Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. jún 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 12C/86/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204112475
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Sobolovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2010:1204112475.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v právnej veci

navrhovateľov: 1./ D. Z., B. I. A. XX, 2./ U. Z., B. I. A. XX, 3./ U. Z., B. I. A. XX, všetci zastúpení
JUDr. Tomášom Plankom, advokátom so sídlom Nám. Slobody 10, Bratislava, proti odporcom: 1./ D..
L. O., B. D. C. XX, B., zast. JUDr. Milošom Bártom, advokátom so sídlom Heydukova 16, Bratislava,
2./ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava v konaní o náhradu škody a
ublíženia na zdraví a nemajetkovú ujmu takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v 1. rade sumu 3.319,39 eur, odporcovi v 2.
rade sumu 1.659,69 eur a odporcovi v 3. rade sumu 1.659,69 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. až 3. rade náhradu trov konania 4.110,68
eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok vo

výške 13.941,43 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 23.3.2004 pôvodne domáhali, aby súd
zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke v 1. rade sumu
3.000.000,- Sk, maloletému U. Z. sumu 3.000.000,- Sk a maloletej U. Z. sumu 3.000.000,- Sk titulom
náhrady škody. V priebehu konania požiadali tunajší súd o zmenu petitu návrhu z alternatívnym petitom
tak, že žiadali aby súd zaviazal odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľke v 1. rade sumu 66.000
eur a odporcom v 2. a 3. rade každému po 83.000 eur titulom nemajetkovej ujmy podľa ust. § 15 a
nasledujúcich OZ. Súčasne navrhovatelia žiadali pri úprave petitu aby súd zaviazal odporcu v 2. rade

zaplatiť navrhovateľke v 1. rade sumu 33.000 eur a odporcovi v 2. a 3. rade každému po 16.600 eur
titulom náhrady škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka a nasledujúcich. Zároveň navrhovatelia
požiadali súd o pripustenie alternatívneho návrhu , že odporca v 2. rade je povinný platiť rentu pre
navrhovateľku v 1. rade v sme 330 eur mesačne od júna 2002 do jej veku 65 rokov a navrhovateľom v
2. a 3. rade rentu mesačne po 200 eur od júna 20002 do 25 roku veku, resp. dokedy nebudú schopné
samostatne sa živiť a to vždy do 15-teho dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca k rukám navrhovateľky
v 1. rade..

Súd svojím uznesením dňa 25.5.2009 pripustil zmenu petitu návrhu pod č. 12C/86/2004. Navrhovatelia
svoj návrh odôvodnili tým, že odporca v 1. rade dňa 8.6.2002 v čase asi o 21,20 hod. v uzavretej časti
obce I. A., okres L. Q. na ceste II. Triedy č. XXX za jazdy na osobnom mot. vozidle značky B. XXX M.: B. -XXX G. smerom od mesta Š. do mesta Q. pred motorestom "F." odporca v 1. rade nevenoval dostatočnú
pozornosť riadeniu vozidla a na prechode pre chodcov prednou časťou vozidla zachytil cez vozovku
prechádzajúceho a bicykel tlačiaceho U. Z. ktorému spôsobil zranenie a to najmä druhotné výrony do

spodiny uzlín a Varolovho mosta mozgu pri krvácaní pod tvrdú a mäkkú plenu mozgu, zakrvácanie
do komôr mozgu, pomliaždenie spodinových uzlín mozgu, zlomeninu lebečnej spodiny, ťažký opuch
mozgu ktorým následkom U. Z. bývalý manžel navrhovateľky počas prevozu do nemocnice podľahol.
Za uvedený skutok bol odporca v 1. rade rozsudkom Okresného súdu v L. Q. č. 3T 57/03 zo dňa 4.6.2003
uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 a 2 Tr. zák. Súd

zaviazal odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľke v 1. rade ako poškodenej symbolickú 1,- Sk , pričom
s ďalším nárokom o náhradu škody odkázal navrhovateľku na konanie vo veciach občiansko právnych.
Proti rozsudku Okresného súdu v L. Q. č. 3T 57/03 podala navrhovateľka v 1. rade odvolanie proti výroku
ktorým jej bola priznaná náhrada vo výške 1,- Sk. Krajský súd v K. ako odvolací súd rozsudkom zo
dňa 20.11.2003 č.k. 4To 194/2003 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o náhradu škody a zaviazal
odporcu v 1. rade uhradiť titulom náhrady škody sumu 24.756,- Sk a zo zvyškom náhrady škody odkázal

navrhovateľku na konanie v veciach občiansko právnych. Priznaná náhrada škody predstavovala sumu
ktorá vznikla navrhovateľke s pohrebom neb. manžela U. Z..

