Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010042
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713010042.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.09.2014 v konaní pred samosudcom

JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného Z.. A. S., stíhaného pre trestný čin krádeže podľa
§ 247 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Z.. A.P. S. G. O. X. K. , Q.. XX.XX.XXXX T. Y., W. U. Y., J. XX/X

j e v i n n ý ,

že
v dobe odo dňa 18. marca 2002 do dňa 27. marca 2002 v obci Sebechleby, okres Krupina, odcudzil
z mliečnice hospodárskeho strediska Poľnohospodárskeho družstva Sebechleby celkom 26 400 litrov
surového kravského mlieka tak, že dňa 18.03.2002 v ranných hodinách vydal pokyn na vylomenie
mliečnice, na základe ktorého doposiaľ nestotožnená osoba presnejšie nezisteným spôsobom a
predmetom rozbila sklenenú výplň okna na miestnosti mliečnice a vylomila visiaci zámok na dverách
mliečnice, následne bolo mlieko na jeho pokyn postupne v dňoch 18.03.2002 až 27.03.2002 prečerpané

do pristavených cisterien, a ním odpredané spoločnosti KREMPOS s.r.o., Angylova 485/22, Kremnica,
IČO: 31 617 212, pričom svojím konaním spôsobil pre Poľnohospodárske družstvo Žemberovce,
IČO: 00 195 413 škodu odcudzením mlieka vo výške 7.948,22,- € a poškodením zariadenia pre
Poľnohospodárske družstvo v Sebechleboch „v likvidácii“, IČO: 00 210 056 škodu vo výške 14,94,- €,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zákona účinného do 01.01.2006.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa§247ods.4Tr.zákonaúčinnéhodo01.01.2006,spoužitímčl.6ods.1Medzinárodnéhodohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest odňatia slobody v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 súd obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný Z.. A. S. na hlavnom pojednávaní využil ustanovenie § 34 Tr. poriadku a vo veci
nevypovedal, v rámci vyhlásenia uviedol, že je nevinný. Následne v rámci pojednávania sa obžalovaný

vyjadril, že AGROSEB Sebechleby malo s Levickými mliekarňami zmluvu o dodávke mlieka s tým, že
Levické mliekarne im boli dlžné 1,5 milióna Sk a to pred žalovaným obdobím. Vzhľadom na tento dlh,
išiel do Levických mliekarní aj s exekútorom JUDr. Kubincom, aby im poskytli aspoň pol milióna Sk na
prevádzku. Jednal len s ekonomickým riaditeľom pánom Q.. Bolo mu povedané, že nemajú peniaze.
Na celý majetok AGROSEBU Sebechleby bolo vyhlásené moratórium, keďže existovalo 7 veriteľov voči
tomuto subjektu. Súdny exekútor pán Kubinec viedol exekúciu v prospech Sociálnej poisťovne za zhruba

5,5 milióna Sk. Bola dohoda, že Levické mliekarne dajú dokopy do 3 dní aspoň pol milióna Sk a tieto
peniaze mali byť použité na prevádzku družstva. Po 3 dňoch už oni nemali finančné prostriedky. Vie,
že pán X. bol ochotný odkúpiť pohľadávky aj Sociálnej, aj Zdravotnej poisťovne. Obžalovaný zvolal
mimoriadne predstavenstvo družstva, kde za prítomnosti exekútorov pána Kubinca a Debnára pán X.
preukázateľne doniesol finančné prostriedky a z nejakých príčin predstavenstvo povedalo, že to pánovi

X. nepredajú. Odkúpenie pohľadávky sa teda nepodarilo. Tvrdí, že na základe súdneho rozhodnutia
nemal nikto možnosť nakladať s majetkom družstva a ani s tými zvieratami, okrem týchto 2 súdnych
exekútorov. Je pravdou, že existoval zmluvný vzťah medzi AGROSEBOM Sebechleby a Poľnobankou,
na základe ktorého vznikol dlh. Tvrdí, že Poľnobanka si protiprávne zobrala tie zvieratá ako záložné
právo z toho zmluvného vzťahu. Pokiaľ základ je protiprávny, tak protiprávnosť sa týka aj zmluvných

vzťahov, kde vystupujú aj Levické mliekarne.

Vo veci boli vypočuté všetky osoby, ktoré s predmetnou záležitosťou prišli do styku.

