Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/123/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209502
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314209502.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava
26,IČO:35792752,právnezastúpenýJUDr.AndreaCviková,advokátkou,Pribinova25,Bratislavaproti
žalovaným 1/ P. W. a 2/ U. W., obaja bytom Q. č. 5, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných
Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, právne zastúpené JUDr.
Bohdanom Jakubisom, advokátom, Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 595,13 Eur s prísl., o

odvolaní žalobcu proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka rozsudku Okresného súdu
Humenné č. k. 18C/191/2014-31 zo dňa 10.2.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom.

Náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 715,13
Eur istiny s prísl., zamietol. Náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2.rade nepriznal. Uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 188,18 Eur na účet jeho právneho
zástupcu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby,
stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 2, § 3 ods. 1, 2,

§ 4 ods. 1, 2, 3, § 2 písm. c/, d/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej ust. §
53 ods. 6, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v danej veci bolo preukázané, že
medzi účastníkmi konania bola dňa 19.6.2009 uzatvorená zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému v 1.rade úver vo výške 763,46 Eur a revolving vo výške 378,05 Eur, pričom v oznámení o
schválení úveru je uvedená výška schváleného revolvingu vo výške 419,27 Eur. Úver s revolvingom sa
žalovaný zaviazal splatiť 30 mesačnými splátkami po 46,67 Eur. Celkovo bolo vyplatených žalovanému

1.062,46 Eur. Nominálna výška úveru spolu s revolvingom podľa karty klienta bola v sume 2.412,57 Eur,
ktorú sa zaviazal splatiť žalobcovi, zmluvná odmena ako výnos žalobcu predstavovala 1.136,50 Eur,
spolu s poplatkom za odklad splátok v sume 93,34 Eur, čo predstavuje 1.229,84 Eur. V konaní bolo
preukázané, že žalovanému na jeho žiadosť bola odložená splátka č. 24, 25 a 26, ktoré mal žalovaný
zaplatiť ako splátky č. 49, 50 a 51. Za odklad splátok si žalobca uplatnil zmluvnú odmenu vo výške 93,34
Eur. Reálne z titulu úveru bola poskytnutá suma 818,99 Eur. Reálne však žalovanému v 1. rade titulom

úveru bola poskytnutá suma 818,99 Eur; ktorá však nezohľadňuje výšku skutočne vyplateného úveru,
pretože je v nej zahrnutá suma 93,34 Eur za odklad splátok, ktorú si žalobca nárokuje ako zmluvnú
odmenu a ktorú si ponechá ihneď zo sumy úveru ako poplatok za možný, teda potenciálny odklad
splátok. Skutočne poskytnutá suma úveru tak predstavuje len 725,65 Eur a suma revolvingu 336,81
Eur tak, ako je uvedená v karte klienta. Žalovaný splatil žalobcovi 1.618,37 Eur do podania návrhu a
po podaní žaloby ďalšiu sumu 120,- teda celkom uhradil 1.738,37 Eur, čo preukázal žalobca aktuálnou

kartou žalovaného ako klienta z 6.11.2013 a svojím písomným vyjadrením z 30.5.2014. Predmetný úver
bol žalovanému v 1. rade poskytnutý pri ročnom úroku 68,88 % a ročnej percentuálnej miere nákladov68,88 %, pričom poskytnutý revolving mal ročnú úrokovú sadzbu vo výške 67,56 % a predpokladanú
výšku ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 55,41 %.

Dojednanú výšku úrokov ako odmenu za poskytnutý úver súd považoval za neadekvátnu v pomere
s priemernými úrokovými mierami z úverov poskytovaných v obchodných bankách, ktoré v čase
uzatvorenia zmluvy neprekračujú hodnotu 20 % ročne. Rovnako výška ročnej percentuálnej miery
nákladov viac ako o 68 %, ktorá vyjadruje všetky platby od spotrebiteľa v prospech veriteľa v súvislosti
s poskytovaním úveru okrem úrokov, nie je adekvátna pre poskytnuté plnenie. Súd poukázal na

spotrebiteľský charakter zmluvy s tým, že pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna
úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa bez ohľadu na to, či sa jedná o vzťah z Obchodného
zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného osobitného právneho predpisu. Vo vzťahu k dohodnutej
zmluvnej odmene v sume 1.229,84 Eur ako odplate za poskytnutie úveru, súd poukázal na to, že v
percentuálnom vyjadrení prevyšuje hodnotu poskytnutého úveru a je aj niekoľkonásobne vyššia, ako
obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných bankách pri obdobných úveroch v danom

období. Z tohto dôvodu dojednania v zmluve o revolvingovom úvere a o zmluvných dojednaniach s
vysokou zmluvnou odmenou súd považoval pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože odmena
je zjavne a neporovnateľne vyššia ako priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami
v uvedenom období. Podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka sa jedná v tejto
časti o neplatný právny úkon z titulu absolútnej neplatnosti, na ktorú neplatnosť súd prihliada ex

offo. Ďalej súd poukázal na neprimeranú výšku odplaty finančných prostriedkov žalovanému, ktoré
zhodnotenie nepovažoval za obvyklé. Za neprimeranú a odporujúcu dobrým mravom, sa považuje taká
výška odmeny, resp. úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré podstatne presahujú úrokovú
mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám,
ktoré uplatňujú banky pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Tento právny názor vyplýva z