Odporca v 1. rade s návrhom nesúhlasil , pričom dôvodil tým, že z jeho strany išlo o nedbanlivostné
konanie bez vplyvu požitého alkoholu pričom poukázal i na tú skutočnosť, že za neho spôsobenú

škodu by mala uhradiť poisťovňa na základe povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou mot. vozidla. Vzhľadom k tomuto inštitútu by mal škodu uhradiť odporca v 2.
rade . Odporca v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na tú skutočnosť, že nároky uplatnené
navrhovateľmi v 1. až 3. rade sú v rozpore s objektívnym právom.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu najmä žalobou, spisom Okresného súdu
v L. Q. č. 3T 57/2003, sobášnym listom z č.l. 10, rodnými listami navrhovateľov v 2. a 3. rade, úmrtným
listom z č.l. 13, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, prednesom právneho zástupcu
navrhovateľov 1. až 3. rade, výsluchom navrhovateľky v 1. rade, výsluchom odporcu v 1. rade, ako i
prednesom a písomným vyjadrením právneho zástupcu odporcu v 1. rade a písomným a ústnym odaním

splnomocneného zástupcu odporcu v 2. rade a zistil tento skutkový stav:

Dňa 8.6.2002 v čase cca o 21,20 hod. v uzavretej časti obce I. A., okres L. Q. na ceste II. K. č. XXX
za jazdy na osobnom mot. vozidle značky B. XXX M.Č.: B. - XXX G. smerom od mesta Š. do mesta Q.
pred motorestom "F." odporca v 1. rade nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu vozidla a na prechode

pre chodcov prednou časťou vozidla zachytil cez vozovku prechádzajúceho a bicykel tlačiaceho U. Z.
ktorému spôsobil zranenie a to najmä druhotné výrony do spodiny uzlín a Varolovho mosta mozgu pri
krvácaní pod tvrdú a mäkkú plenu mozgu, zakrvácanie do komôr mozgu, pomliaždenie spodinových
uzlín mozgu, zlomeninu lebečnej spodiny, ťažký opuch mozgu ktorým následkom U. Z. bývalý manžel
navrhovateľky počas prevozu do nemocnice podľahol.

Podľaznaleckéhoposudkuč.32/2002súdnehoznalca zodborucestnádopravaD..T.U.vypracovaného
v trestnom konaní vyplynulo , že v čase stretu bola rýchlosť jazdy odporcu v 1. rade t.j. vodiča L.
O. vozidla B. v uzavretej obci 50 + / - 5 % km/hod. . Znalec uviedol, že z technického hľadiska vozidlo
B. narazilo do bicyklistu a nie do chodca. Podľa znalca ani pri jazde povolenou rýchlosťou by však

vodič nedokázal zrážke zabrániť. Zrážke mohol vodič skoršou reakciou zabrániť, ak by bol cyklista
reagoval rovnakým spôsobom. Cyklista mohol zabrániť nehode ak by sa pred vstupom do jazdného
pruhu vozidla B. presvedčil, či tak môže urobiť bez svojho ohrozenia.

Podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcami F.. J. A. T. F.. F. E. z Ústavu súdneho lekárstva

LFUK v B. znalcami z odboru zdravotníctvo , odvetvie súdne lekárstvo sa v znaleckom posudku ktorý je
takistosúčasťoutrestnéhospisuč.3T57/2003OkresnéhosúduL.Q.uvádza,žepitvouzomreléhoU.Z.
a zistených zranení predovšetkým jeho dolných končatín nesvedčia preto, že v čase dopravnej nehody
- zrážky s osobným motorovým vozidlom odporcu v 1. rade sa zomrelý nachádzal v sediacej alebo
tejto blízkej polohe na bicykli. Na základe lokalizácie a charakteru zranení s prihliadnutím na vyšetrené