Svedok Z.. J. F. uviedol, že v žalovanom období pracoval ako predseda Poľnohospodárskeho družstva

Žemberovce, ktoré sa staralo o chov kráv a hovädzieho dobytka na stredisku v Sebechleboch, pričom
zároveň mali aj nájomnú zmluvu s Levickými mliekarňami a.s., ktoré mali vo vlastníctve tento hovädzí
dobytok. Dohoda obsahovala ustanovenia o tom, že náklady, ale zároveň aj výnosy a úžitky z tohto
chovu znášalo družstvo. Bola uzavretá aj kúpna zmluva s Levickými mliekarňami týkajúca sa konkrétne
mlieka s tým, že dopravu tohto mlieka si zabezpečovali Levické mliekarne z Poľnohospodárskeho

družstva Sebechleby. O prípade sa dozvedel o zootechnika pána Ď., že došlo k odcudzeniu mlieka
z mliečnice a že Levické mliekarne si nemôžu zobrať predmetné mlieko. Bolo to bližšie vysvetlené
tak, že do priestorov mliečnice, ktoré sa zamykali, bolo vniknuté, pričom údajne mlieko mala odviezť
nejaká cisterna inej spoločnosti. Tú dopravu riešil nejaký zmluvný prepravca, tak sa spočiatku nevedelo
presne, kam má byť mlieko dovezené. Svedok informoval vlastníka hovädzieho dobytka, teda Levické

mliekarne, že nemôže odovzdať mlieko a potom sa to riešilo spoločným postupom a svedok si už nie
je istý, či priamo netelefonoval a túto záležitosť neriešil práve s obžalovaným. Aj jednotlivé mliekarne
medzi sebou komunikovali, aby sa to mlieko neprebralo. Niečo podobné sa už po 27.03.2002 nevyskytlo.
Pokiaľ som spomínal prítomnosť pána S. a to aj konkrétne na stredisku v Sebechleboch, túto záležitosť
si vysvetľuje tým, že pre niekoho nemuseli byť jasné vlastnícke vzťahy k týmto zvieratám, konkrétne

pána S., a domnieva sa, že to bolo vysvetľované tak, že by pôvodným vlastníkom mal byť AGROSEB
Sebechleby. Celá záležitosť mohla vzniknúť aj tak, že Levické mliekarne mali nadobudnúť vlastnícke
právo na tieto zvieratá na základe uplatnenia záložného práva banky, pričom banke dlhoval nejakú sumu
AGROSEB Sebechleby. Banka využila záložné právo a predmet zálohy pre nesplatenie dlhu odpredala
Levickým mliekarňam. Nevie sa presne vyjadriť k prípadným telefonickým rozhovorom medzi ním a

obžalovaným, je možné, že v ten deň komunikovali. O zvieratá sa starali zamestnanci AGROSEBU
Sebechleby, pričom oni mali s nimi zmluvu o službách a za to im aj platili. Svedkovi bolo povedané, že
pán S. je na stredisku v Sebechleboch, že prišla cisterna, ale iného odberateľa a že boli poškodené aj
zámky na tej mliečnici. Konkrétne podrobnosti ohľadom osôb, ktoré mali vniknúť, resp. kto by mal vydať
pokyn, to nebolo špecifikované. Svedok si nespomína, či bol informovaný o príchode polície. Družstvo

podávalo oznámenie polícii o odcudzení neznámym páchateľom. Pokiaľ spomínal meno pána S. tak tým
myslel okolnosť, že práve táto osoba tam nemala byť vôbec prítomná a to bez dôvodu. Z ich pohľadu
tam nemal sa obžalovaný čo zdržiavať. V predmetnom období sa vykonávala 2 zmenná prevádzka a v
každej z nich bolo približne 5-6 ľudí. Pri uzatváraní nájomnej zmluvy s Levickými mliekarňami, sa tento
subjekt preukázal, že je vlastníkom toho daného stáda nejakou zmluvou o prevzatí záložného práva.Jednalo sa o zmluvný vzťah medzi Poľnobankou a.s. a Levickými mliekarňami. Nevie sa vyjadriť presne
k otázke, či sa jednalo o nejaké súdne alebo iné úradné rozhodnutie.