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/26/2011, z 26.4.2012. Súd považoval
za v rozpore s dobrými mravmi, aby bol dlžníkovi-žalovanému vyplatený úver s revolvingom vo výške
1.062,46 Eur a uvedené úverové prostriedky mal žalovaný vrátiť vo výške 2.333,35 Eur. Je nesporné,
že v rozpore s dobrými mravmi bol dohodnutý úrok z úveru vo výške 68,88 % a úrok z revolvingu vo
výške 67,56 % ročne. Taktiež v rozpore bola dohodnutá odmena za odklad splátok voči dlžníkovi vo

výške 93,34 Eur. Reálne bola žalovanému 1. rade vyplatená suma 1.062,46 Eur; ktorú žalovaný už
splatil, pretože vrátil žalobcovi 1.738,37 Eur, čo je nepomerne viac ako bolo reálne poskytnuté. Z tohto
dôvodu na strane žalovaného v 1. rade nedošlo ani k bezdôvodnému obohateniu podľa ustanovenia §
451 a nasl. Občianskeho zákonníka
Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní, náhradu trov konania nepriznal, lebo si trovy neuplatnili. Zviazal
žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných trovy právneho zastúpenia vo výške
188,18 Eur, ktoré špecifikoval.

Vzákonomstanovenejlehotepodalprotirozsudkuodvolaniežalobca.Namietalvýrokopriznanínáhrady
trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Priznanú náhradu nepovažoval za účelnú, pričom poukázal na to,
že súd prvého stupňa tento výrok ani náležite neodôvodnil. Zdôraznil spotrebiteľský charakter zmluvy,
zastupovanie vedľajších účastníkov vo obdobných súdnych konaniach a priznanie náhrady trov konania

vedľajšiemu účastníkovi považoval za nezákonné. Z tohto dôvodu navrhol zmeniť napadnutý rozsudok
a trovy vedľajšiemu účastníkovi nepriznať.

Žalovaní sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili ani právny zástupca vedľajšieho účastníka.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého

stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.Predmetom odvolacieho konania bol výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom.
Podľa ust. § 137 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov

a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 93 Občianskeho súdneho poriadku, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých

okolností.

Z obsahu spisu vyplýva, že o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo právoplatne rozhodnuté
uznesením č. k. 18C/191/2014-18 z 25.11.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť od 19.12.2014. Vedľajší
účastník vstúpil do konania na strane žalovaných v spotrebiteľskej veci, pričom po doručení žaloby

vzniesol námietku premlčania u každej splátky, ktorej splatnosť nastala viac ako tri roky pred podaním
žaloby, ako aj namietal výšku ročnej úrokovej sadzby vo výške takmer 70 % a ročnú percentuálnu mieru
nákladov v rovnakej výške, ktoré sa podľa jeho názoru priečili dobrým mravom a sú neplatné. Taktiež
namietal nedostatok obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere z čoho vyplýva, že úver
je bezúročný a bez poplatkov.

Vo veci samej následne súd prvého stupňa žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom vychádzal
z absolútnej neplatnosti právneho úkonu konania v rozpore s dobrými mravmi, ako aj zaplatenej
sumy poskytnutých finančných prostriedkov žalovanými vo výške 1.738,37 Eur pri reálne poskytnutej
sume 1.062,46 Eur. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania správne

aplikoval ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. úspech žalovaných, ako aj vedľajšieho
účastníka na strane žalovaných v spore. Vo vzťahu k namietanej neúčelnosti uplatnenej náhrady trov
právneho zastúpenia vedľajším účastníkom odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku nevylučujú, aby si právnické osoby vystupujúce na ochranu práv spotrebiteľa nemohli
zvoliť právneho zástupcu z radov advokátov. Navyše vedľajší účastník vstúpil do konania na základe

osobitného právneho predpisu s cieľom ochrany práv spotrebiteľa, pričom v zmysle ust. § 93 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku má rovnaké práva a povinnosti.

Právo na právnu pomoc priznané čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa vzťahuje na každú fyzickú
i právnickú osobu, ktorá vystupuje v spore. Hlavný význam práva spočíva v tom, že orgány uvedené v

čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v
konaní pred nimi využívali právnu pomoc, čo je súčasťou ich základného práva. Súčasťou základného
práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré v súvislosti s
uplatnením práva na právnu pomoc vznikli. Ani vedľajší účastník vystupujúci v sporovom konaní nemôže
byť z tohto práva vylúčený.

Uplatnenú náhradu trov konania vedľajším účastníkom však aj odvolací súd považoval za účelnú
vzhľadom na dôvodne vznesené námietky týkajúce sa námietky premlčania absolútnej neplatnosti
zmluvy o úvere a revolvingu, ako aj dohody o výške úrokov, a preto vychádzajúc aj zo zásady účelnosti
vyplývajúcej z ust. § 137 Občianskeho súdneho poriadku vzniklo vedľajšiemu účastníkovi právo na

náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu v súvislosti so zastupovaním žalovaných v spore
vznikli.Namietaná neúčelnosť právnym zástupcom žalobcu nebola dôvodná, a preto odvolací súd potvrdil
napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom
ako správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom bolo rozhodnuté
podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zásadou úspechu vedľajšieho účastníka v
odvolacom konaní, ktorému náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, lebo návrh na priznanie
predložený nebol a iné trovy odvolacieho konania mu z obsahu spisu nevyplývajú (§ 142 ods. 1 v spojení

s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.