Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. november 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/225/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215202587
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8215202587.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu AB 1 B. V.,
reg. č.: 56 007 043, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911
01 Trenčín, a adresou pre doručovanie Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 47 234 679, proti
žalovanému N. H., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX T. C., o zaplatenie 816,51 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 322,20 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% p.a. za obdobie od 14.3.2015 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce z iných trov
vo výške 6,40 € a trov právneho zastúpenia vo výške 21,56 € na účet právneho zástupcu žalobcu a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy vo výške 540,56 €, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 2,92 €, úroku z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 540,56 € od 22.4.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania,
pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Poukázal na skutočnosť, že dňa 26.4.2014 jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s.. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo
výške 488,-€ zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému, pričom žalovaný sa zaviazal peňažné
prostriedky vrátiť v 24. pravidelných mesačných splátkach po 31,16 € splatných v zmysle Úverových
zmluvných podmienok. Žalovaný sa s úhradou svojho záväzku dostal do omeškania, preto bol v zmysle
Úverových zmluvných podmienok právnym predchodcom žalobcu vyzvaný listom zo dňa 26.2.2015 k
splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky
a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od
odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli žalovanému vyúčtovávané v zmysle § 18 Úverových
zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Žalobca uviedol, že žalovaná
suma pozostáva z istiny vo výške 86,69 €, z úroku vo výške 59,07 €, zo zosplatnenej istiny vo výške
326,40 €, z Upomienky I. vo výške 5,-€, z Upomienky II. vo výške 24,-€ a 12,-€, z poistenia Bill protection
vo výške 10,40 €, zo zmluvnej pokuty vo výške 17,-€. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo
výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 14.3.2015 (pätnásty deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu
celého dlhu), ktorý do dňa vyhotovenia žaloby, t.j. do dňa 21.4.2015, vyčíslil vo výške 2,92 €, a ďalej od
22.4.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Žalovaný sa napriek výzve k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené dňa 17.7.2015, nevyjadril.

Podľa ust. § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v
drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku: Ak v priebehu konania
dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Za drobné spory
sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, b)
sociálneho zabezpečenia, c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, d)
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, e) konania o dedičstve, f) konania o určenie,
zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti, g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania,
h) sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, i) ochrany osobnosti. Ak je
predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1,
konanie sa považuje za drobný spor.

Keďže v danom prípade sa jedná o pohľadávku vo výške 540,56 €, teda drobný spor, súd prejednal vec
bez nariadenia pojednávania.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 26.4.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX na sumu 488,-€ pri ročnej úrokovej sadzbe 36,53 % a RPMN vo výške 44,1 %, ktorý sa
žalovaný zaviazal splácať v 24. pravidelných mesačných splátkach po 31,16 €. Dátum prvej splátky bol
uvedený na deň 26.5.2014 a lehota splatnosti na deň 25.4.2016. Podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad
žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu celkovo sumu 165,80 €. Listom zo dňa 26.2.2015
označeným ako Výzva k splateniu celého úveru právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že
z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z predmetnej úverovej zmluvy, ho spoločnosť
vyzýva k splateniu celého čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka činí 540,56 € a vyzval ho na jej
splatenie do 15. dní odo dňa odoslania predmetnej výzvy. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa
1.4.2015 vyplýva, že pohľadávka vzniknutá z úverovej zmluvy bola na základe zmluvy postúpená na
obchodnú spoločnosť AB 1 B. V..

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,Zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne žiadna škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z..

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu
je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť

tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka, ide však o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a
žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Úverových podmienok bol daný žalobcom bez
možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa
26.2.2015 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 488,-
€, ktoré žalovaný mal splatiť v pravidelných 24. splátkach vo výške 31,16 € mesačne. Zo strany žalobcu
došlo k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 26.2.2015. V prospech žalobcu žalovaný uhradil sumu 165,80 €.
Súd vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný
zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ a to údaj o termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto
znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným
ustanovením.

V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. 7Co/220/2014 Krajský súd v Prešove uviedol - „Jednou
z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z.z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve
absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná
suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje
ako bezúročný a bez poplatkov.“

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez
poplatkov (za upomienky).

Žalovaný je tak na istine úveru povinný zaplatiť už iba sumu 322,20 € (488,-€ mínus 165,80 €), teda
sumu, ktorá mu bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá a ktorú žalobcovi nesplatil. Súd v tejto časti
uplatnený nárok považoval za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy a čo do zvyšku
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca si tiež uplatnil nárok na úrok z omeškania, ktorý ku dňu 21.4.2015 vyčíslil vo výške 2,92 € a zo
sumy 540,56 € vo výške 5,05 % ročne od 22.4.2015 do zaplatenia dlžnej sumy. Žalobcovi nie je možné
priznať nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 2,92 € vyčíslený zo všetkých žalovaných
súm za obdobie od 14.3.2015 do 21.4.2015, nakoľko bol vyčíslený z vyššej sumy na akú žalobcovi
vznikol nárok.

Podľa zistenia súdu sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka
v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., bola ku dňu 14.3.2015 vo výške 0,05 % p.a.. Vzhľadom
na žalobcom priznaný nárok, súd žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 322,20 € od 14.3.2015 do zaplatenia a čo do zvyšku aj v časti nároku na úrok
z omeškania žalobu zamietol.

