Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/333/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3800899469
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3800899469.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateliek: 1/

H. N., narodená XX.X.XXXX, bytom T. XX, A.; 2/ O.. C. D., narodená X.X.XXXX, bytom N. 1, A. a
3/ M.. I. S., narodená XX.X.XXXX, bytom G. XX, Nitra; zastúpené JUDr. Jánom Havlátom so sídlom
Rudnayovo námestie 1, 811 02 Bratislava proti odporcom: 1/ Slovenské združenie telesnej kultúry,
IČO: 00 681 458,so sídlom Junácka 6, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Františkom Laurincom,
so sídlom Hálkova 32, Bratislava a 2/ SPORT HOTELING, spol. s r.o., IČO: 36 305 367, so sídlom
Hviezdoslavova 3, 971 01 Prievidza, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Kokindom so sídlom Mišíka I.
780/19A, Prievidza o zahájenie konania vo veci zriadenia vecného bremena takto

r o z h o d o l :

Odporca 1/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľkám 1/ a 2/ oprávneným spoločne a nerozdielne 68.882,61
eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa návrh navrhovateliek 1/ a 2/ proti odporcovi 1/ o zaplatenie 38.644,78 eur za
bezdôvodné obohatenie v dôsledku užívania pozemkov navrhovateliek odporcom 1/ za obdobie od
15.12.1998 do 29.4.2005 sa z a m i e t a.

Návrh navrhovateliek 1/ a 2/ proti odporcovi 2/ o zaplatenie 64.713,33 eur za bezdôvodné obohatenie
v dôsledku užívania pozemkov navrhovateliek odporcom 2/ za obdobie od 15.7.2005 do 1.10.2012 sa
z a m i e t a.

Pozemky v katastrálnom území P. nad D.: parcela číslo XXXX/X o výmere 36 m2 trvalé trávnaté porasty,
parcela číslo XXXX/X o výmere 112 m2, trvalé trávnaté porasty, parcela číslo XXXX/X o výmere 75 m2,
lesné pozemky, parcela číslo XXXX/X o výmere 8 m2, lesné pozemky, parcela číslo XXXX/X o výmere
2094 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere 57 m2, zastavané plochy a

nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere 245 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/X
o výmere 1721 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere 2240 m2, zastavané
plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere 171 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo
XXXX/X o výmere 12 m2, zastavané plochy a nádvoria sa p r i k a z u j ú do vlastníctva odporcu 2/, ktorý
je povinný navrhovateľkám 1/, 2/ a 3/ oprávneným spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu vo výške
99.932,- eur, a to 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa návrh navrhovateliek 1/, 2/ a 3/ proti odporcovi 2/ o zaplatenie náhrady za
prikázanie nehnuteľnosti od vlastníctva odporcu 2/ vo výške 56.139,55 eur z a m i e t a.

Navrhovateľky 1/ a 2/ sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť doplatok na súdnom poplatku
za podaný návrh proti odporcovi 1/ vo výške 6.185,94 eur, ktoré sú povinné zaplatiť Okresnému súdu
Prievidza do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.Navrhovateľky 1/ a 2/ sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť doplatok na súdnom poplatku
za podaný návrh proti odporcovi 2/ vo výške 1.279,83 eur, ktoré sú povinné zaplatiť Okresnému súdu
Prievidza do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Navrhovateľky 1/, 2/ a 3/ sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za podaný
návrh proti odporcovi 2/ za konanie podľa § 135c Občianskeho zákonníka vo výške 99,50 eur, ktoré sú
povinné zaplatiť Okresnému súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

O náhrade trov konania štátu a náhrade trov konania účastníkov bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky 1/ a 2/ sa po poslednej súdom uznesením pripustenej zmene návrhu proti odporcovi
1/ domáhali po prvé toho, aby bol odporca 1/ povinný zaplatiť navrhovateľkám 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne peňažnú náhradu za užívanie nehnuteľností v katastrálnom území P. nad D., a to pozemkov

parcelačísloXXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/
X, XXXX/X za obdobie od 15.12.1998 do 29.4.2005, pričom výšku tejto odplaty určili na základe odkazu
na znalecký posudok, ktorý bol vykonaný v konaní a podľa ktorého by celková suma, ktorej zaplatenia
sa proti odporcovi 1/ domáhali predstavovala čiastku 107.527,39 eur; základ nároku navrhovateliek v
tejto časti vychádzal z toho, že užívaním ich pozemkov stavbami vo vlastníctve odporcu 1/ sa odporca

na ich úkor bezdôvodne obohatil, pričom pri výške peňažnej náhrady navrhovateľky vychádzali zo stavu
ich pozemkov po postavení stavieb, ktoré boli vlastníctve odporcu 1/. Navrhovateľky 1/ a 2/ sa po
poslednej súdom uznesením pripustenej zmene návrhu proti odporcovi 2/ domáhali po druhé toho, aby
bol odporca 2/ povinný zaplatiť navrhovateľkám 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne peňažnú náhradu za
užívanie nehnuteľností v katastrálnom území P. nad D., a to pozemkov parcela číslo XXXX/X, XXXX/

