Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. jún 2012

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Er/1204/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611207511
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Vencuríková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2012:5611207511.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného K., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., zast.
JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou, so sídlom M. Pišúta 3, Liptovský Mikuláš, proti povinnému N.,
nar. X. X. XXXX, I., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné vo výške 663,88 eura
za mesiace jún, júl, 2011 a bežného výživné vo výške 331,94 eura mesačne od 1. 8. 2011, o návrhu
oprávneného na zastavenie exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom,

so sídlom Exekútorského úradu M. M. Hodžu 28, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. EX 463/2011, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Trovy exekúcie platí p o v i n n ý.
Námietkam povinného proti trovám exekúcie sa v y h o v u j e.
Súd u r č u j e predbežné trovy súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šutliaka do vydania Upovedomenia
o začatí exekúcie zo dňa 8. 9. 2011 nasledovne:

Odmena súdneho exekútora ......................................................................... 104,90 eura
Náhrada hotových výdavkov ............................................................................ 1,40 eura
Daň z pridanej hodnoty z odmeny súdneho exekútora.................................... 20,98 eura
Spolu............................................................................................................ 127,28 eura
Súdnyexekútorjepovinný vrátiť preddavoknaodmenuanáhraduhotovýchvýdavkovvovýške99,58

eura na účet Okresného súdu Liptovský Mikuláš číslo 7000 160 153/8180, variabilný symbol 4362011,
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom sa dňa 21. 7. 2011 začalo exekučné konanie pod
sp. zn. EX 463/2011 na vymoženie zameškaného výživného vo výške 663,88 eura a bežného výživného
vo výške 331,94 eura od augusta 2011 do budúcna, priznanej vykonateľným rozsudkom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 6C/57/2006, zo dňa 10. 10. 2006. Súdny exekútor začal vykonávať

exekúciunazákladepovereniač.5505031041*zodňa18.8.2011,ktoréudeliltunajšísúdnavymoženie
uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné vo výške 663,88 eura za mesiace jún, júl, 2011 a bežného
výživného vo výške 331,94 eura mesačne od 1. 8. 2011 a trovy exekúcie. Súčasne súd dňa 18. 8. 2011
nariadil učtárni tunajšieho súdu poukázať JUDr. Miroslavovi Šutliakovi preddavok na odmenu a náhradu
hotových výdavkov vo výške 99,58 eura.

Dňa 20. 9. 2011 doručil oprávnený tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. c/ Exekučného poriadku, teda žiadal exekúciu zastaviť na návrh toho kto navrhol jej vykonanie.
Súčasťou podaného návrhu bol príjmový doklad o vykonaní úhrady v hotovosti a fotokópia námietok
proti exekúcii.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol

ten, kto navrhol jej vykonanie.Exekučnékonanie,akokonanienávrhové,jeovládanétzv.dispozičnouzásadou,nazákladektorejmôže
exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže
v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Preto, ak

oprávnenýnavrhol,abyďalšiaexekúciabolazastavená,súdrozhodolvsúladescitovanýmustanovením
§ 57 ods. 1, písm. c) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.

Po tom, čo bol súdu dňa 20. 9. 2011 doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, dňa 27. 9.
2011 postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu námietky povinného proti trovám exekúcie zo dňa 19.

9. 2011.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za
stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného
právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor
vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu
času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň
povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku

Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje
súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Z predloženého exekútorského spisu súd zistil, že súdny exekútor po získaní poverenia na vykonanie
exekúcie vydal upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 8. 9. 2011, ktoré bolo povinnému doručené do
vlastných rúk dňa 19. 9. 2011. Povinný vzniesol námietky proti trovám exekúcie v zákonnej lehote, keď
ich podal dňa 20. 9. 2011.

