Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/913/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112202460
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112202460.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.

Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa F. N., štátneho občana Slovenskej
republiky bytom E. XX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom v
Trenčíne, Legionárska 6434/2 proti odporcovi A. Z., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom E.
XXX zastúpenému JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny
7269/20A, o ochranu vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 18. septembra 2014 č. k. 27C/17/2012-167 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 69,91 Eur zaplatením advokátke odporcu do troch dní od právoplatnosti
toho rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 18. septembra 2014 č. k. 27C/17/2012-167 okresný súd zamietol návrh, ktorým sa
navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi odstrániť z pozemku na parc. č. XXX o výmere 329
m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. E. všetky predmety
tam sa nachádzajúce, predovšetkým škridlu, drevo, plech, ďalej povinnosť zdržať sa užívania pozemku

na parc.č. XXX o výmere 329 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na liste vlastníctva č.
XXXX, kat. úz. E. a určenia, že je vlastníkom časti pozemku o výmere 12 m2 na parc.č. XXX/X o
výmere 1.247 m2 - zastavané plochy a nádvoria registra "C", zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, kat.
úz. E., ktorá tvorí novovytvorený pozemok vo výmere a tvare, vytvorenom geometrickým plánom súdom
ustanoveným znalcom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku V odôvodnení okresný súd uviedol,
že podstata sporu medzi navrhovateľom a odporcom spočíva v ich rozdielnych názoroch na priebeh
hranice medzi susednými pozemkami, ktoré sú v ich výlučnom vlastníctve. Ide o pozemky nachádzajúce

sa v katastrálnom území E., a to pozemok na parc. č. XXX/X vo vlastníctve odporcu a pozemok na parc.
č. XXX (pôvodne 40/1) vo vlastníctve navrhovateľa. Tento spor trvá už dlhšie obdobie, a to približne od
roku 1996, resp. 1997. Medzi účastníkmi prebehlo už viacero súdnych sporov, a to dve konania o určenie
hranice pozemkov, ktoré boli vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 10C/2496/99 (na základe
návrhu odporcu) a pod sp.zn. 14C/46/2006 (na základe návrhu navrhovateľa). Konanie vedené pod
sp.zn. 10C/2496/99 bolo zastavené pre späťvzatie návrhu so súhlasom navrhovateľa v tomto konaní
a konanie vedené pod sp.zn. 14C/46/2006 bolo skončené tak, že súd návrh zamietol pre nedostatok

naliehavého právneho záujmu na určení priebehu hranice medzi pozemkami. Návrh v časti, ktorou sa
navrhovateľa domáhal uloženia povinnosti odporcu odstrániť z pozemku na parc. č. 275 o výmere 329
m2 hnuteľné veci bolo potrebné zamietnuť len zo samotnej skutočnosti, že na tomto pozemku sa žiadne
veciodporcunenachádzajú.Zosamotnéhotvrdenianavrhovateľavyplýva,že,akhovoríojehopozemku,teda o pozemku na parc. č. 275, hovorí o pozemku, ktorý nezodpovedá súčasným hraniciam tak, ako
sú zakreslené v evidencii nehnuteľností, teda v katastri. Vychádza z hraníc pozemku, ktoré sú podľa
jeho názoru vlastníckymi hranicami. Takúto povinnosť odporca nemôže splniť, a súd nemôže rozhodnúť

o splnení takejto povinnosti, pretože tieto predmety sa nachádzajú na pozemku na parc.č. 271/1, a
to v časti, ktorá má patriť navrhovateľovi, pričom ide o pozemok, ktorý má byť geometrickým plánom
oddelený od pozemku na parc.č. 271/1. Teda nenachádzajú sa na pozemku na parc. č. 275 o výmere
329 m2. Preto, ak sa navrhovateľ chcel domáhať odstránenia týchto vecí, bolo potrebné žalobný návrh
prispôsobiť tejto skutočnosti.

Po posúdení žalobného návrhu, po vypočutí účastníkov konania a po oboznámení sa s listinnými
dôkazmi, okresný súd skonštatoval, že navrhovateľ má právny záujem na požadovanom určení.
Rozsudok súdu vydaný na základe tohto návrhu môže odstrániť spor existujúci medzi účastníkmi
konania, ktorý prebieha už dlhšie časové obdobie, vzťahy medzi nimi sú značne vyhrotené. V minulosti
došlo už aj k slovnému a fyzickému napadnutiu, pričom nezhody sa prejavujú aj vo vzťahu k členom

rodiny účastníkov konania. Preto sa súd zaoberal aj vecnou stránkou žaloby.

Podstatou tvrdenia navrhovateľa o tom, že je vlastníkom predmetnej časti pozemku, je to, že v
katastri nehnuteľností nie je zakreslená a zapísaná hranica pozemkov podľa geometrického plánu č.
458/62-207-920, ktorým na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09.07.1963

vznikol pozemok na parc. č. XX/X a de facto aj hranica medzi ním a pozemkom na parc. č. XX. Z
pozemku na parc. č. XX/X vznikol súčasný pozemok na parc. č. XXX. S. č. XXX je identická s parcelou
č. XX/X. Z pozemku na parc. č. XX vznikol pôvodne pozemok na parc. č. XXX, z ktorého neskôr vznikol
jeho rozdelením súčasný pozemok na parc. č. XXX/X, a to geometrickým plánom č. 33490520-118/97
zo dňa 12.12.1997. Z výsluchov oboch účastníkov konania bolo zistené, že hranica medzi pozemkami

začala byť sporná približne po roku 1996, teda po tom, čo sa odporca nasťahoval do obce Krivoklát,
resp. v roku 1998, kedy si chcel odporca vybudovať na svojom pozemku hospodársku budovu. Pri
stavbe domu odporcu navrhovateľ ako účastník stavebného konania priebeh hranice nenamietal. V
dávnejšej minulosti tieto pozemky oddeľovalo drevené oplotenie, ktoré tam bolo od presne neznámeho
času. Predmetný drevený plot odstránila matka odporcu pani Z., a to približne okolo roku 1970, lebo bol

schátraný. Po odstránení plotu hranica medzi pozemkami po celej dĺžke nebola zreteľná a pozemok za
domom navrhovateľ obhospodaroval iba približne.

