Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. december 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/151/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114210698
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114210698.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcov v 1. rade: G. I.,

T.. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, Š.É. I., právne zastúpenej: JUDr. Katarína Lešková, advokátka
so sídlom Plzenská 2, Prešov, v 2. rade: Q. I., T.. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, Š. I., za účasti
vedľajších účastníkov na strane žalobcov v 1. rade: H. Č., T.. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/X, Š. I., v 2.
rade: I. Č., T.. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/X, Š. I., proti žalovaným v 1. rade: Ľ. U., T.. XX.X.XXXX, trvale
bytom I. XX, Š. I., v 2. rade: I. U., T.. XX.X.XXXX, trvale bytom F. X, Š. I., v konaní o zdržanie sa zásahov
do vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zdržať sa obťažovania žalobcov v 1. a 2. rade hlukom a zápachom,

nad mieru primeranú pomerom, vyplývajúcim z chovu psov na parcelách č. XX/X o výmere 392 m2 -
záhrady a č. XX/X o výmere 258 m2 - zastavané plochy a nádvoria, evidovaných na LV č. XXX, k.ú.
Š. I., obec Š. I., B.. G.,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobousúdupodanoudňa11.4.2014navrhližalobcoviauložiťžalovanýmv1.a2.radepovinnosťzdržať

sa rušenia vlastníckeho práva žalobcov v 1. a 2. rade neprimeraným hlukom a zápachom pochádzajúcim
z chovu psov na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX OÚ Prešov, katastrálny odbor pre k.ú. Š.Z.
I., B. G., a to rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele CKN č. XX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 258 m2 a záhrady parcela CKN č. XX/X o výmere 392 m2 (1. petit) a zároveň žiadali
uložiť žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa prevádzky chovnej stanie psov na nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXX OÚ Prešov, katastrálny odbor pre k.ú. Š. I., B. G. a to rodinný dom súpisné
č. XXX, postavený na parcele CKN č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 258 m2 a záhrady

parcela CKN č. XX/X o výmere 392 m2 (2. petit).
V rámci žaloby žalobcovia poukázali na to, že sú bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností, ktoré
bezprostredne susedia s nehnuteľnosťou, ktorej vlastníčkou je žalovaná v 2. rade, pričom žalovaný
v 1. rade, ktorý je jej synom na tejto nehnuteľnosti, s jej vedomím a súhlasom, prevádzkuje chovnú
stanicu psov rasy „Holandský Malinois“. Vlastníkmi ďalšej susediacej nehnuteľnosti sú vedľajší účastníci
v 1. a 2. rade, ktorej sa prevádzka chovnej stanice taktiež bezprostredne dotýka a majú záujem na
výsledkutohtokonania.Zožalobyvyplýva,žežalovanýv1.radechováveľkýpočetpsovrasy„Holandský

Malinois“, ktorých podľa svojho vyjadrenia potrebuje k výkonu povolania ako strážnik bezpečnostnej
služby. Podľa vyjadrenia susedov žalovaný v 1. rade túto činnosť vykonáva dlhodobo, viac ako 20 rokov.
Chovom veľkého počtu psov v obytnej zóne dlhodobo obťažuje okolité susedstvo nad mieru primeranú
pomerom. Počet psov chovaných v kotercoch na pozemku žalovanej v 2. rade je rôzny, v priemere satam však nachádza 8 - 10 psov. Títo svojím sústavným brechotom vo dne i v noci neznesiteľne obťažujú
vlastníkov a užívateľov susedných nehnuteľností. Psy reagujú agresívnym brechotom aj na minimálny
podnet z okolia. Z kotercov sa taktiež šíri nepríjemný zápach. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa do priameho

susedstva tohto psieho chovu dostali v roku 2010, keď si na F. kúpili rodinný dom na parcele susediacej
s nehnuteľnosťami žalovanej v 2. rade. Odvtedy sú oni aj ich deti bezprostredne konfrontovaní s
negatívnymi účinkami tohto psieho chovu na svoj každodenný život. Táto chovná stanica ich obmedzuje
v užívaní ich vlastnej nehnuteľnosti, nemôžu vyjsť na dvor alebo záhradu bez toho, aby nenasledoval
strašný brechot, v noci kvôli psiemu brechotu nemôžu spať, sú vystavovaní sústavnému stresu, čo sa

negatívne prejavuje aj na ich zdraví. Po tom, čo problém ohľadne chovu psov na susednom pozemku
začali riešiť žalobcovia, pridali sa k nim aj ďalší susedia s tým, že táto chovateľská činnosť žalovaného
v 1. rade im tiež dlhodobo prekáža, avšak nevedeli si s tým rady. Nejde tu teda len o subjektívny
pocit žalobcov. Žalobkyňa v 1. rade opakovane oslovila so žiadosťou o riešenie tohto susedského
problému obec Š. I.. Obec sa nepovažovala za kompetentnú riešiť túto záležitosť a odstúpila ju najprv na
vybavenie Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR (ďalej len ŠVaPS), ktorá vec vrátila naspäť obci

s upozornením na jej zákonné kompetencie. V konečnom dôsledku obec Š. I. dňa 5.8.2013 pod sp. zn.
185/2013 vydala rozhodnutie, ktorým konanie vo veci zásahu do pokojného stavu na základe podania
žalobkyne v 1. rade zastavuje s odôvodnením, že v danej veci nedošlo k zásahu do pokojného stavu,
pretože ide o určitú dobu trvajúci stav a tak nie sú splnené zákonné predpoklady na správne konanie
podľa § 5 Občianskeho zákonníka a tento spor možno riešiť výlučne prostredníctvom súdu. Žalobkyňa

podala vo veci aj trestné oznámenie na OO PZ Sabinov ČVS: ORP-2249/SB-PO-2012, kde bola vec
podozrenia z prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr. zákona odovzdaná na
priestupkové konanie. Regionálna veterinárna a potravinová správa zaujala stanovisko, že nie je v jej
kompetencii obmedziť počet psov na súkromnom pozemku. Z hľadiska starostlivosti o psy pochybenia
nezistila. Napokon žalobkyňa v 1. rade v bezradnosti a zúfalstve z nemožnosti dosiahnuť ochranu

základného práva seba a svojej rodiny na pokojné a zdravé životné podmienky na orgánoch samosprávy
a štátnej správy, oslovila o pomoc aj média. O pomeroch v súvislosti s chovom psov žalovaným v 1. rade
na pozemku žalovanej v 2. rade bola redaktorom RTVS zhotovená reportáž, ktorá bola prezentovaná v
relácii „Občan za dverami“ dňa 4.4.2012. Nahrávka tejto relácie je pripojená v spise a žalobkyňa navrhla,
aby sa s ňou súd ako s dôkazom na pojednávaní oboznámil. Z tejto nahrávky je zrejmý hluk, ktorí sa šíri z

pozemku žalovanej v 2. rade, pomery na mieste a tiež aj vyjadrenia zainteresovaných osôb a veterinára.
Poukazujeme aj na vyjadrenie zástupcu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Prešov, ktorý
sa síce vyjadril, že z hľadiska starostlivosti o psov pochybenia zistené neboli, avšak zároveň považoval
za potrebné uviesť, že išlo o vopred ohlásenú kontrolu a ako zdôrazňuje v reportáži, bolo evidentné,
že išlo o čerstvo vykonané hygienické opatrenia. Kontrolór sa tiež v nahrávke vyjadril, že v čase jeho

kontroly sa v kotercoch nachádzalo 8 psov. V tejto súvislosti žalobcovia poukazujú na to, že situácia na
mieste, ktorú žalovaný v 1. rade cielene navodí pri vopred ohlásenej kontrole nezodpovedá realite. Preto
je pre žalobcov zložité dokázať protiprávne konanie žalovaného v 1. rade. Žalobcovia považujú podanie
žaloby vo veci ochrany ich vlastníckeho práva za krajný spôsob riešenia sporu po tom, čo vyčerpali
všetky do úvahy prichádzajúce prostriedky. V zmysle § 126 Občianskeho zákonníka sa žalobcovia v

1. a 2. rade ako vlastníci nehnuteľností na LV č. XXXX k.ú. D. domáhajú ochrany pred neoprávneným
rušením ich vlastníckeho práva zo strany žalovaného v 1. rade tým, že na pozemku svojej matky v
priamom susedstve s pozemkom žalobcov prevádzkuje neregistrovanú chovnú stanicu psov, brechot a
zápach ktorých im znemožňuje a podstatne sťažuje ich vlastnícke práva. Je na žalovanom v 1. rade, aby
preukázal obmedzenie, na základe ktorého sú žalobcovia ako vlastníci nehnuteľností na LV č. XXXX

povinní strpieť takéto zásahy do svojho vlastníctva.
V zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhajú ochrany svojho
vlastníckeho práva vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, ktorá je výlučnou vlastníčkou susedného pozemku,
na ktorom má jej syn t.j. žalovaný v 1. rade zriadenú chovnú stanicu. Žalovaná v 2. rade dlhodobo
súhlasí s využívaním svojho pozemku na účely chovu psov jej synom. V zmysle tohto ustanovenia je

žalovaná v 2. rade povinná nakladať so svojím vlastníckym právom v medziach právneho poriadku tak,
aby nenarušila záujem spoločnosti ani záujem ostatných subjektov a zároveň výkon jej práva nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi. Nie je pritom rozhodujúce, či imisia (v danom prípade hluk a smrad
pochádzajúci zo psov chovaných na jej pozemku) vzniká jej aktívnym konaním alebo jej pasivitou.

