Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/76/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714214926
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714214926.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci navrhovateľky: T. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, právne zast. JUDr. Miriam Podhradská, advokátka so sídlom
Martin, ul. Ambra Pietra 10645/17 proti odporcovi: L. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., H.. N. R. U. XX,
v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky zvýšené výživné vo výške 100,- € mesačne,
počnúc dňom 10.11.2014, vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky s tým,
že na zameškanom výživnom za obdobie od 10.11.2014 do rozhodnutia súdu vo výške 230,33 € súd
povoľuje odporcovi mesačné splátky vo výške 20,-€, splatné spolu vždy s bežným výživným.

Nezaplatením čo i len jednej splátky zameškaného výživného, stráca odporca výhodu splátok a zročným
sa stáva celý dlh na výživnom.

II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

III. Súd konanie o zvýšenie výživného za obdobie od 01.11.2014 do 10.11.2014 vo výške 200,- € z a
s t a v u j e .

IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 10C/224/1997 zo dňa 24.11.1997 vo výroku
o výživnom na navrhovateľku Gabrielu Škereňovú.

V. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.11.2014 sa navrhovateľka prostredníctvom právnej
zástupkyne domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného a to na sumu 200 € mesačne počnúc od
01.11.2014 vždy do každého 15 teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Svoj návrh odôvodnila
tým, že od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k dieťaťu t.j. k navrhovateľke rozsudkom
Okresného súdu Martin sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.1997 uplynulo
17 rokov. Za celé obdobie od posledného určenia výživného na navrhovateľku v roku 1997 nedošlo k
zvýšeniu výživného a ani odporca neprispieval na výživu navrhovateľky vyššou sumou. Za obdobie 17
rokov došlo k výraznej zmene odôvodnených potrieb navrhovateľky, aj vzhľadom k jej veku a k zvýšeniu
nákladov. V čase, keď sa určovalo výživné, navrhovateľka mala 2 roky a matka s ňou bola na rodičovskej
dovolenke. V súčasnosti má navrhovateľka 19 rokov a je študentkou 1. ročníka denného štúdia na
vysokej škole - Prešovská univerzita v Prešove, fakulta manažmentu, štúdijný odbor manažment.
Súčasne podaným návrhom navrhovateľka vyčíslila náklady, ktoré má v súvislosti so štúdiom ako aj s
odstupom času od poslednej úpravy výživného pred 17 rokmi. Zastávala názor, že štúdium na vysokej