X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X za obdobie od
15.7.2005 do 1.10.2012, pričom výšku tejto odplaty určili na základe odkazu na znalecký posudok, ktorý
bol vykonaný v konaní a podľa ktorého by celková suma, ktorej zaplatenia sa proti odporcovi 2/ domáhali
predstavovala čiastku 64.713,33 eur; základ nároku navrhovateliek v tejto časti vychádzal z toho, že
užívaním ich pozemkov stavbami vo vlastníctve odporcu 2/ sa odporca na ich úkor bezdôvodne obohatil,

pričom pri výške peňažnej náhrady navrhovateľky vychádzali zo stavu ich pozemkov po postavení
stavieb, ktoré boli vlastníctve odporcu 2/. Navrhovateľky 1/, 2/ a 3/ sa po poslednej súdom uznesením
pripustenejzmenenávrhuprotiodporcovi2/domáhalipotretietoho,abydovlastníctvaodporcu2/boliza
odplatu vo výške 156.071,55 eur, ktorú je odporca 2/ povinný zaplatiť navrhovateľkám 1/ až 3/ spoločne
a nerozdielne, prikázané nehnuteľnosti v katastrálnom území P. nad D., a to pozemky parcela číslo

XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, 1625/7;
základ nároku navrhovateliek 1/, 2/ a 3/ v tejto časti vychádzal z toho, že stavby vo vlastníctve odporcu
2/ sú zriadené na ich pozemkoch bez právneho dôvodu, a preto treba ich vzťah vyporiadať podľa §
135c Občianskeho zákonníka, pričom pri určení peňažnej náhrady vychádzali zo stavu ich pozemkov
po postavení stavieb, ktoré boli vlastníctve odporcu 2/.

Odporca 1/ sa k právnemu základu nároku navrhovateliek 1/ a 2/ vyjadroval tak, že súd by mal zohľadniť
dobromyseľnosť jeho právneho predchodcu pri výstavbe, keďže navrhovateľkám bolo ich vlastnícke
právo znova zapísané do evidencie nehnuteľností až potom, ak ako boli stavby realizované. Návrh
však zamietnuť nežiadal, žiadal, aby ním tvrdené skutočnosti boli zohľadnené pri určení výšky náhrady

za užívanie pozemkov navrhovateliek jeho stavbou. Tvrdil, že ním vykonaná stavba strediska viedla
k zhodnoteniu pozemkov navrhovateliek. Navrhoval, aby súd pri určení výšky odplaty za užívanie
nehnuteľností navrhovateliek vychádzal z hodnoty týchto nehnuteľností v stave týchto nehnuteľností
pred tým, ako jeho právny predchodca začal vykonávať stavebnú činnosť, ktorou nehnuteľnosti
zhodnotil. Vychádzajúc z interpretácie výpočtu podľa jednotlivých znaleckých posudkov žiadal, aby bol

zaviazaný zaplatiť navrhovateľkám 1/ a 2/ 66.926,53 eur alebo 48.265,07 eur.

Odporca 2/ súhlasil s tým, aby boli nehnuteľnosti navrhovateliek 1/, 2/ a 3/ za odplatu prikázané
do jeho vlastníctva, pričom na rozdiel od navrhovateliek 1/, 2/ a 3/ navrhoval, aby súd vychádzal z
hodnoty nehnuteľností podľa ich stavu predtým, ako bola vykonaná stavebná činnosť jeho právnym

predchodcom, a to v hodnote určenej druhým v konaní vykonaným znaleckým posudkom, teda vovýške 89.715,75 eur, tvrdiac, že druhý znalec sa mohol oboznámiť s predchádzajúcim znaleckým
posudkom. Návrh navrhovateľa, aby bol zaviazaný navrhovateľkám 1/ a 2/ zaplatiť odplatu za užívanie
ich nehnuteľností za obdobie od 15.7.2005 do 1.10.2012 žiadal zamietnuť, čo odôvodnil tým, že v

takomto prípade by vlastne došlo k duplicite plnení, pričom on do svojho vlastníctva nadobudol riadne
skolaudované stavby, pričom nemohol vedieť o tom, že sa navrhovateľky domáhajú svojich nárokov na
súde.

Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi, a to výpismi z pozemkovoknižných

vložiek (čl. 4, 57, 102, 109, 192), rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 15.9.1993, č.k.
11C/172/1992-49 (čl. 5 - 9, 105 - 107), korešpondenciou navrhovateliek s odporcom 1/ (čl. 10 - 11),
vyjadrením katastrálneho úradu (čl. 12 - 14), geometrickým plánom (čl. 18 15 - 17, 21, 53 - 55, 194),
výpismi z listov vlastníctva (čl. 28 - 29, 56, 100 - 101, 196, 288 - 291, 295, 775 - 776), znaleckým
posudkom navrhovateliek (čl. 58 - 80, 197 - 219), zmluvou o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
(čl. 97 - 99, 296 - 298), identifikáciou nehnuteľností (čl. 103 - 104, 193), zmluvou o prevode nehnuteľností

(čl. 108 ), potvrdením štátneho notárstva (čl. 109), rozsudkom Mestského súdu v Bratislave z roku
1975 (čl. 110 - 112), uznesením Obvodného súdu Bratislava I (čl. 113 - 114), listinami týkajúcimi sa
zápisu vlastníctva navrhovateliek (čl. 115 - 159), rozhodnutím o dedičstve (čl. 191), zápisnicou o udelení
príklepu (čl. 235a), uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.7.2005 (čl. 235c), nákresom na
geometrickompláne(čl.350),listinamitýkajúcimisavýstavbykomplexnéhovýcvikovéhostrediskaajeho

prevodmi (čl. 370 - 382), znaleckým posudkom znalca Ing. Adolfa Daubnera s doplnkom a výsluchom
znalca (čl. 445 - 508, 803 - 818), listinami o cenách nehnuteľností (čl. 530 - 537, 740 - 746, 794 - 800),
znaleckým posudkom Ing. Rastislava Lauka, ktorý si objednali navrhovateľky (čl. 538 - 549), vyjadrením
realitnej kancelárie (čl. 576), kúpnou zmluvou (čl. 594 - 601), znaleckým posudkom znalkyne Ing. Renáty
Kotríkovej s dodatkom a výsluchom znalkyne (čl. 605 - 679, 820 - 831), vyvlastňovacím rozhodnutím (čl.

749 - 750), zmluvou o postúpení pohľadávok (čl. 779), výsluchom navrhovateliek 1/ a 2/.

Z vykonaného dokazovania mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
Odporca 1/ do 29.4.2005 bol a odporca 2/ od 15.7.2005 je vlastníkom komplexného výcvikového
strediska v katastrálnom území P. nad D. so súpisným číslom XXX, ktorým sú zastavané pozemky a

ktorého areál je na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateliek a boli vo vlastníctve ich právnych
predchodkýň, pričom ide o pozemky v katastrálnom území P. nad D.: parcela číslo XXXX/X o výmere 36
m2 trvalé trávnaté porasty, parcela číslo XXXX/X o výmere 112 m2, trvalé trávnaté porasty, parcela číslo
XXXX/X o výmere 75 m2, lesné pozemky, parcela číslo XXXX/X o výmere 8 m2, lesné pozemky, parcela
číslo XXXX/X o výmere 2094 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere 57 m2,

zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere 245 m2, zastavané plochy a nádvoria,
parcela číslo XXXX/X o výmere 1721 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere
2240 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere 171 m2, zastavané plochy a
nádvoria, parcela číslo 1625/7 o výmere 12 m2, zastavané plochy a nádvoria.

K vyššie uvedenému stavu došlo v dôsledku toho, že pôvodné navrhovateľky v tomto konaní na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 3.10.1963 nadobudli do spoluvlastníctva pozemok v obci P. nad D.
parcela číslo XXXX/X o výmere 9.085,- m2. Na tomto pozemku, ktorý pôvodne vlastnil otec pôvodných
navrhovateliek, mali pôvodné navrhovateľky rodinný dom, okolo ktorého bola zriadená zeleninová
záhrada, trávnik a sad. Tieto nehnuteľnosti pôvodné navrhovateľky užívali približne do rokov 1968

až 1969, keď niektoré z nich odišli do cudziny, pričom ich nehnuteľnosti ďalej užíval brat manžela
navrhovateľky 1/ s rodinou, ktorý o tom, že na pozemkoch navrhovateliek právny predchodca odporcu
1/ vykonal stavebnú činnosť pôvodné navrhovateľky upovedomil až po roku 1990. Právny predchodca
odporcu 1/ v priebehu 70. a 80. rokov minulého storočia tieto nehnuteľnosti využil na výstavbu strediska,
ktorého stavby sú v súčasnosti vo vlastníctve odporcu 2/. Stavebné povolenie bolo vydané 4.9.1978 a