Žalovaný v 1. rade v rámci písomného vyjadrenia súdu doručeného dňa 10.7.2014 požiadal súd, aby
žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobcovia v žalobe uvádzajú nepravdy. Uviedol, že na pozemku
svojich rodičov chová psov už 40 rokov a do doby spred troch rokov sa na tento chov nikto nikdy
nesťažoval. Sťažovať sa a burcovať ľudí proti nemu začala až G. I. (žalobkyňa v 1. rade) pred tromirokmi, keď si kúpila dom v susedstve jeho rodičov. Už aj z priložených listín k podanej žalobe vyplýva,
že za ostatné tri roky mal niekoľko veterinárnych a iných kontrol zo strany kompetentných orgánov a
ani jedna nezistila porušenia právnych predpisov. Polícia, obec, veterinári z Regionálnej veterinárnej a

potravinovej správy v Prešove, veterinári zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy všetky podania
G. I. a spol. voči nemu odmietli ako nedôvodné, čo vyplýva aj z dôkazných listín, ktoré žalobkyňa
súdu predložila. Uviedol, že nie je pravdou, že by žalobcovia boli obmedzovaní jeho chovom psov na
pozemku jeho rodičov. Podanie žalobcov považuje za pomstu zo strany H. Č.Ň. pre dlhodobo narušené
susedské vzťahy z dôvodu, že s jeho rodičmi v minulosti prehral súdny spor o hranicu pozemku.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že pracuje ako zamestnanec súkromnej bezpečnostnej služby strážiacej
objekty so psami. Chová teda zvláštnych psov (§ 2 písm. a) zák. č. 282/2002 Z.z.) a potrebuje ich na
výkon svojho povolania. Práve on a jeho rodičia pociťujú obťažovanie zo strany G. I. vykonštruovanými
sťažnosťami na chov jeho psov. Navyše ho v nočných hodinách obťažuje hlukom na dvore svojho
pozemku búchaním na plot, rozsvecovaním svetla. Jeho rodičom menovaná už roky znepríjemňuje život
obťažujúcimi telefonátmi v neskorých nočných, či v skorých ranných hodinách. Už viackrát atakovala na

ulici jeho mamu. Obviňovala ju, že sa nemohla v noci vyspať pre brechot jeho psov, čo bolo výslovné
klamstvo, keďže žalovaný v 1. rade mal psov so sebou v práci a teda na pozemku jeho rodičov v tom
čase nebol žiaden pes. Navyše, ona bola v tú noc počas svojej práceneschopnosti až do rána na plese
v obci, o čom existuje fotodokumentácia. Ničí im majetok hádzaním kameňov do záhrady, o čom takisto
existuje dôkaz v podobe reportáže RTVS „Občan za dverami“ zo dňa 4.4.2012, kde sa sama priznala, že

do psov hádzala kamene. Považuje za dôležité uviesť, že v spomínanej reportáži nebol nahraný brechot
psov na pozemku jeho rodičov. V noci nahraný brechot pochádzal od psov umiestnených na susedných
pozemkoch. Žalovaný v 1. rade ďalej poukázal na to, že pozemok jeho rodičov susedí s pozemkami
ďalších 6 susedov a takmer pri každom rodinnom dobe v obci chovajú psov, pričom čestné prehlásenia
svedkov sa viackrát preukázali ako krivé svedecké výpovede, čo dokazujú aj rozhodnutia správnych

orgánov, ktoré všetky podania a sťažnosti označili ako neopodstatnené. Na margo čestného prehlásenia
Cecílie Kupcovej o zápachu z jeho kotcov žalovaný uviedol, že v kotcoch má väčší poriadok ako ona v
rodinnom dome svojho otca. K vyjadreniu U. H., že ona a jej rodina donedávna používali namiesto WC
latrínu. Rodina H. Č. desaťročia nevyvážala zo svojho pozemku fekálie a hnojisko s kravským hnojom
majú umiestnené na hranici pozemku jeho mamy. Žalobcovia takmer rok a pol nevyvážali z domu fekálie,

napriek tomu, že dom užívali štyria dospelí ľudia. Žalovaný v 1. rade na druhej strane poukázal na to,
že výkaly od psov likviduje v hydrotesných uzavretých nádobách na hnojisku na to určenom, o čom má
aj doklad. Taktiež poukázal na to, že rodinný dom žalobcov je od kotcov vzdialený 47 metrov, navyše
okná obytných častí žalobcov sú situované na opačnú stranu od pozemku jeho mamy. Rodinný dom
vedľajších účastníkov je približne v tej istej vzdialenosti, pričom najbližšie sú od kotcov s jeho psami

okná obytných a spálňových rodinných domov H., U. Z. Y.. Medzi kotcami a oknami do ich spálne sa
vzdialenosť pohybuje počnúc H. od 20 m a končiac Y. cca 27 m.

Žalovaná v 2. rade taktiež požiadala súd, aby žalobu zamietol ako nedôvodnú, keďže žalobcovia v
žalobe uvádzajú nepravdy, pričom jej syn, ktorý chová psov na jej pozemku mal v priebehu troch rokov

vykonaných niekoľko kontrol zo strany kompetentných orgánov a ani jedna nezistila porušenie právnych
predpisov.Niejepravdou,abyžalobcoviaboliobmedzovaníchovompsovnajejpozemku,právenaopak,
žalobkyňa v 1. rade ju a jej manžela už vyše troch rokov sústavne atakuje obťažujúcimi telefonátmi v
neskorých nočných hodinách, ničí majetok hádzaním kameňov do záhrady, na základe čoho sa obávajú
chodiť po svojej záhrade, nemôže sa po nej slobodne pohybovať, lebo pes žalobcov sústavne behá po

ich záhrade, znečisťuje im dvor. Podanie žalobcov považuje za pomstu zo strany H. Č. pre dlhodobo
narušené susedské vzťahy z dôvodu, že s ňou v minulosti prehral súdny spor o hranicu pozemku.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, prehratím DVD nahrávky relácie
„Občan za dverami“ zo dňa 4.4.2012, ako aj oboznámením listinných dôkazov, pričom boli oboznámené:

žaloba, výpis z LV č. XXXX, XXX, XXX k.ú. Š. I., stanovisko U. H. zo dňa 14.3.2014, čestné prehlásenie
N. X. zo dňa 1.4.2014, čestné prehlásenie X. Y. zo dňa 1.4.2014, sťažnosť žalobkyne v 1. rade
doručená obci Š. I. dňa 14.3.2011, odpoveď Štátnej veterinárnej a potravinovej správy zo dňa 12.9.2013,
odstúpenie podania zo dňa 5.6.2013, rozhodnutie Obce Š. I. zo dňa 5.8.2013, uznesenie OO PZ
Sabinov zo dňa 31.12.2012, vyjadrenie žalovanej v 2. rade zo dňa súdu doručené dňa 27.6.2014,

vyjadrenie žalovaného v 1. rade, fotodokumentácia, protokol o vykonanej daňovej kontrole zo dňa
22.10.2012, prehlásenie spoločnosti ENVI-GEOS Nitra s.r.o. zo dňa 7.7.2014, stanovisko RVaPS
Prešov - prešetrenie chovu psov zo dňa 11.8.2011, rozhodnutie RVaPS zo dňa 8.4.2013, prehlásenie
Z. D. zo dňa 7.7.2014, vyjadrenie H. H. zo dňa 7.7.2014, prehlásenie C.. V. C. zo dňa 7.7.2014,vyjadrenie rodiny U. zo dňa 7.7.2014, vyjadrenie I. I.Á., čestné prehlásenie V.. V. K. zo dňa 7.7.2014,
vyjadrenie V. Y. zo dňa 7.7.2014, záznam Obvodného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej
správy o odložení veci zo dňa 16.5.2013, správa obce Š. I. zo dňa 9.2.2015, všeobecné záväzné

nariadenie obce Š. I. č. 05/2011 o podmienkach chovu a držania psov na území obce Š. I., protest
prokurátora zo dňa 10.12.2012, uznesenie obecného zastupiteľstva obce Š. I. zo dňa 16.12.2012,
lekársky správy žalobkyne v 1. rade zo dňa 3.3.2015, 25.11.2013, správa Z. H. - U. K. zo dňa 25.4.2015,
vyjadrenie Krajskej prokuratúry Prešov zo dňa 28.6.2015, vyjadrenie Krajskej prokuratúry Prešov zo dňa
9.10.2015, správa Okresného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 12.10.2015,

správa Obvodného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 16.8.2012, rozhodnutie
o zastavení konania zo dňa 4.1.2013, záznam o odložení veci zo dňa 16.5.2013, záznam o odložení
veci zo dňa 12.3.2013, postúpenie sťažnosti obcou D. Obvodnému úradu Prešov, odbor všeobecnej
vnútornej správy zo dňa 23.3.2011, rozhodnutie Obvodného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej
správy zo dňa 23.5.2012, rozhodnutie Obvodného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy o
zastavení konania zo dňa 23.5.2012 o zastavení konania, oznámenie obce Š. I. zo dňa 12.10.2015,

správa I.. J. Y. zo dňa 25.4.2012, lekárske správy žalobkyne v 1. rade zo dňa 21.10.2013, 27.12.2014,
3.1.2015, 28.1.2015, predvolanie žalobcu v 2. rade na hospitalizáciu na arytmologickom oddelení
Košice, vyjadrenie Ministerstva vnútra SR zo dňa 5.4.2011, stanovisko obce Š. I. k sťažnosti zo dňa
9.6.2011, stanovisko RVaPS Prešov zo dňa 11.8.2011, sťažnosť žalobkyne v 1. rade zo dňa 27.12.2011,
podnetžalobkynev1.radenapreskúmaniezákonnostipostupuobceŠ.I.Z.zodňa4.1.2012adresovaný

Okresnej prokuratúre Prešove, podnet žalovaného v 1. rade vo veci nakladania so žumpovými vodami
doručený obci Š. I. zo dňa 10.2.2012, stanovisko žalobkyne v 1. rade k tomuto podnetu doručené obci
Š. I. 27.2.2012, opakovaná výzva obce Š. I. na preukázanie spôsobu likvidácie obsahu žumpy zo dňa
2.3.2012, odpoveď obce Š. I.Ľ. na sťažnosť žalovaného v 1. rade na spôsob likvidácie odpadových vôd
dňa 5.4.2012, vyjadrenie Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 9.3.2012, správa ŠVaPS Bratislava zo

dňa 11.6.2012, upovedomenie KR PZ Prešov zo dňa 21.2.2012, rozhodnutie Obvodného úradu Prešov,
odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 23.5.2012, vyjadrenie OO PZ Sabinov zo dňa 5.6.2012,
uznesenie OR PZ Prešov zo dňa 11.7.2012, vyrozumenie o spôsobe vybavenia veci ministerstva vnútra
SR zo dňa 3.12.2012, sťažnosť žalobkyne v 1. rade zo dňa 11.1.2013, zo dňa 17.1.2013, uznesenie OR
PZ Prešov zo dňa 1.2.2013, uznesenie OO PZ Sabinov zo dňa 5.2.2013, vyjadrenie Krajskej prokuratúry