Exekučné konanie ako nútený výkon súdneho alebo iného rozhodnutia má za úlohu zabezpečiť, aby sa
oprávnený domohol priznaného práva v prípade, ak si povinný dobrovoľne riadne a včas nesplní svoju
povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím. Súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu
ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a súdny exekútor spolu s exekučným
súdom musia v konaní postupovať tak, aby nedošlo k zvýhodňovaniu jedného účastníka na úkor toho

druhého. Pokiaľ si povinný nesplní riadne a včas to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
sa môže domáhať svojich práv podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Sankciou pre povinného je
v tomto prípade to, že okrem vymáhanej pohľadávky musí uhradiť trovy exekúcie. Proti povinnému
však možno viesť exekúciu iba za súčasnej ochrany povinného pred nadmerným a neopodstatneným
zásahom do jeho práv. Exekúciu možno vykonať len v rozsahu, ktorý stačí na uspokojenie oprávneného

a uhradenie vynaložených trov exekúcie, pričom trovy exekúcie musia súčasne spĺňať podmienku
hospodárnosti, preukázateľnosti a účelnosti.

Z upovedomenia o začatí exekúcie súd zistil, že súdny exekútor vyčíslil predbežné trovy exekúcie vo
výške 2 959,80 eura, z čoho odmena súdneho exekútora predstavuje sumu 2 959,80 eura,

náhrada hotových výdavkov 10,- eur a daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) 493,30 eura. Povinný
bol zároveň upozornený, že ak pohľadávku do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia neuhradí, budú
predbežné trovy exekútora predstavovať sumu 3 045,60 eura.Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len
„vyhláška“), základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii
na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky, ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa
oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora
je trojročné plnenie.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej
však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa §
46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Ustanovenia o náhrade hotových
výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne

vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti ; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Platná právna úprava obsiahnutá vo vyhláške upravuje dva základné spôsoby určovania sumy odmeny
exekútora za výkon exekučnej činnosti. Prvým spôsobom je určenie výšky odmeny percentom z

vymoženej pohľadávky. Tento spôsob má zohľadňovať náročnosť úkonov exekučnej činnosti, oceniť
kvalifikovanosť a s tým súvisiacu zodpovednosť súdneho exekútora za bezchybný postup pri vymáhaní
pohľadávky. Na základe uvedeného tak prvý spôsob upravuje priamu úmernosť vymoženej pohľadávky
k výške odmeny súdneho exekútora. Druhým základným spôsobom je určovanie odmeny paušálnou
sumou za bližšie špecifikované úkony exekučnej činnosti, ktoré sú taxatívne vymenované v ust. § 15

ods. 1 vyhlášky.
Exekučný poriadok v ust. § 201 ods. 1 pozná aj tzv. predbežné trovy exekúcie, ktoré si exekútor
určuje v upovedomení o začatí exekúcie. Pri ich vyčíslovaní je súdny exekútor viazaný spomínaným
ustanovením v spojení s § 5 vyhlášky. Pri výklade znenia týchto dvoch právnych úprav je potrebné
zohľadniť skutočnosť, že v čase od začatia exekučného konania do uplynutia lehoty na vznesenie

námietok, nemôže reálne dôjsť k vymoženiu (nie uhradeniu) ani len časti vymáhanej pohľadávky. Preto
súdny exekútor nemôže vyčíslovať svoju odmenu z výšky ním vymoženej pohľadávky. Trovy exekúcie
vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie majú len predbežný charakter a práve zákonné ustanovenie
§ 201 ods. 1 Exekučného poriadku má za cieľ motivovať povinného, aby uhradil vymáhanú pohľadávku v
lehote na vznesenie námietok proti exekúcii. V takom prípade totiž patrí súdnemu exekútorovi odmena v

rozsahu ako pri upustení od exekúcie, t. j. vo výške 50 % z odmeny vypočítanej podľa § 5 ods. 1 vyhlášky.
Navyše, Exekučný poriadok ako všeobecný právny predpis má väčšiu právnu silu ako vyhláška, ktorou
sa vykonávajú niektoré jeho ustanovenia. Vyhlášku preto treba vykladať vo vzájomnej súvislosti so
zákonom. Pokiaľ zákon priznáva exekútorovi nárok na predbežnú odmenu vo výške ako pri upustení od
vykonania exekúcie, nemôže byť výkladom vykonávacieho právneho predpisu k tomuto zákonu tento

nárok obmedzený.

