Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2C/164/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413202967
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8413202967.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266, so sídlom Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko,
právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P. O. Box 205,
810 00 Bratislava, proti žalovanému: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., štátny
občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13,
Košice, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, so sídlom Baštova 2, Košice, a za účasti
vedľajšieho účastníka Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS", IČO: 42 343 828, právne
zastúpeného JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, o

návrhu na zaplatenie sumy 1.235,36 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti istiny 322,09 eur a úroku z omeškania vo výške 0,05 % ročne zo sumy 913,27
eur od 21.10.2008 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

III. Žalobca j e p o v i n n ý uhradiť vedľajšiemu účastníkovi OZ právna pomoc spotrebiteľom trovy

konania vo výške 138,90 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Trovy konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "
POS" n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom. Uviedol, že
na základe zmluvy o úvere zo dňa 20.5.2008 poskytol žalovanej úver vo výške 957,31 €, splatný v 14
mesačných splátkach po 68,38 €. Žalovaná túto povinnosť nesplnila a neuhradila sumu 913,27 €. Bola
v omeškaní so splátkou splatnou dňa 20.10.2008. Pohľadávka ku dňu podania žaloby predstavovala

sumu 1.235,36 €, ktorá pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 913,27 €, zmluvnej pokuty vo
výške 322,09 €. Žalobca si tiež uplatnil úrok z omeškania z neuhradenej časti úveru vo výške 8,5 % od
21.10.2008 do zaplatenie a 0,05 % úrok zo sumy neuhradenej časti úveru od 21.10.2008 do zaplatenia.

V priebehu konania vstúpil do konania na strane žalovaného vedľajší účastník, OZ právna pomoc
spotrebiteľom, ktorý vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky žalobcu, nakoľko úver bol
zosplatnený dňa 20.10.2008 a žalobný návrh bol podaný až 3.4.2013, teda po uplynutí 3 ročnej

premlčacej doby. Poukázal na ustanovenia §§ 52 ods. 1, 52 ods. 2 a 101 Občianskeho zákonníka. Ďalší
vedľajší účastník, Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS" sa vo veci nevyjadril.Podaním zo dňa 7.9.2015 žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, čiastočne zobral žalobu
späť v časti zmluvnej pokuty v sume 322,09 € a úroku z omeškania vo výške 0,05 % ročne zo sumy
913,27 € od 21.10.2008 do zaplatenia.

Podľa ust. § 96 ods. 1 Zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh
vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Spoukazomnacitovanézákonnéustanoveniasúdkonanievčastispäťvzatiažalobnéhonávrhuzastavil.

V uvedenom podaní žalobca zároveň poukázal na Dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom,
čo k vyjadreniu aj priložil. Uviedol ,že ide o dostatočne určitý jednostranný prejav žalovanej a v prípade,

že by namietala, že v čase uznania záväzku nevedela o premlčaní pohľadávky žalobcu konštatoval,
že uznaním dochádza podľa § 110 ods.1 druhá veta Občianskeho zákonníka k založeniu plynutia
novej desaťročnej premlčacej doby bez ohľadu na to, či žalovaný ktorý svoj dlh uznal, v čase uznania
vedel alebo nevedel o premlčaní pohľadávky žalobcu. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Českej
republiky. Poukázal tiež na ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.

Na pojednávaní žalovaná súhlasila so vstupom a vyjadrením vedľajšieho účastníka, ako aj s čiastočným
späťvzatím žaloby.

Z výsledkov vykonaného dokazovania zo zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky, zo zmlúv o postúpení

pohľadávok, z vyjadrení účastníkov a vedľajšieho účastníka a ďalších listinných dôkazov v spise mal
súd preukázané, že žalovaná a právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding
a.s., uzatvorili dňa 12.5.2008 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej finančné
prostriedky, ktoré sa zaviazala splácať v 14 mesačných splátkach po 68,38 €, čo však nedodržala. Súd
sa stotožňuje s právnym názorom vedľajšieho účastníka, podľa ktorého právny predchodca žalobcu

zosplatnil úver dňa 20.10.2008, čím sa stala pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní splatnou. To,
čo je uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach ohľadom ukončenia zmluvy nie je zrejmé,
nakoľkotietosúabsolútnenečitateľné,písanéminiatúrnympísmomavkópiipredloženejsúduajnejasne
vytlačené, rozmazané. K záveru, že k zosplatneniu celého úveru došlo dňom 20.10.2008 súd dospel už
lennazákladetejskutočnosti,žežalobnýmnávrhomsiúrokyzomeškaniauplatňovalprávnypredchodca

žalobcu odo dňa 21.10.2008, a to z celej sumy neuhradenej časti úveru.