Prešov zo dňa 7.3.2013, protest prokurátora zo dňa 20.3.2013, uznesenie Okresnej prokuratúry Prešov
zo dňa 16.4.2013, upovedomenie o spôsobe vybavenia prijatého podania KR PZ zo dňa 24.4.2013,
návrh žalobkyne v 1. rade na začatie konania vo veci susedských vzťahov doručený obci Š. I. dňa
7.5.2013, podanie žalobkyne v 1. rade - stanovisko zo dňa 31.7.2013, uznesenie OR PZ Prešov zo dňa
27.8.2013, vyjadrenie kancelárie prezidenta zo dňa 30.1.2015, vyjadrenie Krajskej prokuratúry Prešov

zo dňa 36.8.2015, vyjadrenie obce G. zo dňa 14.10.2015, uznesenia OR PZ Prešov o odmietnutí podaní
zo dňa 10.8.2012, 11.7.2012, 27.8.2013, správa OO PZ Sabinov o objasňovaní priestupku zo dňa
23.3.2012, správy OO PZ Sabinov o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 16.7.2012, 5.3.2013,
5.9.2015, 28.8.2015, 11.9.2015, záznam OO PZ Sabinov zo dňa 5.6.2013 o odložení veci, uznesenie
OO PZ Sabinov zo dňa 31.12.2012, priestupkové spisy OO PZ Sabinov č.p.: ORP-PO-OPP5-311/2015-

P, č.p.: ORP-PO-OPP5-312/2015-P, č.p.: ORP-PO-OPP5-315/2015-P, lekárske správy žalobcu v 2.
rade zo dňa 25.5.2015 a 10.11.2014, odstúpenie časti oznámenia - upovedomenie oznamovateľa
OO PZ Sabinov, vyjadrenie obce Š. I. zo dňa 25.11.2015, ako aj zoznam platiteľov dane za psa
za rok 2014, uznesenie obecného zastupiteľstva v Š. I. zo dňa 12.4.2013, protest prokurátora zo
dňa 20.3.2013, uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 16.12.2012, protest prokurátora zo dňa

10.12.2012, všeobecné záväzné nariadenie obce Š. I. č. 05/2011 o podmienkach chovu a držania
psov na území obce Š. I., vyjadrenie žalovaného v 1. rade súdu doručené dňa 1.12.2015, doplnenie
žalovaného v 1. rade k vyjadreniu súdu doručené dňa 2.12.2015, vyjadrenie obce Šarišské Michaľany
zo dňa 4.12.2015, vyjadrenie žalobkyne v 1. rade zo dňa 16.12.2015, príloha tohto vyjadrenia, ako aj
emailová informácia súdu doručená dňa 17.12.2015 a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa v 1. rade v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že sa najprv snažila túto situáciu riešiť
osobne so žalovanými, avšak vzhľadom na skutočnosť, že k žiadnej náprave nedošlo a situácia bola
neznesiteľná, podala ona, ako aj ďalší susedia na obec sťažnosť, pričom obec túto situácia chcela
riešiť, prišiel tam kontrolór obce spolu s jedným poslancom, avšak C.. U. ich nepustil, pretože vždy

tvrdí, že je tam karanténa a nikdy tam nikoho nepustil ani keď tam bol napr. redaktor RTVS, tiež mu
povedal to isté, pričom žalobkyňa v 1. rade sa nevedela vyjadriť k tomu, čo to znamená, že je tam vždy
karanténa. Poukázala na to, že čo sa týka obťažovania pachom, tak žalovaný v 1. rade exkrementy
hádže do jamy, z ktorej sa šíri zápach. Ďalej uviedla, že ona nemá problém s tým, pokiaľ ľudia chovajúpsy, pričom aj oni majú psa, avšak žalovaný v 1. rade chová veľké množstvo psov, podľa nej sú to psy
agresívneho plemena a pokiaľ sa jedná o hluk, tak sa nejedná iba o brechot, ale aj o to, že tie psy
tam skáču, nabíjajú sa na pletivo, rozhadzujú tam misky a všetko to spôsobuje hluk, teda je to brechot,

ale aj hluk súvisiaci s tým, že sú tam psy neustále uzavreté, stále sa tam premiestňujú a skáču. Podľa
žalobkyne v 1. rade v súvislosti s chovom psom súvisí aj veľké množstvo potkanov, na čo ju upozornili
susedia a povedali jej, aby to povedala pred súdom. V tejto súvislosti taktiež poukázala na jej zdravotné
problémy súvisiace s bakteriálnymi infekciami. Zároveň poukázala na to, že pokiaľ by bol žalovaný v
1. rade ochotný, tak riešením tejto situácie by bolo to, aby psov umiestnil mimo obytnej zóny, pokiaľ

takýmto spôsobom, podľa jej názoru, podniká, tak by to mal takto riešiť. Uviedla, že nejakých psov
premiestnil na odkúpenú záhradku, ktorá je v blízkosti školy, pričom aj zo školy sú negatívne ohlasy
ohľadom šírenia hluku a smradu. Žalobkyňa v 1. rade poukázala na to, že žalovanému praje a žiada ho
iba o to, aby to robil tak, aby tým nikoho neobťažoval. Uviedla, že uvedenú situáciu sa snažilo riešiť už
viacero inštitúcií, viackrát tam boli aj policajti, ale podľa jej názoru je to tak, že na jednej strane sú novinári
a policajti, pretože manželka žalovaného v 1. rade je novinárkou a na druhej strane sú oni ako bežní

ľudia. Poukázala na to, že keď tam niekedy prišli radoví policajti, tak sa vyjadrili, že túto situáciu chápu,
boli tam osobne, preto cítili zápach, aj počuli brechot, dokonca jej radili aj nejaké riešenie, o ktorom sa ani
nechce zmieniť, ale pokiaľ išlo o nejaké rozhodnutie, tak všetko bolo vždy zastavené a odložené a ona
už skutočne nevedela nájsť žiadne východisko ako sa domôcť nejakej spravodlivosti. Poukázala aj na to,
že redaktor televízie C.. T. konštatoval, že regionálna veterinárna a potravinová správa dokonca zatajila

určité údaje, pretože pri jednej kontrole bolo zistených 8 dospelých psov, čo vlastne zatajili a zistil to až
on v rámci pripravovanej relácie. Žalobkyňa v 1. rade taktiež vyjadrila strach zo správania žalovaného v
1. rade, pričom jeho konanie bolo riešené ako nebezpečné vyhrážanie v rámci priestupkového konania
a tento priestupok prejednávala referentka s priezviskom Č., avšak manželka žalovaného v 1. rade to
spochybnila, keďže už z priezviska vyplýva, že je zhodné s C.. Č. (vedľajší účastník), pričom podľa jej

názoru referentka túto vec riadne prešetrila a uznala žalovaného v 1. rade vinným, avšak následne bola
z prípadu odvolaná, vec dostal iný referent a vec bola zhora zastavená. V rámci výsluchu dňa 23.1.2015
žalobkyňa v 1. rade taktiež uviedla, že v noci pred pojednávaním nebolo počuť brechot, pretože psy sú
zavreté v aute a aj deti žalovaného v 1. rade sa vyjadrili, že ich mamka na polícii všetko vybaví a že psy
teraz kvôli nim musia byť zavreté v noci v klietke v autách.

Žalobkyňa v 1. rade v rámci pojednávania konaného dňa 30.9.2015 uviedla, že žalovaný tam mal
nedávno6psov,pričombrechotsaužnedalzniesť,pretopoprosilajednakjehomamuabolaunichdoma
na sídlisku, pričom poprosila manželku žalovaného v 1. rade, aby túto vec riešili. Zavolala aj policajtov,
ktorí ju odviedli domov a snažili sa ju ukľudniť a povedali jej doslova, že pokiaľ to nevedia vyriešiť na
ministerstve, tak ani oni mi nevedia pomôcť. Uviedla tiež, že C.. U. neposlala žiadne kontroly a iba

poprosila príslušné inštitúcie o pomoc a následne boli z iniciatívy obce realizované uvedené kontroly.
Žalobkyňa v 1. rade v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 16.12.2015 (záverečné stanovisko) poukázala
na to, že zo samotného výsluchu žalovaných vyplynulo, že C.. U. chová psov už 40 rokov v kotercoch
na pozemku svojich rodičov v rozlohe cca 80 m2, pričom ich snahou je v tomto súdnom zabezpečiť
žalobcomaostatnýmrodinámnočnýkľud,ktorýimjepocelúdobuodopieranýataktieždôstojný,pokojný

a ničím nerušený život ich rodín v súvislosti s užívaním ich domov a pozemkov. Poukázala taktiež
na to, že čo sa týka preverenia vyšetrovania políciou, tak t.č. to preveruje ministerstvo vnútra, sekcia
inšpekcie a kontroly. Ďalej poukázala na to, že zo strany obce nebol žiaden záujem túto situáciu riešiť,
bola im odopieraná ochrana a konanie zo strany starostu považuje za neprofesionálne, čo dokazuje aj
stav, v akom je všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o chove a držaní psov. Vyjadrenia občanov, ktoré

predložil C.. U. na súde považuje za účelovo vykonštruované, pretože jej snahou je riešiť skutočný stav
a povahu veci, nie názor nezainteresovaných strán, ktorých vzdialenosť a orientácia pozemku nie je v
blízkom susedstve pozemku U.. Poukázala zároveň na bezpečnostné riziko z dôvodu nákazy, ktorá je
im opakovane diagnostikovaná laboratórnymi a inými prístrojovými vyšetreniami z dôvodu, že žalovaný
v 1. rade používa psy na výkon svojho povolania s miestom výkonu práce smetisko G., kde je dovážaný

tovar z reťazcov, ktorému končí záruka a podľa vyjadrenia občanov sa C.. U. opakovane priznal, že psy
sú bežne kŕmené týmto odpadom z dôvodu znižovania nákladov na ich chov. Pokiaľ C.. U. tvrdí, že psy
používa na výkon práce, tak tieto psy by sa tam mali aj zdržiavať, avšak v skutočnosti sú psy na troch
miestach v obci a to, u jeho rodičov, pri miestnej základnej škole a v poslednej dobe, v čase vyšetrovania,
aj za obcou Š. I. v uzatvorenej unimobunke. Žalobkyňa v 1. rade poukázala na to, že riešenie tejto

veci viedlo k vážnemu poškodeniu a ohrozeniu jej zdravia, ako aj členov jej rodiny a tých ťažkých 5
rokov, odkedy v dome bývajú a ktoré museli vďaka C.. U. absolvovať im nikto nevráti a následky si
ponesú do konca života. Zároveň uviedla, že ich záujmom nie je zabrániť C.. U. aby choval psov, ale
zakázať činnosť, ktorú vykonáva na pozemku svojich rodičov a zabezpečiť tým pokojný a kľudný životpre susedov. Na druhej strane ale uviedla, že je veľmi smutné, pokiaľ človek za 40 rokov života nie je
schopný akéhokoľvek posunu či už na úrovni ľudskosti alebo na profesionálnej úrovni, nakoľko jeho
správanie sa prejavuje totálnou ignoráciou.