kolaudačné rozhodnutie dňa 3.2.1987. Pôvodné navrhovateľky sa o zabratí ich nehnuteľností dozvedeli
až po návrate s cudziny v priebehu roka 1990. Uvedený stav bol spôsobený tým, že rozsudkom
Mestského súdu v Bratislave zo dňa 1.4.1975 bola jedna z pôvodných navrhovateliek odsúdená k trestu
prepadnutia majetku, pričom uznesením zo dňa 20.5.1991 bol tento rozsudok vyhlásený za zrušený
a tým, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.1993 bolo

medzi jednou z pôvodných navrhovateliek a právnym predchodcom odporcu rozhodnuté, že kúpna
zmluva, ktorou mala jedna z pôvodných navrhovateliek previesť na právneho predchodcu odporcu 1/
podiel 1/26 k pozemku v obci Opatovce nad Nitrou parcela číslo 2484/2 je neplatná. Z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by pozemky pôvodných navrhovateliek boli za účelom výstavby riadnevyvlastnené, keďže bolo predložené len rozhodnutie o vyvlastnení, z ktorého nie je zrejmé, že by
nadobudlo právoplatnosť. Účastníci konania sa v priebehu konania svojimi rôznymi tvrdeniami a návrhmi
na dokazovanie snažili preukázať skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť dobromyseľnosť, resp.

nedobromyseľnosť odporcov a ich právneho predchodcu pri zriadení a nadobudnutí stavieb, ktoré sú
v súčasnosti vo vlastníctve odporcu 2/. Súd považoval za nadbytočné vykonať dokazovanie o týchto
skutočnostiach, keďže ich prípadné zistenie by bolo bez právneho významu pre posúdenie návrhov
navrhovateliek, keďže rozhodujúcou skutočnosťou pre právne posúdenie bol objektívny stav spočívajúci
v tom, že na pozemkoch navrhovateliek sú zriadené stavby odporcov, a nie subjektívny prvok spočívajúci

v tom, či si odporcovia boli vedomí svojho práva alebo nepráva pri zriadení stavieb na pozemkoch
navrhovateliek.

Zo znaleckého posudku znalca Ing. Adolfa Daubnera vyplynulo, že súčasná hodnota pozemkov
navrhovateliek vychádzajúc zo stavu týchto pozemkov spred roku 1976 predstavuje čiastku 110.164,17
eur a vychádzajúc zo stavu pozemkov v súčasnosti 156.071,55 eur. Zo znaleckého posudku znalca Ing.

F. G. vyplynulo, že súčasná hodnota pozemkov navrhovateliek vychádzajúc zo stavu týchto pozemkov
spred roku 1976 predstavuje čiastku 89.700,- eur a vychádzajúc zo stavu pozemkov v súčasnosti
133.700,- eur. Znalec Ing. Adolf Daubner sa k námietkam účastníkov vyjadril vo svojom výsluchu
na pojednávaní dňa 1.8.2011, pričom znalec jasne uviedol, prečo pri ohodnocovaní nehnuteľností
použil metódu polohovej diferenciácie a nie porovnávaciu metódu, čo zdôvodnil nedostatkom objektívne

porovnateľných pozemkov a ich cien. Z výsluchu znalca ďalej vyplynulo, že pri metóde polohovej
diferenciácie sa rozhodujúcom spôsobom na určení hodnoty pozemkov a ich nájmu podpisuje to,
akým spôsobom znalec používa viacero koeficientov, pričom znalec uviedol, že použitie konkrétneho
koeficientu závisí od jeho odborných znalostí trhu a prejavuje sa v tom prvok odhadu, pri použití
ktorého znalec odhaduje koeficient v závislosti od toho, aký je stav pozemkov v porovnaní s pozemkami

iných parametrov. Obdobne sa k námietkam účastníkov vyjadrila aj znalkyňa Ing. F. G., ktorá uviedla,
že voľba koeficientov pri metóde polohovej diferenciácie je podmienená subjektívnym náhľadom
znalca, ktorý vyplýva z toho, že predmetom jeho činnosti je odhad s ohľadom na jeho znalosti trhu.
Rovnakými okolnosťami ako znalec Ing. Daubner znalkyňa Ing. Kotríková aj vylúčila možnosť použitia
porovnávacej metódy. Zo znaleckým posudkov a vykonaných výsluchov znalcov vyplynulo, že výsledok