Z výpovede svedka Š. Š. súd zistil, že svedok v mesiaci marec 2002 bol podpredsedom predstavenstva
AGROSEB Sebechleby. Pán S. bol niekedy predsedom predstavenstva družstva, ale v akom období
tak to presne uviesť nevie. V nejakom čase bol pán S. z tejto funkcie odvolaný, ale už bližšie okolnosti
uviesť nevie a to vzhľadom k tomu, že mám výpadky pamäte.

Svedok R. Š. uviedol, že nevie, či pán S. bol predsedom predstavenstva práve tohto subjektu, ani či mal
byť pán S. odvolaný z funkcie predsedu predstavenstva. Nevie, či AGROSEB Sebechleby mal nejaký
zmluvný vzťah s Poľnobankou, ani ktoré subjekty si mlieko brali.. Sprostredkovane sa dozvedel, že sa
tam vylomil zámok a zobralo sa mlieko. Nevie, kto tak urobil a ani na koho pokyn tak bolo. Na mieste
samom ani nebol a ani to nevidel.

Svedok Ľ. U. uviedol, že je pravdou, že bol členom predstavenstva AGROSEB Sebechleby a v tom
čase tam bol ako predseda pán S.. Minimálne raz došlo k odvolaniu pána S. z tohto postu. Nevie, či
to bolo napadnuté na súde, ani k tomu, či AGROSEB PD Sebechleby malo nejaký zmluvný vzťah s
Poľnobankou. Táto mimoriadna udalosť sa odohrala len raz. Nevie, pre koho bolo to mlieko určené, ani
kto rozhodoval o tom, že komu bude mlieko predávané, lebo oni boli len zástupcami zamestnancov a

na konkrétne jednania neboli prizvaní.

Svedok H. J. vypovedal, že bol členom predstavenstva AGROSEB Sebechleby a v tom čase bol pán S.
predsedom družstva. Nevie sa vyjadriť k tomu, či AGROSEB PD Sebechleby malo nejaký zmluvný vzťah
s Poľnobankou. Niečo sa mu marí, že mlieko bolo odvezené do inej mliekarne ako malo byť. Dosť často

sa to menilo. Raz sa odvážalo mlieko do Krupiny, potom do Levíc. On osobne pri tomto prítomný nebol,
len to počul. Nevie sa vyjadriť ani k tomu, že kto rozhodoval o tom, komu sa bude mlieko odpredávať.

Z výpovede svedka Ľ. Ď. súd zistil, že asi tak rok od júna 2001 sa mlieko dodávalo Levickým mliekarňam.
Práve počas žalovaného obdobia bolo mlieko dodávané niekomu inému. Svedok nedostal informáciu,

komu bude mlieko odovzdané. Miestnosť mliečnice sa zamykala, bolo to aj v jeho náplni práce a aj iných
osôb. On nebol fyzicky prítomný pri odvoze mlieka pre niekoho iného, len prišiel do styku so šoférom
Levických mliekarní a ten mu povedal, že mlieko tam už nie je. V predmetnom období nejednal s pánom
Lackom, ani od neho nedostal žiadne pokyny.

Vzhľadom na rozpory vo výpovedi, súd podľa § 264 Tr. poriadku prečítal výpoveď svedka z čl. 137, kde
svedok dňa 21.02.2003 vypovedal, že mu obžalovaný uviedol, že je predsedom PD Agroseb a že s ním
nebude jednať a následne ho vyzval, aby opustil priestory družstva. Na to svedok uviedol, že to môže
tak byť. Pokiaľ mu uvádzal Z.. S., že PD Žemberovce neužívajú dobytok oprávnene, tak podrobnosti
mu k tomu neuvádzal.

Svedok T. D. uviedol, že v roku 2002 si odvážali mlieko Levické mliekarne. Údajne malo dôjsť k vniknutiu
do mliečnice s tým, že tam malo byť rozbité okno. Nevie, kto vnikol do tej mliečnice. Vie len to, že
mliekar z Levických mliekarni mal od mliečnice aj kľúče. Hovorilo sa, že pán S. berie resp. umožňuje

odvoz mlieka pre iného odberateľa. Zdá sa mu, že po tomto období sa znovu mlieko vozilo do Levických
mliekarní. Kľúče od mliečnice z vonkajšej strany nemal, ale dalo sa tam dostať od dojičiek. Je pravdou,
že bol v mliečnici, lebo tam s celým kolektívom na tom spolupracovali.