Žalobca v 2. rade v rámci výsluchu pred súdom poukázal na to, že situácia je skutočne neznesiteľná,
pretože len čo vyjde na dvor psy začnú štekať a on nemôže v kľude nič robiť. Keď napr. zatepľoval
dom, tak psy celý deň brechali, keď robil fóliovník bolo to to isté, keď večer polieva záhradu je to to isté.
Poukázal na to, že žalovaný v 1. rade nemá v kotercoch iba dvoch psov a keď sa žalovaný v 1. rade

vyjadroval, že so psami nepodniká, nemá žiadne šteňatá, tak aj sám v rámci relácie STV uviedol, že 2-
krát do roka má šteňatá od dvoch fen po 12 kusov. Uviedol, že keď raz v noci volali policajtov, pretože
sa to nedalo už vydržať, pričom policajtov nabádali na to, aby išli C.. U. upozorniť na to, aby zjednal
nápravu, ale policajti povedali, že p. U. má nočný kľud a oni ho nemôžu zobudiť. Teda skutočnosť je taká,
že C.. U. si kľudne spí v bytovke a oni nemôžu spať kvôli brechotu jeho psov. Ohľadom zápachu uviedol,
že tento je intenzívnejší hlavne k večeru, keď je nízky tlak, kedy sa pach šíri veľmi intenzívne, pretože

exkrementy hádže do jamy. Keď je jama plná, tak to roztrúsi po pozemku a zasype hlinou. Vyjadril sa
aj k C.. H., ktorý nebýva priamo v susedstve, pretože je tam ešte jeden voľný pozemok a tiež C.. C.,
ktorá býva vzdušnou čiarou 87 m, pričom to bol odhad za prítomnosti policajtov. Žalobca v 2. rade taktiež
vyjadril presvedčenie, že pokiaľ tam budú koterce a psy, tak sa situácia nezmení a zo správania p. Timka
možno dedukovať, že on nikdy neustúpi. Poukázal na to, že sa snažil túto situáciu riešiť postavením

ďalšieho plota, tzv. stavebných sendvičov, teda plech, pur pena, opäť plech, pričom predpokladal, že sa
situácia aspoň trochu zlepší, avšak okrem toho, že tam nevidia, sa situácia nezmenila, pretože hluk a
zápach sa šíria rovnako.

Vedľajší účastník v 1. rade v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že z dôvodu, že p. Timko chová

psov, je tam veľký smrad, ktorý je veľmi intenzívny. Potvrdil, že manželka bola C.. U. prosiť ústne, resp.
to riešili aj na obci, ale nikdy z toho nebol nejaký konkrétny výsledok. V čase, keď dcéra končila vysokú
školu a potrebovala kľud na učenie sa C.. U. vyjadril, že psov odpredá, čo vlastne aj bola pravda, pretože
týchtopsovodpredal,alemalzasepotominých,keďžemávlastnérozmnožovaniepsov.Vtejtosúvislosti
vedľajší účastník v 1. rade uviedol, že je to vlastne biznis a aj on osobne viackrát videl autá, ktoré tam boli

pre psov, raz aj počul, že má chovať nejaké belgické plemeno, ale on ani nechcel chodiť nejako k plotu
pozrieťakésútampsy,pretoževtedypsystrašnebrešúavsúčasnostijetozatarasené,pretoniejevidno
koľko psov tam presne chová. Taktiež poukázal na to, že psov tam stále mení, pretože jedných psov
priváža, druhých odváža a takáto situácia trvá už skoro 30 rokov, pričom predtým tam choval holubov,
ale na to sa sťažoval C.. Q., ďalší sused, preto s holubami musel skončiť. Ďalej uviedol, že najhoršia

situácia je pri nízkom tlaku, kedy veľmi cítiť taký kyslý zápach za výkalmi od psov. Taktiež je tam problém
s potkanmi a to od času, odkedy chová žalovaný v 1. rade psov. Uviedol, že aj on chová psa, pričom
keď pes vykoná potrebu, tak to hneď odprace, ale C.. U. tam chodí napr. ráno a večer, teda počas dňa
to tam nie je upratané. Uviedol, že C.. U. aj oslovil, ale s ním sa rozprávať nedá, pretože on vždy hovoril,
že je to jeho vec. Poukázal na to, že pokiaľ by tam bol jeden pes, tak takto by neštekal, ale keďže je

tam viac psov, tieto štekajú už vtedy, keď sa čokoľvek deje okolo kotercov, psy na to reagujú a je tam
strašný brechot. Taktiež uviedol, že sa situáciu snažili riešiť na obci, ale ich starosta je veriaci, nechce
mať nejaké problémy s ľuďmi, stále ich nabáda k tomu, aby si odpustili, ale oni sa stále vadia a situácia
nie je riešená. Zároveň uviedol uviedol, že p. Barica je dobrý kamarát C.. U., podobne ako rodina U.,
ktorí vystavili čestné prehlásenia v prospech C.. U., avšak podľa jeho názoru musia cítiť zápach, pretože

tento existuje rovnako ako brechot. Poukázal taktiež na to, že keď tam mala prísť nejaká kontrola, tak
C.. U. vravel, že psy sú v karanténe a nikoho tam nepustil.

Vedľajšia účastníčka v 2. rade v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že v blízkosti kotercov C..
U. majú skleník, ktorý je v blízkosti oplotenia, kde sú z druhej strany psy a keď ide do skleníka, tak

si musí dávať vreckovku, pretože smrad je veľmi intenzívny. Taktiež poukázala na to, že brechot je
najintenzívnejší vtedy, keď ide C.. U. kŕmiť psov, teda ráno okolo 6.00 hod., potom cez obed, resp. večer.
Opísala taktiež situáciu, že asi pred 8 rokmi bola za C.. U. a pekne ho prosila, či by nemohol niečo robiť s
brechotompsov,pretožedcérakončilavysokúškoluapotrebovalasaučiť,sústrediťaonuviedol,žepsov
bude mať iba do konca septembra a odvtedy už uplynula doba spomínaných 8 rokov a situácia sa vôbec

nezmenila. Poukázala na to, že spolu s manželom a C.. I. boli na zasadnutí obecného zastupiteľstva
a žiadali túto vec riešiť, pričom príslušná komisia určila jedného člena, aby tieto skutočnosti preveril,
toho však C.. U. nechcel pustiť raz z dôvodu karantény a neskôr si to už pripravil tak, že tam mal iba
jedného psa a ostatných odviezol, keďže psov chová aj na ďalšom mieste pri záhradkách, pričom aj tamsa ľudia sťažujú na to isté. Poukázala na to, že problém podľa jej názoru je v tom, že tam chová viac
psov + štence, pretože pokiaľ by tam bol iba jeden pes, tak by takýto problém nebol. Taktiež uviedla, že
sa tam rozmnožili potkany, pravdepodobne z dôvodu, že sú tam zbytky žrádla resp. neporiadok, ktorý

tam vznikol.

Žalovaný v 1. rade v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že mal množstvo kontrol zo životného
prostredia, krajskej a okresnej veterinárnej správy, ochrany zvierat, polície, kriminálky a nikdy nebolo
zistené to, čo tvrdia žalobcovia ohľadom zápachu a počtu psov. Uviedol, že v minulosti mal síce viac

psov, ale niekedy začiatkom roku 2012 4 psy odviezol na záhradku, ktorú si kúpil a doma u mamy má
buď jedného alebo dvoch psov, ktorých používa pri plnení svojich pracovných povinností, keďže pracuje
ako strážnik a k tomu musí mať svojich psov. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či podmienkou výkonu práce
u svojho zamestnávateľa (Z. H. - U. K.) je aj to, že každý zamestnanec musí mať psov, ale jemu to
zamestnávateľ povedal ako podmienku, pričom všetci kolegovia, ktorí chodia do práce, chodia do práce
so psami a psy sú ich majetkom. Poukázal na to, že všetko sa dá ľahko zistiť, že tam treba prísť a

vidieť to a keď sa žalobcovia vyjadrili, že tam nechcel niekoho pustiť z dôvodu karantény, tak aj keď
bola karanténa, tak pokiaľ by tam mal veľa psov, tak brechot by bolo počuť a šíril by sa aj zápach.
Poukázalnato,žeasi3-krát,ažprikotercoch,bolizástupcoviaobce,onvlastneaninemánačoreagovať
čo sa týka nadmerného brechotu, resp. zápachu, pretože to neexistuje a on situáciu vyriešil tak, že
psov odviezol na záhradku. Zároveň uviedol, že v minulosti mal 5 kotercov, ktoré potom na základe

podnetuveterinyprerobilpodľaparametrovna3koterce.Tiežuviedol,žeC..I.hopožiadal,čibynemohol
dať na plot saš (trstinovú zábranu), čím by sa mohlo zamedziť tomu, že pokiaľ by psy nevideli okolie,
tak by sa dalo predísť ich brechotu. Uviedol, že keď tam bol redaktor televízie, tak bol až priamo v
kotercoch a psy nebrechali a keď bol na nahrávke zaznamenaný brechot, tak to bol brechot od psov,
ktorých má na záhradke. Tiež uviedol, že bola aj situácia, keď prišla nejaká kontrola a on nebol doma,

preto tam poslal syna, teda dopredu určite nič nepripravoval, ako to namietajú žalobcovia. Ohľadom
skladovania exkrementov uviedol, že tieto skladuje v umelohmotnej nádobe vo vreci, pričom to odváža
na poľné hnojisko s odtokom. V rámci pojednávania konaného dňa 11.11.2015 vypovedal, že C.. I.Á. má
vzdialenosť 57 m od jeho kotercov, že ona má 4 svedkov a on má 5 svedkov, pričom jeho svedkovia majú
okná ku kotercom, kde majú spálne, obývačky a C.. I. má smerom ku kotercom zadnú časť domu. Taktiež