škole je pre jej realizáciu potrebné a teda obaja rodičia sú povinní zabezpečovať jej potreby tak, aby
sa mohla ďalej vzdelávať a získavať dostatočné vzdelávanie, teoretické a praktické skúsenosti. Spolu s
písomne podaným návrhom doručila navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne listinné dôkazy,
na ktoré poukazovala vo svojom písomnom návrhu.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 29.01.2015 a dňa 12.02.2015, kedy sa dostavili účastníci
konania, ktorých vypočul, oboznámil sa s potvrdeniami o výške príjmu účastníkov, s potvrdeniami o
výške nákladov na zabezpečenie potrieb navrhovateľky, potrieb odporcu, s pracovným hodnotením,
potvrdením o štúdiu vydaným Prešovskou univerzitou v Prešove, zmluvou o ubytovaní č. XXX uzavretú
dňa 16.09.2014, lekárskym potvrdením z imuno-alergologickej ambulancie, sobášnym listom, rodným
listom, potvrdením o výške príjmu matky navrhovateľky, daňovým priznaním za rok 2013, čestným
prehlásením matky navrhovateľky, predpisom preddavkových platieb za byt, spisom Okresného súdu
Martin sp. zn. XXC/XXX/XXXX a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 24.11.1997 bolo manželstvo matky
navrhovateľky a odporcu rozvedené, pričom v tom čase maloletá navrhovateľka bola zverená do výchovy
a opatery matke. Odporca ako otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne výživné 500,-- Sk
(16,59 €) a to vždy do každého 20 teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou
rozsudku o rozvode. V čase rozhodovania o výživnom bol odporca nezamestnaný, poberal sociálnu
výpomoc vo výške 2.036,-- Sk, z čoho okrem výživného platil pôžičku vo výške 1.500,-- Sk. S výškou
výživného 500,-- Sk súhlasil. Matka navrhovateľky v tom čase bola na materskej dovolenke a poberala
materský príspevok vo výške 2.470,-- Sk. Odporca v tom čase nemal ďalšie vyživovacie povinnosti.
V súčasnej dobe je odporca zamestnaný v ŽOS Vrútky od 02.12.2013, pričom v období od mesiaca
december 2013 do mesiaca október 2014 mal priemerný mesačný zárobok vo výške 410 €. Zo mzdy sú
odporcovi vykonávané zrážky na základe exekučných príkazov Č.. W. XXX/XXXX v prospech zdravotnej
poisťovne Union a.s., Č.. W. XXXX/XX v prospech zdravotnej poisťovne Dôvera a.s., Č.. W. XXXX/XX v
prospech O2 Slovakia s.r.o., č. W. XXXX/XXXX v prospech zdravotnej poisťovne Union a.s. Okrem toho
v období od 20.08.2014 do 28.08.2014 bol práceneschopný. Pokiaľ ide o osobný stav odporcu, tento
je ženatý, avšak nežije so svojou manželkou, ale žije 5 rokov u priateľky. Z manželstva pochádza 10
ročná dcéra, na ktorú mesačne prispieva 50 € a to dobrovoľne. S priateľkou žije 5 rokov v byte, ktorý
vlastnícky patrí jej dcére, ktorá je v súčasnej dobe v Anglicku. Jedná sa o 3 izbový byt, pričom celá jeho
mzda je pripisovaná na účet jeho priateľky, z ktorého sa hradí elektrika, byt, smeti a všetky poplatky
súvisiace s bytom s tým, že nákupy robia spoločne. Pokiaľ ide o platenie výživného na navrhovateľku a
10 ročnú dcéru z ďalšieho manželstva, priateľka mu vyberie peniaze z účtu na výživné a tieto nechá u
jeho rodičov, pretože s manželkou sa nestretávajú. Výživné platí zatiaľ pravidelne. Celý byt, ktorý mali
spoločný, zostal manželke. Nie je vlastníkom bytu, pretože zmluva je len na jej meno. Následne odporca
vysvetlil, že sa jednalo o nájomný byt a stále je to nájomný byt, ktorý nikdy nebol v ich vlastníctve ako
manželov. Z vyjadrenia odporcu ďalej súd zistil, že nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok,
nevlastní ani vodičský preukaz, nie je vlastníkom ani motorového vozidla. Pokiaľ ide o exekúcie, ktoré sa
mu vykonávajú zrážkami zo mzdy, je to z dôvodu, že neplatí pôžičky, ktoré boli poskytnuté počas trvania
manželstva. Ďalej sú tam exekúcie týkajúce sa zdravotnej poisťovne, ktoré si neplatil v čase, keď bol
samostatne zárobkovo činný. V súčasnej dobe pracuje v ŽOS Vrútky ako pomocný režijný pracovník.
Odporca ďalej uviedol, že s priateľkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti si zobral pôžičku z Poštovej
banky na radiátory a to vo výške 2.000 € pričom mesačné splátky sú 60 €. Jeho priateľka je zhodne
zamestnaná v ŽOS Vrútky s príjmom 398 €. Deti sú dospelé, nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Taktiež
predtým mala pôžičku, ktorú si hradí z vlastnej mzdy. Na otázku súdu odporca uviedol, že pokiaľ súd
určí výživné a súčasne určí zameškané výživné, s týmto mu bude pomáhať jeho otec.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na písomne podanom návrhu a poukázala na náklady, ktoré jej
vznikli nástupom do 1. ročníka vysokej školy. Ide predovšetkým o platenie internátu 40 €, ktorý platí
štvrťročne, ďalej si musí zaplatiť dopravu, ktorá predstavuje 10 € na mesiac, mestskú hromadnú dopravu.
V súčasnosti v rámci zimného semestra sa platili aj vlaky a to 5 € za jednu cestu, v súčasnej dobe sú
zdarma. Taktiež k dispozícii má obedy a večere, kde platí 1,50 €. K tomu však treba pripočítať stravu,
keď zostane cez víkendy na internáte, kedy si musí zabezpečovať všetkú stravu, aj raňajky. Okrem toho
poukázala na skutočnosť, že je alergička, kde ju mesačne stoja lieky 15 €, poprípade nejaké sezónne
lieky a injekcie. Navrhovateľka uviedla, že peniaze ktoré dostáva od svojej matky sú nepostačujúce a z