Svedok F. X. vypovedal, že nevie, či v roku 2002 bol konateľom spoločnosti, možno bol tichým

spoločníkom. Boli dvaja spoločníci, ale viac menej mal on hlavné slovo. Je pravdou, že v roku 2002
spolupracovala ich spoločnosť s AGROSEBOM PD Sebechleby, ale konkrétne podmienky spolupráce
si už nepamätá. Pravdepodobne mali spoluprácu aj s firmou RAJO a.s.. Mlieko dodávali aj viacerým
spoločnostiam. Pokiaľ mu boli predložené na výsluchu dňa 09.10.2012 nejaké dokumenty a vtedy sa
k nim nevedel vyjadriť, tak sa nevie k nim vyjadriť ani dnes. Svedok predpokladá, že v predmetnom

čase bol Z.. S. predsedom AGROSEBU PD Sebechleby. Nevie sa vyjadriť k tomu, či bol v žalovanom
období na predmetnom družstve. Boli tam veľa krát. Nepamätá si, že by obžalovaný dával príkaz na
vylamovanie mliečnice, skôr nie.Z výpovede svedka Z.. H. Y. súd zistil, že svedok nevie, akým spôsobom sa obžalovaný do mliečnice
dostal, ale podľa neho na to nemal oprávnenie, keďže bol rozhodnutím členskej schôdze z decembra
2001odvolanýzfunkciepredsedu.Takistosanevievyjadriťktomu,akémusubjektumliekopočastých10

dníbolododávané.Môžepovedať,žeosobnevidelakocisternasmliekomvstúpiladoobjektuaajzneho
vyšla von a nejednalo sa o cisternu Levických mliekarní. Od 01.01.2002 bol predsedom podielnického
družstva AGROS. Pokiaľ sa týka subjektu AGROSEB Sebechleby, v rámci AGROSEBU nevykonával
žiadnufunkciuaaničlenskýpodieltamnemal.To,ževlastníkomstádasúLevickémliekarne,vedelztoho
dôvodu, že práve Levické mliekarne uplatňovali svoje práva a to aj voči správcovi konkurznej podstaty

JUDr. Mikušovi, resp. malo sa to týkať len časti stáda, ktorú chcel správca zahrnúť do konkurznej
podstaty. Bolo to z rôznych jednaní, ktoré absolvovali. Svedok nemal vedomosť o prebiehajúcej exekúcii.
Svedok nevidel a ani nepočul, že by pán S. dal pokyn na vniknutie do mliečnice a to z toho dôvodu,
že mali zákaz vstúpiť do objektu. Nevie, kto vydal pokyn na zákaz vstupu do objektu, ale SBS ich tam
nechcela pustiť. V ostatnom svedok vypovedal zhodne ako v spise na čl. 548 - 549.

Svedok J. F. vypovedal zhodne ako v spise na čl. 626 a ďalej uviedol, že bol uvedený do omylu,
keď mu bol doložený výpis z obchodného registra starý približne tri týždne a až následne som sa od
Levických mliekarní dozvedel, že skutočnosti tam uvedené už nie sú aktuálne podľa ešte novšieho
výpisu z obchodného registra. Pokiaľ sa týka ich ľudí, títo pôsobili väčšinou na vrátnici. Obžalovaný vždy
vystupoval tak, že on je v práve. Zmluva medzi SBS a poľnohospodárskym družstvom bola spísaná po

tom čo mal k dispozícii predmetný výpis z obchodného registra, kde obžalovaný figuroval ako štatutár.
Zmluva bola podpísaná asi jeden deň pred samotným výkonom. SBS dostala aj pokutu za to, že si
nepreverili aktuálne údaje s tým, že sa nevie vyjadriť k tomu, že kto rozhodol o tej pokute.