poukázal na to, že zápach mohol ísť z toho, že žalobkyňa nebola napojená na verejnú kanalizáciu, ako
aj z toho, že má na záhrade miesto, kde hádže trávu a lístie a smrdelo práve z tohto zdroja.
V rámci pojednávania konaného dňa 18.12.2015 žalovaný v 1. rade na otázku súdu, aby sa vyjadril k
tomu, koľkých psov má k dnešnému dňu evidovaných uviedol, že on sa k tomu nevie vyjadriť a treba sa
opýtať obce. Na opätovnú otázku súdu ako je možné, že sa nevie vyjadriť koľkých psov má evidovaných

už uviedol, že má evidovaného jedného psa a teraz stiahol ďalších dvoch psov, pričom keď pôjde na
obecný úrad tak ich zaeviduje, resp. keď pôjde platiť daň po tom, čo mu príde výmer.
Žalovaný v 1. rade v rámci záverečnej reči poukázal na to, že všetko sú to klamstvá, nikto mu nikdy nič
nedokázal a pokiaľ by to tak bolo, tak by už žalobkyňa v 1. rade mala hŕbu papierov, ale nemá žiadne.
Nikdy nič také, čo mu vyčíta neexistovalo a čím on robil lepšie, tým mu ona viac škodila. Poukázal na

to, že absolvoval množstvo kontrol, na ktoré už nemal ani nervy, ani čas a potom už vravel, aby kľudne s
jeho súhlasom išli do dvora, aby tým nemusel byť zaťažovaný. Uviedol, že uňho nikto nikdy nič neriešil,
pretože takéto situácie nikdy nenastali, ani nikdy nemali čo riešiť. Nikto mu nikdy nič nepreukázal, ani
žiaden brechot, ani zápach.

Žalovaná v 2. rade v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že dňa 6.3.2011 ich navštívil C.. I. (žalobca
v 2. rade), ktorý povedal, že za nimi bol C.. Č. Z. C.. H. a nahovárali ich v súvislosti s tým, že od nich
ide brechot a zápach, pričom C.. I. sľúbila, že to vybaví, teda aby nebol brechot a zápach. Zároveň
poukázala na to, že podľa jej názoru sa jej C.. Č. takto chcel pomstiť, pretože pred 35 rokmi prehral spor
o hranicu pozemku. Uviedla, že začali spisovať petície, iniciovať rôzne komisie, volať políciu, návštevy

z rôznych inštitúcií, telefonáty od C.. I., ktorá sa vyhrážala, že ich takto zničí a že to bude ešte horšie.
Žalovaná v 2. rade poukázala na to, že syn chová na jej pozemku jedného alebo dvoch psov, niekedy
tam nie je žiaden. Nevedela sa vyjadriť, či ich používa pri výkone svojej práce, resp. či psov chová aj
niekde inde, pretože ona psov nepozná, ani psy ju nepoznajú, je to ohradené sašom a psy nevidí. Taktiež
uviedla, že o psov sa vôbec nestará, nekŕmi ich, ani s nimi nič nerobí. Ohľadom exkrementov uviedla,

že je na záhrade nádoba, kde syn dáva exkrementy a nevedela sa vyjadriť, či to vyváža, pretože ona sa
o to nestará. Uviedla, že pokiaľ sa C.. Č. vyjadril, že na pozemku malo byť niekedy aj 10 - 12 psov, tak
toľko miesta tam ani nie je, ale ako sa už predtým vyjadrila, ona sa nestará koľko je tam psov, je tam saš
a ona tam nevidí. Na otázku, či syn chová aj šteňatá uviedla, že má iba starú fenu a ona sa po dvorenepohybuje keď syn berie psov. Uviedla, že syn chlóruje koterce aj chodník, preto zápach necítiť hlavne
vtedy, keď to čerstvo pochlóruje. Uviedla, že sa vôbec nestará o to, či syn chová psov na predaj. Nestará
sa o to, či syn má umiestnených psov aj niekde pri škole, ani ju to nezaujíma. Taktiež uviedla, že sa

so synom nerozprávala na tému, či by nebolo vhodné, bez ohľadu na to, či susedia majú pravdu, psov
umiestniť niekde inde, pretože to nebolo ani za potreby. Zároveň poukázala na to, že žalobcovia nie sú
až v takej blízkosti od kotercov ako iní susedia, ktorí sú bližšie k psom a nič také nevyčítajú. Nevedela
sa vyjadriť ku skutočnosti, koľko má syn kotercov a ani aký je ich rozmer. Tiež nevedela uviesť akým
spôsobom syn likvidoval exkrementy v minulosti, pretože ani predtým sa o to nestarala.

Žalovaná v 2. rade v rámci záverečnej reči poukázala na to, že pokiaľ sa žalobkyňa v 1. rade vyjadrila,
že syn má neľudský prístup k ľuďom a k psom, tak toto nie je pravda, pretože on má toľko ľudí v I., že
ich ani nevie spočítať. Každé jedno je cigánstvo, psy nebrešú tak ako to uvádza žalobkyňa v 1. rade,
smrad nebol a jamu zakopali.

SvedkyňaU.H.vrámcivýsluchupredsúdomvypovedala,žetentoproblémsaužťaháveľmidlho,pričom

ona to už vníma 30 rokov a uviedla, že boli radi, keď C.. I. urobila v tomto smere nejaké konkrétne kroky,
pretože aj oni často dohovárali C.. U., ale vždy to bolo iba vo fáze ústneho dojednávania. Svedkyňa
uviedla, že nemá výhrady voči C.. U. ani voči C.. U. ako k ľuďom, ale problém súvisí so psami, ktoré
chová C.. U., pričom zásadný problém vidí v brechote psov, keďže počuje tento brechot a hlasy psov a
podľa jej názoru sú tam určite 3 - 4 psy a problém je v tom, že ich točí, teda nejakých odváža, nejakých

priváža, pričom ona ľutuje hlavne rodičov C.. U., ktorí už majú nejaký vek a aj keď sa vyjadrili, že im to
nerobí problém, tak je pochopiteľné, že nepôjdu voči svojmu synovi. Tiež uviedla, že do spisu predložila
vyjadrenie, ktoré jej napísala dcéra a ktoré aj podpísala, pričom keď sa o tom C.. U. dozvedel, tak ju
zastavil a vyčítal jej ako si mohla dovoliť niečo také napísať a povedal jej, že ju to bude ešte veľa stáť a
že je to krivé obviňovanie. Poukázala tiež na to, že pokiaľ sa C.. U. vyjadroval, že je to iba jej problém, že

jej manžel s tým problém nemá, tak k tomu uviedla, že manžel pracuje v zahraničí, doma je veľmi málo
a keď mal raz zdravotné problémy a bol doma, tak chodil po dvore ako tiger a vyčítal jej, prečo s tým nič
nerobia, že si nevedia poradiť s jedným chlapom a keď zhodou okolností na druhý deň stretli C.. U. a
povedal mu, že pre jeho psov celú noc nespal, tak C.. U. svojmu synovi, s ktorým išiel vravel: „počuješ,
čo ten rozpráva?“ Svedkyňa poukázala na to, že je otázka času komu prasknú nervy, pričom situácia je

taká, že C.. U. si spokojne spí na sídlisku a oni tam nemajú pokoj, pričom do riešenia tohto problému ju
tlačia aj deti, ktorým dokonca keď boli menšie vymenili aj detskú izbu, aby mali okno na opačnú stranu
aby sa mohli v kľude vyspať. Svedkyňa taktiež poukázala na to, že iné by to bolo, keby C.. U. aj fyzicky
býval u svojej mamy, vedel by možno psov nejako utíšiť, skrotiť, teda má na mysli tú svorku, pretože
psy sa správajú ako svorka, čo robí jeden, tak to opakujú aj ostatné. Svedkyňa zvýraznila situáciu, keď

tam 8.5.2015 psy neboli, čo bolo evidentné, pretože tam bol kľud a pohoda. Tiež uviedla, že pokiaľ by
tam bol jeden pes, tak by tam nebol takýto problém ako je, keď je tam viac psov, pretože každý má
právo aby choval psa, aby si to nejakým spôsobom užíval, ale aby takýmto spôsobom neobmedzoval
ostatných. Z jej strany je to jasná vec, pričom keďže C.. U. býva na sídlisku, v noci sa o psy nestará,
ani sa nestará o to, čo psy robia, teda či niekomu neznepríjemňujú život. Tiež poukázala na to, že je

možno dobre, že časť záhrady C.. U. užíva jej brat, pretože pokiaľ by mal žalovaný v 1. rade možnosť
užívať celú záhradu tak by tam bolo aj viac kotercov, teda boli by rozťahané po celej záhrade. Ohľadom
susedov H., Y. Z. U. uviedla, že títo majú domy pootáčané na druhú stranu, preto sa k tomu ani nemôžu
nejak vyjadriť a C.. H. je veľmi zadobre s C.. U., preto nepôjde proti nej. Poukázala tiež na to, že C.. X.
sa toho napr. ani nedožil, pričom vie, že keď vyšiel o paličke na dvor tak mal problém s tým, keď psy

brechali a keď sedel na lavičke, tak jej osobne povedal: „Môžem sa prejsť ? Keď sa postavím, tak bude
veľký brechot.“ Ohľadom zápachu svedkyňa uviedla, že keď napr. mali grilovačku, tak sa ani nedalo byť
na dvore, pretože bolo cítiť zápach od psov, aj od výkalov, na druhej strane ale uviedla, že keď sa začali
tieto veci riešiť, tak p. Timko urobil veľa vecí k tomu, aby sa situácia zlepšila napr. čo sa týka zápachu,
preto je tam cítiť Savo, ale pokiaľ by nikto nič neriešil, tak by to skĺzlo do starých koľají. Uviedla tiež, že

situácia je prijateľnejšia v zime, keď sú okná pozatvárané, ale v lete je to nepríjemné a nevie prečo by
sa mala obmedzovať na svojom dvore, resp. by nemohla vetrať.

Z vyjadrenia ŠVaPS SR zo dňa 12.9.2013 okrem iného vyplýva, že žiadny platný právny predpis vo
veterinárnej oblasti nepozná pojem „chovateľská stanica“ a nie je ani povinnosťou majiteľa/držiteľa,

ktorý na svojom súkromnom pozemku alebo pozemku svojich rodičov chová psy, dať si podľa zákona
o veterinárnej starostlivosti túto činnosť schváliť. Táto činnosť nepodlieha ani inej registrácii. Z tohto
dôvodu ŠVaPS SR ani RVaPS nemá podľa čoho posudzovať „nelegálne chovné stanice“. Regionálna
veterinárna a potravinová správa nie je oprávnená posudzovať a ani neposudzuje podmienky z hľadiskaochrany ľudí, t.j. neposudzuje vplyvy ako napr. pach, hluk (imisie) na okolité prostredie (teda aj na osoby
žijúce v blízkosti miesta, kde sa psy nachádzajú), ale obmedzuje sa len na posudzovanie podmienok
z hľadiska ochrany psov a ich welfare. Treba aj podotknúť, že Regionálna veterinárna a potravinová

správa Prešov nemôže obmedziť počet psov na určitom území, resp. súkromnom pozemku. Z podania
doručeného ŠVPS SR dňa 2.8.2013 nie je zrejmé, čoho sa obecný úrad dožaduje. U C.. U. už bolo
vykonaných niekoľko veterinárnych kontrol. Kontrolou bolo zistené, že majiteľ chová svorku, ktorá je
v dobrom zdravotnom a kondičnom stave. Psy neprejavovali známky týrania, ani zdravotné problémy,
majú prístup k vode aj krmivu a taktiež je zabezpečený denný výbeh mimo pozemku. Chovateľ predložil

platné očkovacie preukazy a platné rozhodnutie na prepravu a použitie VŽP materiálu kategórie 3.
RVPS Prešov nezistila porušenie zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších
predpisov. V prípade, že Obecný úrad Š.É. I. potrebuje na ďalší postup výsledky opätovnej veterinárnej
kontroly u C.. U., je nutné zaslať na RVPS Prešov žiadosť na vykonanie takejto úradnej kontroly.
Z podania Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Prešov zo dňa 5.6.2013 vyplýva, že táto
vykonáva veterinárne kontroly v zmysle zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, pričom nemá

kompetenciu povoľovať, schvaľovať alebo zakazovať chovné stanice psov, prípadne chovy zvierat, čiže
z tohto pohľadu nie je príslušným správnym orgánom.
Zo stanoviska Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Prešov k prešetreniu chovu psov zo dňa
11.8.2011,okreminéhovyplýva,ženapozemkužalovanejv2.radezistilinšpektor,žesatamnachádzajú
dve chovné suky a jedna suka 10-mesačná.

Z rozhodnutia Obce Š. I. zo dňa 5.8.2013 vyplýva, že Obec Š. I. rozhodla v zmysle ustanovenia §
5 Občianskeho zákonníka tak, že konanie vo veci zásahu do pokojného stavu na základe podania
G. I., bytom F.R. X, Š. I. zo dňa 7.5.2013 zastavuje. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že
obec nie je oprávnená poskytovať ochranu akémukoľvek porušeniu či ohrozeniu práva, ale iba takému,

ktoré nastalo tým, že sa bez právneho dôvodu zasiahlo do doterajšieho pokojného stavu, ktorý bol
pred zásahom. Pokojný stav je stav, ktorý nie je nikým rušený, aj ako stav, ktorý nikoho neruší. Už
zo samotného návrhu vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade poukazuje na opakované konanie C.. U. a
neustále privážanie väčšieho počtu psov, čo vedie k opakovanému privolávaniu hliadok polície. Aj z
činnosti správneho orgánu je zrejmé, že v danom prípade nejde o zrejmý zásah do pokojného stavu.

Od roku 2011 podala žalobkyňa v 1. rade v danej veci obecnému úradu, okresnej prokuratúre a
policajným orgánom opakované sťažnosti a podnety (napr. sťažnosť zo dňa 9.3.2011, sťažnosť zo dňa
27.12.2011, podanie oznámenia na prešetrenie priestupku zo dňa 6.7.2012). Z vyššie uvedeného má
správny orgán za to, že v prípade podaného návrhu absentuje existencia faktického pokojného stavu
a medzi účastníkmi ide o opakujúcu sa spor a o narušený vzťah opierajúci sa o susedské nezhody.

Spor o právo je možné riešiť výlučne prostredníctvom súdu a to žalobou, ktorá zodpovedá zákonnému
spôsobu zosúladenia skutkového a právneho stavu (napríklad podľa ust. § 127 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Správny orgán dospel na základe zhora uvedených skutočností k záveru, že nedošlo k
narušeniu pokojného stavu. Na základe vyššie uvedeného správny orgán konštatuje, že pokojný stav,
ktorý možno charakterizovať ako stav, ktorý bol oboma subjektami mlčky alebo výslovne akceptovaný

a nebol žiadnym spôsobom spochybňovaný a že ide o určitú dobu trvajúci stav. Zásahom sa rozumie
zmena tohto stavu spočívajúca v aktívnom konaní alebo pasívnom nekonaní subjektu, čím dochádza
k rušeniu alebo obmedzeniu druhého subjektu v jeho pokojnom stave. Zásah musí byť zrejmý a jasný
na prvý pohľad. Pri poskytovaný ochrany pokojného stavu sa neskúma, či bol zásah v súlade s právom
alebo nie, právna ochrana je ochranou predbežnou s prioritou obnovenia pokojného stavu, preto správny

orgán pri jeho poskytnutí nevyhlasuje ani nevytvára stav právny ale stav pokojný.

Zo všeobecne záväzného nariadenia (VZN) obce Š. I. č. 5/2011 o podmienkach chovu a držania psov
na území obce Š. I. účinného od 1.12.2011, ktoré je účinné aj v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia okrem
iného vyplýva, z článku 5 - Povinnosti chovateľa a majiteľa, že chovateľ je povinný:

· Chovať zvieratá len na takých miestach a takým spôsobom, aby nezaťažovali prostredie nad prístupnú
mieru hlukom, pachom a rušením nočného kľudu.
· Bezpečne odstrániť exkrementy a iné odpady od zvieraťa v zmysle veterinárnych a hygienických
predpisov takým spôsobom, aby nedochádzalo k úniku zápachu z trusu do okolia.
· Zabezpečiť, aby chované zviera nijakým spôsobom neobmedzovalo alebo neohrozovalo ostatných

spoluobčanov.
· Zabezpečovať pravidelné ničenie hlodavcov, hmyzu a obmedzovať zápach účinných čistením a
dezinfekciou objektov slúžiacich k chovu a držaniu zvierat.
Zároveň z tohto článku vyplýva, že chovateľ nesmie:· Porušovať chovom a držaním zvierat žiadne veterinárne a hygienické predpisy, nariadenia obce,
verejný poriadok v obci, ohrozovať zdravie a bezpečnosť občanov.
Z článku 6 - Podmienky pre chov a držanie psov okrem iného vyplýva, čo je chovateľská stanica a aké

sú podmienky pre je prevádzkovanie:
Chovateľská stanica
1. Chovateľské stanice - chov spoločenských zvierat za účelom ich rozmnožovania alebo obchodu s nimi
môžu vykonávať len spôsobilé osoby po písomnom oznámení Regionálnej veterinárnej a potravinovej
správe - ohlásiť začatie, ako aj skončenie svojej činnosti (§ 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 488/2002 Z.z.

o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov).
2. Miesto zriadenia chovateľskej stanice musí byť vopred prekonzultované a odsúhlasené na obecnom
úrade.
3. K zriadeniu chovateľskej stanice psov - vybudovanie voliér ako drobnej stavby je chovateľ povinný
túto drobnú stavu ohlásiť v zmysle § 57 zákona č. 50/1976 Zb.. Pred jej zriadením je povinný predložiť aj
záväzný posudok vyžiadaný od Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, v stavebnom konaní, ak

sa týka stavieb a zariadení, ktoré sú určené na chov zvierat. Záväzný posudok sa vyžiada na základe
ustanovenia § 39 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene
niektorých zákonov.
4. Zriaďovať chovateľské stanice psov (okrem trpasličích a mini plemien do 2 ks) je povolené v obci
Šarišské Michaľany len v obytných súboroch individuálne bytovej výstavby za dodržania týchto ďalších

osobitných podmienok:
· Voliéry pre psov vybudované vo vzdialenosti minimálne 15 m od obytných priestorov najbližších
susedov s ich predchádzajúcim písomným súhlasom. V prípade vzájomnej písomnej dohody medzi
susedmi môže byť vzdialenosť aj menšia ako 15 m.
· Čelnú stranu voliér a búd pre psov orientovať na pozemok chovateľa.

· Čistenie voliér musí byť zabezpečené tak, aby tekuté exkrementy a výkaly psov boli okamžite
odvádzané do vodotesnej žumpy. Ich likvidáciou zabezpečí majiteľ (chovateľ) na vlastné náklady
preukázateľným spôsobom.
Z článku 6 bod 9b) vyplýva:
V rodinných domoch alebo na vlastnom (prípadne prenajatom) pozemku je možné chovať alebo držať

maximálne 2 psov. Viac psov je možné chovať iba s písomným súhlasom všetkých susedov.
Z článku 12 - Spoločné ustanovenie vyplýva:
1. Z dôvodu verejného a všeobecného záujmu (porušovanie veterinárnych zásad, nadmerného hluku,
zápachu a pod.) môže obec obmedziť chov psov (miesto, počet zvierat a pod.), resp. ho zakázať.
2. Chov a držanie psov môže obecný úrad zakázať aj:

· pri porušení platných zákonov a vyhlášok
· pri závažnom alebo opakovanom porušení tohto nariadenia
· pri dokázateľnom ohrozovaní zdravia a bezpečnosti občanov
3. Chov a držanie psov, ktoré je v rozpore s týmto VZN je majiteľ povinný uviesť do súladu s týmto VZN
do 3 mesiacov od nadobudnutia jeho účinnosti.

4. Chovatelia sú povinní poskytnúť súčinnosť pri kontrole dodržiavania ustanovení tohto VZN.
Z článku 13 - Záverečné ustanovenia vyplýva:
1. Kontrolu dodržiavania tohto VZN vykonávajú:
· členovia komisie pre dopravu, životné prostredie, bezpečnosť a verejný poriadok
· poslanci obecného zastupiteľstva obce Šarišské Michaľany

· hlavný kontrolór obce Šarišské Michaľany
2. V sporných otázkach chovu a držania zvierať rozhoduje obec. K rozhodnutiu budú vyžiadané
stanoviská orgánov hygieny a veterinárnej správy.

