade.

Po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvého stupňa vydal uznesenie č. k. 2C 172/2004 - 407 z
03.03.2014, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania, ktorým konanie zastavil pre prekážku res
iudicatae (7C 240/1996). Opätovne konštatoval, že po preskúmaní veci zistil, že rozhodnutie vo veci
sp. zn. 7C 240/1996 nebolo doposiaľ zrušené alebo zmenené, a preto nie je možné v tejto veci (2C
172/2004) pokračovať.

Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd k odvolacím námietkam odvolateľov
konštatuje:

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.

O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či
rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v
skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak).Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z
rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka
tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už

z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne
rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom
pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej
(skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak.

K odvolacej námietke odvolateľov odvolací súd konštatuje správny záver prvostupňového súdu, že v
oboch právnych veciach, t. j. vo veci 2C/172/2004 a vo veci 7C/240/96 ide o totožný žalobný nárok. Vo
veci Okresného súdu Bardejov sp. zn. 7C 240/96 sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. V tomto konaní (2C 172/2004) sa žalobcovia
domáhajú určenia, že v deň J. O. U. boli obaja pôvodní žalobcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi
sporných nehnuteľností.

K odvolacej námietke odvolateľov, že napadnuté uznesenie nie je riadne odôvodnené, lebo súd prvého
stupňa nevysvetlil svoje konštatovanie, že sa z dôvodu úpravy žalobného petitu vôbec nezaoberal
preskúmaním, či konanie C.d. 917/63 je alebo nie je PPL skončené a nezaoberal sa tým, čo bolo
predmetom tohto konania, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné, odvolací súd konštatuje,

že táto odvolacia námietka je nedôvodná.

V žalobnom návrhu zo dňa 08.07.2004, doručenom súdu prvého stupňa dňa 15.07.2004 žalobcovia
uviedli, že sa domáhajú pokračovania v konaní pod sp. zn. C. d. 917/63.

Následne žalobcovia podaním zo dňa 12.11.2008 navrhli zmenu návrhu na začatie konania, ktorým sa
domáhali, aby súd vydal rozsudok, ktorým určí, že žalobkyňa I. U., nar. XX.XX.XXXX a jej manžel O. U.,
nar. XX.XX.XXXX a zomrelý dňa XX.XX.XXXX boli ku dňu 27.05.2004 bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, obec T., katastrálne územie T. ako zastavané
plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX o výmere XXX m2 a meštiansky dom súpisné číslo XX, na parcele

číslo XXX.

Okolnosť, že žalobcovia sa určenia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam domáhali na
základe vydržania, nepochybne vyplýva zo spisu, a to z vyjadrení a podaní žalobcov, napr. podanie
žalobkyne doručené súdu dňa 15.03.2006 na základe výzvy prvostupňového súdu - č. l. 109; z

ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania z 19.06.2008; z podania žalobkyne z 15.10.2008
označeného ako Spor o vlastníctvo k vydržanému bytu - predbežné vyjadrenie).

Z návrhu na začatie konania (zo žaloby) vo veci samej musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Žalobný petit je ústredným pojmom a ťažiskom každého návrhu. V sporovom konaní petit určuje

neprekročiteľný rámec konania a rozhodovania súdu, preto petit musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný.
Navrhovateľ teda musí jednoznačným spôsobom deklarovať, čoho sa domáha voči odporcovi a jedine
o tom je súd oprávnený rozhodovať (okrem prípadov uvedených v § 153 ods. 2 O.s.p.).

V danom prípade žalobcovia písomným podaním z 12.11.2008 deklarovali, čoho sa v konaní domáhajú

a súd o tomto ich žalobnom návrhu rozhodol. V dôsledku zmeny pôvodného žalobného návrhu súd
nemal povinnosť a správne postupoval, pokiaľ sa v ďalšom nezaoberal skúmaním, či konanie pod sp.
zn. C.d. 917/63 je alebo nie je právoplatne skončené a či v dôsledku druhej možnosti neprichádza do
úvahy zastavenie tohto konania pre litispendenciu, resp. pri právoplatnom skončení pre prekážku res
iudicata, pokiaľ ide o uvedené predchádzajúce konanie.