V rámci oboznamovania listinných dôkazov boli postupom podľa § 269 Tr. poriadku oboznámené z

prípravného konania tieto dôkazy :

- podnet na preverenie podozrenia z trestnej činnosti z čl. 1-8
- notárska zápisnica z čl. 9-11
- zápisnica z predstavenstva PD z čl. 12-14

- rozsudok KS Banská Bystrica z čl. 40Cbs 43/01 z čl. 48-50
- správa audítora z čl. 51-109
- vyčíslenie škody z čl. 110
- zápis z mimoriadnej schôdze predstavenstva Agroseb z čl. 111-113
- výpis z obchodného registra z čl. 178-180, 183-226, 234, 238-239, 242-243, 253-254, 262-265, 276

- výpočet rozdielu nedodaného mlieka z čl. 181-182
- rozsudok KS Banská Bystrica z čl. 40NcCbs 8/02 z čl. 232-233
- zmluva o nájme nebytových priestorov z čl. 235-237
- výzva Levické mliekarne a.s. z čl. 240-241
- zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia HOLLMEX z čl. 246-248

- zmluva č. 89/02 z čl. 249-251
- nájomná zmluva z čl. 255-258
- faktúry a výdavkové doklady z čl. 259-261, 282-288
- kúpna zmluva o dodávke surového kravského mlieka z čl. 266-271, 277-281
- zmluva o úvere z čl. 289-297

- zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva z čl. 298
- zápisnica o prevzatí veci z čl. 299-304
- nájomná zmluva z čl. 305-307
- zmluva o dielo z čl. 308
- zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky z čl. 313-318

- protokol o odobratí veci z čl. 319-326
- správy úradov z čl. 343-348, 358, 375-379, 385-393,

zo zväzku II. :

- správy polície z čl. 433-438
- výpis z obchodného registra z čl. 469-471
- správy a RT z čl. 503-507, ďalej správy z čl. 631-633.Obžalovanému sa kládlo za vinu, že v predmetný deň 18.03.2002 vydal pokyn na vylomenie mliečnice

a následne na jeho pokyn bolo mlieko prečerpané do cisterien a odpredané spoločnosti KREMPOS
s.r.o. Kremnica. Obžalovaný uviedol, že sa necíti byť vinným. Napriek jeho popieraniu je skutok
preukázaný výpoveďou viacerých svedkov a to Z.. F., v tom čase predsedu Poľnohospodárskeho
družstva Žemberovce, ktorý uviedol, že ich družstvo sa staralo o chov kráv a hovädzieho dobytka na
stredisku v Sebechleboch a zároveň mali aj nájomnú zmluvu s Levickými mliekarňami a.s. Levice,

ktoré mali vo vlastníctve hovädzí dobytok. Tento hovädzí dobytok sa dostal do ich vlastníctva na
základe zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky č. 5/2001 medzi Poľnobankou a.s. Bratislava a
Levickými mliekarňami a.s. Levice zo dňa 29.05.2001 / čl. 296-297 / a následnej zápisnice o odovzdaní
a prevzatí vecí zo dňa 01.06.2001 medzi Agroseb Poľnohospodárske družstvo Sebechleby a Levickými
mliekarňami a.s. Levice / čl. 299-304 /. Levické mliekarne následne uzavreli s Poľnohospodárskym
družstvom Žemberovce dňa 01.06.2001 nájomnú zmluvu na užívanie hovädzieho dobytka / čl. 305-307 /

a dňa 01.10.2001 bola uzavretá zmluva o dielo medzi Poľnohospodárskym družstvom Žemberovce a
Agros podielnické družstvo Sebechleby ohľadom starostlivosti hospodárske zvieratá. Levické mliekarne
získali pohľadávku od Poľnobanky na základe skutočnosti, že sa vyhlásila splatnosť zmluvy o úvere
č. 114/1997/091 medzi Poľnobankou a.s. Bratislava a Agroseb PD Sebechleby zo dňa 12.11.1997 a
v súčinnosti s dodatkom č. 1 zo dňa 16.06.1999. Na základe týchto skutočností má súd za to, že

vlastníkom predmetného hovädzieho dobytka v žalovanom období spoločne s požívaním úžitkov boli
Levické mliekarne a.s. Levice. Vo veci vypočutí svedkovia uviedli, že pred žalovaným obdobím bolo
mlieko odvážané cisternami pre Levické mliekarne a.s. Levice a od 18.03.2002 za súčinnosti SBS bol
zabránený prístup cisternám tejto spoločnosti do objektu hospodárskeho strediska s tým, že do objektu
mohli vojsť len cisterny inej spoločnosti, ktorej to mala umožniť SBS na základe pokynu Z.. A. S.. Je

