Rozsudok ,
Zmenené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. september 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/53/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010242

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715010242.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného T.
Z., pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa
18. 09. 2015 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný T. Z., nar. XX.XX.XXXX v D. D., trvale bytom A., B.. Š. Č.. XXX/X,

uznáva sa za vinného, preto že

dňa 16. októbra 2013 v meste A. uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX spravujúcu
sa ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení so spoločnosťou

POHOTOVOSŤ, s.r.o., N. XX, D., na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 500,- Eur, ktorý sa
zaviazal splatiť vo výške 984,- Eur, pričom pri uzatváraní zmluvy uviedol, že je zamestnaný ako stavebný
robotník v spoločnosti WOOD Ferum, s.r.o., N. XXXX, H.Á., IČO: XX XXX XXX s čistým mesačným
príjmom vo výške 325,- Eur, hoci v tom čase bol nezamestnaný a jeho príjem dosahoval 120,- Eur
mesačne, k žiadosti priložil výplatné pásky za mesiace júl a august 2013, poskytnutý úver nesplácal,
čím spôsobil spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. N. XX, D., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 984,- Eur,

teda

vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
alebo na splácanie úveru a tak mu spôsobil malú škodu,

čím spáchal

prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:Podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. h), písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, § 42
ods. 1, § 41 ods. 1, § 46 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom

Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/229/2013 zo dňa 21. 01. 2014, právoplatný dňa 21. 01. 2014, ktorým
bol obžalovanému uložený trest povinnej práce vo výmere 300 hodín, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Ostatné výroky rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/229/2013 zo dňa 21. 01. 2014 ostávajú
týmto nezmenené.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému spôsobenú škodu,
a to:
- POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom N. XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, vo výške 500,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom N. XX, XXX
XX D., IČO: XX XXX XXX, so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal na tunajší súd dňa 02. 04. 2015obžalobu pod sp. zn.

1Pv/119/15/6611na T. Z., pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný T. Z. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedol,
že nechce spraviť žiadne vyhlásenie. V rámci svojho výsluchu po zákonnom poučení uviedol, že ľutuje,
že zobral ten úver, v súčasnosti má dcéru, je už zamestnaný v inej spoločnosti, a preto by to chcel

všetko splácať. Na doplňujúce otázky prokurátora uviedol, že v čase žiadosti o úver bol zamestnaný
v spoločnosti WOOD Ferum, s.r.o., ale skončil tam, pretože nedostával na výplate toľko, koľko mal
dostať. Je pravda, že v tejto spoločnosti nebol zamestnancom, ale mal brigádnickú robotu, teda do práce
chodil zhruba 7 krát do mesiaca, zarobil tam zhruba 120,- Eur mesačne. Výplatné pásky, ktoré priložil ku
žiadosti o úver sú pravdivé, ale nebolo to tak, ako je to uvedené na výplatných páskach, teda nedostával

toľko, koľko je tam uvedené. Napr. za mesiace júl a august 2013 dostal výplatu len raz a to vo výške
242,- Eur. Úver nesplácal preto, lebo mal finančné problémy, narodila sa im dcéra, potrebovali peniaze
do domácnosti. V súčasnosti už má iné zamestnanie, tak by to chcel všetko postupne splatiť.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá poškodená K. K., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že

žiadateľ o úver nemusí byť zamestnaný, stačí, keď zdokladuje nejaký príjem. Nie je ani stanovený
minimálny limit, koľko musí žiadateľ mesačne zarábať, berie sa do úvahy spoločný príjem, teda
príjem všetkých osôb žijúcich v domácnosti, a následne sa do úvahy berú aj výdavky. Podmienky pre
poskytnutie úveru sú teda také, že žiadateľ o úver povie, koľko zarába, tá suma sa poznačí, potom sa
spočíta počet osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, nahodí sa to do tabuľky a následne sa vychádza

z toho, že každá osoba žijúca v spoločnej domácnosti má mesačné výdavky okolo 130,- Eur, teda sa
berie do úvahy táto suma, ako nutné výdavky plus splátka úveru.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že mu je ľúto, že to nesplácal, momentálne je
zamestnaný a aj schopný to splatiť a celú vec uzavrieť.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal aj svedok Ing. K. P., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že s
obžalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere, vzhľadom na odstup času si už na okolnosti
uzatvorenia zmluvy nespomína, ale podľa tváre si pamätá, že s obžalovaným zmluvu uzavrel. Prvá
návšteva bola u klienta, kde sa spísala žiadosť o poskytnutie úveru, klient predložil občiansky preukaz a

nejakýďalšípreukaz,väčšinouzozdravotnejpoisťovne,museldokladovaťpríjem,tedapracovnúzmluvua nejaké výplatné pásky, následne sa žiadosť spísala a tú on posielal do D. D. na centrálu. Ak bola
žiadosť schválená, väčšinou na druhý deň sa podpísala zmluva o spotrebiteľskom úvere a vyplácali sa
peniaze. Svedok si už nespomenul na to, koľko musel byť minimálny príjem žiadateľa, ale brali sa do