okolnosti fotodokumentácie a závery znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy znalci F..
J. A. a F.. F. E. nevylúčili možnosť, že zomrelý U. Z. v čase dopravnej nehody sa nachádzal v pozícii
chodca nasadajúceho na bicykel resp. rozbiehajúceho sa cyklistu pri ešte neprekročenej pravej dolnej
končatine cez rám bicykla. Podľa doplnku znaleckého posudku ktorý sa nachádza v spise Okresnéhosúdu L. Q. sp. zn. 3T 57/2003 znalci F.. A. T. F.. E. v posudku uviedli, že vyšetrením vzorky krvi odobratej
pri pitve zomrelého U. Z. sa zistila koncentrácia 2,92 promile etanolu z čoho vyplýva, že zomrelý U.
Z. sa v čase smrti nachádzal v ťažkom stupni opilosti. Znalci v posudku uviedli, že pri takejto hladine

alkoholu v krvi bývajú výrazné poruchy koordinácie pohybov, udržiavania rovnováhy, poruchy chôdze
až z neschopnosťou chôdze, sú spomalené reflexy s predĺžením reakčného času, znížená pozornosť
a neschopnosť okamžite a správne riešiť vzniknutú situáciu. Zo znaleckého posudku vyplýva, že U. Z.
pri uvedenej hladine alkoholu v jeho krvi nebol schopný ako chodec bezpečne sa zúčastňovať cestnej
premávky.

Okresný súd v L. Q. rozsudkom 3T 57/2003 zo dňa 4.6.2003 uznal D.. L. O. (odporca v 1. rade) vinným
z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 , ods. 2 Trestného zákona , ktorého sa dopustil
tým, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť , pretože porušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom.
Odporcovi D.. L. O. uložil trest odňatia slobody v trvaní jedného roku s podmienečným odkladom na
dva roky a zákazom činnosti (viesť motorové vozidlo) na dva roky.

Proti tomuto rozsudku podal právny zástupca navrhovateľky P.. K. X. odvolanie týkajúce sa časti výroku
ktorým súd priznal náhradu škody vo výške 1.- Sk.

Krajský súd v K. svojím rozsudkom 4To 194/03 zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu L. Q. vo
výroku o náhrade škody pričom zároveň rozhodol , že odporca v 1. rade je povinný uhradiť titulom

náhrady škody D. Z. sumu 24.756,- Sk. Vo zvyšku nároku a náhradu škody odkázal navrhovateľku na
konanie vo veciach občiansko právnych.

Navrhovatelia v 1. až 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu pôvodne žalovali svoj nárok
na náhradu škody voči odporcom v 1. a 2. rade v sume tak, že navrhovateľka v 1. rade si uplatňovala

náhradu škody vo výške 3.000.000,- Sk, navrhovateľ v 2. rade 3.000.000,- Sk a navrhovateľ v 3. rade
3.000.000,- Sk.. Svoj nárok si uplatňovali titulom nemajetkovej ujmy ako i titulom pozostalostnej renty
t.j. náhrady škody prislúchajúcej pozostalým ktorí boli na zomrelého U. Z. odkázaní výživou. V priebehu
konania na súde upravovali svoj pôvodný návrh dokonca chceli zobrať svoj návrh voči odporcovi v 2.
rade späť. Súd uznesením zo dňa 17.9.2007 č.k. 12C/86/2004-59 konanie voči odporcovi nezastavil.

Uznesením č.k. 12C/86/2004-97 súd pripustil zmenu petitu návrhu na začatie konania tak ako
o to právny zástupca navrhovateľov požiadal svojím listom zo dňa 18.3.2009. Právny zástupca
navrhovateľov na pojednávaní uviedol, že sa navrhovatelia v 1. a 3. rade žalobou podanou na tunajšom
súde v celom rozsahu domáhajú ochrany osobnosti v zmysle § 15 Občianskeho zákonníka svojho

nebohého manžela a otca ako i náhrady škody , prípadne priznania renty. Uviedli, že odporca v 1. rade
svojím protiprávnym konaním spôsobil smrť manžela a otca navrhovateľov , čím nezvratne zasiahol do
ich práva na život. U. Z. zomrel na následky dopravnej nehody ktorú zavinil odporca v 1. rade za čo
bol právoplatne odsúdený.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, k 8.6.2002 (ku dňu smrti Gabriela Németha) fyzická osoba má
právo na ochranu svojej osobnosti najmä života a zdravia , občianskej cti a ľudskej dôstojnosti , ako aj
súkromia , svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v citovanom znení fyzická osoba má právo najmä sa