Súd sa zameral sa na zistenie, či v katastri evidovaná vlastnícka hranica (tzv. mapová hranica)
zodpovedá skutočnej hranici (tzv. užívacej hranici) predmetných pozemkov. To, že tomu tak je, podľa

názoru súdu vyplýva jednak z viacerých skutočnosti, ktoré v rámci svojho výsluchu uviedol samotný
navrhovateľ ako aj z iných objektívnych skutočností.

Ako prvá bola určená hranica medzi pozemkami geometrickým plánom Ing. E. A. z roku 1963, ktorý je
súčasťou znaleckého posudku č. 2/2003 vypracovaného súdnym znalcom Ing. P. N. v konaní vedenom

na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 10C/2496/99. Tento znalec uviedol, že skutočnú garanciu súhlasu
právnych predchodcov účastníkov tohto konania s priebehom hranice medzi pozemkami, je možné brať
iba z čiastkového protokolu č. 014 z technicko-hospodárskeho mapovania z roku 1978, kde došlo k
vyšetrovaniu vlastníckych hraníc, pričom protokol podpísali užívatelia aj vlastníci nehnuteľností domu č.
XX U. Z. (starý otec odporcu) a B. Matuščin (otec odporcu) a vlastníci a užívatelia domu č. XX N. B.,

manželka navrhovateľa. Po vykonaní technicko-hospodárskeho mapovania (THM) a jeho spracovaní
prebiehalo reklamačné konanie, ku ktorému sa mohli vyjadriť všetci vlastníci. Všetky pripomienky,
námietky a návrhy, pokiaľ boli oprávnené, sa zaznamenali a následne sa štátne mapové dielo zapísalo
do evidencie nehnuteľností a v takomto stave je zápis mapovej hranice doposiaľ. V roku 1997 bol
vypracovaný geometrický plán č. 3349520-118/97 zo dňa 12.12.1997 geodetom P.. Z., ktorý presne

zohľadňuje súčasný stav.

Z geometrického plánu vyhotoveného Ing. P. Z. dňa 12.12.1997 pod č. 33490520-118/97 v k. ú. E. súd
zistil, že bol vyhotovený za účelom zamerania domu k vydaniu kolaudačného rozhodnutia a došlo ním
k rozdeleniu pôvodného pozemku na parc. č. 271 na pozemky na parc. č. 271/1 o výmere 1.247 m2 a

parc. č. 271/2 o výmere 97 m2.

Z geometrického plánu č. 458/62-207-920 zo dňa 12.04.1963 vyhotoveného Ing. E. A., zamestnancom
Ústavu geodézie a kartografie pre kraj stredoslovenský v k.ú. E. súd zistil, že bol vyhotovený pre účelysúdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku na parc. č. XX
vložkač.XXXk.ú.E.vedenéhonaOkresnomsúdePovažskáBystricapodsp.zn.9C/60/1962.Neurčoval
prioritne hranicu medzi spornými parcelami.

Okresný súd Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp.zn. 7C/202/1968 rozsudkom č.k.
7C/202/1968-29 zo dňa 22.09.1970 zrušil na návrh navrhovateľa právo priechodu zriadeného pre U.
Z., B. Z., B. Z. (právnych predchodcov odporcu) cez pozemok na parc.č. XX/X v k.ú. E. a uložil im
povinnosť odstrániť drevený plot. Citovaný rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. 9Co/195/1771-47 zo dňa 21.04.1971 potvrdený v časti zrušenia práva prechodu a zrušený v časti
povinnosti odstrániť plot.

Z obsahu výpovede súdneho znalca P.. P. N. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.
10C/2469/1999 súd zistil, že k zameraniu spornej parcely č. XXX v k.ú. E. došlo po prvýkrát v roku l963
geometrickým plánom č. z. 458/62-207-920 Ing. A., ktorý slúžil k vyporiadaniu spoluvlastníckych vzťahov

medzi spoluvlastníkmi pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XX, z ktorej bola parc. č. XXX vytvorená a
neslúžil na zameranie parc. č. XXl/l, ktorá vznikla z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. Xl. Geodet pri
vypracovaní tohto geometrického plánu vychádzal z tzv. krokárských máp, ktoré sú veľmi nepresné, a
pre zameranie parc. č. XX si musel stanoviť pomocný, vykonštruovaný bod l02, ktorý už v tom čase bol
situovanývexistujúcejcesteanemaloporuvovlastníckychvzťahochúčastníkov.Vtomto geometrickom

pláne geodet vyznačil oplotenie určenými bodmi G, C, D, B a tento geometrický plán bol vytvorený bez
účasti právnych predchodcov odporcu a len predĺžil spojnicu bodov G, D do bodu A bez toho, aby sa
spýtal právnych predchodcov odporcu, či ide o správne riešenie. V danom prípade preto neexistovala
garancia, že spojnica bodu G do bodu A bola riadne vyšetrenou hranicou medzi pozemkami. Vecné
bremeno bolo zrušené súdom a vyznačený múrik predzáhradky žalobcu musel existovať už v roku 1968,

lebo ho znalec zakreslil.

V konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 10C/2496/99 Krajský súd v Trenčíne ako
odvolací súd po vykonaní pojednávania v odvolacom konaní a po preskúmaní rozsudku vydaného v
uvedenom konaní konštatoval, že určenie priebehu hranice pozemkov je aktuálne vtedy, ak pôvodná

hranica medzi susediacimi pozemkami sa postupom času a z rôznych dôvodov stala neurčitou a treba
ju rekonštruovať. Bude to aj vtedy, ak sa vlastníci susediacich pozemkov domnievajú, že im sporná
časť patrí, a to z rôznych dôvodov - môže ísť o vydržaciu hranicu, ktorá môže prebiehať inak ako je
v mapových podkladoch. Záver súdu prvého stupňa o tom, že hranica pozemkov nebola určená, je
nesprávny. Existovala hranica mapová, ktorá mohla byť z rôznych dôvodov zmazaná, a je potrebná jej

rekonštrukcia alebo medzi pozemkami účastníkov sa vytvorila užívacia hranica, ktorá mohla vzniknúť
vydržaním. Užívacia hranica sa ustáli podľa zisteného skutkového stavu na základe navrhnutých
dôkazov.

Pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tým, kto nie je evidovaný ako jej vlastník (teda

v rozpore so zápisom v katastri nehnuteľností) a užíva takúto nehnuteľnosť je nevyhnutné, aby
bol vo svojom presvedčení, že užíva vlastnú nehnuteľnosť, dobromyseľný v tom, že ju užíva ako
svoju vlastnú. Toto jeho presvedčenie je tak v rozpore s aktuálnym stavom. Takéto presvedčenie
je založené na omyle, pričom pre dobromyseľnosť takejto držby je nevyhnutné, aby tento omyl
bol ospravedlniteľný, a to objektívne, nielen na základe subjektívnych dôvodov a presvedčenia

držiteľa nehnuteľnosti. Súčasná mapová hranica medzi predmetnými pozemkami vznikla po vykonaní
technicko-hospodárskeho mapovania, teda po vykonaní miestneho vyšetrovania vlastníckych hraníc
dňa 08.11.1978.

Skutočnosť, ktorú uviedol vo svojom výsluchu navrhovateľ, a to, že o zisťovaní priebehu hranice v

roku 1978 sa dozvedel až s odstupom času, kedy mu to povedala jeho manželka, nemôže byť na
jeho prospech, a naopak na ťarchu odporcu. Ak ide o tak zásadnú vec, akou je zisťovania priebehu
hranice, mala manželka navrhovateľa informovať o tejto skutočnosti včas. Navyše navrhovateľ uviedol,
že vedel, že v tom čase sa robilo mapovanie, avšak nevedel o tom, že sa zisťuje hranica aj medzi
nimi. Svoju nevedomosť ospravedlňoval tým, že v tom čase chodil do práce. Súd k tomuto dôvodu

nevedomosti navrhovateľa uvádza, že toto nie je možné považovať za ospravedlniteľný dôvod, nakoľko
do práce s veľkou pravdepodobnosťou chodievali aj ostatní dotknutí vlastníci. Ak by toto mal byť dôvod
pre ignorovanie, resp. zmarenie výsledkov miestneho vyšetrovania, mapovanie by nikdy reálne nemohlo
prebehnúť a nemohlo sa riadne ukončiť. Ďalej navrhovateľ uviedol, že manželka mu povedala, že jej daliniečo podpísať až po 20 rokoch, kedy nastali spory medzi nimi. Toto konanie navrhovateľa, resp. jeho
manželky je možné považovať za konanie bez starostlivosti riadneho hospodára. Domáhať sa ochrany
práv odvodených od takéhoto konania bez ich riadneho a presvedčivého preukázania je v rozpore s §

1 a § 2 Občianskeho súdneho poriadku. Preto súd konštatuje, že o dobromyseľnosti navrhovateľa, teda
o tom, že mu patrí predmetná nehnuteľnosť nemožno od uvedeného mapovania uvažovať. Z dôvodov
uvedených vyššie je okresný súd toho názoru, že navrhovateľ tak nekonal v ospravedlniteľnom omyle.

Ak právny zástupca navrhovateľa namietal na pojednávaní konanom dňa 19.09.2014 to, že manželka

navrhovateľa mu uviedla, že podpis na protokole nie je jej, tak toto tvrdenie je vyvrátené výpoveďou
samotného navrhovateľa, ktorý uviedol, že asi po 20 rokoch, kedy nastali spory medzi nimi, mu manželka
povedala, že jej dali niečo podpísať. Len neskôr mu mala povedať, že to nepodpísala ona, že to nie je jej
podpis.TedasamotnáB.N.mumalauviesť,žeprotokolpodpísala.Podľanázorusúdusasplnomocnenie
na zastupovanie navrhovateľa nevyžadovalo, pretože na miestnom vyšetrovaní mohli byť prítomní a
vlastníkov zastupovať aj užívatelia pozemkov a budov.

Aj keď THM je možné považovať za nepresné, je potrebné vziať do úvahy, že na základe neho bežne
dochádzalo k zápisu vlastníckych práv k pozemkom. Pritom je významné, že v prípade spornosti nebolo
možné tieto práva zapísať. Dotknutí vlastníci pozemkov mali možnosť namietať výsledky miestneho
vyšetrenia.

K záveru o absencii dobromyseľnosti navrhovateľa vedie okresný súd aj tá skutočnosť, že je
nepravdepodobné, aby stavebník, navrhovateľ postavil dom ináč ako rovnobežne s hranicou pozemku
na ktorom dom stojí, a ktorý susedí so susedným pozemkom. Takáto prax nie je bežná, ani rozumne
a presvedčivo odôvodniteľná.