oceňovania nehnuteľnosti je pri použití metódy polohovej diferenciácie prevažne určovaný použitím
rôznychkoeficientov,ktorýchkonkrétnahodnotajevýsledkomsubjektívnejznalostitrhuzostranyznalca.
Preto je znalecká činnosť skôr prirodzene nepresným odhadom hodnoty nehnuteľností snažiacim
sa vytvoriť čo najviac objektivizovanú cenu, ako exaktným určovaním presnej ceny. Inak povedaná
ekonómia v časti oceňovania nehnuteľností nemôže nájsť odpoveď na to, aká cena je, ale aká by cena

mala byť, teda môže cenu len odhadnúť. Vychádzajúc z uvedeného súd pri skutkovom zistení hodnoty
nehnuteľností a ich užívania vychádzal z priemeru zistených hodnôt zásadne rovnako presvedčivých
znaleckých posudkov. Preto dospel k záveru, že hodnota nehnuteľností navrhovateliek v stave spred
roku 1976 predstavuje 99.932,- eur a v súčasnom stave s ohľadom na stavby odporcov 144.886,-
eur. Obdobným spôsobom spriemerovaním hodnôt zistených znalcami súd dospel aj k zisteniu hodnôt

užívania pozemkov nehnuteľností za jednotlivé roky, a to osobitne v stave nehnuteľností predtým, ako
na nich právny predchodca odporcu 1/ zriadil stavby a v súčasnom stave, potom ako boli pozemky
navrhovateliek zastavané stavbami, ktoré boli vo vlastníctve odporcu 1/ a teraz sú vo vlastníctve odporcu
2/. Toto vyhodnotenie dôkazov spriemerovaním je zrejmé z priloženej tabuľky, pričom skutkové zistenia
o hodnote užívania pozemkov navrhovateliek sú osobitne v stave pozemkov spred roku 1976 a v stave

pozemkov po zriadení stavieb odporcov v stĺpci priemer. Vzhľadom na to, že v konaní boli vykonané dva
odhady cien pozemkov a cien za užívanie pozemkov, ktoré sa diametrálne neodlišovali, súd považoval
i s ohľadom na prednesy účastníkov za nadbytočné vykonanie ďalšieho dokazovania odhadom cien
pozemkov a cien za užívanie týchto pozemkov.

Stav spred roku 1976 v eurách Stav po zriadení stavieb v eurách
Rok Daubner Kotríková Priemer Daubner Kotríková Priemer
1998 14747,24 12011,75 13379,49 20888,54 17902,52 19395,53
1999 14747,24 12011,75 13379,49 20888,54 17902,52 19395,53
2000 13589,40 11063,81 12326,60 19249,95 16494,16 17872,05

2001 13589,40 11063,81 12326,60 19249,95 16494,16 17872,05
2002 12079,46 9878,89 10979,17 17117,09 14720,15 15918,62
2003 10467,97 8524,69 9496,33 14828,49 12709,17 13768,83
2004 8517,92 6947,05 7732,48 12065,92 10352,86 11209,392005 6825,17 5558,99 6192,08 9675,76 8287,70 8981,73
2006 7583,52 6175,15 6879,33 10738,81 9201,79 9970,30
2007 7942,38 6473,08 7207,73 11253,40 9641,90 10447,65

2008 7624,15 6229,32 6926,73 10806,52 9283,04 10044,78
2009 5288,15 4306,36 4797,25 7495,50 6418,91 6957,20
2010 5078,25 4137,08 4607,66 7197,57 6168,38 6682,97
2011 5078,25 4292,81 4685,53 7448,10 6391,82 6919,96
2012 5010,54 4062,60 4536,57 7041,84 6053,27 6547,55

Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").
Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon

vlastníckeho práva k stavbe.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).
Navrhovateľky 1/ a 2/ sa proti odporcovi 1/ domáhali toho, aby im za užívanie ich pozemkov bez
právneho dôvodu v období od 15.12.1998 do 29.4.2005 zaplatil 107.527,39 eur. Medzi účastníkmi
konania nebol právne sporný základ nároku navrhovateliek 1/ a 2/, pričom z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že odporca 1/ bez toho, aby mal právo mať na pozemkoch navrhovateliek zriadené svoje

stavby, týmito stavbami užíval pozemky navrhovateliek. Týmto sa na úkor navrhovateliek podľa §
451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil, a to plnením bez právneho dôvodu, a
preto musí navrhovateľkám bezdôvodné obohatenie vydať, pričom vzhľadom na to, že toto plnenie
spočívalo v prenechaní nehnuteľností, musí byť navrhovateľkám poskytnutá podľa § 458 ods. 1 druhá
veta Občianskeho zákonníka peňažná náhrada. Proti tomuto nároku navrhovateliek nemožno použiť