domáhať , aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobností , aby sa
odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 15 Občianskeho zákonníka, v citovanom znení k 8.6.2002 po smrti fyzickej osoby patrí

uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom a ak ich niet jeho rodičom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 315 /1996 o premávke na pozemných komunikáciách v znení k 8.6.2002 je
účastník cestnej premávky povinný:a./ správať sa disciplínovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky,
pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno - technickému stavu

cesty, situácií v cestnej premávke a svojím schopnostiam
b./ dbať na dopravné značky a dopravné zariadenia
c./ poslúchnuť pokyn , výzvu , príkaz alebo požiadavku policajta súvisiace s výkonom jeho oprávnení
v cestnej premávke, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb , ktoré na to oprávňuje
tento zákon.

S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd vzhliadol nárok navrhovateľov
ako čiastočne dôvodný, pričom dospel k záveru, že žalobe je možné vyhovieť len čiastočne. Priloženými
listinnými dôkazmi najmä obsahom trestného spisu č. 3T 57/2003 Okresného súdu L. Q. mal súd bez
pochybnosti preukázané, že odporca v 1,. Rade svojím konaním porušil zákonnú povinnosť a spôsobil
smrť U. Z. ktorý bol manželom navrhovateľky v 1. rade a otcom navrhovateľov v 2. a 3. rade, teda

nezvratným spôsobom zasiahol do ich práva na život čím bola daná dôvodnosť žaloby čo do právneho
základu.

Vzhľadom na následky vzniknuté poškodeným je morálne zadosťučinenie nedostačujúce a sú teda
splnené zákonné podmienky na priznanie nemajetkovej ujmy.

Pre rozhodnutie súdu podstatnou otázkou sa tak ďalej stala dôvodnosť uplatňovanej výšky nemajetkovej
ujmy ktorú určuje súd s prihliadnutím na všetky okolnosti za akých k porušeniu práva došlo. Súd sa
zaoberal najmä okolnosťami za akých došlo k trestnému činu (majúcemu za následok smrť manžela a
otca navrhovateľov U. Z.) , spôsobu jeho vykonania , mierou zavinenia odporcu v 1. rade .

Z obsahu trestného spisu 3T 57/03 (v ktorom súdnom konaní sa uvedené skutočnosti skúmali) mal
súd preukázané, že k trestnému činu ublíženia na zdraví s následkom smrti nedošlo len a výlučne
z dôvodu porušenia právnej povinnosti odporcu v 1. rade . V trestnom konaní bolo preukázané, že
na dopravnej nehode a ňou spôsobenou nenapraviteľnom následku (zraneniach s následkom smrti)

nesie veľkou mierou zodpovednosť i samotný U. Z. ktorý v čase dopravnej nehody podľa znaleckého
posudku vypracovaného znalcami pri vyšetrení vzorky krvi odobratej pri pitve zomrelého U. Z. sa
zistila koncentrácia 2,92 promile etanolu z čoho vyplýva, že zomrelý U. Z. sa v čase smrti nachádzal v
ťažkom stupni opilosti. Znalci v posudku uviedli, že pri takejto hladine alkoholu v krvi bývajú výrazné
poruchy koordinácie pohybov, udržiavania rovnováhy, poruchy chôdze až z neschopnosťou chôdze, sú

spomalené reflexy s predĺžením reakčného času, znížená pozornosť a neschopnosť okamžite a správne
riešiť vzniknutú situáciu. Zo znaleckého posudku vyplýva, že U. Z. pri uvedenej hladine alkoholu v jeho
krvi nebol schopný ako chodec bezpečne sa zúčastňovať cestnej premávky.