Keď teda k zosplatneniu úveru došlo dňom 20.10.2008, kedy sa celá pohľadávka stala splatnou, dňom
nasledujúcim sa žalovaná dostala do omeškania s platením splatnej pohľadávky, ktorá je uplatňovaná v
tomto konaní a žaloba bola súdu doručená dňa 3.4.2013, bola podaná na súde až po uplynutí 3 ročnej

premlčacej doby, teda nárok žalobcu je premlčaný. Aj keby sa pre inštitút premlčania použili ustanovenia
Obchodného zákonníka o 4 ročnej premlčacej lehote, aj tak by pohľadávka žalobcu bola premlčaná.

Súd má za to, že uznanie dlhu, na ktoré sa žalobca odvoláva, ako inštitút zabezpečenia záväzku je
inštitútom legálnym a zákonom aprobovaným. Ide o jednostranný úkon, ktorý tento charakter nestráca

ani keď je súčasťou iného dvojstranného úkonu.

V prejednávanej veci však ide predovšetkým o otázku akým spôsobom tento úkon dlžníka - spotrebiteľa
vznikol. Ak by vznikol zo slobodnej vôle spotrebiteľa (napr. aj z dôvodu aby spotrebiteľ nebol vedený
ako neplatič a mohol sa uchádzať o iný úver), tak napriek jeho nevýhodnosti pre spotrebiteľa by súd

voči jeho platnosti namietať nemohol.

V tomto prípade to bol však práve žalobca (zjavne práva znalý), resp. jeho právny predchodca, ktorý dal
žalovanej podpísať ním vopred pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo formedohody o splátkach, vložil aj pre ňu zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku. V uvedených
súvislostiach, tak nejde o nič iné ako laesio enormis, pretože dlžník podpísaním dohody nič nezískal
ale naopak, naoko "vlastným" úkonom si z vôle žalobcu svoje postavenie podstatne zhoršil. Dohoda o

splátkach nebola zo strany žalobcu žiadnym dobrodením (keďže žalobca iba odložil podanie žaloby po
uznaní záväzku v snahe predísť možnej námietke premlčania, keď z množstva žalôb podaných na súde
je zrejmé, že platobná disciplína dlžníkov sa nezlepšila) ale naopak žalobca napriek vedomosti účinkov,
ktoré dosahuje (resp. sa snaží dosiahnuť) v podobe obnoviteľnosti nároku neposkytol žalovanej žiadny
benefit (napr. v podobe odpustenia úrokov z omeškania, poplatkov, časti istiny a pod.).

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem
základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt
zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený

aspektzmluvnejslobody,takakozmluvnáslobodasama,másvojelimityustanovenéprávnyminormami,
ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov, ktorý zákon stavia do cesty zmluvnej
slobode, je aj inštitút dobrých mravov. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho úkonu nemôže
byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán.

Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je
tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a to i v prípade, že samotný obsah tohto
právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.

Podľa ust. § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v

rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa ust. § 7 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému
sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika

orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa ust. § 8 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom

uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.

Podľa ust. § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak
predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným
spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej

praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ
prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.Podľa názoru súdu postup žalobcu v prejednávanej veci je jednoznačne nekalou obchodnou praktikou
a ako taký je hrubo rozporný s dobrými mravmi.

Konanie žalovanej by súd aproboval v prípade, ak by podnet na takéto konanie vyšiel z jej strany alebo
síce zo strany žalobcu ale s poučením o následkoch uznania premlčaného záväzku. Súd nevylučuje,
že v prípade, ak by zo strany žalobcu bolo dlžníkovi riadne vysvetlené, že splnenie jeho premlčaného
dlhu resp. jeho uznanie môže byť napriek zmenšeniu jeho majetku formou vynaloženia peňažných
prostriedkov v jeho prospech (napr. práve z dôvodu výmazu z registra neplatičov), mohlo by k platnému

uznaniu záväzku zo strany dlžníka (ak nie priamo k zaplateniu) dôjsť.

