Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713209523
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5713209523.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti B.: P., nar. XX.XX.XXXX,
a L., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, maloleté deti zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Martin ako opatrovníkom, deti rodičov - matky: Z. B., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XXX,
zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom M. R. Z. XX, M., a
otca: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. XXXX/XX, M., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr.

Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom Z. G. XXXXX/XXB, M., o zvýšenie výživného na maloleté
deti, o odvolaní otca mal. detí proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 20P/240/2013-134 zo dňa
16. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 20P/240/2013-134 zo dňa 16.07.2014 uložil otcovi povinnosť platiť

zvýšené výživné na mal. P. B., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 165,- eur mesačne od 01.06.2013 a na mal.
L. B., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 150,- eur mesačne od 01.06.2013, vždy do 20-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky (výrok I.) a vo zvyšnej časti návrh matky zamietol (výrok II.). Nedoplatok na
výživnom od 01.06.2013 do 30.06.2014 v celkovej výške 850,46 eur u mal. P. a 871,26 eur u mal. L.
povolil otcovi splácať v splátkach po 30,- eur mesačne u každého maloletého spolu s bežným výživným
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok (výrok

III.). Týmto súd zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 8C/214/2008-33 zo dňa 07.01.2009 vo
výroku o výživnom na mal. deti (výrok IV.). Žiadnemu z účastníkov súd náhradu trov konania nepriznal
(výrok V.).
V odôvodnení konštatoval, že návrhom podaným dňa 27.06.2013 matka maloletých žiadala uložiť otcovi
maloletých povinnosť prispievať na výchovu a výživu mal. P. sumou 250,- eur mesačne a mal. L. sumou
250,- eur mesačne.

Okresný súd aplikujúc ust. § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a §
77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na mal.
deti je čiastočne dôvodný.
Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania, v konaní o
rozvod manželstva v januári 2009, s okolnosťami v čase súčasného rozhodnutia v júli 2014, mal

preukázané,ževpriebehučasuzapäťrokovašesťmesiacovdošloktakejzmenepomerovoprávnených
maloletých detí a povinného otca, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Ide o zmeny, ktoré sa
výraznejším spôsobom prejavili v ich pomeroch nielen na krátky čas, a ktoré súd vyhodnotil ako dôvodné
na zmenu výšky výživného, keď maloleté deti si plnia povinnú školskú dochádzku na prvom stupni
základnej školy, predtým chodili do materskej školy.
Začiatok plnenia školskej dochádzky je podstatná objektívna zmena pomerov maloletých spojená s

pribudnutímvýdavkovnaškolsképotreby,pomôckyaaktivityspojenésoškolskýmipovinnosťamiaurčite
dôvod na zvýšenie výživného. Vyššie sú aj výdavky na uspokojovanie bežných hmotných potrieb ako jestrava, oblečenie, obutie, hygiena, a to nielen v dôsledku rastu, fyzického a psychického vyspievania,
ale aj v dôsledku rastu cien v spoločnosti a iných nárokov maloletých.
Zmenapomerovurodičovnastalavtom,žeužnežijúvspoločnejdomácnosti,alekaždýsám,resp.spolu

so svojimi novými partnermi. Matka je aj teraz nezamestnaná, porovnať jej príjem sa nepodarilo, lebo sa
predtým nepreukazoval. Tento má len z práce čašníčky, ktorú vykonáva 40 hodín za mesiac a finančne
ju podporujú rodičia a priateľ. I keď matka nevyvíja dostatok iniciatívy na zabezpečenie si stáleho a
primeraného príjmu a uspokojuje sa s tým, že ju finančne podporia priateľ alebo jej rodičia, nebolo by
spravodlivé, aby sa na zvýšených výdavkoch na odôvodnené potreby mal. detí podieľala sama. Mzda

otca maloletých a jeho cestovné náhrady sa podstatne nezvýšili, skôr mierne, o cca 35,- eur, resp. 153,-
eur, sa znížili pri porovnaní s rokom 2013. Skúmaním pomerov otca súd zistil, že vzhľadom na jeho
súčasnú finančnú situáciu je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť zvýšené výživné spolu 315,- eur
z príjmu 1.675,- eur, pričom zvýšenie spolu o 132,44 eur nie je také, aby ohrozilo alebo zhoršilo jeho
doterajšiu životnú úroveň, keď predstavuje cca pätinu z jeho príjmu, vrátane cestovných náhrad. Súd
zobral do úvahy skutočnosť, že časť potrieb maloletých je krytá prídavkami na dieťa, u obidvoch rodičov

