Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/81/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200449
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8013200449.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing.

JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľky: B. S.,
trvale bytom J. XXXX/XXX, R.N., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10,
Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.
k. 4Sd/40/2014-13 zo dňa 11. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sd/40/2014-13 zo dňa 11.
septembra 2013 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku potvrdil rozhodnutie
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. februára 2013, ktorým odporkyňa zamietla podľa § 70 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) žiadosť
navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 05.02.2013 z dôvodu, že nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený

posudkovýmilekármiSociálnejpoisťovnepobočkyajústredia,posudkovílekárisazaoberalizdravotnými
poškodeniami navrhovateľky, ich dlhodobosťou a vplyvom na jej zárobkovú schopnosť a dospeli k
záveru, že rozhodujúce zdravotné postihnutie nepodmieňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Krajský súd ďalej poukázal na to,
že fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky je povinná preukázať
skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou
poisťovňou a v rámci dokazovania je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich

tvrdení (§ 196 ods. 6 zákona). Ak by došlo k zmene zdravotného stavu v dôsledku jeho zhoršenia
môže navrhovateľka opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti, alebo o zmenu
rozhodujúceho postihnutia a stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Proti rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie z dôvodu, že jej žiadosť nebola kompletná, chýbali
určité potvrdenia z lekárskych vyšetrení, ktoré doložila. Uviedla, že jej zdravotný stav je natoľko vážny,
že nie je schopná pracovať a byť riadnym zamestnancom.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004

Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa
10. februára 2015 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§
156 ods. 1 a 3 OSP).

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 zákona je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods.

1).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov
zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).

V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých

sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona), je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený
zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na

schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach
sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia
príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľky bol

prvýkrát posudzovaný dňa 5.2.2013, na základe jej žiadosti o invalidný dôchodok, posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa. Rozhodujúcim zdravotným
postihnutím sú Kapitola V - Duševné choroby a poruchy správania, Položka 6 - Mentálna retardácia,
písmeno a - ľahká mentálna retardácia, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40
%. Podľa posudku, ide o 44 ročnú posudzovanú, približne od roku 2011 sledovanú na psychiatrickej

ambulancii. Psychiatrické vyšetrenie popisuje prítomnosť osobnosti s nízkou frustračnou toleranciou,
sklonom k hystérii a emočnej nestabilite, bez prítomnosti psychotických príznakov, so zhodnotením
stavu ako ľahká duševná zaostalosť, bez výraznejšieho postihnutia správania. Psychologické vyšetrenie
konštatuje prítomnosť agravačných tendencií bez možnosti sa vyjadriť k mentálnym schopnostiam,
vzhľad a kontakt nezodpovedá úrovni ťažkej duševnej zaostalosti, ktorú dosiahla v intelektových testoch.

Podľa výroku posudku navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dňa 19.2.2013 odporkyňa vydala rozhodnutie, ktorým bola žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok

zamietnutá.

Následne bol zdravotný stav navrhovateľky posudzovaný dňa 26.3.2013, na základe konania o
opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 19.2.2013, posudkovým lekárom sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa. Lekár tu nezistil dôvody na zmenu posudku a

uviedol, že trvá na pôvodnom rozhodnutí.

Zdravotný stav navrhovateľky bol znova posudzovaný dňa 6.5.2013, na základe konania o opravnom
prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 19.2.2013, posudkovým lekárom sociálneho poisteniaSociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade. Aj tu dospel lekár k záveru, že
rozhodujúcim zdravotným postihnutím je Mentálna retardácia - ľahká mentálna retardácia, Kapitola V,
položka6a,smieroupoklesu40%.Podľacelkovéhoposudkubolanavrhovateľkavyšetrenápsychiatrom

i psychológom, kde v intelektových zložkách podala výkon na úrovni ťažkej duševnej zaostalosti, ale
evidentné boli prejavy agravačné a psychológ skonštatoval len zníženie mentálnej schopnosti v rámci
socio-kultúrnej deprivácie. Pri vyšetrení psychiatrom bola konštatovaná ľahká mentálna retardácia na
úrovni žiadnej alebo s miernym postihnutím kolena v zmysle ľahkej debility. Pri hospitalizácii na internom
oddelení bolo zistené horúčkovité ochorenie, ktoré bolo vyriešené pri hospitalizácii. Pri ORL vyšetrení

ide o nedočujnosť s celkovou stratou 21,8 %. Očný nález v norme. Pre udávané bolesti v oblasti
pravého ramena vyžiadali výsledok ortopedického vyšetrenia, ktoré bolo urobené dňa 24.4.2013 - bez
dlhodobého patologického nálezu. Podľa výroku preto navrhovateľka nie je invalidná.

Krajský súd následne vydal napadnutý rozsudok, ktorým rozhodnutie odporkyne zo dňa 19.2.2013
potvrdil.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu, ktorý po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne postupom podľa § 250q ods. 2 OSP rozhodnutie
odporkyne potvrdil.

Podľa názoru odvolacieho súdu, je z postupu krajského súdu zrejmé, že dôsledne skúmal, či
závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných
problémov, ktoré navrhovateľka udávala, najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska spôsobilé
znižovať pracovný potenciál. Krajský súd preto nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného
dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľky nevyhovel.

Navrhovateľka nepredložila v odvolacom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo
ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený. Ani lekárske správy
predložené s odvolaním závery posudkových lekárov nijako nespochybňujú. Neuviedla nič nové, s čím
by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej

zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, preto súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jej
subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov
prijatých v konaní. Posudky posudkových lekárov predložené v konaní sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez
nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie

dokazovanie. Ak by sa však v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľky zhoršil, nič jej nebráni opätovne
podať žiadosť o prehodnotenie jej zdravotného stavu.

Posudky vypracované v tomto správnom konaní dospeli k rovnakým záverom. Počas preskúmavania
rozhodnutia správneho orgánu na krajskom súde bolo vykonané dostatočné dokazovanie. Títo lekári

vždy dospeli k totožným záverom. Odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti týchto záverov, nakoľko
tieto posudky sú zrozumiteľné, logické a bez rozporov. Z jednotlivých posudkov vyplýva, že posudkoví
lekári odborne posúdili a vyhodnotili zdravotný stav navrhovateľky a zhodne dospeli k záveru, že
zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky nie je na takej úrovni, ktorá by podľa § 71 zákona zakladala
vznik invalidity.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd dôvodne
považoval rozhodnutia odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti
takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako
vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

OtrováchodvolaciehokonaniarozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikypodľa§250kods.1vspojení
s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal, pretože v odvolacom
konaní nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.