argument vychádzajúci z použitia § 135c Občianskeho zákonníka, keďže v čase rozhodovania o návrhu
navrhovateliek 1/ a 2/ odporca 1/ už nebol vlastníkom stavieb, a preto jeho vzťah s navrhovateľkami
nemožno vyporiadať podľa tohto osobitného ustanovenia. V prípade vzťahu navrhovateliek 1/ a 2/ a
odporcu 1/ ide o vzťah, ktorého základnom sú ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení. Medzi účastníkmi konania bolo právne sporné, či takáto peňažná náhrada má vychádzať

z hodnoty nájmu pozemkov v stave predtým, ako boli na pozemkoch navrhovateliek zriadené stavby
odporcu 1/, čo tvrdil odporca 1/ alebo z hodnoty nehnuteľností v stave potom, ako boli zriadené stavby
odporcu 1/, čo tvrdili navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v dôsledku zriadenia
stavieb odporcu 1/ hodnota nájmu pozemkov navrhovateliek stúpla. Na vyriešenie tohto právneho
rozporu treba rovnako ako pri určení náhrady podľa § 135c Občianskeho zákonníka vychádzať z

§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého treba v zákone neriešené otázky riešiť takým
normami, ktoré sú im obsahom a účelom najbližšie. Užívaním nehnuteľností navrhovateliek odporcom
1/ navrhovateľky prišli o svoj majetok v časti užívania svojich nehnuteľností v stave, v ktorom tieto
nehnuteľnosti boli pred rokom 1976. Zriadením stavieb odporcu 1/ navrhovateľky prišli nie o užívanie
pozemkov, ktoré boli zhodnotené zriadením stavieb odporcu 1/, ale o užívanie pozemkov, ktorých

hodnota bola určená stavbami a poľnohospodárskymi kultúrami, ktoré tam mali zriadené v čase pred
touto stavebnou činnosťou. Preto ich, akoby, škoda, strata na majetku vo forme užívania nehnuteľností
je tou hodnotou, o ktorú sa na ich úkor obohatil odporca 1/. Preto navrhovateľky 1/ a 2/ musia dostať
náhradu za ujmu, ktorá im je spôsobená stratou užívania ich pozemkov v stave, v ktorom tieto pozemkymali, pokým ich, resp. ich právni predchodcovia užívali tak, akoby išlo o skutočnú škodu v zmysle § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hodnota nájmu pozemkov
navrhovateliek v stave týchto pozemkov spred roku 1976 predstavovala v roku 1998 13.379,49 eur, z

čoho na 17 dní od 15.12.1998 do 31.12.1998 pripadá 623,15 eur, v roku 1999 13.379,49 eur, v roku
2000 12.326,60 eur, v roku 2001 12.326,60 eur, v roku 2002 10.979,17 eur, v roku 2003 9.496,33 eur,
v roku 2004 7.732,48 eur, v roku 2005 6.192,08 eur, z čoho na 119 dní od 1.1.2005 do 29.4.2005
pripadá 2.018,79 eur, čo je spolu 68.882,61 eur. Preto súd návrhu navrhovateliek 1/ a 2/ v tejto časti
vo výške 68.882,61 eur vyhovel a prevyšujúcej časti o zaplatenie 38.644,78 eur návrh zamietol. Bez

právneho významu pre určenie peňažnej náhrady boli tvrdenia navrhovateliek o tom, že protiprávny stav
spočívajúci v stavbách odporcov na ich pozemku trvá viac ako 30 rokov, keďže navrhovateľky mohli
tento protiprávny stav riešiť právnou cestou aj v priebehu tohto obdobia a o tom, že si v konaní neuplatnil
niektoré svoje nároky, keďže nič im nebránilo si tieto nároky v konaní uplatniť.
Navrhovateľky 1/ a 2/ sa na základe toho, že odporca 2/ mal na ich pozemku v období od 15.7.2005
do 1.10.2012 zriadené stavby domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 64.713,33 eur

vychádzajúc z toho, že takáto by bola výška nájmu pozemkov v stave pozemkov so zriadenými stavbami
odporcu 2/. Týmto sa mal odporca 2/ na úkor navrhovateliek užívaním ich nehnuteľností bezdôvodne
obohatiť. Súd návrh v tejto časti zamietol, keďže sa nestotožnil s právnou argumentáciou navrhovateliek,
podľa ktorej by tieto skutkové okolnosti zakladali bezdôvodné obohatenie na strane odporcu 2/. Právny
vzťah navrhovateliek a odporcu 2/ je osobitným vecnoprávnym vzťahom, ktorý je osobitným spôsobom