Pri zhodnotení okolnosti za akých došlo k porušeniu práva ako i okolnosti podstatných pri určení výšky

nemajetkovej ujmy súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľov v 1. až 3. rade je dôvodný pre
navrhovateľku v 1. rade vo výške 3.319,39 eur , pre odporcu v 2. rade 1659,69 eur a odporcovi v 3. rade
1659,69 eur. Pri svojom rozhodovaní súd vzal do úvahy nielen intenzitu zásahu a zavinenie odporcu v
1. rade ale aj mieru zavinenia samotného poškodeného U. Z., ktorý podľa výsledkov dokazovania v
právoplatne skončenom trestnom konaní v podstatnej miere zavinil vznik dopravnej nehody ktorou si

privodil zranenia ktorým následne podľahol. Vzhľadom na vysokú mieru zavinenia poškodeného (podľa
znaleckého posudku ťažký stupeň opilosti) si súd z celkovej sumy uplatnenej nemajetkovej ujmy vo
výške pre navrhovateľku v 1. rade (66.000 eur) a navrhovateľov v 2. a 3. rade každému po (83.000 eur)
ustálil sumu pre navrhovateľku v 1. rade vo výške 3319,39 eur a pre odporcov v 2. a 3. rade každému
po 1659,69 eur, ako primeranú náhradu za zásah spôsobený odporcom v 1. rade. Nemajetková ujma

v takomto prípade nie je ocenením ceny života poškodeného ale je len primeranou satisfakciou pre
pozostalých ( t.j. pre manželku ako i deti poškodeného) určenej podľa podielu zavinenia odporcu k
miere zavinenia poškodeného. Súd preto priznal navrhovateľom v 1. a 3. rade nemajetkovú ujmu tak ako
je uvedená vo výroku rozhodnutia a vo zvyšku uplatnenej sumy istiny žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Pokiaľ sa týka ostatných nárokov ktoré navrhovatelia v 1. a 3. rade žiadali aby súd zaviazal odporcov
v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľom a to formou jednorázového odškodnenia kapitalizovanej forme
vo výške 33.000 eur navrhovateľke v 1. rade a po 16.600 eur navrhovateľom v 2. a 3. rade súd
zamietol z dôvodu, že v danom prípade absentuje právny podklad na priznanie takejto sumy. Podľasúdu neprichádza do úvahy analógia priznania tohto nároku podľa zákona 461/2003 Z.z. a to z toho
dôvodu, že by bola v rozpore s ust. § 448 Občianskeho zákonníka. V čase dopravnej nehody účinné
znenie § 448 Občianskeho zákonníka znelo "náhrada nákladov na výživu" patrí pozostalým pokiaľ sa

tieto náhrady neuhrádzajú dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytované s toho istého dôvodu.
Na základe listinných dôkazov ktoré predložili navrhovatelia do súdneho spisu bolo zistené, že vdovský
i sirotský dôchodok boli poskytované z toho istého dôvodu, t.j. z dôvodu smrti poškodeného U. Z.. Súd
mal preto preukázané, že bola splnená zákonná podmienka podľa ust. § 448 Občianskeho zákonníka v
čase smrti poškodeného. Podľa potvrdenia o výške sociálnych dávok vydaného Sociálnou poisťovňou ,

pobočka L. Q. dňa 1.7.2003 za obdobie jún 2002 až jún 2003 pozostalá t.j. navrhovateľka v 1. rade
poberala od septembra 2002 vdovský a sirotský dôchodok vo výške 4565,- Sk a od októbra 2002
vo výške 4687,- Sk. Teda v nadväznosti na skutkovú okolnosť v danom čase dopravnej nehody za
účinnosti vyššie uvedených citovaných ustanovení boli poskytnuté finančné prostriedky navrhovateľom
v 1. až 3. rade. Tu je zároveň potrebné uviesť, právne relevantnú skutočnosť , že v čase nehody t.j.
dňa 8.6.2002 neexistoval zákon 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Súd

preto v danom prípade nepripustil analógiu a aplikáciu tohto zákona so žalovaným nárokom. Podľa
názoru súd nie je možné akékoľvek zákonné ustanovenie zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov aplikovať v tomto konkrétnom prípade a to i vzhľadom na tú skutočnosť,
že zákon 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení upravil komplexné vzťahy týkajúce sa aj pozostalostnej
úrazovej renty vo forme kapitalizačného jednorázového vyrovnania. Súd má za to, že navrhovatelia