úvahy veci ako vyživovacia povinnosť žiadateľa a pod., to už ale spracovávala centrála. Žiadateľ o úver
musel mať zamestnanie minimálne počas tej doby, počas ktorej mal splácať splátky úveru.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: trestné oznámenie (č.l. 14 - 16), žiadosť o úver (č.l. 20), zmluva o

úvere (č.l. 21), splátkový kalendár (č.l. 22), všeobecné podmienky úveru (č.l. 23), výplatné pásky (č.l.
24), správy na obžalovaného (č.l. 26 - 31), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 59). Obžalovaný
zároveň predložil dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 29. 06. 2015.

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Podľa názoru súdu bola vina obžalovaného jednoznačne preukázaná. Samotný obžalovaný uviedol, že
ľutuje, že zobral ten úver, a taktiež potvrdil, že v spoločnosti, ktorú uviedol v žiadosti o poskytnutie úveru
nebol zamestnancom, ale pracoval tam brigádnicky, pričom reálne zarobil cca 120,- Eur mesačne. Vina
obžalovaného bola preukázaná aj svedeckými výpoveďami poškodenej K. K. a svedka Ing. K. P., ktorí

uviedli, aké skutočnosti museli byť zo strany žiadateľa o poskytnutie úveru splnené pre to, aby mu bol aj
úver poskytnutý. Vina obžalovaného je preukázaná aj listinnými dôkazmi, vykonanými v rámci hlavného
pojednávania.

Podľa § 222. ods. 1 Trestného zákona kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho

uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu
spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Obžalovaný T. Z. svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, pretože od iného vylákal úver tým, že ho

uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru a tak mu
spôsobil malú škodu

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa
§ 36 písm. h) Trestného zákona, t.j. že trestný čin spáchal pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov
alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil, a podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa k
trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval. Súd prihliadol aj na dve priťažujúce okolnosti, podľa §
37 písm. h) Trestného zákona, t.j. že obžalovaný spáchal viac trestných činov (pretože súd ukladal trest

súhrnný), a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. V prípade
obžalovaného je potom pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností v rovnováhe, trestná
sadzba trestu odňatia slobody potom u obžalovaného T. Z. predstavuje 1 rok až 5 rokov.

Zo správ na obžalovaných vyplýva, že od roku 2011 sa dopustil 7 priestupkov. Podľa odpisu registra

trestov bol v minulosti 2 krát súdne trestaný, naposledy v roku 2014, kedy mu bol Okresným súdom
Zvolen uložený trest povinnej práce vo výmere 300 hodín, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 18 mesiacov. Predtým mu bol Okresným súdom Zvolen uložený
trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
vo výmere 12 mesiacov, do 07. 06. 2014. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaného skutku sa obžalovaný

dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

V zmysle vyššie uvedeného potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, keďže v zmysle § 49 ods.
2 Trestného zákona súd nemohol výkon tohto trestu podmienečne odložiť. Súd v tomto prípade ukladal

trest súhrnný podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, pretože súd odsúdil obžalovaného za trestný čin,
ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin
(rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/229/2013). Týmto rozsudkom bol obžalovanému uložený
trest povinnej práce vo výmere 300 hodín, teda v maximálne možnej výmere v zmysle § 54 Trestnéhozákona, súd preto už nemohol ukladať súhrnný trest povinnej práce, pretože súhrnný trest v zmysle
§ 42 ods. 2 Trestného zákona nesmie byť miernejší, ako trest uložený skorším rozsudkom. Uložený
trest je podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a

individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol
vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže súd ukladal súhrnný trest, v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona musel zrušiť výrok o treste z
rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/229/2013, ktorým bol obžalovanému uložený trest povinnej
práce vo výmere 300 hodín.

V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody poškodený, POHOTOVOSŤ,
s.r.o., súd preto zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť poškodenému spôsobenú škodu, a to vo
výške 500,- Eur, ako istinu poskytnutého úveru. So zvyškom nároku na náhradu škody súd odkázal
poškodeného na občianske súdne konanie, pretože zvyšok uplatneného nároku nebol riadne vyčíslený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.