Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/161/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711210211
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7711210211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Ota Jurča v právnej veci žalobkyne: C. A., s miestom podnikania
Michalovce, Ivana Krasku 812/67, IČO: 32695691, zapísaná v ŽR pod č.807-3240, zastúpená JUDr.
Jánom Kizivatom, advokátom, Advokátska kancelária Michalovce, kpt. Nálepku 8, proti žalovanému:
A. S., bývajúcemu v A., J. XXX/X, zastúpenému JUDr. Ivetou Fejlekovou, advokátkou, so sídlom v
Michalovciach, Nám. Osloboditeľov 25, o 14.243,35 € a prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu v Michalovciach zo dňa 5.12.2012, č.k. 20C/119/2011-147 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet advokáta JUDr. Jána Kizivata náhradu trov odvolacieho
konania 373,86 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňapreskúmavanýmrozsudkomuložilžalovanémuzaplatiťžalobkyni 14.243,35€s9,5%
úrokom z omeškania ročne od 16.7.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil
žalovanému zaplatiť žalobkyni trovy konania na účet právneho zástupcu žalobkyne v sume 3.670,05 €,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vychádzal z toho, že
žalobkyňa si uplatnila náhradu škody na osobnom motorovom vozidle, ktoré mala v užívaní na základe
zmluvy uzavretej so spoločnosťou Volkswagen finančné služby Slovensko, s.r.o. Bratislava, pričom túto
škodu spôsobil žalovaný. Ďalej prihliadol k tomu, že bez akýchkoľvek pochybností bolo v konaní, ako
aj v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 8T 161/2010 preukázané,
že žalovaný viedol motorové vozidlo značky SEAT ALTEA EČ A.-XXX-T. dňa 11.9.2010 a týmto
vozidlom spôsobil dopravnú nehodu nárazom do múrika kruhového objazdu na S. Q. K. A.. Ďalej mal

za preukázané, že žalovaný predmetné vozidlo viedol napriek zákazu vedenia motorových vozidiel
všetkých druhov, ktorý mu bol uložený rozhodnutím veliteľa 22. mechanizovaného práporu v A. zo dňa
28.4.2010, za čo bol odsúdený za prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 8T/161/2010 zo dňa
29.11.2010. O tejto skutočnosti žalobkyňa ani jej syn nemali vedomosti, pričom syn žalobkyne zapožičal
predmetné motorové vozidlo žalovanému, čo je zrejmé z výpovede žalobkyne a svedka O. A.. Samotný
žalovaný si musel byť vedomý skutočnosti zákazu riadiť motorové vozidlo všetkých druhov a napriek

tejto skutočnosti viedol predmetné motorové vozidlo a týmto spôsobil dopravnú nehodu, čím porušil
ustanovenia zákona o zákaze, ktorý mu bol uložený na vedenie motorových vozidiel. To, že žalobkyňa
nedala súhlas na zapožičanie motorového vozidla žalovanému, nemá žiadny vplyv na jeho zavinenie,
keďže túto skutočnosť by mohla namietať len spoločnosť Volkswagen finančné služby Slovensko s.r.o.Bratislava a nie žalovaný v tomto konaní. Výšku škodu mal jednoznačne za preukázanú znalecký
posudkom ako listinným dôkazom znalca U.. O. G. vo výške 14.307 € s tým, že hodnota motorového
vozidla v poškodenom stave predstavovala ku dňu 17.12.2010 sumu 1.004 €. Zo správy poisťovne

Kooperatíva založenej v spise vyplynulo, že napriek havarijnému poisteniu vybavili vec bez plnenia
v súlade s osobitnými poistnými podmienkami poistenia motorových vozidiel podľa článku 3 výluky z
poistenia, v zmysle ktorého právo na plnenie nie je, ak časť vozidla bola poškodená alebo zničená
v dôsledku toho, že vozidlo viedla osoba, ktorá nemala predpísané oprávnenie na vedenie vozidla.
Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nemala nárok na platbu v súvislosti so spôsobenou