Súd konštatuje, že súčasťou spisu je aj množstvo listinných dôkazov týkajúcich sa riešenia priestupkov,

ktoré vyplývajú z konania resp. nekonania žalobcov, resp. žalovaných, vybavenie trestných oznámení,
podnetov na prešetrenie, ktoré však, nie všetky súvisia s predmetom konania. Súčasťou spisu sú
taktiež vyjadrenia, resp. čestné prehlásenia osôb, ktoré potvrdzujú tvrdenia žalobcov resp. vedľajších
účastníkov (U. H., T.. N. X., R. X., X. Y.), na druhej strane sú to vyjadrenia osôb, ktoré potvrdzujú tvrdenia
žalovaného v 1. rade (H. H., M. U., V. Y.).

Žalovaný v 1. rade predložil do spisu aj vyjadrenie I. I., ktorý býval so svojou rodinou v Š. I. T. O.. F.
Č.. X približne v čase od roku 2007 do roku 2010 a ktorý uviedol, že počas celej doby obývania domu
nepovažovali chovanie psov Ľ. U. v žiadnom prípade za obťažujúce, neregistrovali obťažujúci brechot
psov a podľa jeho názoru je pes strážne zviera, ktoré občas brechá.Súd taktiež vykonal dôkaz prehratím záznamu relácie „Občan za dverami“ zo dňa 4.4.2012, z ktorej
nepochybne vyplýva, že počas rozhovoru žalobkyne v 1. rade s redaktorom v úvode relácie na

dvore žalobcov, bolo počuť evidentný brechot psov, pričom žalobkyňa v 1. rade ukázala, kde sa psy
rozmnožujú, kde je jama na odkladanie exkrementov. Taktiež uviedla, že aj keď existuje všeobecné VZN
obce, žalovaný v 1. rade ho ignoruje. V rámci relácie vystúpil aj veterinár, ktorý poukázal na to, že pokiaľ
sa niekde zdržiava väčšia skupiny, teda svorka psov, tak pokiaľ začne jeden zo psov brechať, resp.
nejako reagovať na vonkajší podnet, tak sa spúšťa lavína a takto reagujú aj ostatné psy. Žalovaný v 1.

rade sa v relácii vyjadril, že na pozemku rodičov má chovnú stanicu, kde drží počas celého roka dve
chovné feny, od ktorých odchováva šteňatá a hocikedy tam má aj 10 šteniat. Keď sa ho redaktor opýtal
na to, či môže ísť aj ku kotercom, žalovaný v 1. rade sa vyjadril, že to nie je možné, pretože tam má
karanténu, teda nie je pravdou to čo tvrdil žalovaný v 1. rade na pojednávaní, teda, že redaktor bol až
pri kotercoch, pretože ho tam nepustil. Pre objektivizáciu situácie bol štáb na tomto mieste opätovne s
odstupom niekoľko dní večer, pričom neboli zapnuté ani svetlá, aby to zbytočne nedráždilo psov, avšak

bolo počuť brechot psov a taktiež aj zápach, ktorý je síce ťažko zmerateľný, ale bolo ho cítiť. Opäť
teda nie je pravdou, že brechot psov bol nahratý pri záhradkách. V rámci relácie vystúpili aj susedia z
druhej strany ulice, ktorí sa vyjadrili, že takýto problém nie je, teda že by existoval nadmerný brechot,
resp. zápach od psov. V rámci relácie vystúpil aj starosta obce, ktorý poukázal na to, že žalovaný v
1. rade prevádzkuje chovateľskú stanicu, pričom na obecný úrad bol doručený podnet od obyvateľov

ulice, ktorým sa obec bude zaoberať. V rámci relácie vystúpil taktiež inšpektor Regionálnej veterinárnej
a potravinovej správy Prešov, pričom pri kontrole dňa 20.6.2011 zistil, že v 8 kotercoch je 8 dospelých
psov, dňa 11.8.2011 to boli 2 chovné suky a jedna 10-mesačná suka a o tri týždne neskôr 2 dospelé psy
a to jedna sučka 10,11-mesačná a 6 šteniat. Na otázku redaktora, starosta obce v súvislosti s tým, že
všetci vlastníci psov sú povinní chov a držanie psov, ktoré je v rozpore s týmto VZN uviesť do súladu s

týmto VZN do 3 mesiacov od nadobudnutia účinnosti VZN uviedol, že obec síce stanovila 3-mesačnú
lehotu, ale 3-mesačná lehota sa netýka toho, že po 3 mesiacoch to budú aj kontrolovať. Inšpektor
RVPS Prešov zároveň v rámci relácie uviedol, že keď bol na kontrolu, tak pravdepodobne preto že sa
ohlásil, bolo pri klietkach cítiť chlór, teda uvedené miesto bolo vydenzifikované, bola tam samostatná
plastová nádoba, ale vodotesná žumpa tam nebola. Redaktor sa starostu obce pýtal aj na psov, ktoré

sú umiestnené pri základnej škole, k čomu starosta uviedol, že to nie sú legálne chovné stanice, pričom
redaktor konštatoval, že aj tam bolo počuť hlasný brechot a bolo cítiť silný zápach.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa článku 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na priaznivé životné prostredie.

Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom

zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z.z. v platnom znení, každý pes držaný nepretržite viac ako 90 dní
na území Slovenskej republiky podlieha evidencii psov.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že žalovaný v 1. rade chová

viacerých psov, ktorých podľa vlastného vyjadrenia drží jednak v kotercoch na pozemku svojej matky
t.j. žalovanej v 2. rade, ako aj v záhradkárskej osade. Zo záverečného vyjadrenia žalobkyne v 1.
rade vyplynulo, že psov má držať aj v unimobunke za obcou, avšak táto skutočnosť nebola v konaní
nepochybne preukázaná. Z vyjadrenia inšpektora RVPS v rámci relácie „Občan za dverami“ vyplynulo,
že k 20.6.2011 mal žalovaný v 1. rade v 8 kotercoch 8 psov. Následne dňa 11.8.2011 2 chovné suky

a jednu 10-mesačnú suku a asi o tri týždne na to 2 dospelé psy, 1 sučku 10-11 mesačnú a 6 šteniat.
Súd zároveň poukazuje na to, že z výsluchu svedkyne H.Č., ako aj samotných žalobcov a vedľajších
účastníkov na strane žalobcov vyplynulo, že žalovaný v 1. rade chová viacerých psov. Vedľajší účastník
H. Č. sa vyjadril, že týchto psov odpredáva, avšak v trestnom konaní nebolo preukázané, aby žalovaný v1. rade neoprávnene podnikal. Žalovaný v 1. rade zdôvodňoval väčší počet psov tým, že psov potrebuje
pre svoje povolanie, keďže pracuje ako strážnik bezpečnostnej služby, ktorá stráži smetisko v obci G.. Z
vyjadrenia tejto obce vyplýva, že žalovaný v 1. rade mal v roku 2012 a v roku 2013 evidovaných 2 psov v

obci Svinia a v roku 2014 mal evidovaného aj jedného psa v obci Š. I.. Keďže sa sám vyjadril, že k svojmu
povolaniu potrebuje 5 psov, resp. že má 5 psov, je otázne, z akého dôvodu nie sú tieto psy evidované,
pričom samotný žalovaný v 1. rade sa paradoxne vyjadril, že nevie koľko psov má evidovaných a až na
opätovnú otázku súdu uviedol, že síce má iba jedného evidovaného, ale ďalších 2 ešte zaeviduje po
tom, čo mu príde výmer z obce. Predmetom konania však samozrejme nebolo skúmanie otázky, či má

žalovaný v 1. rade evidovaných všetkých psov, ktorých chová.
Predmetom konania bolo zistenie skutočností, či žalovaný v 1. rade chovom psov, ktorých chová na
pozemku svojej matky t.j. žalovanej v 2. rade nad mieru primeranú pomerom obťažuje svojich susedov,
t.j. minimálne žalobcov v 1. a 2. rade a vedľajších účastníkov na strane žalobcov. V tejto súvislosti
súd poukazuje na skutočnosť, že pri posúdení susedských vzťahov je potrebné rešpektovať zásadu
vzájomnosti,ktoráspočívavtom,žeochrana,ktorásaposkytujeprávamvlastníkajednejvecinesmiebyť

vnepomerekspravodlivejochraneprávvlastníkadruhejveci.Zuvedenéhotedavyplýva,žežalovanému
v 1. rade nemožno zakázať chovať psa, hoci zo súčasne platného VZN týkajúceho sa chovu a držania
psov v obci nepochybne vyplýva, že v rodinnom dome je možné chovať maximálne 2 psov a v prípade
väčšieho počtu je potrebný súhlas susedov. V danom prípade je nepochybné, že žalovaný v 1. rade
žiaden súhlas od susedov nepýtal a ani ho nemá, keďže títo argumentujú práve tým, že žalovaný v

1. rade chová viacerých psov, ktorí spôsobujú nadmerný hluk a zápach z výkalov. V tejto súvislosti
súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v 1. rade, rovnako aj svedkyňa H. sa vyjadrili, že nemajú
problém s tým, pokiaľ by žalovaný v 1. rade choval na pozemku žalovanej v 2. rade jedného psa tak,
ako je to bežné, keďže aj ostatní občania chovajú psov, vrátane žalobcov, avšak problém je práve v
tom, že žalovaný v 1. rade chová viacerých psov, ktorí reagujú na rôzne vonkajšie podnety a tak ako

sa vyjadril v rámci televíznej relácie veterinár pokiaľ je pokope viacero psov a jeden nejakým spôsobom
reaguje, spúšťa sa lavína, teda aj ostatné psy brešú a vyvíjajú určitú činnosť. Z výsluchu žalobkyne v
1. rade taktiež vyplynulo, že hluk nespôsobuje iba brechot psov, ale taktiež aj ich skákanie do pletiva,
teda určité búchanie a trepanie miskami na žrádlo. V rámci konania boli predložené písomné vyjadrenia
susedov,pričomsúčasťouspisujeajplán,ktorýpredložilaprávnazástupkyňažalobkynev1.radeaktorý

nerozporovali ani žalovaní, pričom z tohto plánu je nepochybné, že pozemkami sú najbližšími susedmi
ku kotercom rodina I., Č. Z. Y., teda táto skutočnosť, podľa názoru súdu zakladá objektívny fakt, že práve
títo susedia sú najviac dotknutí chovom psov jednak z hľadiska ich nadmerného hluku, ako aj zápachu.
Na druhej strane je však potrebné zvýrazniť aj skutočnosť, že z výsluchu svedkyne H. vyplynulo, že
žalovaný v 1. rade už realizoval určité opatrenia hlavne ohľadom zápachu, pričom poukázala na to, že

