Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/1132/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814203540
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814203540.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: A., právne zastúpeného V., proti odporcovi: C.,
adresa na doručovanie A., v konaní o zaplatenie 1.447,55 Eur s príslušenstvom, o späťvzatí návrhu
navrhovateľom, v senáte takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu, rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. júla 2015, č.k.
14C/103/2014-36 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 15. júla 2015, č.k. 14C/103/2014-36, zastavil konanie o zaplatenie
700,- Eur z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom čo do tejto časti (odporca po podaní návrhu túto
sumu uhradil), zamietol návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti, ktorou sa domáhal zo strany odporcu ešte

zaplatenia sumy 747,55 Eur s prísl. a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na
ich náhradu právo.

Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvého stupňa ustanovenia § 2 písm.a/, b/, § 4 ods.1 zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 - 4, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1,
2, § 451 ods. 2, § 456, § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 96 ods. 1-3

O.s.p., s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že navrhovateľ zobral pred začatím pojednávania
späť svoj návrh v rozsahu sumy 700,- Eur, ktorú mu odporca zaplatil po podaní návrhu, do termínu
konania pojednávania. Súd preto konanie v tejto časti zastavil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
predtlačený formulár vydaný navrhovateľom, označený ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluva o revolvingovom úvere podpísal odporca v postavení dlžníka ako prvý v poradí dňa 18.03.2010.
Zároveň bol aj úplne vyplnený bod 5. formulára označený ako: „Údaje o požadovanom revolvingovom

úvere“. Následne navrhovateľ v postavení veriteľa doplnil údaje do bodu 6. Označeného ako: „Údaje o
schválenom revolvingovom úvere“ a dňa 30.03.2010 zmluvu popísal aj on. Doplnené údaje týkajúce sa
podmienok poskytnutého úveru sa medzi bodom 5. a bodom 6. Žiadosti/Zmluvy líšia v údajoch o výške
RPMN za úver a výške predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Z opísaného postupu
je zrejmé, že navrhovateľ niektoré údaje o podmienkach poskytnutého revolvingového úveru zmenil až
potom, čo bol formulár podpísaný odporcom. V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 prvá veta

OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje zmeny pôvodného návrhu nie je akceptáciou zmluvy, ale sa považuje
za nový návrh. Z uvedených dôvodov nemohol byť podpis navrhovateľa, nasledujúci po
tom, čo zmenil niektoré údaje o podmienkach poskytovaného úveru uzavretím zmluvy, ale len novým
návrhom, ktorý mal byť následne predložený odporcovi na oboznámenie sa s ním a prípadný podpis
v prípade súhlasu so zmeneným návrhom. Odporcovi však v skutočnosti nebolo umožnené, aby takto
zmenený návrh (žiadosť) mohol prípadne odmietnuť. Takouto zmluvou aj s jej obsahom zmeneným

navrhovateľom musel byť odporca viazaný, keďže formulár podpísal už predtým. Súd nespochybňuje
možnosť uzatvárať formulárové zmluvy takým spôsobom, že na jednom tlačive sa spája text návrhuna uzavretie zmluvy a následne po jeho vyplnení aj samotnej zmluvy. Bežne takto v praxi postupujú
napríklad komerčné poisťovne. Podľa názoru súdu však k platnému uzavretiu zmluvy dôjde len v prípade
obsahovo si navzájom korešpondujúcich prejavov vôle zmluvných strán. Nemožno konštatovať, že by

v danom prípade k zhode vôle oboch zmluvných strán došlo. Z uvedených dôvodov súd formulár ani po
podpise navrhovateľa nepovažuje za uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere ale len za zmenený návrh,
poktorommalonasledovaťešteoboznámeniesaodporcu stakýmtozmenenýmnávrhomaaž
následnýpodpiszmluvy,vprípadesúhlasuodporcu stakýmtonávrhom.Navrhovateľtotižsvojim
prejavom vôle zmenil podmienky návrhu zmluvy dané zo strany odporcu a odporca už nemal po podpise

navrhovateľa možnosť ním zmenený návrh odmietnuť. Je nepochybné, že na občianskoprávne vzťahy
sa okrem iných zásad súkromného práva aplikuje aj zásada autonómie vôle zmluvných strán. Práve
spotrebiteľské vzťahy sú však špecifické tým, že spotrebiteľ do veľkej miery nemôže ovplyvniť obsah
znenia zmluvy. Aj z dokazovania vyplynulo, že odporca takúto zmluvnú voľnosť nemal, nemohol proces
uzatvárania zmluvy ovplyvniť, ten mu bol zo strany navrhovateľa vnútený. Navrhovateľ pri uzatváraní
zmluvy postupoval podľa Ustanovenia čl. 2 bod 2.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere

spoločnosti A. Súd konštatuje, že vzhľadom na vyššie uvedené dôvody takto formulované ustanovenie
Zmluvných dojednaní predložených navrhovateľom o spôsobe uzatvárania zmluvy o revolvingovom
úvere nemožno považovať za platné a postup uzatvárania zmluvy podľa tohto ustanovenia je v rozpore
s ustanoveniami § 43 až § 44 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Keďže po zmene návrhu na uzavretie zmluvy uskutočnenom navrhovateľom už žiadna písomná zmluva
podpísaná účastníkmi nebola, súd konštatuje, že zmluva o (spotrebiteľskom) revolvingovom úvere ani
nevznikla, teda peňažné prostriedky, ktoré poskytol navrhovateľ odporcovi mu boli poskytnuté bez
právneho dôvodu. Odporcovi preto vznikla povinnosť vrátiť ich z titulu bezdôvodného obohatenia.

Dokazovaním bolo zároveň preukázané, že odporca poskytnutú sumu už vrátil, dokonca ju preplatil.
Preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ si uplatnil v návrhom na začatie konania nárok na zaplatenie sumy 1.447,55 Eur. V priebehu
konania zobral späť návrh v časti sumy 700,- Eur, ktorú mu odporca uhradil po podaní návrhu. Vo zvyšnej
sume 747,55 Eur bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Navrhovateľ bol teda neúspešný približne v jednej
polovici svojho nároku. Z uvedeného možno konštatovať, že úspech, resp. neúspech oboch účastníkov

v konaní bol približne rovnaký, preto súd v súlade s citovaným ustanovením žiadnemu z nich nepriznal
právo na náhradu trov konania.

Rozsudok súdu prvého stupňa bol právnej zástupkyni navrhovateľa doručený dňa 28.08.2015. Zo
strany účastníkov konania odvolaním napadnutý nebol. Navrhovateľ podaním doručeným súdu prvého

stupňa dňa 07.09.2015 vzal návrh v zostávajúcej časti späť, bez akéhokoľvek odôvodnenia uvedeného
dispozitívneho úkonu. Prvostupňový súd doručil späťvzatie návrhu odporcovi na vyjadrenie, či so
späťvzatím návrhu súhlasí, pričom tento súdu oznámil, že so späťvzatím návrhu súhlasí.

Podľa ust. § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,

ale jeho rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení
späťvzatia.Súdspäťvzatienepripustí,akdruhýúčastníkstýmnesúhlasí.Akspäťvzatiepripustí,odvolací
súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Späťvzatie návrhu na začatie konania, je dispozitívnym úkonom, na ktorý je oprávnený iba navrhovateľ.

K späťvzatiu návrhu na začatie konania, môže dôjsť nielen počas konania na súde prvého stupňa
(§ 96), ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvého stupňa, najneskôr však do momentu, kým jeho
rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Znamená to, že vziať návrh späť, je možné počas odvolacej
lehoty bez toho, aby muselo byť súčasne podané odvolanie, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia
súdu prvého stupňa. To nenastane skôr, kým nerozhodne odvolací súd. Späťvzatiu návrhu môže ale

zabrániť odporca, ktorého je súd povinný vyzvať, aby sa vyjadril, či so späťvzatím súhlasí, alebo nie.
Ak odporca nesúhlasí so späťvzatím návrhu, nemusí uviesť žiaden dôvod, stačí, ak iba vysloví svoj
nesúhlas.V preskúmavanej veci odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že rozsudok súdu prvého
stupňa bol doručený právnej zástupkyni navrhovateľa dňa 28.08.2015. Keďže navrhovateľ podaním
doručeným súdu dňa 07.09.2015, teda počas plynutia lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu

súdu prvého stupňa oznámil, že svoj návrh berie v zostávajúcej časti späť a žiada konanie zastaviť,
súd prvého stupňa predložil vec odvolaciemu súdu na posúdenie splnenia zákonných
predpokladov na postup podľa § 208 O.s.p..

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé, že k späťvzatiu návrhu došlo počas

plynutiaodvolacejlehoty,pričomsúčasneodvolaniepodanénebolo.Odvolaciemusúdutedaprináležalo,
vychádzajúc z ust. § 208 O.s.p. rozhodnúť o pripustení späťvzatia návrhu. Keďže odporca nevyjadril
svoj nesúhlas so späťvzatím návrhu, odvolací súd za použitia citovaného zákonného ustanovenia
späťvzatie pripustil, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie v celom rozsahu zastavil.

O trovách konania odvolací súd rozhodol za použitia § 146 ods. 1 písm. c/, v spojitosti s § 224 ods. 1, §

151 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (keďže prakticky v rovnakom
pomere došlo k zastaveniu konania zavinením navrhovateľa a tiež pre správanie odporcu - teda nebolo
možné postupovať podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá a druhá O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é