škodou žalovaným v rámci poistného plnenia od poisťovne Kooperatíva. Keďže výška škody na
motorovom vozidle bola nepochybne preukázaná záver znalca O. G. k totálnej škode na motorovom
vozidle bol potvrdený výpoveďou svedka U.. O. L.Z., ako aj kúpnou cenou, za ktorú bolo motorové
vozidlo odpredané spoločnosťou Autoinvest SK pani T.. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu
súd prvého stupňa uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni 14.243,35 €, a to ako rozdiel škody spôsobenej
na motorovom vozidle v sume 14.307 € a všeobecnej hodnoty vozidla v poškodenom stave, ktorá bola

stanovená sumou 1.004 € s prirátaním zmluvnej pokuty, ktorú žalovaná zaplatila za predčasnú splatnosť
úveru v sume 456,16 € a nákladov na odhlásenie motorového vozidla 484,19 €. Keďže žalovaný sa s
úhradou tejto sumy dostal do omeškania, súd prvého stupňa priznal aj úrok z omeškania od 16.7.2011,
keďže výzva žalobkyne smerovala žalovanému dňa 11.7.2011.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalovaný. Má za to, že súd prvého stupňa nedostatočne
odôvodnil rozhodnutie, pokiaľ rozhodol len na základe jediného zákonného ustanovenia a to § 420 ods.
1 Obč. zákonníka a stotožnil sa s názorom žalobkyne, že marenie výkonu úradného rozhodnutia bolo

protiprávnym úkonom, ktorý bol v príčinnej súvislosti so vznikom škody. S týmto názorom žalovaný
nesúhlasí. Má za to, že v konaní bolo preukázané, že motorové vozidlo nepoužil bez vedomia alebo
proti vôli prevádzkovateľa. Motorové vozidlo neukradol, trvá na svojom vyjadrení, ktoré súdu doručil dňa
16.9.2011, že v kritický deň požíval alkoholické nápoje spolu so synom žalobkyne, ktorý mu dal kľúče
od motorového vozidla, pričom on sám nemal súhlas od žalobkyne na to, aby mu motorové vozidlo

dal, preto je toho názoru, že spoluzodpovedným za vznik škody je aj syn žalobkyne. Poukázal tiež na
to, že výška škody zistená ohľadajúcim policajtom je v zjavnom nepomere s požiadavkou žalobkyne,
ktorá žiadala 27.000 €. Namietala, že znalecký posudok U.. O. G. bol v tejto veci predložený len ako
dôkaz listinou, nie ako znalecký posudok podľa § 127 ods. 1 O.s.p.. Týmto postupom mu bolo odňaté
právo byť prítomným pri vykonaní dôkazu, pretože toto vozidlo od incidentu nevidel a má pochybnosti,

či škody hodnotené U.. G. boli ním spôsobené. Za týchto okolností bolo možné aj použitie zákonného
ustanovenia § 450 OZ, ktorým by sa mal súd zaoberať aj bez návrhu. Keďže dňa 9.11.2010 podal návrh
na zabezpečenie dôkazov znalcom na odstránenie poškodeného motorového vozidla, nemôže súhlasiť
s tým, že má zaplatiť aj úrok z omeškania, pretože jeho návrh predchádzal viac ako pol roka výzvu
žalobkyne. Tento návrh je dôkazom toho, že mal snahu vec riešiť mimosúdnou cestou pri zachovaní

všetkých zákonných opatrení, preto nesúhlasí ani s tým, aby bol zaviazaný na náhradu trov konania,
ktorých účelnosť v konaní nie je v rozsudku vôbec zdôvodnená, napriek tomu, že je to povinnosťou súdu.
Z uvedeného dôvodu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobkyňa navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Uplatnila náhradu trov

odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby, t.j. vyjadrenie k odvolaniu a režijný paušál + 20 % DPH,
spolu 373,86 €. K odvolacím námietkam uviedla, že v konaní bolo preukázané, že ku vzniku škody
došlo protiprávnym konaním žalovaného, ktorý napriek zákazu činnosti riadiť motorové vozidlo, o čom
nemala žalobkyňa a jej blízke osoby vedomosť, či motorové vozidlo od syna žalobkyne požičal v stave,
v akom sa nachádzal, motorové vozidlo viedol a zapríčinil škodu. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného

a toto ani nebolo nepreukázané, aby syn žalobkyne mal vedomosť o použití alkoholických nápojov
žalovaným, príp. vedomosť o tom, že žalovaný má zákaz riadiť motorové vozidlá. Zotrvala na tvrdení, že
s jej vedomím a súhlasom došlo k poskytnutiu motorového vozidla žalovanému, a teda tvrdenia o tom,
že vozidlo poskytol syn žalobkyne proti jej vôli a bez jej súhlasu sú tvrdením účelovým. Z uvedeného
má potom za to, že medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody existuje priama príčinná