Súd zamietol žalobu aj v časti nároku na zaplatenie Poistenia Bill Protection vo výške 10,40 €,
pretože v úverovej zmluve je síce uvedený súhlas žalovaného, aby bola poistníkom poistená poistením
typu PREMIUM, avšak uzatvorenie poistnej zmluvy právnym predchodcom žalobcu ani žalobcom so
žalovaným nebolo preukázané. Žalovaný mal poistenie odsúhlasiť tak, že podpísal zmluvu. Daný bod
(61) neobsahuje bližšiu úpravu, ako by mal postupovať klient (spotrebiteľ), ak by o dané poistenie
nemal záujem. Za štandardné riešenie, z ktorého by bola zrejmá vedomosť klienta o tom, že dojednanie
takéhoto poistenia je obsiahnuté vo formulárovej úverovej zmluve a že v rámci nej má možnosť zvoliť
si, či ho chce alebo nechce uzavrieť, by bolo také, ak by daná zmluva obsahovala priestor pre možnosť
rovnocenným spôsobom vyznačiť jednu alebo druhú alternatívu (napr. krížikom na vyznačenom mieste
pre voľbu jednej z týchto dvoch alternatív). Také niečo zmluva neobsahuje a žalobcom zvolený spôsob
„núti“ spotrebiteľa, ktorý ak je pri uzatváraní zmluvy veľmi obozretný, „dojednať“ si takéto poistenie, za
ktoré má platiť tam uvedené poistné, o ktorom pri podpise zmluvy ako celku nemal ani tušenia, keďže
samotným podpisom zmluvy mal dojednať aj takéto poistenie. Uvedený spôsob právneho predchodcu
v zmluve súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, nepriamo nútiacu spotrebiteľa dojednať si ako
doplnkovú službu, o ktorej ani nemusí mať vedomosť, využívajúc jeho nepozornosť. Z uvedeného súd
uzatvára, že daná služba sa len zdanlivo (naoko) tvári ako dobrovoľná, nakoľko je daným spôsobom
spotrebiteľovi vlastne nanútená.

Pokiaľ sa týka dojednaní o zmluvnej pokute v úverových zmluvných podmienkach (Hlava 18 § 2 ÚP)
ide o dojednanie absolútne neplatné, nakoľko dohodu účastníkov o zmluvnej pokute ťažko možno
akceptovať ako súčasť všeobecných úverových podmienok. Podľa zákonných ustanovení Občianskeho
zákonníka zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu. Už len z toho vyplýva, že
zákonodarca zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a v zákonom
predpísanej písomnej forme, nie ako napr. úroky z omeškania, kde tieto vôbec nemusia byť súčasťou
zmluvy a napriek tomu pri omeškaní dlžníka veriteľ má právo podľa zákonného ust. § 517 Obč. zák.
požadovať úroky z omeškania v zákonom stanovenej a určenej výške. Preto obsiahnutie zmluvnej
pokuty v úverových zmluvných podmienkach (všeobecných) nemožno akceptovať z hľadiska jej vážnosti
a dôležitosti. Okrem toho obchodné podmienky sú tzv. typovými, kde ich obsah a rozsah a to, čo
v nich bude alebo nebude a v akej forme a podobe určuje výlučne len žalobca ako dodávateľ,
ktorý tieto podmienky robí a formuluje. V podstate žalovaný ako spotrebiteľ ich obsah zásadným
spôsobom ani meniť nemôže. Ak chce spotrebiteľský úver získať, má možnosť len všetko podpísať
a akceptovať. Nemá možnosť výberu a voľby podmienok. Žalobcovi nič nebránilo, aby dojednania
ohľadom jednotlivých svojich nárokov uviedol priamo v tlačive na prednej strane úverovej zmluvy a to
takým spôsobom, aby tieto boli čitateľné a zrozumiteľné a v tom prípade by ich bolo možné považovať
za individuálne dojednané a nemusel tieto dojednania skrývať do neprehľadného textu úverových
zmluvných podmienok. Súd preto dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne
neplatné. Na dôvod absolútnej neplatnosti pritom musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti aj keď sa
toho nikto nedovolá. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol návrh žalobcu v časti zaplatenia sumy
vo výške 17,-€.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“, ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Žalobca si uplatnil trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 32,-€ a
trov právneho zastúpenia vo výške 107,78 €. Vykonané boli dva úkony právnej služby a to prevzatie a

príprava zastúpenia a podanie žaloby. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby z uplatnenej sumy podľa
§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. činí 36,52 €. K tomu bol pripočítaný režijný paušál s poukazom na
§ 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 8,39 €) a napokon 20 % DPH v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky.

Z uplatnenej sumy 540,56 € bolo žalobcovi priznaných 322,20 € (priznaná suma vyčíslená ku dňu
vyhlásenia rozsudku). Žalobca tak mal v konaní úspech 60 % a neúspech 40 %, čo predstavuje úspech
žalovaného. Žalobcovi po odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok na náhradu trov konania v
pomere 20 %.

Vzhľadom na mieru úspechu v konaní súd priznal žalobcovi trovy za zaplatený súdny poplatok vo výške
6,40 € (20 % zo sumy 32,-€) a trovy právneho zastúpenia vo výške 21,56 € (20 % zo sumy 107,78 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov (§ 251 O.s.p.).