Okresný súd dospel k zisteniu (bez uvedenia podkladov, z ktorých vychádzal), že múrik v predzáhradke
si navrhovateľ postavil na svojom pozemku po zrušení práva prechodu zriadeného v prospech
právnych predchodcov odporcu približne v roku 1971. Podľa názoru okresného súdu je v rozpore s
racionálnym správaním sa (v prípade, že bežným účelom múrika je oddelenie, ohraničenie pozemku

od susedného pozemku), ak si navrhovateľ postavil múrik vo vnútri svojho vlastného pozemku (asi
60 cm od hranice medzi pozemkami, kvôli tomu, aby nevstupoval na pozemok odporcu, resp. otca
odporcu pri jeho údržbe). Takémuto uvažovaniu chýba bežná logika riadneho hospodára. Preto aj túto
skutočnosť považuje za dôkaz o tom, že užívacia hranica medzi pozemkami (nesporná približne až
do roku 1996) viedla po priamke, na ktorej bol múrik postavený, kopírujúc plášť strechy domu na

pozemku navrhovateľa. Za obdobné správanie, ktoré sa vymyká bežnému a účelnému uvažovaniu, je
aj postavenie rodinného domu v roku 1965 vo vzdialenosti 1,3 metra od dreveného oplotenia, aby mal
navrhovateľ dobrý prístup k domu a mohol dom lepšie udržiavať. Samotný navrhovateľ uviedol, že na
tútookolnosťsahopýtalajmurár,ktorýstavaldom,ktorémutobolozvláštne.Ztejtoskutočnosti(rovnako
ako aj z výpovedí svedkov v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 10C/2496/99) súd

vyvodzuje, že tvrdenie odporcu, že drevený plot stál na mieste, ktoré zodpovedá približne 0,5 m od steny
domu, sa javí vierohodnejšie. Je nepravdepodobné, s ohľadom na prezumpciu racionálneho správania
sa stavebníka, aby postavil dom nie rovnobežne s hranicou pozemku, ale tak, že sa pozemok pri dome
zužuje. Dom je pritom postavený tak, že jeho bočná stena kopíruje existujúcu mapovú hranicu. Táto
skutočnosť teda takisto nasvedčuje tomu, že mapová hranica je aj užívacou hranicou.

Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že ak bol v minulosti navrhovateľ presvedčený o tom, že mu
sporná časť pozemku patrí, a toto jeho presvedčenie bolo v rozpore s katastrom, resp. evidenciou
nehnuteľností, mohol sa svojho vlastníckeho práva domáhať skôr. Ak nevedel o existencii mapovej
hranice,ktoránezodpovedalajehopresvedčeniuohranicimedzipozemkami,niejesúduzrejmé,zakého

dôvodusinenechalsvojpozemokoplotiťpocelejdĺžke,alemúrsivybudovalibavpredzáhradke.Naproti
tomu, navrhovateľ nemusel vedieť (nakoľko mapová hranica medzi spornými pozemkami je určená na
základe THM), a ani nevedel o existencii geometrického plánu č. 458/62-207-920 Ing. E. A. zo dňa
12.04.1963, ktorý bol vyhotovený pre účely súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k pozemku na parc. č. XX vložka č. XXX.

Podľa názoru súdu je zarážajúce, že navrhovateľ akceptuje geometrický plán z roku 1963, ale
neakceptuje výsledky mapovania, resp. miestneho vyšetrovania, proti ktorým nepodal žiadne námietky,
pričom výsledky tohto mapovania sú od roku 1979 premietnuté do katastrálneho operátu a sú jehosúčasťou. Na miestnom vyšetrení sa zistila vlastnícka hranica a protokol podpísala manželka odporcu,
ktorá takisto užívala predmetný pozemok. Pritom treba brať do úvahy aj tú skutočnosť, že geometrický
plán č. 458/62-207-920 slúžil prioritne na účely rozdelenia pôvodného pozemku parc.č. 40 pri zrušení a

vyporiadaní jeho podielového spoluvlastníctva (v rámci vyporiadania vzťahov v rodine N.). Predmetom
jeho záujmu nebolo určovať presnú hranicu so susednými pozemkami.

Súd nezisťoval okolnosti vzniku vlastníckeho práva odporcu k predmetnému pozemku (vrátane spornej
časti), nakoľko v konaní je rozhodujúce preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa. Odporca

preukazuje svoje vlastnícke právo výpisom z listu vlastníctva k tomuto pozemku. Avšak len na základe
oboma účastníkmi uvedených skutočností je dôvodné predpokladať, že odporca, resp. jeho právny
predchodca dobromyseľne užíval (kosil trávu, resp. burinu) celý pozemok na parc.č. 271/1 aspoň od
roku 1978 nepretržite až do roku 1994, vychádzajúc minimálne z platných údajov katastra nehnuteľností.
Samotný navrhovateľ uviedol, že po odstránení dreveného plotu (približne v roku 1970) hranica medzi
pozemkami nebola zreteľná a pozemok obhospodaroval iba približne, orientoval sa iba odhadom,

vychádzajúc z geometrického plánu. Teda sám navrhovateľ nevedel, kadiaľ vedie hranica medzi
pozemkami, čo takisto nenasvedčuje jeho dobromyseľnosti o tom, že časť pozemku mu patrí. Pritom
súd opätovne zdôrazňuje, že pri posúdení toho, či držiteľ je v dobrej viere, je potrebné vždy hodnotiť
túto skutočnosť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia držiteľa. Je
potrebné vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú od neho možno očakávať s ohľadom

na okolnosti prípadu, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,
že mu vec patrí.

