Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/109/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201594
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8815201594.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, IČO: 35 792 752, proti povinným: 1/ J. X., nar. XX.XX.XXXX, Na hrunku
XX/XX, L. nad B., 2/ J. X., nar. XX.XX.XXXX, Na hrunku XX/XX, L. nad B., o vymoženie X 179,68 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 3Er
149/2015-17 zo dňa 31.03.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa

23.02.2015 doručenú súdu prvého stupňa dňa 24.02.2015.

Súd vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej len Exekučný poriadok), §
45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52, § 53, § 54 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

Vychádzalzozistenia,žezmluvaoúvereobsahujeneprimeranépodmienky,atodojednanieosankciách
- zmluvných pokutách v bode 14. zmluvných dojednaní, ktoré neboli individuálne dojednané a spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Naviac
výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej
rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc prejednať spor a ktorá mala založiť legitimitu pre
exekučný titul v predmetnom konaní, je uzatvorená vo forme samostatného formulára, ktorý oprávnený v

rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania rozhodcovských zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu. Oprávnený nepreukázal individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy. Podľa
názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej zmluvy neprijateľnou podmienkou a v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka je neplatná. Vzhľadom na to, že je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má za následok nedostatok
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol
uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Namietal, že sa súd prvého stupňa neúplne
zaoberal rozhodcovskou zmluvou, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že
rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva

z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným
právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou a nie povinnosťou. Rozhodcovská zmluva spĺňacharakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Poukázal pritom
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012. Z formulácie rozhodcovskej
zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred

všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom, a teda konanie pred rozhodcovským súdom
je len alternatívne. Nesúhlasí s posúdením zmluvnej pokuty ako plnením nedovoleným a objektívne
nemožným, v rozpore s dobrými mravmi.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle §

214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru,
že uznesenie je potrebné ako správne potvrdiť.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj

s dôvodmi tam uvedenými.

Vychádzajúc zo zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, za neprijateľnú podmienku sa považuje taká,
ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán a je (musí byť) v neprospech spotrebiteľa.

Pokiaľodvolateľpoukázalnato,žerozhodcovskázmluvabolavtomtoprípadesamostatnáaindividuálne
dohodnutá a účastníci ju uzatvorili slobodne a po zvážení všetkých náležitostí (že nejestvovala
podmienka uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy za účelom uzatvorenia zmluvy o úvere), tak k tomu
odvolacísúdpoznamenáva,žerovnakoakosamotnázmluvaoúvereajrozhodcovskázmluvajespísaná

na predpísanom tlačive, ktorého obsah nemohol dlžník ovplyvniť a musel sa mu podriadiť. Uzavreté sú
v ten istý deň (18.1.2012).

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom
pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na za stavu, že zmluvný

vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu
formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa
spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný
na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách
boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť,

že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad
typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem,
že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Odvolací súd poznamenáva, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v

rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Právna veda
na tento problém reaguje Kristiánom Csachom: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo

dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.“ In: Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).

K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ (vrátane dôvodovej správy).

Uvedené ustanovenie je svojím obsahom najbližšie problémovej zmluve ,,...vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní“.Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná

za neprijateľnú“.

Teda podľa Csacha doložku nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa
arbitráži. Teda ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť

sa arbitráži.

Povinní ako spotrebitelia pri predmetnej rozhodcovskej zmluve nemajú na výber, ak budú žalovaní na
rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna,
pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne
uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva štátny súd.

Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z
určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - povinným - predložená, je skôr o nevhodnom predložení

zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku v zmysle § 8
ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si

povinní vymieňovali rozhodcovské konanie (§ 53 ods. 3 OZ).

Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných
podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo.

Odvolací súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s
cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej
sapodmienkanepovažujezaindividuálnedohodnutú,akbolanavrhnutávopredaspotrebiteľpretonebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.
3 ods. 2).

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej
zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované
docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly,

čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých
obchodných praktikách“, články 5 a nasledujúcich.

Vo vzťahu k neprimeranej výške zmluvnej pokuty je právne významné ustanovenie § 54 OZ, podľa
ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

So zreteľom na uvedené poukazuje odvolací súd na to, že z titulu zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa

18.01.2012bolapovinnýmakodlžníkomreálneposkytnutásuma1500Eur.Akrozhodcovskýsúdpriznal
oprávnenému zmluvné pokuty predstavujúce sumu 0,065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania
(t.j. 23,725 % p.a.), svojim rozhodnutím nepochybne zaviazal povinných na plnenie odporujúce dobrým
mravom.

Súd prvého stupňa rozhodol správne a s doplnením dôvodov v súvislosti s odvolacími námietkami
odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako správne s osvojením si dôvodov uvedených v
napadnutom uznesení (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že oprávnenému ako neúspešnému účastníkovi odvolacieho konania sa mu ich náhrada
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.