Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Tvrdá

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 13P/168/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515201384
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tvrdá

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2016:2515201384.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Janou Tvrdou vo veci starostlivosti súdu o mal. deti: D.

L., X.. XX.XX.XXXX a K. L. , X.. XX.XX.XXXX, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, deti rodičov: Mgr. R. L., občianka SR, trvale bytom Y., X. C. XXX/XX a A.. E. L.,
občan SR, trvale bytom L. - G. X. Y., E. J. XXXX/X o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti
k mal. deťom takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na zníženie výživného k mal. K., X.. XX.XX.XXXX a k mal. D., X.. XX.XX.XXXX sa zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec detí svojim návrhom žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k mal. K. z doterajších 220

eur mesačne na 160 eur mesačne a k mal. D. z doterajších 220 eur mesačne na 160 eur mesačne
s účinnosťou od 01. 05. 2015.
Matka detí s návrhom otca na zníženie vyživovacej povinnosti nesúhlasila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil potvrdenia o príjme matky a otca
detí, čestné prehlásenie zo dňa 21.01.2016, zmluvu o sprostredkovaní, zmluvu o účelovom splátkovom
úvere, kúpnu zmluvu a výpis z LV č. XXXX k. ú. K., listinné dôkazy na preukázanie nákladov na bývanie,

prehľad kategórie auto z Tatra banky, príjmové pokladničné doklady, ústrižky poštových poukážok,
správy ÚPSVaR Piešťany a Bratislava, Sociálnej poisťovne Bratislava, Trnava, vyjadrenie matky, výpisy
z banky, ako i ostatný obsah spisu.
Takto bolo súdom zistené, že naposledy bola vyživovacia povinnosť k mal. deťom upravovaná
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III., č.k. 51P/81/2014 - 127 zo dňa 23.06.2014. Predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2014.
Otec detí vo svojej výpovedi ako účastník konania dňa 28.10.2015 uviedol, že je rozvedený, býva u

rodičov v byte, ktorý je vo vlastníctve rodičov. Otec je doktor, má príjem cca 1.400 eur brutto a matka je
ekonómka, dosahuje mesačne príjem 650 eur brutto. Na náklady na bývanie a stravu uhrádza rodičom
mesačne sumu cca 300 eur. U rodičov býva od 18.08.2015, predtým býval v podnájme v byte od
19.02.2015 do 18.08.2015, tu uhrádzal sumu 300 eur mesačne, v tomto byte býval aj majiteľ tohto bytu,
nevie sa vyjadriť, aké ten uhrádzal náklady na bývanie. Pracuje ako team líder projektových manažérov
s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 1.667 eur. Daňový bonus na deti už nepoberá, zrušil
to, iný príjem nemá žiaden. Čo sa majetkov týka, v júni 2015 kúpil 1,5 izbový byt v Bratislave za 99.900

eur, zobral si hypotéku vo výške 99.900 eur v júni 2015, mesačne to spláca po 336 eur. Auto nevlastní,
platí stavebné sporenie vo výške 100 eur mesačne, nie je pravda to, čo uvádzala matka, že by toto
od januára 2015 už neplatil. V novom byte, ktorý zakúpil uhrádza za plyn, vodu, elektriku mesačne
sumu vo výške 144 eur. Do tohto bytu sa ide sťahovať cca za dva týždne z dôvodu, že byt prerábal, doprerábok investoval sumu cca 8.000 eur. Synovi D. platí poistenie už niekoľko rokov vo výške 22 eur
mesačne. Vyživovaciu povinnosť k deťom si stále až doposiaľ riadne plní ako má súdom stanovené
na každé dieťa po 220 eur mesačne, nemá žiaden dlh na výživnom. S deťmi sa stretáva , chodí si pre

ne každý víkend. Iné deti okrem D. C. K. nemá žiadne. Ďalej uhrádza za mobilný telefón sumu 30 eur
mesačne, za internet a TV sumu 32 eur mesačne, za benzín sumu 200 eur mesačne, keď ide za deťmi,
pričom je pravdou, že s nimi chodí aj do Bytče, ale v podstate je to jedno, či ide z Bratislavy do Piešťan
a späť alebo z Bratislavy do Bytče. Za stravu mesačne minie sumu 180 eur, za drogériu minie mesačne
sumu 20 eur a za oblečenie minie sumu 100 eur mesačne, kupuje si nohavice a pod. Výraznú zmenu

pomerov od posledného rozhodovania o výživnom k mal. deťom vidí v tom, že súd v čase posledného
rozhodnutia o výživnom neprihliadol na jeho neočakávané výdavky, ako napr. že sa mu pokazí auto, i
keď toto sa nedeje často. Otec uviedol, že je pravdou, že vo februári 2015 bola vyplatená z predaja
spoločného bytu matke čiastka 6.000 eur a jemu čiastka 7.000 eur. Otec detí vo svojej výpovedi ako
účastník konania dňa 22.01.2016 uviedol, že do 12/2015 býval so svojimi rodičmi, kde im uhrádzal
300 eur mesačne na bývanie a stravu, od 01/2016 už býva v byte, ktorý si zakúpil a kde má pravidelné

mesačné náklady na bývanie vo výške 144 eur. Uviedol, že byt nekúpil za 99.900 eur, ale za 90.900 eur
s tým, že uhradil realitnej kancelárii za sprostredkovanie predaja 2.500 eur.
Maloletý D. má 2,5 roka , matka je s ním na rodičovskej dovolenke. Krúžky, za ktoré by sa platilo,
nenavštevuje žiadne. Zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne.
Maloletý K. má 4 roky, navštevuje MŠ od septembra 2015, kde mesačne matka uhrádza poplatok cca