Súdnevykonaldôkaznavrhnutýnavrhovateľom,atoustanovenieznalcavodboregeodéziaakartografia
za účelom podania znaleckého posudku, ktorým by rekonštruoval hranicu medzi spornými pozemkami

na základe geometrického plánu Ing. E. A. z roku 1963, pretože táto skutočnosť nemôže privodiť iné
rozhodnutie vo veci samej. Takisto súd nevykonal navrhovateľom navrhovaný dôkaz, a to zaobstaranie
všetkejdokumentácietýkajúcejsavyšetrovania,ktoréjezachytenévčiastkovomprotokoleč.014,najmä
pozvánok na miestne vyšetrovanie, toho aké poučenia boli dané prítomným a grafický výstup z tohto
vyšetrovania, rešpektujúc tak zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania. Skutočnosť, že

došlo k riadnemu ustáleniu priebehu hranice pri THM súd zistil zo znaleckého posudku č. 2/2003 Ing.
P. N., ktorého prílohou je aj čiastkový protokol č. 014 spolu so zápisnicou o miestnom vyšetrovaní a
podpismi dotknutých osôb, preukazujúcimi prevzatie pozvánky a prítomnosť pri miestnom vyšetrovaní.
Preskúmavanie správnosti vykonania miestneho vyšetrovania a jeho záverov (vrátane toho, aké
poučenie bolo dané v roku 1978 dotknutým vlastníkom a užívateľom pozemkov) po tom, čo proti jeho

správnosti navrhovateľ doteraz (odvtedy uplynulo takmer 36 rokov) nenamietal, je zjavne účelové. Súd
navyše nie je zrejmé, aký grafický výstup významný pre úspešnosť navrhovateľa mal byť zisťovaný,
nakoľko grafickým výstupom z THM je terajší operát katastra, ako to uviedol v znaleckom posudku
č. 2/2003 Ing. P. N.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Odporca bol v konaní plne úspešný, pretože súd návrh navrhovateľa zamietol v celom

rozsahu. Odporcovi tak patrí plná náhrada účelných trov konania. Vec právne posúdil podľa § 3 ods.1,
2, § 70 ods.2, § 71 ods.1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), § 1 ods.1, § 3 ods.1 , § 4 ods.1 § 119 ods.1, 2, §
123, § 124 , § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, § 3, § 5 ods.2, § 7 ods.1, § 9 ods.1, ods. zákona
č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností .

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok
okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie
veci prvostupňovým súdom tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav. Zhrnul svoje žalobné tvrdenia, v prvom rade, že rozsudkom Okresného súdu

Považská Bystrica sp.zn. 9C/60/62 zo dňa 09.07.1963 došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva
a vytvoreniu nových parciel medzi inými aj parc. č. 40/1dnes parc. č. 275 na základe geometrického
plánu č. 458/62-207-920 vypracovaného Ing. A.. V rámci THM správa katastra Ilava zmenila bez jeho
súhlasu priebeh vlastníckej hranice medzi ním a odporom, v dôsledku ktorej zmeny došlo k zmene tvaru
a výmery pozemkov tak, že jeho pozemok bol zmenšený. Tento zásah do vlastníckeho práva reklamoval

v roku 1998 a správa katastra Ilava skonštatovala, že odporca získal na jeho úkor v rámci THM 12 m2
posunutím vlastníckej hranice. Odporca si bol jednoznačne vedomý nesprávneho vytýčenia hranice v
rámci THM v roku 1980, pretože pri pokuse o zmier hranice pred JUDr. N. D. v roku 1998 priznal a
akceptoval pôvodný priebeh hranice. Toto jeho vedomie preukazuje aj jeho následný postup. V roku1999 podal na okresnom súde návrh na určenie, že hranica prebieha súbežne s domom č. 93 a nie
šikmo. Keď však znalec v tomto konaní uviedol, že toto jeho tvrdenie nemožno akceptovať, zobral návrh
späť. Aj v spore o zrušenie práva vecného bremena v roku 1968 súd skonštatoval, že nie je pravdou

tvrdenie právnych predchodcov odporcu, že vlastnícka hranica prebieha súbežne s rodinným domom č.
93. Citované dôkazy konštatujú, že odporca ani jeho právni predchodcovia nemohli byť dobromyseľní v
držbe časti pozemku parc. č. 275 a to ani po THM. Odporca vedel, že údaje katastra nehnuteľností nie sú
správne. THM nie je spôsobilé k zakladaniu a meneniu vlastníckych vzťahov, je to len technické meranie.
Tým, že súd nevykonal dôkaz znalcom geodetom odčleniť časť parc. č. 271 zodpovedajúcu rozdielu

medzi stavom pred THM po rozsudku OS Považská Bystrica z roku 1962 a stavom po THM totožným
so súčasným, okresný súd nemohol úplne zistiť skutkový stav veci. Niektoré úvahy súdu považuje len
za domnienky resp. hypotézy, z ktorých nie je možné vyvodzovať a zisťovať skutkový stav napr. prečo
postavil múrik vo svojom pozemku a nie ne hranici pozemku, prečo postavil dom tak, ako postavil, prečo
sa skôr nedomáhal svojich práv. Pri stavbe domu a múrika sa riadil vlastným rozumom a racionalitu
svojho konania uviedol, nepovažuje ju za nenormálnu alebo absurdnú. Do cudzích práv nezasiahol.

Svojich práv sa domáhal priebežne, takže konštatovanie súdu, že bol dlhšiu dobu nečinný, je v rozpore
s obsahom spisu.