dostatočne nepreukázali nárok na priznanie jednorázového odškodnenia. Navrhovatelia v 1 až 3 rade
takéto odškodnenie dostatočne neopreli o žiadne dôkazy ako i právnu kvalifikáciu svojho nároku
pričom priznanie takéhoto nároku by bolo v rozpore s platným a v danom čase účinným právom SR.
Predložené dôkazy navrhovateľmi v 1. až 3. rade preukázali fakt, že vzhľadom na pomery zomrelého
U. Z. je práve sirotský a vdovský dôchodok ako dávky dôchodkového zabezpečenia v dôsledku tejto

dopravnej nehody dostatočnou náhradou za tragickú smrť manžela a otca.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako i vykonané dôkazy súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že právnemu zástupcovi
navrhovateľov 1,-3, súd priznal základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby zo
sumy priznanej navrhovateľom 1.-3. rozsudkom, t.j. 6.638,77€. Súd zaviazal odporcu, aby uhradil
navrhovateľom v 1. až 3. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške
4.110,68 eur

Trovy právneho zastúpenia navrhovateľov v 1. až 3. rade tvoria sumu: 4.110,68 Eur podľa 149 ods. 1
O.s.p., §10 ods.1 a 3, § 14 ods. 1 písm. a),c), d), § 18 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako i režijný
paušál za 16 úkonov právnej služby :
1.) prevzatie veci a príprava - 220,77 Eur + 4,25 Eur (režijný paušál) = 225,02 Eur
2.) žaloba - 19.3.2004 - 220,77 Eur + 4,51 Eur ( režijný paušál) = 225,28 Eur

3.) účasť na pojednávaní 5.12.2006,1/4 odmeny - 55,19 Eur + 5,44 Eur (režijný paušál) = 60,63 Eur
4.) účasť na pojednávaní 18.1.2007, - 220,77 Eur + 5,91 Eur (režijný paušál) = 226,68 Eur
5.) úprava žaloby - 22.2.2007 - 220,77 Eur + 5,91 Eur ( režijný paušál) = 226,68 Eur
6.) účasť na pojednávaní 20.3.2007, - 220,77 Eur + 5,91 Eur (režijný paušál) = 226,68 Eur
7.) účasť na pojednávaní 11.12.2007, - 220,77 Eur + 5,91 Eur (režijný paušál) = 226,68 Eur

8.) písemné vyjadrenie 22.1.2008, - 220,77 Eur + 6,34 Eur (režijný paušál) = 227,11 Eur
9.) účasť na pojednávaní 25.11.2008, - 220,77 Eur + 6,34 Eur (režijný paušál) = 227,11 Eur
10.) úprava žaloby - 3.12.2008 - 220,77 Eur + 6,34 Eur ( režijný paušál) = 227,11 Eur
11.) účasť na pojednávaní 12.3.2008, - 220,77 Eur + 6,95 Eur (režijný paušál) = 227,72 Eur
12.) úprava žaloby - 18.3.2009 - 220,77 Eur + 6,95 Eur ( režijný paušál) = 227,72 Eur

DPH z odmeny vo výške 2.483,66 predstavuje sumu 471,89 Eur a pripočíta sa k odmene, nakoľko je
právny zástupca platcom DPH. DPH je priznané z odmeny bez priznaného režijného paušálu, nakoľko
odmena z režijného paušálu sa platí až od 1.6.2009.

13.) účasť na pojednávaní 9.6.2009, - 220,77 Eur + 6,95 Eur (režijný paušál) = 227,72 Eur

14.) účasť na pojednávaní 1.10.2009, - 220,77 Eur + 6,95 Eur (režijný paušál) = 227,72 Eur
15.) účasť na pojednávaní 4.5.2010, - 220,77 Eur + 7,21 Eur (režijný paušál) = 227,90 Eur
16.) účasť na pojednávaní 17.6.2010, - 220,77 Eur + 7,21 Eur (režijný paušál) = 227,90 Eur
DPH z odmeny 911,24 Eur predstavuje sumu 173,13 Eur a pripočíta sa k odmene.Spolu tvorí odmena sumu 4.110,68 € s DPH.

Súd zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 13.941,43 € na účet Okresného
súdu Bratislava II. Výška súdneho poplatku predstavuje vyrubený súdny poplatok navrhovateľom v 1.
až 3. rade vo výške 3.983,27€, 4.979,08€ a 4.979,08€, ktorý nebol zaplatený. Nakoľko bol odporca
neúspešnou stranou v spore, súd zaviazal odporcu na jeho uhradenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom

súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za neprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutková stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.