Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24P/102/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115207109
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115207109.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci navrhovateľa: P. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. X, F., právne zastúpený JUDr. Lenkou Csikyovou, advokátkou so sídlom v
Prešove, Hlavná 137, proti odporkyni: U. U., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. X, F., toho času
na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou U. U., súdnou tajomníčkou Okresného súdu
Prešov, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom U.: D., nar.
XX.XX.XXXX Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u otca, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, takto

r o z h o d o l :

Rozvádza manželstvo účastníkov P. U., nar. XX.XX.XXXX a U. U., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, ktoré
je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Prešov, zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, pod
poradovým číslom XXX.

Zveruje maloleté deti D. U., nar. XX.XX.XXXX a Y. U., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca,
ktorý je oprávnený a povinný mal. deti zastupovať, spravovať ich majetok a zastupovať ich pri všetkých
úkonoch, na ktoré nie sú spôsobilí.

Matka je povinná prispievať na výživu mal. D. U., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 50,00 Eur mesačne
a mal. Y. U., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 50,00 Eur mesačne, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna.

Súd neupravuje stretávanie matky s maloletými deťmi.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.03.2015 domáhal rozvodu manželstva
s odporkyňou. Maloleté deti navrhol zveriť do jeho osobnej starostlivosti. Zároveň navrhol zaviazať
odporkyňu prispievať na výživu každého z maloletých deti sumou vo výške 80 Eur mesačne a styk
neupravovať. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo bolo spočiatku harmonické. Spoločne bývali účastníci
v domácnosti rodičov navrhovateľa. Problémy sa objavili približne pred troma rokmi, keď navrhovateľ
stratil zamestnanie a z tohto dôvodu vznikali medzi účastníkmi hádky, ktoré naberali na intenzite,
až dospeli do štádia, že sa vyskytovali každý deň. Zhruba pred rokom opustila odporkyňa spoločnú
domácnosť a odišla pracovať do Českej republiky. Od toho času nemá navrhovateľ s odporkyňou žiaden
kontakt. O deti sa stará výlučne sám s pomocou svojich rodičov. Odporkyňa nejaví o ne záujem. Medzi
účastníkmi došlo k absolútnemu citovému ochladeniu a odluke manželov. Obnovenie manželského
spolužitia nie je možné očakávať, nakoľko zväzok je čisto formálny. Navrhovateľ navrhol zveriť maloleté
deti do jeho starostlivosti z dôvodu, že od kedy odporkyňa opustila spoločnú domácnosť, výlučne

sám zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti. Maloletá Lenka bola v čase podania návrhu žiačkou 1.
ročníka základnej školy, s čím boli spojené náklady s úhradou bežných potrieb ako je strava, ošatenie,
hygienické potreby, náklady na školské pomôcky, obedy v školskej jedálni zhruba 15 Eur mesačne,
nepravidelné výdavky na lieky, lekárske ošetrenie v súvislosti s výskytom bežných ochorení a alergiou.
Celkové mesačné výdavky vyčíslil na 100 Eur. Maloletý Jakub v čase podania návrhu navštevoval
materskú školu, v súvislosti s čím mal výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby, na návštevu
materskej školy 40 Eur mesačne, na lekársku starostlivosť, lieky. Celkové mesačné výdavky vyčíslil
na 100 Eur mesačne. Príjem navrhovateľa predstavoval 122,30 Eur, čo predstavuje sumu čiastočného
invalidného dôchodku. Zároveň poberá prídavky na obe deti vo výške 47,02 Eur. Iný príjem navrhovateľ
nemá. Odporkyňa sa o maloleté deti viac ako pol roka nestará a neposkytuje žiadne finančné prostriedky
na ich výživu. Jej príjem nie navrhovateľovi známy.

Súd šetril pobyt odporkyne. Nakoľko sa súdu jej pobyt nepodarilo zistiť, v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) uznesením č. k. 24P/102/2015-51 zo dňa 19.10.2015
súd ustanovil odporkyni opatrovníčku na zastupovanie v konaní.