Trovy exekúcie predstavujú okrem odmeny (v širšom význame slova) súdneho exekútora za výkon
exekučnej činnosti aj určitú sankciu pre povinného, ktorý si dobrovoľne, včas a riadne nesplní svoju
povinnosť uloženú exekučným titulom.

V danom prípade povinný uhradil dlžné výživné vo výške 663,88 eura, bežné výživné, trovy konania
vo výške 368,36 eura a trovy exekúcie vo výške 261,64 eura v ten istý deň kedy mu bolo doručené
upovedomenie o začatí exekúcie, preto základom pre určenie odmeny je suma dlžného výživného vo
výške 663,88 eura ( teda nie trojnásobok bežného výživného, lebo k jeho vymáhaniu ani v dôsledku

zaplatenia nedošlo) a trovy konania 368,36 eura, čo je po zaokrúhlení 1.033,-eura. Súdny exekútor má
pri vyčíslovaní predbežných trov exekúcie nárok na 10 % z takto určeného základu, to znamená, že mu
vznikol nárok na odmenu vo výške 103,50 eura.

V čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie si môže súdny exekútor vyčísliť náhradu hotových

výdavkovlenvrozsahuichskutočnejvýšky.Súdnemuexekútorovitakvrámcipredbežnýchtrovexekúcie
vzniká popri odmene aj nárok na náhradu všetkých hotových výdavkov, ktoré preukázateľne a účelne
využil na výkon exekučnej činnosti do vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Súd sa nestotožnil s
hotovými výdavkami vyčíslenými v upovedomení o začatí exekúcie vo výške 10,-eur a hotové výdavkyurčil vo výške 1,40 eura. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že súdny exekútor si pri zastavení exekúcie
uplatnil hotové výdavky vo výške 1,40 eura. Prakticky po skončení exekúcie žiadal priznať menej ako
pri predbežnom vyčíslení hotových výdavkov.

Súdny exekútor si pri zastavení uplatnil trovy exekúcie vo výške 425,29 eura, predložil špecifikáciu trov
a exekútorský spis EX 463/2011. Trovy pozostávali z hodinovej odmeny, z paušálnej sumy za úkony
exekučnej činnosti a 20% z vymoženej pohľadávky. Tu súd poukazuje na to, že s účinnosťou od 1.
5. 2008 súdni exekútori nie sú odmeňovaní hodinovou sadzbou za každú aj začatú hodinu účelne

vynaloženú na exekúciu. Navyše nie je možné exekútorovi priznať aj odmenu uvedenú v § 15 ods. 1 a
aj odmenu podľa § 5 ods. 1 cit. vyhlášky.

Za daných okolností, keď povinný uhradil bežné ako aj dlžné výživné, trovy konania a trovy exekúcie v
deň prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie, v dôsledku čoho oprávnený podal návrh na zastavenie
exekúcie, súd jeho návrhu vyhovel a exekúciu zastavil. Nakoľko trovy exekúcie boli povinným uhradené,

súd vo výroku rozhodnutia uviedol (nezaviazal k povinnosti), že trovy podľa § 200 ods. 2 Exekučného
poriadku platí povinný, pretože ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, musí rozhodnúť aj o tom, kto a
v akej výške platí trovy exekúcie. Súčasne súd s ohľadom na podané námietky povinného proti trovám
exekúcie určil trovy súdneho exekútora tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Keďže
povinný dňa 19. 9. 2011 zaplatil trovy exekúcie vo výške 261,64 eura a súd výrokom určil predbežné

trovy vo výške 127,28 eura, súdny exekútor vráti povinnému rozdiel zaplatených trov.
Súdnemu exekútorovi bol Okresným súdom Liptovský Mikuláš dňa 19. 8. 2011 v súlade s § 197 ods. 3
Exekučného poriadku poukázaný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 99,58
eur. Nakoľko trovy exekúcie súdnemu exekútorovi uhradil povinný, súd zaviazal súdneho exekútora
poskytnutý preddavok vrátiť súdu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch
vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný

čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.