Prejednávaný prípad je však prípadom iným, kde k takémuto dobrovoľnému rozhodnutiu zo znalosťou
veci zo strany dlžníka nedošlo. Naopak, žalobca v snahe reparovať pochybenie svoje resp. pochybenie
svojho právneho predchodcu spočívajúce v nepodaní žaloby včas (pred uplynutím premlčacej doby) a
vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania a zamietnutiu žaloby, sofistikovane pomocou osôb v jeho

záujme konajúcich, obchádza dlžníkov a pod zámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára
ako listiny, ktorá ma dlžníka uchrániť pred problémami, do tejto listiny inkorporuje aj vyhlásenie o uznaní
dlhu dlžníkom (samozrejme bez podania vysvetlenia dlžníkovi).

Súdu je známe rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1845/11, podľa ktorého: "Podle ustanovení

§ 55 odst. 1 občanského zákoníku se smluvní ujednání spotřebitelských smluv nemohou odchýlit od
zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se nesmí vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo
jinak zhoršit své postavení. To znamená, že postavení spotřebitele nesmí být zhoršeno a to ani s
jeho souhlasem, naopak odchylky v neprospěch dodavatele možné jsou. S ohledem k citovaným
zákonným ustanovením je nutno prohlášení o prodloužení promlčecí lhůty ve prospěch žalobce jako

podnikatelského subjektu považovat za absolutně neplatné, neboť tím mé postavení bylo značně
zhoršeno."

Vychádzajúc potom z podstaty práva na ochranu spotrebiteľa, ktoré je založené na tom, že spotrebiteľ
z dôvodu svojej neskúsenosti alebo neznalosti nie je schopný konkurovať v obratnosti vyškoleným a

skúseným profesionálom znalým práva a techník moderného obchodu, nemožno spôsobu ktorý zvolil
žalobca poskytnúť ochranu.

V prejednávanej veci totiž nejde zo strany žalobcu o aplikáciu právnej normy spôsobom mu prinášajúcim
výhodu právnou normou predpokladaným spôsobom ale o ľstivé zneužitie neznalosti dlžníkov a ich

strachu pred prípadným súdnym resp. následne exekučným konaním.

Súd poukazuje ďalej na to, že aj samotná žalobcom vypracovaná Dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku je pre bežného spotrebiteľa v dôsledku (či už úmyselne alebo nevedome)
nejednotnej terminológie mätúca, kde obsahuje pojem "uznanie záväzku" ale v čl. 2 (ktorý má tiež

mimochodom názov záväzok a uznanie záväzku) bode 2.2 deklaruje, že dlžník má vedomosť o
premlčaní záväzku. Spotrebiteľ tak nemusí vedieť, že pojem záväzok v právnej terminológii môže
znamenaťa)záväzkovývzťahakotaký,b)jednotlivúpovinnosťzozáväzkovéhovzťahualeboc)záväzok
v zmysle dlhu.

Súd teda uzatvára, že dohodu, z ktorej žalobca odvodzuje nepremlčanosť svojho nároku považuje súd
podľa § 3, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľaust.§101Občianskehozákonníkapokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd

rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., úspešná žalovaná by síce mala nárok na
náhradu trov konania, avšak tieto si neuplatnila, ani jej v priebehu konania nevznikli. Súd náhradu trov
konania priznal vedľajšiemu účastníkovi OZ právna pomoc spotrebiteľom, ktorý do konania vstúpil na
ochranu práv žalovanej, relevantne sa vo veci vyjadril, vzniesol námietku premlčania, na základe ktorej

súd žalobu zamietol v časti zamietol. Trovy vedľajšieho účastníka pozostávajú z 2 úkonov právnej služby
po 61,41 € (prevzatie veci vrátane prvej porady, vyjadrenie k žalobnému návrhu) a 2 krát režijného
paušálu po 8,04 €. Poukázať ich treba na účet č. 4200922518/8360, VS: 17585. Vedľajšiemu účastníkovi
Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS" súd náhradu trov konania nepriznal, pretože vstúpil
do konania, ale inú aktivitu na ochranu práv žalovanej nevyvinul, zrejme aj z dôvodu predchádzajúceho

vstupu iného vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).