K odvolaniu sa vyjadril odporca. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že sa námietkami
navrhovateľa sa nedá stotožniť. Keďže súd z predložených dôkazov správne dospel k záveru, že

znalecké dokazovanie je v tomto prípade nedôvodné, nadbytočné a nehospodárne, správne tento
dôkaz nevykonal, čo aj riadne a rozsiahlo zdôvodnil. Opakovane poukázal na nedostatky geometrického
plánu č. 458/62-207-920 zo dňa 12.04.1963 vyhotoveného Ing. E. A., pretože bol vyhotovený pre účely
súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku na parc. č. 40
vložka č. 287 k.ú. Krivoklát vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp.zn. 9C/60/1962,

ktorého nebol prítomný žiadne z právnych predchodcov odporcu. Ing. Jajcay zakreslil hranicu tak, ako
mu ju udali účastníci konania 9C/60/1962, pričom použil pomocný, vykonštruovaný bod l02, ktorý nemal
oporu vo vlastníckych vzťahoch účastníkov, a stál už vtedy v ceste). Tak vyplýva i z rozsudku C/208/268
(konanie o zrušenie vecného bremena práva prechodu) a z vyjadrenia znalca Ing. N. v jeho výpovedi
zo dňa 03.11.2005. Hranica medzi spornými pozemkami bola zakreslená v roku 1978, a takto sa užíva

dodnes.
Z čiastkového protokolu č. 014 z technicko-hospodárskeho mapovania z roku 1978 vyplýva, že došlo
k vyšetrovaniu vlastníckych hraníc, pričom protokol podpísali užívatelia aj vlastníci nehnuteľností domu
č. XX. U. Z. (starý otec odporcu) a B. Z. (otec odporcu) a vlastníci a užívatelia domu č. XX za N. F. N.
B.. Po vykonaní technicko-hospodárskeho mapovania (THM) a jeho spracovaní prebiehalo reklamačné

konanie, kde bolo možné reklamovať výsledky tohto vyšetrenia, čo však žiaden z účastníkov neurobil.
Navrhovateľom uvádzané reklamačné konanie v roku 1998 ( po20 rokoch) slúžilo účelovo výlučne s
cieľom zabrániť odporcovi postaviť hospodársku budovu. Na základoch bývalého hnojiska. Hranica
medzi pozemkami bola určená zrejme už od druhej svetovej vojny a táto bola vyjadrená dreveným
plotom. Následne sám navrhovateľ urobil predĺženie tohto plota vybudovaním betónového múrika

predzáhradky. On riadne užíval svoj pozemok parc. č. 271/1 v rovnakom rozsahu ako tento užívali i
jeho právni predchodcovia a nebol si vedomý, že by užíval resp. mal užívať pozemok vlastnícky patriaci
navrhovateľovi.

Krajský súd,akosúdodvolací,vecpreskúmalvrozsahuazdôvodovodvolaniapodľa §212ods.1O.s.p.

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré

dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred okresným súdom. Na zdôraznenie odvolací súd
poukazuje na správne závery okresného súdu, podľa ktorých v katastri evidovaná vlastnícka hranica
(tzv. mapová hranica) zodpovedá skutočnej hranici (tzv. užívacej hranici) predmetných pozemkov, čo
vyplýva z tvrdenia samotného navrhovateľa ako aj z iných objektívnych skutočností .

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým hodnotením a právnym posúdením veci okresným súdom,
ako aj so skutkovým hodnotením a právnym posúdením veci odporcom vo vyjadrení k odvolaniu.Odvolací súd k záverom okresného súdu dopĺňa svoje úvahy, ktoré podporujú a potvrdzujú správnosť
záverov okresného súdu v napadnutom rozsudku.

Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že ani v minulosti t.j, pred rokom 1978 nebol
účastníkom resp. ich právnym predchodcom zrejmý presný priebeh hranice medzi ich pozemkami po
celej jej dĺžke ( mimo dreveného oplotenia). K tomu zrejme prispela skutočnosť, že právni predchodcovia
odporcu mali „právo prechodu všetkými dopravnými prostriedkami pre ich hospodárske účely po
nehnuteľnosti ležiacej pred domom navrhovateľa parc. č. 40/1“, ako bolo určené rozsudkom Okresného

súdu Považská Bystrica zo dňa 10.12.1968 sp.zn. 9C 276/68 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 06.08.1969, čo vyplynulo z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 9Co 195/71, ktorým dôkaz vykonal okresný súd. Podľa uvedeného rozsudku právo zodpovedajúce
vecnému bremenu vykonávali právni predchodcovia odporcu po nehnuteľnosti navrhovateľa v časti,
kde sa v súčasnosti nachádza betónový múrik predzáhradky navrhovateľa, viac ako 30 rokov. V časti,
po ktorej prechádzali právni predchodcovia odporcu z pozemku navrhovateľa na svoj pozemok, preto

prirodzene nebolo oplotenie, ktoré by vyznačovalo presnú hranicu medzi pozemkami. Takéto označenie
hranice nebolo ani v čase vyhotovovania geometrického plánu č. 458/62-207-920 zo dňa 12.04.1963.
To odôvodňuje, prečo si Ing. Jajcay pri zameriavaní a vyhotovovaní geometrického plánu stanovil
pomocný,vykonštruovanýbodl02,ktorýnemaloporuvovlastníckychvzťahochúčastníkov,zaoplotením
účastníkov v ceste tak, ako skonštatoval znalec z odboru geodézie Ing. Špaček v konaní vedenom

Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. 10C/2496/99. Až v roku 1967 (nie v roku 1971, ako uzavrel
okresnýsúdbezuvedeniapodkladu,zktoréhovychádzal),akovyplynulozrozhodnutiaONVvPovažskej
Bystrici - užšia komisia na ochranu verejného poriadku zo dňa 30.08.1967 a znaleckého posudku Ing.
Špačka s poukazom na prílohu č. 4- nákres č. 2 pre sp.zn. 7C 202/68, v ktorom bol zakreslený
múrik v predzáhradke navrhovateľa, si navrhovateľ vybudoval uvedený betónový múrik. Urobil tak

napriek nevôli právnych predchodcov odporcu, pretože, ako sa uvádza v rozhodnutí ONV v Považskej
Bystrici zo dňa 30.08.1967, v mieste, kde začal s prácami pre budovanie múrika, bol zároveň vchod
do dvora Z.- právnych predchodcov odporcu. Podľa rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo
dňa 10.12.1968 sp.zn. 9C 276/68 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
06.08.1969 bolo navrhovateľovi uložené tento múrik odstrániť, aby tak právni predchodcovia odporcu

mohli nerušene vykonávať svoje právo prechodu. Nasledovala žaloba navrhovateľa smerujúca proti
právnympredchodcomodporcuozrušenieprávaprechoduvedenáOkresnýmsúdomPovažskáBystrica
pod sp.zn. 7C/202/68 z dôvodu, že právni predchodcovia mali už iný prístup k svojej nehnuteľnosti.

Vzhľadom na uvedené okolnosti (preukázané viacročné vzájomné spory medzi navrhovateľom a

právnymi predchodcami odporcu plynúce z nevyznačenej hranice medzi pozemkami v dôsledku
vecného bremena) je dôvodné sa domnievať, že navrhovateľ postavil betónový múrik predzáhradky v
mieste, ktoré on považoval za hranicu medzi pozemkami, a nie zámerne 70 cm do vlastného pozemku,
ako v tomto konaní tvrdí. Je totiž zrejmé, že betónový múrik budoval proti vôli právnych predchodcov
odporcu, dokonca im napriek, aby nemohli vykonávať právo prechodu. Z rozhodnutia ONV v Považskej

Bystrici zo dňa 30.08.1967 vyplynulo, že betónový múrik staval v mieste vchodu do dvora právnych
predchodcov odporcu.

Ďalej jehotvrdenieotom,žemúrikstaval70cmdosvojhopozemkupreto,abymalprístupkjehoúdržbe,
spochybňuje aj skutočnosť zistená z fotografií a zo zápisnice o ohliadke na mieste samom zo dňa

08.04.2005 vo veci vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. 10C 2496/1999, kde sa konštatuje, že
na betónovom múriku navrhovateľa je kovové oplotenie, pričom medzi plotom a domom sa nachádzajú
kovové dvierka, ktoré sa zabezpečujú hasprou a je možné cez ne prechod na pozemok odporcu. Ak mal
navrhovateľ zabezpečený prístup do zadnej časti svojho pozemku okolo betónového múrika, ktorý, ako
tvrdí, práve z toho dôvodu vybudoval do svojho pozemku až na 70 cm, potom niet rozumného dôvodu,

aby si budoval bránku s hasprou medzi plotom a svojím domom, a tak si zabezpečoval prístup k svojmu
pozemku okolo domu. Vysvetlením je, že betónový múrik postavil na užívacej hranici pozemkov.

Aj toto zistenie v spojení s ostatnými zisteniami, (domnienkami a hypotézami okresného súdu, ako tieto
zistenia označil v odvolaní navrhovateľ) vytvárajú sled zistení, ktoré jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti

spochybňujú pravdivosť tvrdenia navrhovateľa o postavení betónového múrika mimo hranice pozemku.

Okresný súd starostlivo a riadne zdôvodnil svoj záver o relevancii podkladu, o ktorý navrhovateľ
opiera svoje názor o priebehu hranice medzi pozemkami. Súčasná v katastri evidovaná mapová hranicabola zapísaná na základe technicko- hospodárskeho mapovania spracovaného v obci E. v rokoch
1978-1979.

Relevantný význam mapovej hranice sa opiera o zistenie odborníka z oblasti geodézie Ing.
Ivana Špačka, ktorý v konaní vedenom okresným súdom pod sp.zn. 10C/2496/99 uviedol, že
„skutočnú garanciu súhlasu právnych predchodcov účastníkov tohto konania s priebehom hranice medzi
pozemkami, je možné brať iba z čiastkového protokolu č. 014 z technicko-hospodárskeho mapovania z
roku 1978, kde došlo k vyšetrovaniu vlastníckych hraníc, pričom protokol podpísali užívatelia aj vlastníci

nehnuteľností domu č. XX U. Z. (starý otec odporcu) a B. Z. (otec odporcu) a vlastníci a užívatelia domu
č. XX N. B., manželka navrhovateľa.“

Z čiastkového protokolu č. 014, ktorý tvorí prílohu č. 7 znaleckého posudku P.. Ivana Špačka zo
22.05.2003 č. 2/2003 vyplynulo, že, sa dňa 08.11.21978 vykonalo v obci E. miestne vyšetrovanie,
pochôdzka na mieste samom, boli vyšetrené všetky pozemky a boli ako nesporné označené ich

pôvodné, nové aj zmenené vlastnícke- užívacie hranice. Účastníci boli zároveň poučení o postupe
v prípade sporných hraníc. Tento protokol podpísala prítomná N. B., manželka navrhovateľa, ktorá
prevzala pozvánku za navrhovateľa.

