Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/84/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108208072
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8108208072.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkýň: 1. Ing. H. F., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX XX, V. XX,
štátna občianka SR a 2. Mgr. E. F., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX XX, V. XX, štátna občianka SR, oboch
právne zastúpených spoločnosťou GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom Košice 040 01, Žižkova 6, IČO: 47
231 939, proti žalovanému: KAPA DAB, spol. s r.o., so sídlom Prešov 080 06, Strojnícka 2087/6, IČO: 31
702, 422, právne zastúpeného advokátom JUDr. Františkom Kočkom, so sídlom Košice 040 01, Pribinov

8, o zaplatenie 66.287,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkýň proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov č. k. 21Cb/120/2008-368 zo dňa 22.9.2014, takto

r o z h o d o l :

Mení uzneseniesúduprvéhostupňatak,žežalobkyňav1.rade jepovinná nahradiťžalovanémutrovy
konania vo výške 14.663,01 eur, ktoré pozostávajú z náhrady za zaplatený súdny poplatok za odvolanie
v sume 2.678,50 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 11.984,51 eur a žalobkyňa v 2. rade
je povinná nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 10.291,19 eur, ktoré pozostávajú z náhrady za

zaplatený súdny poplatok za odvolanie v sume 1.298,50 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo
výške 8.992,69 eur, to všetko na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Františka Kočku do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohoto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením uložil žalobkyni v 1. rade povinnosť nahradiť žalovanému
trovy konania vo výške 16.880,84 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie

vo výške 2.745,52 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 14.135,32 eur, na účet právneho zástupcu
žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobkyni v 2. rade uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 11.939,93 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
za odvolanie vo výške 1.330,98 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 10.608,95 eur na účet
právneho zástupcu žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Ako dôvod uviedol, že žalobou zo dňa 4.4.2008 sa žalobkyňa v 1. rade domáhala uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť jej 1.344.898,10 Sk a žalobkyňa v 2. rade sumu 652.071,80 Sk s príslušenstvom
za obdobie od 1.10.2005 do zaplatenia. Žalovaný sa vzájomnou žalobou zo dňa 5.4.2012 domáhal, aby
súd určil, že uznesenie č. 2 prijaté na rokovaní mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti KAPA
DAB, spol. s r.o., ktoré sa konalo dňa 18.4.2006, je neplatné. Okresný súd rozsudkom zo dňa
28.5.2012 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 44.642,44 eur s príslušenstvom a žalobkyni v
2. rade sumu 21.644,82 eur s príslušenstvom. V prevyšujúcej časti žalobu žalobkyni v 2. rade zamietol.
Zamietol aj vzájomnú žalobu žalovaného.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý ním napadol celý rozsudok, včítane výroku o
zamietnutí vzájomnej žaloby.Uznesením zo dňa 19.9.2012 sp. zn. 21Cb/120/2008-295 bol žalovaný vyzvaný zaplatiť súdny poplatok
za podané odvolanie v sume 4.076,50 eur. Tento žalovaný zaplatil dňa 2.10.2012.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 16.12.2013 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti tak, že zamietol žalobu žalobkyne v 1. rade na zaplatenie 44.642,44 eur
s príslušenstvom a žalobu žalobkyne v 2. rade na zaplatenie 22.644,82 eur s príslušenstvom. V
prevyšujúcejnapadnutejčastivovecisamejrozsudokpotvrdil.Rozhodnutieotrováchkonaniaprenechal
súdu prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p..

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o náhrade trov konania právne zdôvodnil odkazom na § 142 ods. 3
O.s.p., nakoľko mal za to, že žalovaný mal neúspech v pomerne nepatrnej časti sporu. Tarifnou hodnotou
je v tomto konaní výška peňažného plnenia uplatnená žalobkyňou v 1. rade v sume 1.344.898,10 Sk
(po prepočte konverzným kurzom na menu euro 44.642,44 eur) a výška plnenia uplatnená žalobkyňou
v 2. rade v sume 652.071,80 Sk (po prepočte konverzným kurzom na menu euro 21.644,82 eur).

Základnásadzbatarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužbyztarifnejhodnoty44.642,44eurje512,85
eur (vo vzťahu k úkonom právnych služieb poskytnutým voči žalobkyni v 1. rade) a z tarifnej hodnoty
21.644,82 eur je to 386,74 eura (vo vzťahu k úkonom právnych služieb poskytnutým voči žalobkyni
v 2. rade). Súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia JUDr. Emilom Župíkom za 14
úkonov právnych služieb včítane ďalšej porady s klientom dňa 15.6.2009 a 24.3.2010, ako aj za účasť

na súdnom pojednávaní dňa 26.1.2012. K tarifným odmenám bol pripočítaný aj režijný paušál vo vzťahu
k 14 úkonom právnych služieb poskytnutým žalobkyniam v 1. a 2. rade. Súd ďalej priznal právnemu
zástupcovi žalovaného JUDr. Župíkovi náhradu cestovného za použitie vlastného motorového vozidla
pri ceste na súdne pojednávania konané dňa 23.6.2009, 16.3.2010, 14.9.2010 a 5.10.2010. Taktiež
priznal náhradu cestovného pri použití toho istého motorového vozidla aj pri ceste dňa 24.3.2010 za

účelom nahliadnutia do súdneho spisu. Na náhradu týchto cestovných trov boli žalobkyne zaviazané
pomerne, a to podľa výšky žalovanej sumy, keď žalobkyňa v 1. rade má za povinnosť nahradiť 67,35
% cestovných výdavkov (68,10 eur) a žalobkyňa v 2. rade 32,65 % cestovných výdavkov (33,01 eur).
Náhradu za stratu času stráveného cestou na súdne pojednávania konané dňa 23.6.2009, 16.3.2010,
14.9.2010 a 5.10.2010, ako aj náhradu za stratu času stráveného cestou na súd za účelom štúdia

súdneho spisu dňa 24.3.2010 v celkovej sume 119,34 eur rozdelil medzi žalobkyne v 1. a 2. rade
pomerne, a to 80,38 eur ku 38,96 eur. Žalobkyňa v 1. rade má tak povinnosť nahradiť JUDr. Župíkovi
trovy právneho zastúpenia v sume 7.042,46 eur a žalobkyňa v 2. rade v sume 5.294,94 eur. Súd ďalej
priznalžalovanémunáhradutrovprávnehozastúpeniaJUDr.FrantiškomKočkomza11úkonovprávnych
služieb, včítane za nahliadnutie do spisu dňa 5.3.2012 za písomné vyjadrenie zo dňa 19.4.2012 a za

účasť na pojednávaniach dňa 28.5.2012 a 16.12.2013. Za 11 úkonov právnych
služieb súd priznal žalobkyni v 1. rade náhradu tarifnej odmeny po 512,85 eur za úkon a žalobkyni v 2.
rade po 386,74 eur za úkon. K tarifným odmenám bol pripočítaný aj režijný paušál. Za použitie osobného
motorového vozidla zn. BMW X5 bola priznaná náhrada cestovného za deň 5.3.2012 vo výške 8,99 eur
a za cestu na súdne pojednávania dňa 12.4.2012 9,08 eur, na pojednávanie dňa 3.5.2012 8,97 eur,

na pojednávanie dňa 28.5.2012 8,73 eur, na pojednávanie dňa 10.12.2013 8,55 eur, na pojednávanie
dňa 6.12.2013 8,53 eur. Paušálna náhrada za používanie cestných motorových vozidiel bola priznaná v
sume 67,70 eur. Náhradu za stratu času stráveného cestou na súdne pojednávanie konané v roku 2012
a na súd za účelom štúdia súdneho spisu priznal súd vo výške 101,68 eur a za rok 2013 v sume 52,04
eur. Hotové výdavky a náhradu za stratu času spolu vo výške 274,27 eur boli žalobkyne zaviazané

zaplatiť pomerne 67,35 %ku 32,65 %. Právny zástupca žalovaného JUDr. Kočka si uplatnil aj zvýšenie
náhrady o 20 % DPH v sume 1.182,14 eur voči žalobkyni v 1. rade a v sume 885,67 eur voči žalobkyni v
2. rade. Žalovaný zaplatil za odolanie voči rozsudku zo dňa 28.5.2012 súdny poplatok vo výške 4.076,50
eur, ktorý má nahradiť pomerne žalobkyňa v 1. rade 67,35 % (2.745,52 eur) a žalobkyňa v 2. rade 32,65
% (1.330,98 eur).