upravený v § 135c Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva osobitný spôsob vyrovnania medzi
vlastníkom pozemkov a vlastníkom stavieb, ktoré boli na týchto pozemkoch zriadené bez toho, aby
mal vlastník pozemku na zriadenie týchto stavieb právo. Vzhľadom na to, že odporca 2/ v čase od
nadobudnutia stavieb až do rozhodnutia súdu neužíva pozemky navrhovateľa bez právneho dôvodu, ale
na základe protiprávneho stavu, ktorý je osobitne upravený v § 135c Občianskeho zákonníka, nemožno

v prípade vzťahu navrhovateliek a odporcu 2/ hovoriť o bezdôvodnom obohatení na strane odporcu
2/, keďže osobitný právny následok pre tento protiprávny vzťah vytvára osobitné ustanovenie zákona.
Inak povedané možnosť aplikácie § 135c Občianskeho zákonníka na vzťah vlastníka stavieb zriadených
bez toho, aby mal tento vlastník na to právo vo vzťahu k vlastníkovi pozemkom, na ktorých sú stavby
zriadené, vylučuje, aby sa na vzťah takýchto dvoch vlastníkov vzťahovalo ustanovenie § 451 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Opačný záver, z ktorého vychádzala argumentácia navrhovateliek, by viedol k
zjavneneprimeranýmzáverom,ktoréboliodporcom2/označenéakoduplicitaplnení,ktorájevrozpores
dobrýmimravmi.Priakceptáciiprávnehonázorunavrhovateliek,bybolodporca2/povinnýzaplatiťnielen
primeranú náhradu za nadobudnutie pozemkov alebo náhradu za zriadenie vecného bremena, ktorých
výška sa prirodzene blíži hodnote pozemkov, ale aj nájom za relatívne neurčený čas užívania pozemkov

zriadenými stavbami. Vychádzajúc z toho, že plynutie času takzvaného bezdôvodného obohatenia je
bezprostredne závislé od toho, kedy bude vlastníkovi stavby súdnym rozhodnutím zriadené právo, ktoré
mu umožní užívať nehnuteľnosti, možno dospieť k záveru, že zásadne pri uplatnení takéhoto práva za
niekoľko rokov môže odplata za neoprávnené užívanie nehnuteľností podstatne presiahnuť skutočnú
hodnotu pozemkov užívaných neoprávnenou stavbou. Takto by navrhovateľkám musela byť priznaná

peňažná čiastka podstatne presahujúca hodnotu užívaných nehnuteľností. Takýto stav je celkom v
rozpore so zásadami Občianskeho zákonníka o náhrade škody a bezdôvodnom obohatení, ktoré aj pri
úmyselnom protiprávnom konaní vychádzajú z toho, že sa má nahradiť skutočná škoda, resp. skutočné
bezdôvodného obohatenie, teda to, o čo sa skutočne prichádza v súvislosti s určitým protiprávnym
konaním alebo konaním bez právneho dôvodu. Aj v tomto prípade navrhovateľky prichádzajú o svoje

vlastnícke právo, resp. o možnosť užívať svoje nehnuteľnosti, preto vo vzťahu k odporcovi 2/ môže
byť maximálnou náhradou za protiprávny stav, za ktorý zodpovedá, hodnota tých nehnuteľností, o
ktoré navrhovateľky v dôsledku tohto protiprávneho stavu prišli. Vychádzajúc z uvedeného súd návrh
navrhovateliek, ktorým sa proti odporcovi 2/ domáhali vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
64.713,33 eur za užívanie ich pozemkov v období od 15.7.2005 do 1.10.2012 zamietol.

Navrhovateľky 1/, 2/ a 3/ sa po poslednej súdom uznesením pripustenej zmene návrhu proti odporcovi
2/ domáhali toho, aby do vlastníctva odporcu 2/ boli za odplatu vo výške 156.071,55 eur prikázané
ich pozemky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca 2/ má na pozemkoch navrhovateliek
zriadené stavby, pričom v súčasnosti na to nemá právo. Preto vzťahy medzi navrhovateľkami 1/,
2/ a 3/ ako vlastníčkami pozemkov a odporcom 2/ ako vlastníkom stavieb treba usporiadať, pričom