prihliadal na výdavky na bývanie, ktoré nebolo možné porovnať, lebo sa pri rozvode nepreukazovali.
Výživné súd zvýšil od 01.06.2013, teda od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka podala návrh a rozhodol
aj o zameškanom výživnom, ktoré otcovi maloletých umožnil zaplatiť v splátkach po 30,- eur na každé
mal. dieťa.
Vo zvyšnej časti, pokiaľ matka maloletých žiadala výživné na maloleté deti vo výške 250,- eur na každé

z nich, súd návrh matky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“) tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ide o konanie, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí, prostredníctvom splnomocnenej
zástupkyne.
V odvolaní vytýkal súdu nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nesprávnosť skutkových zistení.
Mal za to, že výživné na mal. deti v rozsahu ako určil súd je neprimerane vysoké a nezodpovedá
odôvodneným potrebám mal. detí, ani jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom.

Uviedol, že matka svoj návrh odôvodňovala potrebami detí, krúžkami, stravou v školskej jedálni,
zdravotnými problémami, tanečnou školou a cestovným, avšak žiadnu z uvedených skutočností
nevedela preukázať. Nesporné je, že od posledného rozhodovania o úprave práv a povinností k mal.
deťom uplynul nejaký čas. Jeho príjem je o niečo nižší, ale zmena nastala hlavne na strane matky
detí. V čase prebiehajúceho konania vystriedala zamestnanie, a ako konštatuje aj súd, matka nevyvíja

dostatočnú iniciatívu na zabezpečenie si stáleho zamestnania. Naproti tomu, pokiaľ aj prácu mala,
zamestnávateľ ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe, kedy uviedol, že neprejavovala dostatočný
záujem o prácu počas obdobia zaúčania. U tohto zamestnávateľa bola matka detí schopná zarobiť
312,54 eur, u ďalšieho zamestnávateľa 523,27 eur. Má tiež určitú pochybnosť o v súčasnosti uzavretej
dohode o pracovnej činnosti. Matka síce súdu predložila túto dohodu s rozsahom pracovného času 40

hodín mesačne, avšak zistil, že je v práci denne aj 12 hodín.
Má tiež za to, že cestovné náhrady nie je možné v celom rozsahu zohľadniť do mzdy. Cestovné náhrady
sú určené na to, aby si zabezpečil stravu, hygienické potreby, prípadnú relaxáciu v rámci vykonávania
práce.Jenesporné,žeprispievadeťomajinakakobežnýmvýživným.Predložildôkazyotomakosdeťmi
trávi čas, čo deťom zabezpečuje. Deti majú len 12 a 11 rokov, chodia na základnú školu, nenavštevujú

žiadne krúžky, nemajú zvýšené výdavky, či už po stránke zdravotnej, záujmovej a podobne.
Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Matka maloletých v písomnom vyjadrení k odvolaniu, podanom prostredníctvom splnomocneného

zástupcu, navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov
odvolacieho konania.
Poukázala na to, že otec detí inú vyživovaciu povinnosť nemá, je majetný, má rodinný dom so
záhradou, je vlastníkom motorového vozidla a jeho príjem ako dlhoročného profesionálneho vodiča je na
nadštandardnej úrovni. Ona vynakladá maximálne úsilie, aby deti žili slušne, riadne chodili do školy, učí

sa s nimi. Mal. P. má diagnostikovanú hyperaktivitu, navštevuje pravidelne psychologičku. Nestotožňuje
sa s tvrdením otca o nepreukázaní potrieb detí. Návrh dostatočne podporila listinnými dôkazmi, ktoré
preukázali výdavky na domácnosť, cestovné, poistky mal. detí a pod.Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca maloletých písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania

(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm.
f/, h/ O. s. p. v celom rozsahu zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia ako aj obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie
otca maloletých je dôvodné.

Zpredloženéhospisuvyplýva,žematkamaloletýchsanávrhompodanýmnaOkresnomsúdeMartindňa

27.06.2013 domáhala zvýšenia výživného na mal. P. zo sumy 99,58 eur na sumu 250,- eur mesačne a
na mal. L. zo sumy 82,98 eur rovnako na sumu 250,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Návrh
odôvodnila zmenou pomerov na strane maloletých detí, na ktoré bolo poslednýkrát určené výživné v
roku 2009, kedy maloleté deti neboli školou povinné.