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne. Navrhli napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedli,
že žalovanému možno priznať trovy konania iba čiastočne vzhľadom na námietky uskutočnené
žalobkyňami v tomto podaní a na celkový priebeh sporu, ktorý bol v konečnom dôsledku z

pohľadu žalobkýň zbytočne a neefektívne predlžovaný, čím vzniklo na strane žalovaného neefektívne
navyšovanie trov konania. Vo vzťahu k vyčísleniu trov právneho zastúpenia JUDr. Emilom Župíkom,
namietajú žalobkyne prisúdenie náhrady odmeny a paušálnej náhrady za ďalšie porady s klientom dňa
15.6.2009 a 24.3.2010. Ako dôvod uviedli, že nie je preukázaná skutočnosť, že k týmto úkonom právnejslužby došlo. V čase, kedy údajne došlo k týmto poradám, by mala byť odmena za takéto právne
úkony iba vo výške 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny. Keďže nebolo preukázané, že k poradám
aj reálne došlo, navrhli žalobkyne nepriznať za tieto úkony náhradu trov. Ďalší odvolací dôvod sa

týkal výšky náhrady za účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 26.1.2012. Pojednávanie sa síce
uskutočnilo, avšak bolo odročené bez prejednania veci na deň 28.2.2012, preto by mala byť priznaná
náhrada len vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny. Žalobkyne ďalej namietali priznanie náhrady
výdavkov, náhrady za stratu času JUDr. Emila Župíka za účasť pri nahliadnutí do súdneho spisu v dňoch
24.3.2010 a 25.3.2010. Ako dôvod uviedli, že za účasť na nahliadnutí do súdneho spisu neprislúcha

právnemu zástupcovi v súlade s vyhláškou žiadna odmena. Okrem toho si právny zástupca do náhrad
za stratu času započítal aj úkony súvisiace s nahliadnutím do súdneho spisu. Na takúto náhradu za
stratu času nemá pôvodný právny zástupca žalovaného nárok. Pokiaľ ide o náhradu trov právneho
zastúpenia za úkony vykonané JUDr. Františkom Kočkom, namietali žalobkyne náhradu odmeny za
nahliadnutie do spisu dňa 5.3.2012. Znova poukázali na to, že za účasť na nahliadnutí do súdneho
spisu neprislúcha právnemu zástupcovi v súlade s vyhláškou žiadna odmena. Ďalší odvolací dôvod

sa týka písomného podania na súd - vyjadrenia žalovaného z 19.4.2012. Tento úkon právnej služby
nadväzuje na pojednávanie zo dňa 12.4.2012, na ktorom bola súdom - na žiadosť právneho zástupcu
žalovaného - ustanovená povinnosť predložiť listinné dôkazy - zmluvu o distribúcie tlače a z toho dôvodu
bolo pojednávanie odročené na deň 3.5.2014. Následne právny zástupca žalovaného dňa 19.4.2012
predložil súdu predmetnú listinu s jeho podaním zo dňa 19.4.2012. V tomto podaní sa nijako

nevyjadroval k veci samej, neuvádzal žiadne nové skutočnosti. Z toho dôvodu žalobkyne navrhli, aby
za tento úkon právnej služby súd nepriznal náhradu. Pokiaľ ide o náhradu za účasť na pojednávaniach
dňa 28.5.2012 a 16.12.2013, tieto sa síce uskutočnili, avšak na týchto bolo iba vyhlásené rozhodnutie,
preto by im mala byť priznaná náhrada odmeny len vo výške 1 základnej sadzby za takýto úkon. Ďalej
odvolateľky namietali vyčíslenie hotových výdavkov a náhrady za stratu času, a to za úkon nahliadnutie

do spisu 5.3.2012 = 8,99 eur a za náhradu za stratu času v roku 2012 - 2 začaté polhodiny 12,71 eur
x 4 cesty = 101,68 eur. Poukázali na to, že si žalovaný do týchto náhrad za stratu času započítal aj
úkon súvisiaci s nahliadnutím do spisu. Na takéto náhrady za straty času, ako aj hotové výdavky nemá
žalovaný nárok. Preto navrhli tieto náhrady a hotové výdavky vo vzťahu k tomuto úkonu právnej služby
nepriznať. Žalovaný si mohol uplatniť náhradu trov právneho zastúpenia len za 7 úkonov právnej služby

z celkovej tarifnej odmeny a dvom úkonom v 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, a to spolu s režijným
paušálom. Odvolaním bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa náhrady
za súdne poplatky. Žalovaný zaplatil za odvolanie voči rozsudku dňa 28.5.2012 súdny poplatok vo výške
4.076,50 eur. Žalobkyne taktiež platili súdny poplatok za podanie odvolania, ktorých výška bola len
3.977,- eur, preto aj súdny poplatok za odvolanie žalovaného by mal byť len 3.977,- eur. Odvolanie bolo