preukázané a vyplýva to aj z výpovede svedka J.Š. F., že obžalovaný pri jednaní s ním vystupoval ako
predseda predstavenstva a predložil mu výpis z obchodného registra, kde obžalovaný figuroval ako
štatutár s tým, že uviedol, že bol uvedený do omylu, keďže predmetný výpis bol starý približne 3 týždne
a až následne sa od Levických mliekarní dozvedel, že skutočnosti tam uvedené už nie sú aktuálne.
Predmetná spoločnosť dostala aj pokutu za nepreverenie aktuálnych údajov. Súd poukazuje na to, že

predmetná zmluva medzi spoločnosťou Hollmex s.r.o. Levice a spoločnosťou Agroseb PD Sebechleby
bola uzavretá dňa 18.03.2002 so začiatkom výkonu ostrahy o 07.00 hod. predmetného dňa uzavretia
zmluvy. Za spoločnosť Agroseb podpísal zmluvu Z.. A. S. ako predseda predstavenstva. Následne
21.03.2002 spoločnosť Hollmex s.r.o. adresovala k rukám obžalovaného odvolanie bezpečnostných
pracovníkov spoločnosti Hollmex s.r.o. z predmetného objektu, keďže podľa nich došlo k uvedeniu

do omylu a zmluvu o ochrane objektu č. 89/2002 považujú za neplatný právny úkon / čl. 249-251 /.
Zároveň súd poukazuje na to, že nasledujúci deň dňa 19.03.2002 mala byť uzavretá nájomná zmluva
medzi Agroseb PD Sebechleby ako prenajímateľom a Krempos s.r.o. Kremnica ako nájomcom aj na
predmetný hovädzí dobytok. Zároveň však je zrejmé, že zmluvu za Agroseb podpísal len predseda
Z.. A. S.. V zmysle stanov družstva je potrebné okrem podpisu predsedu predstavenstva aj podpis

ďalšieho štatutára, čo sa v tomto prípade neuskutočnilo. Navyše, a nie nepodstatná, je tu okolnosť,
že obžalovaný Z.. A. S. bol rozhodnutím náhradnej členskej schôdze zo dňa 20.12.2001 odvolaný z
funkcie predsedu družstva, za ktorý hlasovalo 100 % prítomných členov. Predmetná okolnosť vyplýva z
notárskejzápisnicenotáraJUDr.ĽubomíraSpodniakazodňa20.12.2001ajevedenápodč.N513/2001.
Predmetnú členskú schôdzu, jej konanie a výsledky s ňou spojené napadol na súde obžalovaný Z..

A. S., pričom rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 40NcCbs 8/2002 zo dňa 13.11.2002
bol tento návrh v celom rozsahu zamietnutý. Z uvedených dôkazov vyplýva, že obžalovaný, aj keď to
istý čas vyplývalo z výpisu z obchodného registra, nebol v žalovanom období štatutárom predmetného
družstva Agroseb PD Sebechleby a svoje „ údajné“ postavenie využil na skutočnosť, že dohodol so
spoločnosťou Hollmex s.r.o. Levice a následne so spoločnosťou Krempos s.r.o. Kremnica zmluvy, na

základe ktorých došlo k neoprávnenému odobratiu a prečerpaniu mlieka do pristavených cisterien a
k odpredaniu spoločnosti Krempos s.r.o. Kremnica. Na základe týchto skutočností možno mať za to,
že obžalovaný nebol oprávnenou osobou konať v mene poľnohospodárskeho družstva Agroseb PD
Sebechleby. Z výpovede svedka J. F. vyplýva, že v inkriminovanom období na družstve vydával príkazy
len obžalovaný.

S prihliadnutím na tieto okolnosti možno konanie obžalovaného kvalifikovať ako trestný čin krádeže
podľa § 247 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, keďže si prisvojil cudziu vec
tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil tak väčšiu škodu.Obžalovaný Z.. A. S. má v registri trestov 7 záznamov, pri všetkých platí fikcia neodsúdenia, v evidencii
priestupkov nemá záznam.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr.
zákona účinného do 31.12.2005. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že
tento narušil právom chránený záujem štátu a spoločnosti na ochrane vlastníctva právnických osôb. V
súvislosti s tým, že od skutku uplynula doba viac ako 12 rokov, je dôvod na použitie ustanovenia článku

6 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a obžalovanému bol
ukladaný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 24
mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).