Kolízny opatrovník vo svojej správe a rodinných, bytových a sociálnych pomerov zo dňa 21.05.2015 v
znení č. l. 26 v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloleté deti do starostlivosti otca a zo strany
matky voči primerané výživné, nakoľko matka o deti nejaví záujem a o deti sa stará výlučne otec. Styk
matky s deťmi nenavrhol upraviť.

Opatrovníčka odporkyne sa k návrhu písomne nevyjadrila, nedostavila sa na pojednávanie nariadené na
10.12.2015, na ktoré bola riadne a včas predvolaná, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnila vážnymi
dôvodmi, ani nežiadala o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov. Súd preto v zmysle ustanovenia
§ 101 ods. 2 O.s.p. vykonal dokazovanie v neprítomnosti riadne a včas predvolanej opatrovníčky
odporkyne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom
spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a
právnym záverom :

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX Q. F., ktoré je zapísané v sobášnom liste knihy
manželstiev Matričného úradu Prešov vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým
číslom XXX.

Z rodných listov maloletých detí mal súd za preukázané, že vo vzťahu sa im narodili dve deti dňa
XX.XX.XXXX maloletá D. U. Y. T. XX.XX.XXXX maloletý Y. U..

Navrhovateľ svojou výpoveďou potvrdil skutočnosti uvedené v návrhu na začatie konania. Uviedol, že
manželstvo uzatvoril s odporkyňou zhruba po dvojročnej známosti z lásky. Spočiatku bolo manželstvo
usporiadané, bezproblémové. Hneď po uzavretí manželstva účastníci konania bývali v domácnosti
rodičov navrhovateľa. Prvé nezhody a rozpory nastali zhruba pred troma rokmi, keď navrhovateľ stratil
zamestnanie, v dôsledku čoho vzniklo medzi účastníkmi hádky, nedorozumenia, ktoré boli zo dňa na deň
intenzívnejšie. Odporkyňa v júni 2014 odišla zo spoločnej domácnosti za prácou do Českej republiky. Od
toho času účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne spolu nežijú,
nie sú spolu v žiadnom kontakte. Starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne navrhovateľ s pomocou svojich
rodičov. Odporkyňa maloleté deti navštívila dvakrát, na maloleté deti neprispieva žiadnou formou,
ani náhradnou. O deti sa žiadnym spôsobom nezaujíma, ani telefonicky, či prostredníctvom skypu.
Navrhovateľa, rovnako maloleté deti nekontaktuje. Navrhovateľ si obnovenie manželského spolužitia
predstaviť nevie. Odporca neprechováva voči manželke žiadne city.

V súčasnosti žije odporca s maloletými deťmi naďalej v domácnosti svojich rodičov, ktorí mu pomáhajú so
starostlivosťou o deti. Pracuje v spoločnosti D. I. s príjmom 460 Eur mesačne, poberá invalidný dôchodok
vo výške 122,30 Eur a prídavky na dve deti. Maloletá Lenka navštevuje 2. ročník základnej školy, stravuje
sa v škole. Medzi jej pravidelné mesačné výdavky patrí strava 20 Eur, školský klub 12 Eur, výdavky
na zabezpečenie oblečenia, obuvi, stravy, voľnočasových aktivít. Jej zdravotný stav je dobrý. Maloletý
Adam navštevuje materskú školu. Jeho pravidelné mesačné výdavky predstavuje 25 Eur strava, školné
15 Eur, výdavky na zabezpečenie oblečenia, obuvi, stravy, voľnočasových aktivít. Odporkyňa sa na

starostlivosti o deti nepodieľa žiadnym spôsobom. Rovnako sa nepodieľala na zabezpečení školských
potrieb a poplatkov v súvislosti so začatím školského roka.

Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 21.04.2015 v znení č. l. 23 vplýva, že navrhovateľ je poberateľom
invalidného dôchodku vo výške 119,60 Eur.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej ako „ O.s.p.“) s konaním o rozvod manželstva
je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania nejde o krátkodobý
a prechodný nesúlad, ale nezhody a nesúlad medzi nimi pretrvajú dlhu dobu. Vzťahy medzi sebou
manželia vytvárajú vzájomným správaním sa, predovšetkým výkonom práv a povinnosti vyplývajúcich
z manželstva. Pravidla vzájomného správania sa manželov, ku ktorým patrí povinnosť životného
spoločenstva (nielen spoločného bývania) s cieľom vytvorenia zdravého rodinného prostredia, povinnosť

vernosti a povinnosť vzájomnej pomoci, povinnosť spoločnej starostlivosti o uspokojovanie potrieb
rodiny založenej manželstvom, podľa schopnosti a možnosti oboch manželov, spoločné rozhodovanie
manželov o záležitostiach rodiny a vzájomné zastupovanie manželov v bežných záležitostiach, sú
právnym vyjadrením mravných postulátov na ktorých je harmonické manželstvo založené (§ 18, 19
Zákona o rodine). Tieto povinnosti nemožno právne vynucovať, ak sa však neplnia môže to mať za
následok rozvrat manželstva.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v manželstve došlo k vážnym nedorozumeniam,
účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2014. V súčasnosti žije navrhovateľ s maloletými
deťmi v domácnosti svojich rodičov, odporkyňa žije na neznámom mieste, s rodinou sa nestretáva,
nekontaktuje ju. Súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené,
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Príčiny rozvratu manželstva vidí súd v tom,
že manželia nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, intímne spolu nežijú. Odporkyňa
opustila spoločnú domácnosť a o obnovenie manželského spolužitia neprejavila žiaden záujem. Zo
strany navrhovateľa došlo k citovému ochladeniu. Príčinu rozvratu vidí súd na strane odporkyne, ktorá
svojím postojom deklaruje nezáujem o rodinný život a starostlivosť o deti. Manželstvo je už len formálnym
zväzkom, ktorý neplní svoje spoločenské funkcie, a to biologickú, hospodársku, výchovnú a funkciu
vzájomnej pomoci a podpory. Takéto rodinné prostredie, kde neexistujú vzájomné citové väzby medzi
manželmi, nepredstavuje vhodné rodinné a výchovné prostredie pre deti pochádzajúce z ich manželstva.
Vzhľadom na uvedené súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od kedy rodičia nevedú
spoločnú domácnosť, žijú maloleté deti v domácnosti otca s jeho rodičmi, s matkou sa nestretávajú,
nakoľko odporkyňa neprejavuje o deti žiaden záujem. Súd mal prešetrené rodinné a výchovné pomery v
domácnosti otca, v jeho starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Bolo preukázané, že navrhovateľ
ma dobré predpoklady k výchove detí, k zabezpečeniu ich zdravého vývinu. Súd prihliadol na vzťah
rodiča k dieťaťu, pričom bol zistený pozitívny vzťah zo strany navrhovateľa k deťom. Na strane
odporkyne bol zistený nezodpovedný vzťah. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zveril maloleté deti
do starostlivosti otca.

Navrhovateľ je zamestnaný v spoločnosti D. I. s príjmom 460 Eur, poberá invalidný dôchodok vo
výške 122,30 Eur a prídavky na dve deti. Nakoľko pobyt odporkyne nebol súdu známy, súd nezistil jej
schopnosti, možnosti, majetkové pomery a príjmy, avšak pri určení rozsahu jej vyživovacej povinnosti
vychádzal z odôvodnených životných potrieb maloletých detí, ktoré súd konštatuje, že sú úmerné ich
veku. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania jednotlivo ale vo vzájomných súvislostiach
posúdiac ich podľa vyššie citovaných ustanovení, súd určil výživné vo výške 50 Eur mesačne na každé
dieťa zo strany odporkyne. Vyživovacia povinnosť vyplývajúca z citovaných zákonných ustanovení slúži
na zabezpečenie výživy dieťaťa, a to vždy, aj keď na úkor povinnej osoby, pričom povinní sú v tomto
prípade rodičia. Povinnosť spolupodieľať sa na vyživovacej povinnosti, starať sa sústavne a dôsledne o
výživu svojich maloletých detí majú obaja rodičia rovnocenne.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.