Okresný súd napadnutým rozhodnutím zvýšil výživné na mal. P. na sumu 165,- eur mesačne a na mal.
L. na sumu 150,- eur mesačne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé na základe
akých úvah okresný súd dospel práve k sume 165,- eur a 150,- eur ako k sume primeranej odôvodneným
potrebám maloletých detí.

Pokiaľ ide o konštatovanie okresného súdu vo vzťahu k zmene pomerov na strane maloletých detí, nie je
možné záverom okresného súdu v tomto smere nič vytknúť. Je nesporné, že nástup na povinnú školskú
dochádzku sa vo všeobecnosti považuje za zmenu pomerov na strane mal. detí, ktorá odôvodňuje
zmenu výživného. Pokiaľ však ide o konkrétnu sumu, o ktorú súd doteraz určené výživné zvýšil, nie je
zrejmé na základe akých úvah dospel k dôvodnosti zvýšenia výživného práve o túto sumu.

Je nesporné, že s vyšším vekom sa zvyšujú i výdavky na stravu a odievanie, ktoré nie je vždy možné
konkrétne vyčísliť a v tomto smere je možné vychádzať i z verejných štatistík v danej oblasti (napr.
Štatistického úradu SR), či všeobecne známych skutočností, samozrejme za predpokladu, že u mal.
dieťaťa nie sú v tomto smere špecifické požiadavky (napr. zo zdravotných dôvodov). Pokiaľ však ide o

konkrétne výdavky na cestovné do školy, či úhradu stravy v škole, tieto je možné preukázať v konkrétnej
výške a z tejto potom pri určení výživného vychádzať. Napriek tomu, že výživné sa určuje ako mesačné
výživné, v prípade konkretizovaných výdavkov uvedených v rozhodnutí okresného súdu ide prevažne
o ročné výdavky, resp. výdavky, ktoré boli vynaložené matkou jednorázovo, bez toho, aby okresný súd
bližšie špecifikoval ich vplyv na pravidelné mesačné výdavky. V prípade cestovného síce okresný súd

vychádzal z konkrétnej preukázanej výšky cca 70,- eur za obdobie apríl až jún 2013, avšak nie je zrejmé,
či súd pri určení výživného zohľadňoval výdavky len v tejto výške alebo prihliadal aj na náklady spojené
s použitím motorového vozidla, keď matka detí uviedla, že niekedy ich vozí do školy autom. Okresný súd
v ďalšom konštatoval, že sú tu výdavky na voľno-časové aktivity a výdavky spojené s liečbou atopického
ekzému, zároveň však uviedol, že tieto sú minimálne. Nie je preto zrejmé, či súd tieto výdavky pri určení

výšky výživného zohľadňoval alebo nie. Rovnako nie je zrejmé, či súd zohľadňoval i výdavky na bývanie
a v akom rozsahu, keď uviedol, že sa musia platiť úhrady za bývanie, vrátane prepočítaných ročných
platieb, čo je tiež súčasť výživného, zároveň však konštatoval, že matka v tomto smere nemá aktuálne
výdavky. V uvedenom smere je rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že okresný súd mal vykonať dokazovanie
oboznámením spisov okresného súdu sp. zn. 8C/214/2008, 20P/304/2008 a 19P/78/2014, zo žiadnej
zápisnice z pojednávania však uvedená skutočnosť nevyplýva.

Podľa § 122 ods. 1 O. s. p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky

na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.Podľa § 129 ods. 1 O. s. p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie.

Pokiaľ okresný súd dôkaz listinou (tvoriacou súčasť súdneho spisu) podľa § 129 O. s. p. vykonal, mal
uvedenú skutočnosť zaznamenať v zápisnici a ak tak neurobil, nemožno vykonanie týchto dôkazov
považovať za riadne uskutočnené. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd uvádza, že ak okresný súd
dokazovanie oboznámením uvedených spisov vykonal, nie je úplne na mieste jeho konštatovanie v

odôvodnení rozsudku, že výdavky na bývanie a príjem matky sa v predchádzajúcom konaní nezisťovali.
Je pravda, že tieto sa nezisťovali v konaní rozvod manželstva, ale vo veci sp. zn. 20P/304/2008, ktorej
predmetom bol návrh matky na určenie výživného, a ktoré konanie prebiehalo súbežne s konaním o
rozvod manželstva, boli predmetom skúmania i majetkové pomery rodičov maloletých detí. Uvedené
konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom zo dňa 22.04.2009 (t. j. po skončení konania o rozvod
manželstva). Okresný súd sa s uvedenou skutočnosťou pri rozhodovaní nevysporiadal.