Takouto „právnou silou“ nedisponuje technický podklad, o ktorý opiera navrhovateľ svoj záver o priebehu

skutočnej hranice, a to geometrický plán č. 458/62-207-920 zo dňa 12.04.1963 vyhotovený Ing. Karolom
Jajcayom, zamestnancom Ústavu geodézie a kartografie pre Kraj stredoslovenský v k.ú. E.. Ako uviedol
Ing. Ivan Špaček, ktorý kontroloval uvedený geometrický plán, tento plán bol vytvorený bez účasti
odporcuresp.jehoprávnychpredchodcov„pričomgeodetJajcaypredĺžilspojnicubodovGaDdoboduA
bez toho, aby sa spýtal právnych predchodcov navrhovateľa“ (v tomto konaní odporcu), „či ide o správne

riešenie“. Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením významu tohto podkladu pre určenie priebehu
hranice okresným súdom vychádzajúc zo skutočnosti, že tento geometrický plán nebol vyhotovený za
účelom zistenia priebehu hranice sporných pozemkov, ale za účelom riešenia iného súdneho sporu
týkajúceho sa výlučne pozemku parc. č. 40 (teraz parc. č. 275) medzi inými účastníkmi konania (konanie
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi navrhovateľom a ďalšími podielovými

spoluvlastníkmi). Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica z 22.09.1970 sp. zn. 7C 208/68
(konanie medzi právnymi predchodcami účastníkov o zrušenie práva vecného bremena) vyplynulo,
že geodet Jajcay vyhotovil znalecký posudok v konaní sp. zn. 7C 208/68 (čo však platí aj pre
geometrický plán č. 458/62-207-920 zo dňa 12.04.1963) na podklade pozemnoknižnej mapy. Na
pokyn súdu znalec Ing. Jozef Gašpar kontroloval znalecký posudok Ing. Jajcaya a skonštatoval,

že niet nesporného pozemnoknižného materiálu na vyslovenie takého záveru, ako vykonal znalec
Jajacay, a že mapa pozemnoknižná je len krokárska. Jednoznačne nemožno vysloviť, že by to bola
skutočne mapová hranica medzi parcelami. Ako skonštatoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici v
rozsudku sp.zn.9Co/195/71, podklady pre vyvodenie záveru o presnú hranicu nie sú dané, pretože
podľa originálnej pozemkovej mapy nie je možné previesť stotožnenie, pretože táto mapa je nepresná,

krokárska.

Rovnako zhodnotil aj znalec Ing. Špaček, že uvedená mapa je veľmi nepresná. Preto ani podľa
pozemnoknižnej mapy nemožno určiť priebeh hranice s takou presnosťou, ako vyžaduje navrhovateľ
(požadovaný rozdiel 50 cm).

Z vyjadrenia znalca Ing. Špačka vyplynulo, že po vykonaní technicko-hospodárskeho mapovania (THM)
a jeho spracovaní prebiehalo reklamačné konanie, ku ktorému sa mohli vyjadriť všetci vlastníci. Toto
prebiehalo na bývalom MNV.

Navrhovateľ ani v rámci reklamačného konania nenapadol hranicu zaznamenanú na základe
meračských náčrtov v rámci THM (podpísanú jeho manželkou). Už v tom čase však disponoval
geometrickým plánom Ing. Jajcaya zo dňa 12.04.1963 a vychádzajúc z jeho tvrdenia, že v roku 1967
budoval betónový múrik 70 cm od hranice pozemku, by musel mať v čase THM v roku 1978 presnú
vedomosť o priebehu hranice v teréne a tým pochybnosť o jej zakreslení, a to min. z tvaru (smeru)

zakreslenejhranice(hranicašikmá,nesúbežnásjehodomom).Napriektomumapovúhranicuspochybnil
až v roku 1998, kedy podal návrh na okresný úrad odbor katastrálny na začatie konania o určenie
priebehu hranice a žiadal určiť hranicu na podklade geometrického plánu č. 458/62-207-920 zo dňa
12.04.1963.Navrhovateľ sa bránil voči zapísaniu hranice podľa výsledku THM tým, že o zisťovaní priebehu hranice
v roku 1978 sa dozvedel až s odstupom času, kedy mu to povedala jeho manželka Antónia N., čo

ospravedlňoval tým, že v tom čase chodil do práce. Odvolací súd sa stotožňuje s vyhodnotením
uvedenej obrany navrhovateľa tak, ako ju vykonal okresný súd, keď skonštatoval, že toto nie je možné
považovať za ospravedlniteľný dôvod. Že sa bude vykonávať mapovanie bolo navrhovateľovi známe.
Pri zachovaní bežnej opatrnosti najmä s prihliadnutím na preukázané predchádzajúce susedské spory
o hranici by sa presvedčil o vykonanom miestnom šetrení a jeho výsledku. Z uvedených okolností

vyplýva, že jeho presvedčenie o vlastníckom práve nemôže byť objektívne (z hľadiska bežnej, normálnej
opatrnosti, ktorú je možné s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať)
ospravedlniteľné. Správne preto okresný súd jeho návrh zamietol.

Navrhovateľom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku okresného súdu potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý
rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 142 ods. a § 151
ods. 1, 2 O.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že odporca bol v odvolacom konaní úspešný a
preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Toto právo
si v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil preto mu odvolací súd priznal trovy odvolacieho konania, ktorými
sú odmena za zastupovanie advokátom a hotové výdavky advokáta (§ 137 O.s.p) za jeden úkon právnej

služby, a to písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej- vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 24.11.2014,
(§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) vo výške 61,87 (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) a 8,04
Eur ( § 16 ods. 3 vyhlášky) spolu 69,91 Eur. Ich náhradu je navrhovateľ podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
povinný zaplatiť advokátovi odporcu. Lehota na plnenie bola určená v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. veta
pred bodkočiarkou - 3 dni od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .