Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814205797
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6814205797.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom 811 09
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
X., Vl. T. XXXX/XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD., so sídlom Exekútorský
úrad 821 08 Bratislava, Záhradnícka 60 pod spisovou značkou EX 24981/14, pre vymoženie pohľadávky

v sume 393,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca
č. k. 6Er/249/2014-13 zo dňa 04.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie s poukazom na znenie ustanovenia
§ 104 ods. 1 a podľa § 159 ods. 3 O.s.p., v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. pre

neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a to právoplatne rozhodnutej veci - res iudicata. V
odôvodnení predmetného uznesenia exekučný súd uviedol, že zo žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vyplýva, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn.:
SR 10743/2008 Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s. zo dňa 07.11.2008
(ďalej „rozhodcovský rozsudok”). Exekučný súd vo svojom uznesení uviedol, že pri skúmaní podmienok
konania zistil procesnú prekážku, ktorú nemožno odstrániť, keď lustráciou v súdnom registri zistil, že na

Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4Er/105/2009 sa viedlo exekučné konanie v prospech toho istého
oprávneného, voči tomu istému povinnému, a to na základe toho istého exekučného titulu. Táto exekúcia
bola vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená uznesením Okresného súdu Revúca č.k. 4Er/105/2009
zo dňa 24.05.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 13.06.2013. Oprávnený aj napriek tomu, že
súd exekúciu zastavil pre jejneprípustnosť, sa opakovane domáhal voči povinnému plnenia z toho istého
rozhodcovskéhorozsudku.Exekučnýsúdďalejvosvojomuzneseníuviedol,žeresiudicatajeprocesnou

prekážkou, ktorú nemožno odstrániť. V exekučnom konaní pôjde o totožnú vec, ak pôjde o ten istý
exekučný titul a účastníkmi konania budú tí istí účastníci. V konkrétnej veci mal súd preukázané, že sa
jedná sa o tých istých účastníkov, o rovnaký predmet konania - vymoženie čiastky priznanej exekučným
titulom a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje práv, teda identický exekučný titul vydaný
z dôvodu neuhradenia záväzkov povinného zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 14.03.2008.
Exekučný súd v závere odôvodnenia potom zhrnul, že v danom prípade súd už právoplatne rozhodol, že

exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná, exekúcia bola
právoplatne zastavená a teda toto rozhodnutie predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci a
ďalšie návrhy na vykonanie exekúcie nie súd prípustné..

Proti uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní
oprávnený uviedol, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.),

súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a)
O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo znesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p). V predmetnej fáze exekučného
konania príslušný exekučný súd rozhodol výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom
prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia

o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia je exekučný súd
oprávnený výlučne v prípade, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom. Exekučný súd napriek tomu o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného
oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Oprávnený poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn.: 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013. Oprávnený uviedol, že v

danom prípade je v exekučnom konaní nemožnosť existencie prekážky rozhodnutej veci (res iudicata).
Exekučný súd neprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta, § 109 O.s.p.,
pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce konanie, ktoré sa skončilo uznesením
o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 Zákona o
rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle § 159 ods. 3 O.s.p., je potrebné vecou
chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania.

Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci je nutné, aby vec bola meritórne prejednaná a aby bolo o
tejto právnej veci rozhodnuté. Oprávnený tvrdí, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete ”vec”,
ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie,
ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito
veci, o ktorom by sa rozhodovalo ale len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto

nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Oprávnený v tejto súvislosti zároveň poukázal na
vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku právoplatne rozhodnutej
veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Vyššie uvedeným postupom teda podľa
oprávneného exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne

účastníkom odňal možnosť konať pred súdom, nakoľko o ich návrhu na vykonanie exekúcie nebolo
rozhodnuté. Exekučný súd podľa oprávneného prekročil svoju právomoc a v danej fáze neprípustným
spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania. Oprávnený preto navrhuje, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného súdu podľa §
219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Vychádzajúc z ustanovenia § 215 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa
osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata, § 159 ods. 3 O.s.p.) patrí k procesným podmienkam konania
a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Rozlišujeme procesné
podmienky na strane súdu, na strane účastníkov konania, negatívne procesné podmienky a tzv. „ďalšie
procesné podmienky“ (ku ktorým patrí napr. podmienka zaplatenia súdneho poplatku). Negatívne
procesné podmienky civilného konania, medzi ktoré patrí prekážka veci právoplatne rozhodnutej

(res iudicata) a prekážka veci začatej (litispendencia), sú upravené v Občianskom súdnom poriadku
v ust. § 159 ods. 3 (res iudicata) a § 83 (litispendencia). Posudzovanie negatívnych procesných
podmienok prichádza do úvahy aj v exekučnom konaní. Prekážku litispendencie v rámci stretu dvoch
exekučných konaní upravuje výslovne § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že prekážkaprávoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa § 251 ods. 4
O.s.p. je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia O.s.p. s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká
exekučného konania (podľa uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 311/2012 zo dňa 28.03.2013

prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane k špecifikám
tohto konania). V občianskom súdnom konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie
meritórne, nepredstavuje rozhodnutie o zastavení konania prekážku res iudicata. V exekučnom konaní
však dochádza k zastaveniu exekučného konania alebo exekúcie aj z dôvodov hmotnoprávnych, ktoré
možno stavať na roveň zamietnutia návrhu v tzv. základnom, sporovom konaní. V takomto prípade

predstavuje zastavenie exekučného konania, res. exekúcie prekážku veci právoplatne rozhodnutej,
pretože exekučný súd právne vec posúdil aj z hľadiska hmotnoprávneho základu oprávneným
uplatneného nároku voči povinnému. Nejde preto len o výslovne procesné rozhodnutie. Nakoľko
Exekučný poriadok nepripúšťa obnovu konania (§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku), potom pri novom
návrhu na vykonanie exekúcie sa nevylučuje skúmanie všetkých podmienok exekučného konania, teda
aj podmienky neexistencie prekážky, ktorá by bránila vedeniu exekúcie. Ak však dôjde k zastaveniu

exekúcie z procesných dôvodov, napr. oprávnený navrhne zastavenie exekúcie, nebráni neskôr
oprávnenému prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podal znovu. O
totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými
účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni
nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.

V konkrétnej veci odvolací súd, oboznámiac sa s obsahom spisu zistil, že oprávnený podal dňa
22.05.2014 na Okresný súd Revúca návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej formou zápisnice
spísanej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava. Dňa
13.08.2014 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul predložil Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 10743/08 vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom
Rácom dňa 07.11.2008, ktorým zaviazal povinnú na zaplatenie sumy 12000 Sk (398,33 eur) s
príslušenstvom. Hmotnoprávny základ rozhodcovským rozsudkom priznaného nároku bola Zmluvy o
úvere č. XXXXXXX zo dňa 14.03.2008. Súčasťou Zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia

úveru (ďalej len „VPPÚ“). Tieto v bode 17 obsahujú dojednanie označené ako Rozhodcovská doložka,
v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie budú riešené pred rozhodcovským súdom podľa vnútorných predpisov konkrétneho
rozhodcovského súdu alebo cestou príslušného súdu SR v súdnom konaní podľa Občianskeho súdneho
poriadku. Od tejto rozhodcovskej doložky si odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.

Z odôvodnenia uznesenia exekučného súdu je zrejmé, že exekučný súd sa pred rozhodovaním podľa
ustanovenia § 44 Exekučného poriadku oboznámil s obsahom spisu vedenom na Okresnom súde
Revúcapodsp.zn.4Er/105/2009,zktoréhosúdzistil,ževdanejexekučnejvecipodaltotožnýoprávnený
návrh na vykonanie exekúcie proti totožnej povinnej a ako exekučný titul priložil totožný rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. p. zn. SR
10743/08 vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom dňa 07.11.2008. Uznesením č.k. 4Er/105/2009
zo dňa 24.05.2012 okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku s odôvodnením, že rozhodcovská doložka, od ktorej si právomoc odvodil
rozhodcovský súd, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou pre jej rozpor so spotrebiteľským právom.

Rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2013.

V danom prípade súdy rozhodli v štádiu exekučného konania, v ktorom súd posudzuje splnenie
procesných predpokladov, za ktorých sa súdnemu exekútorovi udeľuje poverenie na vykonanie exekúcie
(§ 44 Exekučného poriadku). Zo spisu vyplýva, že obidve exekučné konania, teda exekučné konanie

vedené na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4Er/105/2009, ako aj neskoršie exekučné konanie
vedené na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 6Er/249/2014, boli podľa § 36 ods. 2 Exekučného
poriadku začaté návrhom na vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov, na
základe rovnakého exekučného titulu za účelom vymoženia rovnakého nároku. Napriek právoplatnému
a vykonateľnému rozhodnutiu okresného súdu ten istý oprávnený podal proti tej istej povinnej

opakovane návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade toho istého exekučného titulu napriek
tomu, že exekúcia bola zastavená pre materiálnu nevykonateľnosť tohto konkrétneho exekučného titulu.
Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný
v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo formerozhodcovského rozsudku je materiálne vykonateľný, ale v danom prípade súd už raz vyslovil právny
názor, že vykonanie exekúcie na základe predloženého exekučného titulu je neprípustné.

Odvolací súd má preto za to, že exekučný súd v konaní postupoval správne, keď zastavil exekučné
konanie ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Exekučný súd vo svojom
uznesení správne skonštatoval, že res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť,
nakoľko súd už raz právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného konkrétneho
rozhodcovského rozsudku je neprípustná a exekučné konanie bolo právoplatne zastavené (§ 44 ods. 4

Exekučného poriadku), pričom nový návrh neuvádza žiadne nové dôvody, pre ktoré by mal exekučný
súd totožný exekučný titul inak právne posudzovať. Predošlé rozhodnutie exekučného súdu teda
predstavuje prekážku rozhodnutej veci.

Odvolací súd pre úplnosť, (reagujúc na konkrétne dôvody odvolania), poznamenáva, že neobstojí ani
argument oprávneného, ktorý na podporu svojich tvrdení poukazuje na závery obsiahnuté v uznesení

NS SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013. Odvolací súd po detailnom oboznámení sa s
jeho obsahom konštatuje, že závery vyslovené Najvyšším súdom SR a prezentované oprávneným,
vychádzajú z úplne odlišného skutkového i právneho základu ako v tejto konkrétnej veci a nie sú preto
z hľadiska rozhodovania o odvolaní oprávneného v tejto veci právne smerodajné.

Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z hľadiska princípu právnej istoty nie je v
právnom poriadku možné, aby v jednom exekučnom konaní súd vyslovil neprípustnosť exekúcie pre
materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia oprávnený
znovu podal návrh na vykonanie exekúcie, na podklade ktorého by sa úspešne domohol nároku na
podkladeexekučnéhotitulu,ktorýbolvinejexekučnejvecivprospechtotožnéhooprávnenéhoavedenej

voči totožnému povinného vyhlásený exekučným súdom za nespôsobilý exekučný titul z dôvodu jeho
materiálnej nevykonateľnosti, brániacej vedeniu exekúcie.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219
ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.