V ďalšom odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní dňa 30.04.2014
otec maloletých prostredníctvom právnej zástupkyne podal návrh na zverenie mal. detí do jeho osobnej
starostlivosti s poukazom na opakovane avizované problémy so správaním sa v škole, hlavne mal. P..
Súd konštatoval, že nakoľko vo veci prebehlo len jedno pojednávanie, bude v rámci konania o zvýšenie

výživného rozhodovať aj o zmene úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom. V závere pojednávania
bolo otcovi mal. detí uložené predložiť návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k mal.
deťom písomne. Po predložení písomného návrhu dňa 13.05.2014 však bol daný pokyn na zapísanie
návrhu otca ako nového návrhu na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom, vec ale nebola
na samostatné konanie vylúčená uznesením. Písomný návrh otca na zmenu úpravy práv a povinností

rodičov k mal. deťom bol následne zaevidovaný pod sp. zn. 19P/78/2014. V uvedenom konaní súd
dňa 20.10.2014 vydal predbežné opatrenie, ktorým matke mal. detí uložil povinnosť odovzdať mal. deti
do dočasnej osobnej starostlivosti otca s tým, že matka maloletých je povinná prispievať na výživu
maloletých, na každé vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne od 20.10.2014.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Vzhľadom na to, že v priebehu konania, po rozhodnutí súdu prvého stupňa a pred rozhodnutím

odvolacieho súdu, došlo k zmene zverenia mal. detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov (i keď
len predbežnej, do rozhodnutia vo veci samej), došlo k zásadnej zmene skutkového stavu, ktorá má
vplyv na vyživovaciu povinnosť rodičov, keď táto je priamo závislá od výroku o zverení dieťaťa do
starostlivosti jedného z rodičov (§ 36 ods. 1, § 24 ods. 1 zákona o rodine posledná veta). Predbežné
opatrenie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť, predbežnú vykonateľnosť nadobudlo dňa 20.10.2014. So

zmenou zverenia mal. detí do starostlivosti otca, ktorý mal doteraz určenú vyživovaciu povinnosť, je
spojená i zmena vyživovacej povinnosti, ktorú je v súčasnosti v zmysle nariadeného predbežného
opatrenia povinná plniť matka. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nemožno v súčasnom štádiu konania
určiť do budúcna vyživovaciu povinnosť otcovi maloletých, nakoľko táto by nezodpovedala dikcii ust.
§ 24 ods. 1 zákona o rodine. Vzhľadom na súbežne prebiehajúce konanie o návrhu otca na zmenu

osobnej starostlivosti, v ktorom konaní bolo nariadené predbežné opatrenie, je preto potrebné vyčkať
na právoplatnosť uznesenia o nariadení predbežného opatrenia, prípadne aj na právoplatné skončenie
konania o návrhu otca, od ktorého bude následne závisieť ďalšia úprava rodičovských práv a povinností.
Odvolací súd zároveň ponecháva na zvážení okresného súdu, či v danom prípade nie je vhodnejšieviesť o oboch návrhoch rodičov maloletých jedno konanie, keďže obe veci skutkovo súvisia a týkajú sa
tých istých účastníkov konania (ide o starostlivosť súdu o tie isté mal. deti).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že postupom okresného súdu došlo k
odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom (§ 123 ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na oboznámenie
pripojených spisov), pričom rozhodnutie okresného súdu, pokiaľ ide o výšku výživného, zároveň
nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 157 ods. 2 O. s. p., z ktorého dôvodu je
nepreskúmateľné. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm.

f/, h/ O. s. p. zrušil, a to v celom rozsahu, keďže vytýkané chyby konania sa týkajú tak výroku o určení
výživného ako aj výroku, ktorým súd návrh matky v časti zamietol, pričom v danom prípade ide o konanie
vo veci starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom odvolací súd nie je rozsahom a odvolacími dôvodmi
viazaný. Podľa § 221 ods. 2 O. s. p. odvolací súd zároveň vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
v zmysle naznačených intencií. V novom rozhodnutí okresný súd tiež opätovne rozhodne o trovách
prvostupňového ako aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.