súvislosť, ktorá má za následok zodpovednosť za vznik škody. O uvedomení si tohto následku svedčí
aj skutočnosť, že žalovaný spočiatku tvrdil, že je škodu ochotnú uhradiť, avšak s odstupom času toto
svoje stanovisko zmenil.Poukázala ďalej na ust. § 125 O.s.p., z ktorého vyplýva, že za dôkazy môžu slúžiť všetky prostriedky,
ktorým možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov
fyzických osôb, právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Žalobkyňa má za to, že súd

prvéhostupňavodôvodnenírozsudkusúduprvéhostupňapoukazujenaznaleckýposudokvypracovaný
znalcom U.. O. G. nie ako na znalecký posudok, ale ako na listinný dôkaz, pričom na preukázanie výšky
škody a reálneho stavu motorového vozidla boli vykonané aj ďalšie dôkazy, a to výsluchy svedkov.

Ďalej uviedla, že pred podaním žaloby prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyzvala listom zo

dňa 11.7.2011 žalovaného na úhradu škody vo výške 14.243,35 €. Žalovaný výzvu prevzal 13.7.2011,
avšak škodu dobrovoľne neuhradil. Z týchto dôvodov si žalobkyňa v konaní uplatnila aj nárok na úrok
z omeškania v zákonnej výške od 16.7.2011, t.j. nasledujúci po uplynutí lehoty, v rámci ktorej umožnila
žalovanému dobrovoľne dlh splniť. Preto aj úrok priznaný v napadnutom rozsudku je priznaný správne.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku týkajúcu sa trov konania, má za to, že z odvolania nie je zrejmé, ktoré
úkony zo strany žalobkyne sa považujú za neúčelné v súvislosti s uplatňovaním a bránením jej práva

proti žalovanému. Je toho názoru, že v konaní boli vykonané úkony účelné, aj z toho dôvodu považuje
rozhodnutie v tejto časti za vecne správne.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2
O.s.p.), rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods.1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku

oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods.3 O.s.p..

Odvolací súd po preskúmaní veci v súlade s ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. dospel k záveru, že súd prvého
stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.

Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj
odvolací súd a s týmito sa v celom rozsahu stotožňuje.

Odvolacie námietky považuje odvolací súd v celom rozsahu za neopodstatnené. Pokiaľ ide o odvolaciu
námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, odvolací súd sa s touto námietkou nestotožňuje,

má za to, že súd prvého stupňa náležite rozhodnutie odôvodnil a v odôvodnení sa vyporiadal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie veci.

Námietka žalovaného o nedostatočnom zistení škody v súvislosti s jej ohodnotením je neopodstatnená.

S poukazom na ust. § 125 O.s.p. súd môže ako dôkaz použiť aj znalecký posudok, ktorý bol vykonaný
na žiadosť účastníka konania, pričom tento dôkaz posudzuje ako dôkaz listinou. Žalovaný neuvádza
prečo tento dôkaz by nemal byť hodnoverný. Na podporu tohto dôkazu súd prvého stupňa ešte vypočul
aj svedka U.. L.Z.C.D., ktorý závery uvedené v tomto listinnom dôkaze potvrdil.

Správne súd prvého stupňa rozhodol aj ohľadom úroku z omeškania, keďže z vykonaného dokazovanie
nepochybne vyplynulo, že žalovaný sa s plnením dlhu dostal do omeškania, pričom dlh nesplnil ani
napriek výzve žalobkyne, ktorú prevzal dňa 13.7.2011. Správne súd prvého stupňa rozhodol aj o trovách
prvostupňového konania, keďže ani odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že
náhradatrovkonaniažalobkyninebolapriznanávsprávnejvýške. Žalovanýaninenamietalnesprávnosť

výpočtu, avšak tvrdil, že súd nemal priznať náhradu trov konania z dôvodov, že on sa chcel mimosúdne
dohodnúť.

Z týchto dôvodov krajský súd podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 142 os. 1 O.s.p. za použitia
ust. § 224 O.s.p., pričom úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania za advokátske zastúpenie a
to v rozsahu 1 úkonu právnej pomoci v sume 303,74 €, podľa § 10 ods. 1 vyhlášky 655/2004, ako aj
režijného paušálu vo výške 7,81 € a 20 % DPH 62,31 €, spolu 373,86 €.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.