46 eur. Krúžky, za ktoré by sa platilo, nenavštevuje žiadne, zdravotné problémy vážneho charakteru
nemá žiadne.
Matka detí vo svojej výpovedi ako účastníčka konania dňa 28.10.2015 uviedla, že je rozvedená. Býva
sama s deťmi v podnájme - v byte, náklady na bývanie uhrádza mesačne vo výške 260 eur. Je na
rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a tiež poberá

rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 eur mesačne. Iný príjem nemá žiaden. Čo sa majetkov
týka, majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní. Dlhy nemá žiadne a na účte má sumu cez 4.000
eur iba z toho dôvodu, že spoločne s otcom detí predali spoločný byt vo februári 2015 za 90.000 eur,
bola vyplatená hypotéka a zostatok sumy 13.000 eur si rozdelili tak, že ona vo februári 2015 obdržala
čiastku 6.000 eur a otec čiastku 7.000 eur. Uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť k deťom stále až

doposiaľ riadne plní ako má súdom stanovené na každé dieťa po 220 eur mesačne, nemá žiaden dlh na
výživnom. S deťmi sa stretáva, za deťmi chodí asi 4 z 5 víkendov. Iné deti okrem Gregora a Richarda
nemá žiadne.
Kolízny opatrovník uviedol, že odporúča návrh otca zamietnuť, zníženie výživného nie je v záujme
mal. detí.

Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo
detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov.

Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V danom prípade súd skúmal zmenu pomerov v možnostiach a schopnostiach otca detí plniť si
vyživovaciu povinnosť k mal. deťom. Vyživovacia povinnosť otca k mal. deťom bola naposledy
upravovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. , č.k. 51P/81/2014 - 127 zo dňa 23.06.2014,
ktorým rozsudkom bola otcovi detí určená vyživovacia povinnosť k mal. K. sumou 220,- eur mesačne

a k mal. D.A. sumou 220,- eur mesačne . Matka detí v čase posledného rozhodovania o výživnom
bola na MD, poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky na deti spolu vo výške 250,-
eur mesačne. V čase posledného rozhodovania o výživnom matka detí okrem mal. K. a mal. D. iné
vyživovacie povinnosti nemala žiadne. Toho času matka detí okrem mal. K. a mal. D. iné vyživovaciepovinnosti nemá žiadne, je na MD, poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 eur mesačne a rodinné
prídavky na deti v celkovej výške 47,04 eur mesačne. Maloletý K. v čase posledného rozhodovania
o výživnom mal 2,5 roka, maloletý D. mal 1 rok. Toho času má mal. K. 4 roky, navštevuje MŠ od

septembra 2015, kde mesačne matka uhrádza poplatok cca 46 eur, mal. D. má 2,5 roka. Otec detí v
čase posledného rozhodovania o výživnom okrem mal. K. a mal. D. iné vyživovacie povinnosti nemal
žiadne, bol zamestnaný s priemerným mesačným zárobkom v čistom vo výške 1.645,92 eur. Toho času
otec detí okrem mal. K. a mal. D. iné vyživovacie povinnosti nemá žiadne, je zamestnaný s priemerným
mesačným zárobkom v čistom vo výške 1.674,63 eur.

Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich
možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na dieťa v takom rozsahu,
aby boli uspokojené jeho odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie
sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní
prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu
pokryli potreby oprávneného maloletého dieťaťa, aby toto malo zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň.

Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k dieťaťu. Zákon o rodine kladie
pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že otec detí toho
času dosahuje zhruba rovnaký príjem / vyšší o cca 30,- eur/, ako dosahoval v čase posledného
rozhodovania o výživnom, pričom príjmy otca detí v čase posledného rozhodovania o výživnom a
toho času sú vyššie podrobne uvedené. Otcovi detí od posledného rozhodovania o výživnom ďalšie

vyživovacie povinnosti nepribudli. Na strane mal. detí možno konštatovať, že k zmene pomerov u nich
dochádza priebežne s poukazom na to, že sú staršie , fyzicky vyspelejšie. K vyjadreniam otca, že robí
nadčasy a sviatky, keď tieto robiť nebude pôjde mu mzda dole, je potrebné uviesť, že podľa
§ 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Na základe všetkých
vyššie uvedených skutočností súd poukazujúc na vyššie uvedené ustanovenia Zákona o rodine dospel

k záveru, že je i naďalej v možnostiach a schopnostiach otca detí prispievať na výživu mal. detí sumou
220,- eur mesačne na každé.

Nakoľko otec detí súdu nepreukázal, že by od poslednej úpravy výživného došlo na jeho strane k takej
zmene pomerov, akú predpokladá §78 ods. 1 Zákona o rodine, ako i vzhľadom na všetky vyššie uvedené

skutočnosti , súd jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti k mal. deťom zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle §146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko ide o konanie,
ktoré možno začať i bez návrhu.

Po vyhlásení, odôvodnení rozsudku a po poučení o opravnom prostriedku sa matka a otec vzdali práva

podať proti nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (trojmo).

Náležitosti odvolania:
- ktorému súdu je určené
- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sleduje

- musí byť podpísané a datované
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje
- v akom rozsahu rozhodnutie napáda
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- čoho sa odvolateľ domáha

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie toto právo nemajú.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.