Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/253/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107228136
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5107228136.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľov: v rade
1/ M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., N. XXXX/XX, X. XX, zast. JUDr. Petrom Rybárom, advokátom so
sídlom v L., Y. XX, v rade 2/ S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., K. XXX, zast. Mgr. Vladimírom Žižkom,
advokátom, so sídlom v S., E. B. X. X, proti odporcovi: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., X. XXXX/
XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Mária Badová, s. r. o., so sídlom v Žiline, Vajanského 1/2765,
v konaní o určenie neplatnosti závetu a neexistencie dôvodov vydedenia, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu v Žiline, č. k. 18C/242/2007-620 zo dňa 31. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že dôvody pre vydedenie navrhovateľky v rade 1/
nie sú dané, p o t v r d z u j e.

V ostatných častiach odvolaním nenapadnutých ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline okrem iného určil, že dôvody vydedenia navrhovateľky v
rade 1/ uvedené v listine o vydedení, spísanej poručiteľkou S. H. dňa 20.04.2006 nie sú dané.
Pri rozhodovaní v tejto časti vychádzal z ust. § 469a Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že
navrhovateľka v rade 1/ poskytovala starostlivosť poručiteľke pokiaľ jej to vlastný zdravotný stav

umožňoval, sprevádzala matku do nemocnice do Bratislavy a aj späť, bola ju navštevovať v nemocnici,
informovala sa o jej zdravotnom stave a kontaktovala sa s ňou. Po roku 2005 intenzita starostlivosti
stagnovala, ale práve z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu navrhovateľky, čo vyplynulo aj z
predložených listín a potvrdení, kde súd konštatoval, že sama navrhovateľka bola pripútaná na lôžko,
čo vyvrcholilo tým, že jej bola priznaná invalidita a priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %. Prihliadajúc na všetky tieto skutočnosti, potom
prvostupňový súd konštatoval, že u navrhovateľky neboli dané dôvody pre vydedenie, nakoľko jej

konanie nemožno hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi s tým, že by neprejavovala
opravdivý záujem o svoju matku - poručiteľku.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právne
zástupkyne odporca. Žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti zmeniť a návrh
navrhovateľky v rade 1/ v celom rozsahu zamietnuť a alternatívne zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie dôvodiac tým, že prvostupňový súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vôbec nevyporiadal s

listinným dôkazom - obsahom čestného prehlásenia pacientky M. G., ktorá potvrdila, že navrhovateľka
nenavštívila matku v nemocnici z dôvodu opravdivého záujmu, ale len preto, že potrebovala peniaze pre
svojho syna. Z obsahu čestného prehlásenia možno jednoznačne vyvodiť, že matku navštívila iba raz,
a to i napriek tomu, že jej po odporcovi, ako i po svojom bratovi odkazovala, aby ju opätovne navštívilaspolu s navrhovateľkou v rade 2/. Neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe a starobe o poručiteľku
neodôvodňuje ani pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %, nakoľko navrhovateľka
nebola uznaná plne invalidnou. Dôvody rozhodnutia prvostupňového súdu v tejto časti považoval za

neurčité a nezrozumiteľné.

Navrhovateľka v rade 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení žiadala rozsudok
prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť. Z obsahu čestného prehlásenia M. G. podľa jej
názoru, v žiadnom prípade nevyplýva, že by matku navštívila len za účelom poskytnutia finančných

prostriedkov. Poručiteľka bola hospitalizovaná naposledy od 28.03.2006 do svojej smrti XX.XX.XXXX,
teda 27 dní, pričom z jej zdravotnej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že starostlivosť tretej osoby
vyžadovala aj pred hospitalizáciou a v tomto období jej poskytovala osobnú starostlivosť a potrebnú
pomoc, čo v konaní odporca ani nerozporoval. Zúžiť rozhodné obdobie z hľadiska posúdenia danosti
dôvodov vydedenia len na obdobie poslednej hospitalizácie poručiteľky je podľa jej názoru neprijateľné
a neprípustné.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (ust. § 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa
ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenie, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v
napadnutej časti, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Otázku dobrých mravov a opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle § 469a ods. 1 Občianskeho

zákonníka nemožno zužovať len na obdobie bezprostredne pred smrťou poručiteľa, na čo správne
prihliadal i prvostupňový súd, keď komplexne hodnotil vzťahy medzi poručiteľkou a navrhovateľkou
v rade 1/, prihliadajúc na dobu pred poslednou hospitalizáciou poručiteľky, ako i na okolnosti na
strane samotnej navrhovateľky. Je nepochybné, že zdravotný stav poručiteľky bezprostredne pred
smrťou si vyžadoval odbornú starostlivosť, ktorá jej mohla byť a bola poskytnutá prostredníctvom

zdravotníckeho zariadenia a i napriek tomu, že navrhovateľka v rade 1/ v tomto období navštívila
svoju matku v zdravotníckom zariadení len raz, nemožno z tejto skutočnosti bez ďalšieho vyvodiť jej
nezáujem o poručiteľku. I v tomto prípade sa musí jednať o trvalý nezáujem, a ako vyplynulo v priebehu
konania, navrhovateľka v rámci svojich možností poskytovala starostlivosť poručiteľke pred poslednou
hospitalizáciou (sprevádzala matku do nemocnice do Bratislavy aj späť, informovala sa o jej zdravotnom

stave) a preto ani podľa názoru odvolacieho súdu nemožno konštatovať, že by v danom prípade boli zo
strany navrhovateľky v rade 1/ naplnené dôvody vydedenia v zmysle ust. § 469a ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

V ostatných častiach, pokiaľ bol návrh navrhovateľov na určenie neplatnosti závetu zamietnutý, ako i

dôvody vydedenia vo vzťahu k navrhovateľke v 2/ rade, odvolaním nenapadnutých, zostáva rozsudok
prvostupňového súdu nedotknutý.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Vyjadrenie navrhovateľky v rade 1/ k odvolaniu odporcu, odvolací súd nedoručoval odporcovi, lebo
pri rozhodovaní vo veci z tohto vyjadrenia nevychádzal, keďže v ňom neboli uvedené žiadne nové
skutočnosti, ani dôkazy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.