Predmet sporu je teda tak, ako to správne ustálil súd prvého stupňa, v oboch konaniach totožný, lebo
žalobcovia sa v tomto konaní rovnako ako v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp.
zn. 7C 240/96 opakovane domáhajú určenia vlastníckeho práva k domu a pozemku, na ktorom je dom
postavený. Teda aj požiadavka totožného skutkového stavu je vyriešená.

Súd prvého stupňa následne správne postupoval, keď s prihliadnutím na záver, že sa jedná o určenie
vlastníckeho práva, skúmal aj právny titul samotného žalobného nároku, pričom v súvislosti s týmto
skúmaním správne ustálil, že v oboch predmetných právnych veciach sa žalobcovia domáhali určeniavlastníckeho práva na základe vydržania. V oboch prípadoch sa vydržacia doba odvíjala od jej uplynutia
pred podaním žaloby 7C 240/96. Konanie vedené na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou
2C 172/04 nie je nárokom, v ktorom sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k predmetu

sporu na základe iných skutočností než tých, ktoré uvádzali v konaní 7C 240/96, resp. základ nároku
spočíva vo vydržaní a splnení všetkých podmienok tohto právneho inštitútu, vrátane dobromyseľnosti.

Tak ako to zo spisu zistil aj odvolací súd, k vyššie uvedenému smerujú dôkazy v konaní 2C 172/04,
ktoré tvrdia dobromyseľnosť žalobcov dávno pred začatím konania 7C 240/96. Doba od právoplatnosti

veci 7C 240/96 do začatia konania 2C 172/04 nemá na podstatu tvrdeného vydržania žiadny zmysel a
nejedná sa o nový nárok titulom vydržania, ktorý by sa opieral práve alebo aspoň z časti o toto obdobie.
Za celkom správne je potrebné považovať aj zistenie prvostupňového súdu, že v oboch prípadoch bol
právnym dôvodom vzniku vlastníckeho práva uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalovanou v 1. rade ako
predávajúcou a žalobkyňou v 1. rade a jej manželom ako kupujúcimi v spojení s uplynutím zákonom
stanovenej vydržacej doby.

Žaloba žalobcov vo veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 7C 240/96 bola zamietnutá
z dôvodu neexistencie jedného z predpokladov vydržania, a to dobromyseľnosti. Súd záväzne posúdil
neexistenciu právneho vzťahu žalobcov k nehnuteľnostiam, vlastníckeho práva ku ktorým sa v oboch
prípadoch domáhajú a ako správne konštatoval súd prvého stupňa, žaloba nebola zamietnutá bez

takéhoto určenia, napr. len z procesných dôvodov. Aj keď sa žalobcovia domáhali obnovy konania 7C
240/96, táto nebola povolená.

Pokiaľ odvolatelia poukazovali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým boli
rozhodnutia oboch súdov nižšieho stupňa, t. j. prvostupňového aj odvolacieho súdu zrušené, odvolací

súd konštatuje, že táto odvolacia námietka je nedôvodná. Tak ako odvolací súd vyššie uviedol a
ako to vyplýva aj z rozhodnutia dovolacieho súdu, dovolací súd sa v o svojom zrušujúcom uznesení
nezaoberal dovolacími dôvodmi žalobcov a rozhodnutia oboch súdov nižšieho stupňa zrušil len z dôvodu
nesprávneho postupu prvostupňového súdu pri ustanovení opatrovníka žalovaným v 1. až 4. rade.

Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcov týkajúcej sa ustanovenia opatrovníka žalovaným v 1. až 4.
rade, odvolací súd konštatuje, že ustanovením Mesta Bardejov za opatrovníka žalovaným v 1. až 4. rade
neboli nijako dotknuté procesné práva žalobcov. Toto rozhodnutie sa žalobcov netýka, a preto nie sú
oprávnení namietať jeho správnosť alebo nesprávnosť. Právo na podanie odvolania proti ustanoveniu
za opatrovníka prislúcha len ustanovenému opatrovníkovi alebo opatrovancovi a pokiaľ ide o námietku,

že Mesto Bardejov bude hájiť záujmy zastúpených žalovaných v 1. až 4. rade, odvolací súd len na
doplnenie konštatuje, že práve opatrovník má v konaní hájiť práva a oprávnené záujmy účastníka.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľov týkajúcim sa dôkazov, na ktoré poukazovali a vytýkali
súdu prvého stupňa, že sa nimi nezaoberal, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval

správne, pokiaľ po zistení, že prejednaniu a rozhodnutiu v tejto veci bráni prekážka skôr rozhodnutej
veci, konanie zastavil, keďže táto prekážka predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobcovia v 1., 3 . až 8. rade neuviedli v odvolaní
žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zrušenie napadnutého uznesenia.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako
vecne správne potvrdil.

Vo vzťahu k odvolaniu podanému O.. E. D. za žalobkyňu v 1. rade O. K. odvolací súd vyzval žalobkyňu

v 6. rade O.. E. D. na predloženie plnej moci k zastupovaniu žalobkyne v 2. rade O. K., keďže
plnomocenstvo, ktorým by žalobkyňa v 2. rade splnomocnila na svoje zastupovanie žalobkyňu O.. E.
D., nebolo v spise založené.

Na základe výzvy odvolacieho súdu žalobkyňa O.. E. D. oznámila odvolaciemu súdu, že podľa jej

dostupných informácií žalobkyňa O. K. už súdu zaslala plnú moc. Pokiaľ sa v spise plnomocenstvo
nenachádza, žalobkyňu O. K. už v tomto konaní nezastupuje, keďže sa jej s ňou nijako nepodarilo
skontaktovať.Odvolací súd následne vyzval žalobkyňu O. K. na oznámenie, či splnomocnila žalobkyňu O.. E. D. na
zastupovanie v tomto konaní, prípadne na podanie odvolania voči predmetnému uzneseniu. V prípade,
že splnomocnila žalobkyňu O.. E. D. na zastupovanie, bola vyzvaná na predloženie plnomocenstva,

prípadne na oznámenie, že na svoje zastupovanie neustanovila zástupcu.

Žalobkyňa O. K. na základe výzvy odvolacieho súdu tomuto oznámila telefonicky (pozri úradný záznam
na č. l. 436 spisu), že nesplnomocnila O.. E. D. na svoje zastupovanie v konaní a ani na podanie
odvolaniaaodvolanieprotirozhodnutiu,ktoréjepredmetomtohtoodvolaciehokonania,nemienilapodať.

V písomnej odpovedi zo dňa 06.09.2015 na výzvu odvolacieho súdu žalobkyňa O. K. oznámila, že
o odvolaní v právnej veci žalobcov nevedela, nikto ju žiadnym spôsobom neinformoval. Tým pádom
nemohla splnomocniť O.. E. D.. Pre jej osobu táto záležitosť skončila obdržaním rozhodnutia Okresného
súdu Bardejov.

Odvolací súd z odvolania doručeného aj v mene žalobkyne v 2. rade O. K. zistil, že odvolanie by bolo
v prípade, že by splnomocnila O.. E. D. na svoje zastupovanie v konaní, resp. na podanie odvolania,
podané neskoro.

Odvolací súd však vzhľadom na výsledky zisťovania, že O.. E. D. nebola splnomocnená na podanie

odvolania za Irenu Urbanovú, vzhľadom na jej vyjadrenie doručené odvolaciemu súdu dňa 09.09.2015
posúdil ako odvolanie za ňu podané neoprávnenou osobou (žalobkyňou O.. E. D.).

Preto odvolací súd odvolanie O.. E. D. podané v mene Ireny Urbanovej podľa ustanovenia § 218 ods.
1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku odmietol.

Poučenie:

Proti tomto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.