od času, kedy sa tieto veci začali riešiť, tak je tam cítiť aj Savo. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť,
že žalobcovia, ako aj svedkovia, ktorí sa sťažovali na skutočnosť, že chov psov žalovaného v 1. rade
im znepríjemňuje život sa vyjadrili, že tieto okolnosti pretrvávajú už dlhodobo, pričom nikto z nich to
neriešil nejako komplexne a všetci sa pridali na stranu žalobkyne v 1. rade, ktorá ako prvá začala
konkrétne riešiť tieto skutočnosti. V súvislosti s posúdením prejednávanej veci si je súd vedomý, že

pre rozsudok je rozhodujúcu stav v čase jeho vyhlásenia. V tomto ohľade je dôležitá objektivizácia
skutkového stavu v danom mieste, čase a pomeroch, pričom v tomto ohľade sa môže javiť ako dôležitý
dôkazný prostriedok ohliadka samotného miesta, ktorú však súd nerealizoval, keďže vzhľadom na
celé vykonané dokazovanie možno dôvodne, aj logicky predpokladať, že v prípade nariadenia termínu
ohliadky by bol zmarený jej účel, keďže je podľa názoru súdu nepochybné, že žalovaný v 1. rade by

veci usporiadal takým spôsobom, ktorý by nezakladal žiadnu okolnosť, ktorá by svedčala proti nemu
samému. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z vykonaného dokazovania, pričom napr. v rámci odvysielanej
relácie, keď redaktor televízie požiadal o možnosť, aby išiel ku kotercom, k čomu sa žalovaný v 1.
rade jednoznačne vyjadril, že tam má karanténu, čo ani nikdy nevysvetlilo, preto tam nemôže nikoho
pustiť. Obdobná situácia bola aj v rámci šetrenia pracovníkmi obce. V súvislosti s pozíciou obce súd

poukazuje na skutočnosť, že jej správanie a riešenie vzniknutého stavu bolo doslova alibistické, pričom
je nepochybné, aké sú právomoci obce v súvislosti s VZN, teda dokonca zakázanie chovu psov, avšak
ako už bolo konštatované, obec nezaujala žiadne rozhodné stanovisko a vec sústavne prenechávala
iným orgánom. V rámci svojho rozhodnutia zo dňa 5.8.2013 obec síce zastavila konanie vo veci zásahu
do pokojného stavu na základe podania žalobkyne v 1. rade, avšak z odôvodnenia tohto rozhodnutia

nevyplývajú, okrem všeobecných konštatovaní, žiadne konkrétne skutočnosti (výsledky šetrenia), okrem
záveru, že spor je možné riešiť výlučne prostredníctvom súdu.V súvislosti s posúdením pravdivosti jednotlivých tvrdení, resp. písomných vyjadrení dotknutých
susedov, súd poukazuje na skutočnosť, že tak ako vyplýva z predloženého situačného plánu, susedia
(U., Y., H.), ktorí sa vyjadrovali v prospech žalovaného v 1. rade, nemôžu byť dotknutí rovnakým

spôsobom ako najbližší susedia t.j. žalobcovia, vedľajší účastníci a rodina Y., a v tomto ohľade preto súd
aj uveril tvrdeniam žalobcov, vedľajších účastníkov a susedy Y., resp. svedkyne H. a teda, že nadmerný
hluk a zápach je spôsobený v dôsledku toho, že žalovaný chová viac ako 2 psov (hoci ich počet nie
stabilný,vdôsledkutoho,žepsovodvážaajpriváža),pričomajsámvrámciodvysielanejrelácie,keďstál
pri bráne na dvore svojej matky uviedol, že tu drží počas celého roka 2 chovné suky a odchováva od nich

šteňatá, pričom hocikedy má aj 10 šteniat. V tomto ohľade sa skutočne vynára otázka, čo robí s toľkými
psami,avšakpredmetomtohtokonanianiejeposúdenieprípadnéhoneoprávnenéhopodnikania,pričom
táto otázka bola už aj vyriešená v rámci trestného konania. Z výsluchu svedkyne H. napr. vyplynulo aj
to, že sused H. je kamarátom žalovaného v 1. rade, preto by neišiel proti nemu rovnako ako rodina U.,
ktorá je zadobre s C.. U.. V tomto ohľade je pochopiteľné, že susedia, ktorí určitým spôsobom dobre
vychádzajú si nechcú narušiť susedské vzťahy napr. aj objektívnym opísaním jednotlivých skutočností,

avšak v tomto ohľade je možné na druhej strane konštatovať aj to, že pokiaľ sú v dobrom vzťahu aj
žalobcovia napr. s vedľajšími účastníkmi, resp. ostatnými susedmi, tak sa taktiež vzájomne podporia.
Súd vzhľadom na celkový obsah dokazovania dospel k záveru, že už spomínaní bezprostrední susedia
majú skutočne problém s pokojným a nerušený užívaním svojich nehnuteľností práve v dôsledku
nadmerného obťažovania zo strany žalovaných v dôsledku chovu psov. V tomto ohľade preto súd

vyhodnotil túto skutočnosť tak, že žalovaný v 1. rade nad mieru primeranú pomerom obťažuje susedov
nadmerným hlukom a zápachom, teda nejedná sa o nejaké nepodstatné zásahy, teda bežné správanie,
ktorésúsusedianavzájompovinnítrpieť,alejednásaužozásahy,ktoréužniesúdovolenýmsprávaním,
teda prekračujú prípustnú mieru a v tomto ohľade preto súd vyhovel navrhovanému prvému petitu žaloby
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V súvislosti s vyhovujúcim výrokom rozsudku súd

poukazuje na skutočnosť, že v takomto prípade je možné dovolávať sa uloženia povinnosti vlastníkovi
veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov, teda presne vymedzeného rušenia, súd však neukladá
povinnosť niečo konkrétne konať, pretože samotní žalovaní sú povinní zvoliť si opatrenie, ktorým
odstránia vzniknutý závadný stav. V súvislosti s pasívnou legitimáciou žalovaných súd poukazuje na
skutočnosť, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom psov, ktoré sú zdrojom obťažovania, pričom týchto psov

chová na pozemku, ktorého výlučnou vlastníčkou je žalovaná v 2. rade a z tohto dôvodu je daná aj jej
pasívna legitimácia a zodpovednosť.
Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že účelom súdneho konania, ktoré je zavŕšené vyhlásením
rozsudku je zároveň aj určitá výchovná a preventívna funkcia, pričom v tomto ohľade možno minimálne
z výsluchu svedkyne H. usúdiť, že žalovaný v 1. rade čiastočne realizoval určité kroky, ktoré mali

zamedziť nadmernému obťažovaniu zápachom, avšak podľa názoru súdu je tento proces možné naplniť
iba obmedzením počtu chovaných psov, pričom je zároveň individuálne aj to, o aký druh chovného
plemena sa jedná, pričom je nepochybné, že iný zápach a hluk spôsobujú psy malých plemien a iný
napr. aj zvláštne psy, ktoré sú používané súkromnými bezpečnostnými službami, teda také ako chová
žalovaný v 1. rade (napr. holandský malinois, nemecký ovčiak). V súvislosti s obmedzením počtu psov

súd poukazuje aj na VZN obce Š. I., ktoré je naďalej platné s účinnosťou od 1.12.2011 a z ktorého
nepochybne vyplýva, že pokiaľ chce občan chovať v rodinnom dome viac ako 2 psov, je to možné iba
so súhlasom dotknutých susedov. V tomto ohľade súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že z výsluchu
žalobcov v 1. a 2. rade, resp. svedkyne, ale aj samotného žalovaného v 1. rade vyplýva, že tento psov
preváža z miesta na miesto, jedných psov priváža, druhých odváža, podľa tvrdenia žalovaného v 1. rade

z dôvodu vykonávania zamestnania, ale aj takýto spôsob premiestňovania psov samozrejme spôsobuje
taktiež určité obťažovanie a zároveň by si žalovaný v 1. rade takýmto spôsobom mohol aj riešiť okolnosti
týkajúce sa koľko psov má umiestnených v rodinnom dome, keďže je nepochybné, že psov chová aj
v záhradkárskej osade.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody preto súd žalobe vyhovel v súlade s obsahom prvého petitu
žaloby, avšak ohľadom petitu žaloby, v ktorom žalobcovia v 1. a 2. rade žiadali zakázať žalovanému v
1. rade prevádzku chovnej stanice, súd poukazuje na skutočnosti, ktoré vyplývajú z vyjadrenia ŠVPS
SR zo dňa 12.9.2013 a teda, že žiaden právny predpis nepozná pojem „chovateľská stanica“, takáto
činnosť nepodlieha registrácii a tento orgán nemôže obmedziť počet psov na určitom území, resp.

súkromnompozemku.Ajkeďzvyjadrenítohtoorgánu,resp.ďalšíchpríslušnýchorgánovjenepochybné,
že žalovaný v 1. rade chová svorku psov, okrem už spomínaných počtov psov, súd nezistil, aký počet
musí existovať pre charakteristiku, že sa jedná o svorku, avšak podľa názoru súdu sú to minimálne 3
psy. V súvislosti s týmto petitom žaloby súd poukazuje na skutočnosť, že ani súdu neprináleží a súdteda nemá kompetenciu rozhodovať o zdržaní sa prevádzky chovnej stanice, pričom podľa vyjadrenia
samotného žalovaného v 1. rade, pojem chovná stanica predstavuje iba určitý štatút (kredit), ktorý
je možné dosiahnuť vtedy, pokiaľ chovateľ psov dodrží určité podmienky, čím môže získať štatút tzv.

chovnej stanice a pokiaľ sa v tejto chovnej stanici odchovajú určité psy, tak tieto majú „papiere“, čo značí,
že sa jedná o psov, ktoré spĺňajú určité podmienky a kritériá. Z uvedených dôvodov preto súd v tejto
časti žalobu zamietol, pričom v tomto ohľade je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že podľa obsahu
samotnej žaloby a vyjadrení žalobcov je ich cieľ obsiahnutý už vo výroku vyhláseného rozsudku.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom má za
to, že žalobcovia majú úspech v prvom petite žaloby a žalovaní v druhom petite žaloby, keďže v tejto
časti bola žaloba zamietnutá, preto súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.