obaja účastníci súhlasili s takým usporiadaním, aby boli pozemky prikázané do vlastníctva odporcu
2/. Preto súd podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka rozhodol tak, že pozemky navrhovateliek
prikázal do vlastníctva odporcu 2/. Prikázanie má za následok stratu vlastníckeho práva navrhovateliek
k nehnuteľnostiam, a preto musí byť vykonané za primeranú náhradu. Medzi účastníkmi konania boloprávne sporné, či takáto náhrada má vychádzať z hodnoty nehnuteľností v stave predtým, ako boli
na ich pozemkoch zriadené stavby odporcu 2/, čo tvrdil odporca 2/ alebo z hodnoty nehnuteľností v
stave potom, ako boli zriadené stavby odporcu 2/, čo tvrdili navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že v dôsledku zriadenia stavieb odporcu 2/ hodnota pozemkov navrhovateliek stúpla. Na
vyriešenie tohto rozporu treba vychádzať z § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého treba v
zákone neriešené otázky riešiť takým normami, ktoré sú im obsahom a účelom najbližšie. Prikázaním
nehnuteľností navrhovateliek 1/, 2/ a 3/ do vlastníctva odporcu 2/ navrhovateľky prichádzajú o svoj
majetok v časti svojho vlastníctva, ktorého hodnota v prípade ich pozemkov bola určená stavom týchto

pozemkov v roku 1976. Zriadením stavieb odporcu 2/ navrhovateľky prišli nie o pozemky, ktoré boli
zhodnotené zriadením stavieb odporcu 2/, ale o pozemky, ktorých hodnota bola určená stavbami a
poľnohospodárskymi kultúrami, ktoré tam mali zriadené v čase pred touto stavebnou činnosťou. Preto
ich, akoby škoda, strata na majetku je tou hodnotou, ktorú mali v čase pred zriadením stavieb, ktoré sú v
súčasnosti vo vlastníctve odporcu 2/. Preto musia dostať náhradu za ujmu, ktorá im je spôsobená stratou
vlastníckeho práva k pozemkom tak, akoby išlo o skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Rovnaká zásada platí aj v prípade verejnoprávneho vyvlastnenia, keď výška náhrady za
vyvlastnený pozemok nie je určovaná hodnotou pozemku podľa stavu, ktorý na ňom bude zriadený
po vyvlastnený, ale podľa stavu, ktorý je na pozemku v čase pred jeho vyvlastnením. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že hodnota pozemkov v stave, v akom boli predtým, ako na nich boli zriadené
stavby odporcu 2/, bola 99.932,- eur. Preto súd podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka za takúto

náhradu prikázal pozemky navrhovateliek 1/, 2/ a 3/ do vlastníctva odporcu 2/ a prevyšujúcej časti návrh
navrhovateliek 1/, 2/ a 3/ o zaplatenie 56.139,55 eur zamietol.
Po poslednej pripustenej zmene návrhu bol predmetom konania nárok navrhovateliek 1/ a 2/ proti
odporcovi 1/ vo výške 107.527,39 eur, pričom navrhovateľky 1/ a 2/ za pôvodne uplatnený nárok zaplatili
pri podaní návrhu súdny poplatok vo výške 8.000,- Sk, čo je 265,56 eur. Zo zmeneného návrhu proti

odporcovi 1/ sú navrhovateľky 1/ a 2/ povinné zaplatiť súdny poplatok vo výške 6.451,50 podľa položky
1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov. Preto súd navrhovateľkám 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť
doplatok na súdnom poplatku vo výške 6.185,94 eur.
Po poslednej pripustenej zmene návrhu bol predmetom konania nárok navrhovateliek 1/ a 2/ proti
odporcovi 2/ vo výške 64.713,33 eur, pričom navrhovateľky 1/ a 2/ za pôvodne uplatnený nárok proti

odporcovi 2/ zaplatili po podaní návrhu súdny poplatok vo výške 78.408,- Sk, čo je 2.602,67 eur. Zo
zmeneného návrhu proti odporcovi 2/ sú navrhovateľky 1/ a 2/ povinné zaplatiť súdny poplatok vo výške
3.882,50 podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov. Preto súd navrhovateľkám 1/ a 2/
uložil povinnosť zaplatiť doplatok na súdnom poplatku vo výške 1.279,83 eur.
Po poslednej pripustenej zmene návrhu bol predmetom konania nárok navrhovateliek 1/, 2/ a 3/ proti

odporcovi 2/ na vyporiadanie neoprávnených stavieb podľa § 135c Občianskeho zákonníka, za ktorý sú
navrhovateľky 1/, 2/ a 3/ povinné zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur podľa položky 1 písm. b)
sadzobníka súdnych poplatkov.
Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu väčšieho počtu účastníkov a uplatnených
nárokov bude o náhrade trov konania štátu a náhrade trov konania účastníkov rozhodnuté po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže navrhovateľ podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.