podané aj z dôvodu, že súd neprihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí zo dňa 21.6.2011 pôvodne vyjadril a zaujal právne stanovisko ku
skutočnostiam vyplývajúcim z predmetného konania, na základe čoho zrušil prvostupňové rozhodnutie.
Potom, čo sa prvostupňový súd v novom rozhodnutí zo dňa 28.5.2012 priklonil k právnym záverom
odvolacieho súdu, odvolací súd neočakávane a v rozpore so zaužívanou praxou zmenil svoj pôvodný

právny názor a svoje stanovisko a žalobu zamietol. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
podstatný vplyv na jeho rozhodnutí mal rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/10/2011 o dňa
30.11.2011, ktorý podľa jeho názoru vyriešil sporný právny problém. Takýmto konaním odvolacieho súdu
došlo k nehospodárnosti a neefektivite v predmetnom konaní a zbytočnému navyšovaniu trov konania.
K takémuto rozhodnutiu nemal odvolací súd právo, pretože rozhodnutie (Najvyššieho súdu SR) bolo

vydané až po začatí tohto konania koncom roku 2011. Skutkový stav v konaní žalobkýň vychádzal zo
skutočností vzniknutých v roku 2002, a teda nemožno na tento skutkový stav aplikovať rozhodnutie
z roku 2011. Žalobkyne vnímajú tieto skutočnosti ako dôvody hodné osobného zreteľa spočívajúce v
zmluvnej procesnej situácie, ktorá v tomto konaní nastala v dôsledku zmeny judikatúry.

K odvolaniu žalobkýň sa písomne vyjadrili obaja právny zástupcovia žalovaného. Pôvodný právny
zástupca JUDr. Emil Župík navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Poukázal na to, že žalobkyne žiadajú
nepriznať mu náhradu za dve cesty a s tým súvisiacu stratu času v celkovej sume 88,50 eur. Vyhláška
nemôže vymenovať vyčerpávajúco všetky úkony právnej služby, ktoré sa môžu vyskytnúť, preto sa
musia citovať ustanovenia § 14 ods. 8 vyhlášky. Hoci to označil ako nahliadnutie do spisu, v skutočnosti

išlo o štúdium obrovského množstva účtovných a daňových dokladov predložených žalobkyňami.
Štúdiom stoviek týchto dokladov nebolo možné zvládnuť za jeden deň, preto sa uskutočnilo na súde v
dvoch dňoch po 3 hodiny. Ide o účelne vykonané úkony, za ktoré mu patrí tak odmena za úkon, ako aj
náhrada nákladov - cestovné a strata času.Súčasný právny zástupca žalovaného JUDr. František Kočka navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.
Právne zastupovanie prevzal v roku 2012 po pojednávaní, ktoré sa konalo

26.1.2012. Toto bolo odročené na termín 28.2.2012 za účelom vypočutia štatutárneho zástupcu
žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že spor bol vedený od roku 2008 a na rozsiahlosť spisu,
považoval za potrebné oboznámiť sa s jeho obsahom. Aj on poukázal na ustanovenie § 14 ods. 8
vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Je pravdou, že súd priznal aj náhradu odmeny za písomné podanie z
5.4.2012.Tovšakneznamená,žežalovanýnemánárokajnanáhraduzanahliadnutiedospisu5.3.2012.

Skutočnosť, že podanie zo dňa 5.4.2012 bolo urobené a súdu doručené po nahliadnutí dňa 5.3.2012
neznamená, že žalovaný nemá nárok na náhradu za tento úkon právnej služby. Kritérium, že úkonu
právnej služby predchádzal iný úkon právnej služby, sa uplatní iba pokiaľ ide o ďalšiu poradu, alebo
rokovanie s klientom, nie pokiaľ ide o písomné podanie vo veci samej nasledujúce po nahliadnutí
do spisu. Písomné podanie zo dňa 19.4.2012 bolo zaslané v nadväznosti na priebeh pojednávania
dňa 12.4.2012. Podanie neobsahovalo iba samotné predloženie listinných dôkazov, ale aj vyjadrenie

žalovaného k nim z hľadiska predmetu sporu. Skutočnosť, že podaním zo dňa 19.4.2012 bolo urobené a
doručené súdu po pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.4.2012 neznamená, že žalovaný nemá nárok na
náhradu za tento úkon právnej služby. Nie je pravdou, že na pojednávaní dňa 28.5.2012 a 16.12.2013
bol vyhlásený rozsudok. Na týchto pojednávaniach sa uskutočnili aj iné prednesy, resp. úkony. Tak v
deň konania pojednávania na odvolacom súde dňa 16.12.2013 doručil právny zástupca žalobkýň svoje

podanie a teda súd aj právny zástupca žalovaného musel byť oboznámený s obsahom tohto podania a
mal právo sa k nim vyjadriť. Žalovanému vzniklo právo na náhradu odmeny za tento úkon právnej služby,
preto mu vzniklo aj právo na náhradu hotových výdavkov predstavujúcich cenu pohonných hmôt z Košíc
do Prešova a späť a na náhradu za stratu času strávenú cestou z miesta sídla advokáta v Košiciach
do Prešova a späť. Pokiaľ ide o namietanú výšku súdneho poplatku, tak uznesením zo dňa 19.9.2012

sp. zn. 21Cb/120/2008-295 bol žalovanému vyrubený súdny poplatok za odvolanie vo výške 4.076,50
eur a tento aj zaplatil. Z uvedeného je zrejmé, že právny zástupca žalovaného vykonal najmenej 11
úkonov právnej služby tak, ako vyčíslil v podaní zo dňa 18.12.2013. Dôvody hodné osobitného zreteľa
na nepriznanie náhrady trov neexistujú.

Rozhodnutie o trovách konania nie je rozhodnutím o veci samej. Preto odvolací súd preskúmal
napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní
napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Vzhľadom k takejto viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi podaného
odvolania nemohol odvolací súd prihliadať k ďalším, závažnejším pochybeniam pri výpočte náhrady trov.

JUDr. Emil Župík bol právnym zástupcom žalovaného v období od 28.6.2006 do 28.2.2012. Výšku
náhrady trov právneho zastúpenia si opakovane uplatnil podaniami zo dňa 5.10.2010 a 17.12.2013. Z

položiek prisúdených z titulu náhrady trov právneho zastúpenia JUDr. Župíkom žalobkyne odvolaním
napadli len niektoré. Len takto napadnuté položky môžu byť predmetom preskúmavania odvolacím
súdom.

Odvolaním boli napadnuté ďalšie porady advokátov s klientom, ktoré mali byť uskutočnené dňa

15.6.2009 a 24.3.2010. V čase tvrdeného uskutočnenia porád (15.6.2009
a 24.3.2010 sa považovali za úkony právnej služby jednak ďalšia porada alebo rokovanie s klientom
za každú skončenú hodinu (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len vyhláška) a za ďalšiu poradu alebo rokovanie s
klientom, ak nepresiahne jednu hodinu (§ 14 ods. 2 písm. g) vyhlášky).

Tarifná odmena sa priznáva za jednotlivé konkrétne úkony právnej služby, ktoré reálne vykonal právny
zástupca v priebehu zastúpenia. Pokiaľ zo spisu nie je zistiteľné, že právny zástupca, konkrétne ním
účtovaný úkon vykonal, nemôže byť účastníkovi priznaná náhrada za takýto úkon právnej služby.

V preskúmavanej veci napriek opakovanému uplatneniu priznania náhrady za tieto úkony (porady),
nebolo ich uskutočnenie nijako preukázané. Len samotná právna možnosť uplatniť si náhradu za takýto
úkon nepostačuje k tomu, aby takáto náhrada bola prisúdená. Z tohoto dôvodu bola krátená výška
náhrady odmeny u žalobkyni v 1. rade o 2 x 512,85 eur, ako aj o náhradu za režijný paušál 6,95 eura 7,21 eur, spolu o 1.039,86 eur. U žalobkyni v 2. rade sa jedná o sumy 2x 386,74 eur a 6,95 eur a
7,21 eur, spolu 787,64 eur.

Ďalšounamietanoupoložkouboloprisúdenienáhradyodmenyvplnomrozsahuzaúčasťnapojednávaní
dňa 26.1.2012. Zo zápisnice o pojednávaní je možné konštatovať, že sudca po vykonanej prezentácií
vyhlásil uznesenie o začatí pojednávania v neprítomnosti žalobkyne v 2. rade, obaja právni zástupcovia
sa vyjadrili k veci samej a následne bolo pojednávanie odročené na konkrétny termín. Nie je preto dôvod
na krátenie odmeny právneho zástupcu žalovaného na 1.

Žalobkyne ďalej namietali neopodstatnenosť prisúdenia náhrady cestovného a náhrady za stratu času
za účasť právneho zástupcu pri štúdii spisu dňa 24.3.2010 a 25.3.2010. Je možné len súhlasiť s tvrdením
žalobkýň, že vyhláška neupravuje osobitné právo na odmenu za úkon pozostávajúci z nahliadnutia do
súdneho spisu. Pokiaľ však právny zástupca vykoná v prospech klienta konkrétnu právnu službu, na
ktorú sa výslovne nevzťahuje vyhláška, je takýto úkon právnej služby odmeniteľný podľa § 14 ods. 8

vyhlášky, a to vo výške, aká patrí za úkony, ktoré sú svojou povahou a účelom najbližšie poskytnutej
právnej službe.

Zo spisu je zistiteľné, že na základe výslovnej výzvy súdu zo dňa 19.3.2010 sa preukázateľne dňa
24.3.2010 v od 9.00 do 12.00 hod. a dňa 25.3.2010 od 9.00 hod. do 12.00 hod. zúčastnil právny zástupca

žalovaného štúdia spisu, ktorá bola súdom označená „za veľmi rozsiahlu agendu“ a ktorá nemohla byť
doručovaná právnemu zástupcovi žalovaného ako príloha k žalobe. Za tohoto stavu ide nepochybne o
účelne vykonaný úkon právnej služby, ktorý sa svojou povahou a účelom naviac približuje k prvotnému
úkonu právneho zastúpenia, a teda k prevzatiu a príprave zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky).
Právny zástupca žalovaného JUDr. Župík si neuplatnil náhradu odmeny za takýto úkon právnej služby,

ale požaduje len preplatenie nákladov vzniklých v príčinnej súvislosti s týmto úkonom, ako aj preplatenie
náhrady za stratu času stráveného pri ceste na súd. Pokiaľ právnemu zástupcovi žalovaného vzniklo
právo na samotnú odmenu za takúto právnu službu, má právo aj na náhradu takto vzniklých nákladov,
ako aj za náhradu za stratu času. Na tom nemení nič skutočnosť, že si neuplatnil aj preplatenie odmeny
za vykonanie tejto služby. Vzhľadom k viazanosti súdov návrhom na náhradu trov, nemohla byť

žalovanému priznaná náhrada
odmeny za úkon, ktorý žalovaný nepožadoval, hoci za ten istý deň 24.3.2010 si uplatnil odmenu za
ďalšiu poradu s klientom, ktorú mu odvolací súd pre nepreukázanie nepriznal.

JUDr. Emil Župík nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Keďže žiaden z účastníkov odvolaním

nespochybňuje výšku základnej sadzby tarifnej odmeny, ani výšku režijného paušálu prisúdeného
súdom prvého stupňa, došlo ku skráteniu výšky náhrady trov prisúdenej žalovanému voči žalobkyni v
1. rade zo sumy 6.795,26 eur na sumu 5.755,40 eur a voči žalobkyni v 2. rade zo sumy 5.124,25 eur
na sumu 4.336,61 eur.

Žalobkyne odvolaním napadli uznesenie súdu prvého stupňa vo vzťahu ku náhrade trov prisúdených
žalovanému za zastupovanie JUDr. Františkom Kočkom celkom v 6 prípadoch. Namietali, že za
nahliadnutie do súdneho spisu dňa 5.3.2012 neprislúcha právnemu zástupcovi žalovaného žiadna
odmena. Podľa žalobkýň, na základe tohto právneho úkonu si právny zástupca nárokuje zaplatenie trov
právneho zastúpenia aj za písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 5.4.2012.

Je síce pravdou, že tento právny zástupca prevzal zastupovanie žalovaného po JUDr. Župíkovi dňa
28.2.2012, takže bolo nevyhnutné, aby sa náležite oboznámil s vecou. Súdna prax však v tejto
súvislosti zaujala názor, že v prípade zastupovania úspešného účastníka postupne viacerými advokátmi,
nemožno priznať tomuto úspešnému účastníkovi opakovane náhradu odmeny za prevzatie a prípravu

zastúpenia.Zmenaadvokátaidenaťarchuzastúpenéhoúčastníka.Vdôsledkutohosanáhradaodmeny
žalovaného vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade znižuje o sumu 512,85 eur, ako aj o sumu režijného
paušálu 7,63 eur. Vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade dochádza k zníženiu odmeny o sumu 386,74
eur a režijný paušál 7,63 eur. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 19.4.2012 predložil
prvostupňovému súdu viaceré listinné dôkazy. Z podania vyplýva, že obsahuje aj vyjadrenie žalovaného

k týmto listinám. Tieto listinné dôkazy boli oboznámené na najbližšom pojednávaní dňa 3.5.2012,
kde sa k nim vyjadroval nielen právny zástupca žalobkýň, ale aj právny zástupca žalovaného. Nie je
možné vylúčiť účelnosť písomného vyjadrenia sa účastníka k dôkazom, ktoré predkladá súdu, aj keď
sa opätovne k týmto dôkazom vyjadrí na nasledujúcom pojednávaní. Účelnosť takéhoto vyjadrenia jedaná tým, že účastník tuto formou zdôvodňuje súdu význam jednotlivých predkladaných dôkazov, čo
umožní súdu lepšiu prípravu pojednávania. Následné doplnenie takéhoto vyjadrenia na pojednávaní v
súvislosti s vyjadrením protistrany a otázkami zo strany súdu, nevylučuje účelnosť úkonu právnej služby

uskutočneného vo forme vyjadrenia sa k obsahu predkladaných dôkazov.

Žalobkyne ďalej v odvolaní namietali výšku náhrady odmeny za účasť právneho zástupcu žalovaného
na pojednávaniach dňa 28.5.2012 a 16.12.2013, keď na týchto pojednávaniach mali byť iba vyhlásené
rozhodnutia.

Prvostupňový súd skutočne za účasť na oboch pojednávaniach priznal žalovanému náhradu trov v plnej
výške. Pritom na pojednávaní dňa 28.5.2012 došlo výlučne k vyhláseniu rozsudku vo veci samej.

Naproti tomu na pojednávaní dňa 16.12.2013 došlo k doručeniu písomných vyjadrení účastníkov
(doručených súdu pred pojednávaním) protistranám. Následne obe strany zhodne prehlásili, že na

svojich záverečných prednesoch z predchádzajúceho pojednávania nechcú nič
meniť a trvajú na tom, čo navrhli na pojednávaní. Takéto vyjadrenie sa účastníkov je vyjadrením vo veci
samej. Odvolací súd nevidí dôvod na krátenie náhrady odmeny za tento úkon právnej služby.

Z týchto dôvodov odvolací súd považuje za dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia len

prvostupňovým súdom prisúdenú náhradu za účasť na pojednávaní dňa 28.5.2012, za ktorý patrí
právnemu zástupcovi žalovaného náhrada len vo výške 1 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky v znení účinnom
do 30.6.2013).

V dôsledku toho odvolací súd skrátil náhradu trov priznanú napadnutým uznesením zo strany oboch

žalobkýň 3 (u žalobkyne v 1. rade o sumu 384,63 eur a žalobkyne v 2. rade o sumu 290,05 eur).

Ďalším odvolacím dôvodom bola náhrada hotových výdavkov za nahliadnutie do spisu dňa 5.3.2012
v sume 8,99 eur. Z preskúmavaného uznesenia vyplýva, že súd priznal žalovanému náhradu za
spotrebované pohonné hmoty 8,99 eur. Vzhľadom k tomu, že za tento úkon právnej služby nemožno

priznať úspešnému účastníkovi náhradu odmeny, nie je možné mu priznať ani náhradu nákladov.

Z tých istých dôvodov bola krátená aj časť náhrady za stratu času stráveného cestou na nahliadnutie do
súdneho spisu dňa 5.3.2012. Prvostupňový súd priznal náhradu za 8 polhodín za celý rok 2012 po 12,71
eur za každú polhodinu. Z toho za účasť na nahliadnutí do súdneho spisu pripadajú dve polhodiny, čiže

suma 2 x 12,71 eur = 25,42 eur.

Žalobkyne ďalej namietali aj počet úkonov, za ktoré je možné prisúdiť paušálnu náhradu miestneho
prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Vzhľadom k tomu,
že odvolací súd skrátil počet úkonov právnej služby, za ktoré sa priznáva náhrada o jeden (7,63 eur), je

celkovýpočetuznanýchúkonovprávnejslužby10.Vtejtosúvislostijepotrebnékonštatovať,žepaušálna
náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky pri zastupovaní viacerých klientov tým istým advokátom, sa môže
účtovať a priznať len raz.

Možno teda konštatovať, že za úkon nahliadnutie do spisu dňa 25.3.2012 sa kráti náhrada odmeny vo

vzťahu k žalobkyni v 1. rade o sumu 512,85 a vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade v sume 386,74 eur a za
účasť na pojednávaní dňa 28.5.2012 sa kráti o 3/4, t. j. o sumu 384,63 eur a u žalobkyni v 2. rade o sumu
290,05 eur. Krátenie odmeny potom vo svojom súhrne u žalobkyni bolo vykonané v rozsahu 897,48 eur
a u žalobkyni v 2. rade v rozsahu 676,79 eur.

Okrem toho sa však muselo medzi žalobkyne rozdeliť aj krátenie v súvislosti s nepriznaním režijného
paušálu za rok 2012 v sume 7,63 eur, náhrady cestovného vo výške 8,99 eur a z náhrady straty času
v sume 25,42 eur, spolu 42,04 eur. Táto čiastka bola rozdelená medzi obe žalobkyne podľa podielu na
veci, ktorý prvostupňový súd ustálil na 67,35 % ku 32,65 %, čo nikto z účastníkov nenamietal. Pri takomto
podiele pripadá na žalobkyňu v 1. rade sumu 28,31 eur a na žalobkyňu v 2. rade suma 13,73 eur.

Právny zástupca žalovaného JUDr. František Kočka je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Preto sa
skôr uvedené sumy navyšujú o 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky).U žalobkyni v 1. rade ide o sumu 185,16 eur (z 925,79 eur) a u žalobkyni v 2. rade o sumu 138,10 eur
(z 690,52 eur). Celkove sa kráti náhrada odmeny pre žalovaného zo strany žalobkyne v 1. rade o sumu
1.110,95 eur a u žalobkyni v 2. rade o sumu 828,62 eur.

Po spočítaní krátenia náhrad odmeny pre JUDr. Župíka a JUDr. Kočku možno konštatovať, že náhrada
trov právneho zastúpenia, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa v 1. rade, sa znižuje o sumu 2.150,81
eur na sumu 11.984,51 eur. U žalobkyni v 2. rade sa jedná o zníženie o sumu 1.616,26 eur na celkovú
výšku 8.992,69 eur.

Odvolací súd považuje za opodstatnené odvolanie žalobkýň týkajúce sa náhrady trov žalovaného
pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku. Uznesením zo dňa 19.9.2012 prvostupňový súd
zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 4.076,50 eur, ktoré aj
žalovaný zaplatil dňa 2.10.2012. Súdny poplatok bol vyrubený nielen za odvolanie proti výroku, ktorým
bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyniam konkrétne čiastky, ale aj za odvolanie proti výroku o

zamietnutí vzájomnej žaloby. Za túto vzájomnú žalobu bol vyrubený súdny poplatok ako za neoceniteľný
predmet sporu (položka 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriacich prílohu zákona číslo
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Táto vzájomná žaloba však
bola rozsudkom prvostupňového súdu zo dňa 28.5.2012 zamietnutá, pričom Krajský súd v Prešove
rozsudkom zo dňa 16.12.2013 č. k. 1Cob/89/2012-339 v tejto časti rozsudok potvrdil. Možno teda

konštatovať, že v konaní o vzájomnej žalobe boli úspešné žalobkyne, ktorým vzniklo právo na náhradu
trov v tejto časti konania. Naopak, neúspešnému žalovanému nevzniklo právo na náhradu trov konania
týkajúceho sa podania vzájomnej žaloby. Preto nemá právo na náhradu súdneho poplatku, ktorý zaplatil
za odvolanie proti rozhodnutiu o vzájomnej žalobe.

V dôsledku toho odvolací súd v súlade s § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa aj v časti
týkajúcejsanáhradyzasúdnypoplatok,keďzaviazalcelkovéneúspešnéžalobkynezaplatiťžalovanému
aj náhradu trov vzniklých mu zaplatením súdneho poplatku len vo výške 3.977,- eur, t. j. vo výške
zodpovedajúcej súdnemu poplatku za konanie o žalobe podané žalobkyňami. Vychádzajúc z podielu
ustáleného prvostupňovým súdom, v akom sa žalobkyne podieľajú na tomto spore, potom pripadá na

povinnosť nahradiť žalovanému žalobkyni v 1. rade suma 2.678,50 eur a žalobkyni v 2. rade suma
1.298,50 eur.

Odvolací súd nepovažuje za opodstatnené odvolanie žalobkýň týkajúce sa aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p..
Zmena právneho posúdenia uplatneného nároku odvolacím súdom nemôže byť dôvodom hodným

osobitného zreteľa. Po vyslovení stanoviska v obdobnej veci zo strany Najvyššieho súdu SR sa dôvody
uplatňované žalobkyňami v podanej žalobe ukázali neopodstatnené. Žalobkyniam vznikli tieto súdne
trovy tým, že si podali nedôvodnú žalobu, že podali odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu,
ktorým bola ich žaloba zamietnutá a že po zverejnení právneho názoru Najvyššieho súdu SR na podanej
žalobe zotrvali.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a to tak v časti týkajúcej sa náhrady za
zaplatený súdny poplatok, ako aj v časti náhrady trov právneho zastúpenia (§ 220 O.s.p.).

Vzhľadom k čiastočnému úspechu oboch sporných strán bolo v súlade s § 142 ods. 2 a § 224 ods. 1
O.s.p. rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.