toho dôvodu sa snaží privyrábať si aj brigádnicky, ak sa vyskytne taká možnosť a zavolajú ju, je možné že
si maximálne zarobí 40 € mesačne. V súčasnosti je skúškové obdobie, takže 2 mesiace nebrigádovala.
Od matky dostáva vreckové 50 €, keď potrebuje naviac peniaze, vtedy jej matka poskytne. Matka jej
okrem toho platí všetky náklady spojené s internátom, stravou mimo 50 €. Navrhovateľka ďalej uviedla,
že sa snaží každý víkend chodievať domov, na internáte ostáva len v čase skúškového obdobia. Ďalej
tiež uviedla, že v čase keď príde domov, býva s matkou v Martine, na ul. Jilemnického spolu s 5 ročným
bratom, manželom matky a starkou, keďže byt je vo vlastníctve starkej a nepatrí ani matke ani jej
manželovi. V závere svojej výpovede navrhovateľka uviedla, že kontakt so svojím otcom, nemá žiadny,
len ak sa niekedy stretli na ulici. Väčšinou to bolo tak, keď potrebovala niečo, alebo si chcela niečo kúpiť,
tak vtedy jej otec nepracoval a nepomohol jej finančne. Nepamätá si, že by niekedy od neho nejaké
darčeky dostala. Keď manželstvo jej rodičov bolo rozvedené mala 2 roky, ak chodievala k starkej, tam
sa so svojím otcom stretla.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 12.02.2015 zotrvala na podanom
návrhu, žiadala, aby súd v celom rozsahu vyhovel, nakoľko je toho názoru, že nárok navrhovateľky je
oprávnený čo bolo preukázané listinnými dôkazmi, ktoré navrhovateľka súdu predložila a poukázala aj
na skutočnosť, že odporca s takouto možnosťou mal počítať, keďže 17 rokov nebolo zvyšované výživné
na navrhovateľku. Poukázala tiež na to, že mali záujem s odporcom uzavrieť dohodu, pričom odporca
predložil svoju výplatnú pásku, z ktorej právna zástupkyňa skonštatovala, že príjem odporcu brutto je
550 €. Všetky ostatné sú zrážky exekúcie. To znamená, že ako odporca tvrdil, že má v čistom 260 €
a nemôže platiť navrhovateľkou požadované výživné, právna zástupkyňa túto skutočnosť vyhodnotila
tak, že to nie je dôvod na to, aby nejakým spôsobom ustúpili v rámci dohody. Pokúsili sa navrhnúť
odporcovi namiesto požadovaných 200 €, že by sa navrhovateľka uspokojila aj so sumou 100 €, ani na
takúto sumu odporca nepristúpil, tvrdil, že je to veľa, že je ochotný prispievať maximálne sumou 50 €.
Ďalej poukázala právna zástupkyňa navrhovateľky na jednotlivé položky, ktoré boli predložené a na to,
že navrhovateľka je študentkou 1. ročníka vysokej školy a adaptácia na školský proces je náročnejšia
a preto dá sa aj pochopiť, že v posledných dvoch mesiacoch nebolo možné brigádovať v Tescu. V
podstate zo strany navrhovateľky sa jedná len o nevyhnutné výdavky, ktoré si hradí a ktoré sú spojené
s vysokou školou. Poukázala ďalej na to, že žiadny z výdavkov, ktoré odporca okrem výživného na
maloleté dieťa platí v sume 50 € nemá prednosť pred výživným na plnoleté dieťa. Mala za to, že k
výdavkom, ktoré prezentoval a exekúcie, ktorými je postihnutá jeho mzda, prispel odporca sám svojím
prístupom. Nepreukázal, že by to bol nevyhnutný výdavok, ktorý by bolo nutné znášať, ktorý by sa pri
normálnom hospodárení s finančnými prostriedkami nedal eleminovať. Mala za to, že odporca celú dobu,
čo platil výživné v sume 500,-- Sk mohol si vytvoriť dostatočnú rezervu na to, aby sa nejakým spôsobom
pripravil na zvýšenie výživného, pričom musel predpokladať, že takýto návrh bude podaný. Zároveň
poukázala na jeho absolútne pasívny prístup k dcére, kedy nijakým iným spôsobom nekompenzoval
takto nízke výživné. Prihliadajúc na to, podľa názoru právnej zástupkyne navrhovateľky, nemôže na jeho
obhajobu slúžiť to, že momentálne je jeho príjem zaťažený niekoľkými exekúciami, nakoľko odporca
konal nezodpovedne a ľahkovážne a teda z toho dôvodu mala za to, že jeho plnoletá dcéra nemôže týmto
trpieť. Zotrvala na požadovanej výške 200 € mesačne s tým, že berú do úvahy, že súd bude vychádzať
z aktuálnych výdavkov, prípadne aj po vykonaní dokazovania, nejakým spôsobom požadované výživné
zníži. Ako dostatočne ústretový krok ale považovala skutočnosť, že boli ochotný sa dohodnúť na sumu
100 €, čo osvedčuje snahu navrhovateľky dohodnúť s odporcom. Ďalej v závere právna zástupkyňa
navrhovateľky uviedla, že zvýšené výživné si uplatňujú od podania návrhu, teda od 10.11.2014 a zároveň
si uplatnila náhradu trov konania, ktoré vyčíslia.

Odporca k vyjadreniu navrhovateľky a právnej zástupkyne uviedol, že nemá čo by k tomu dodal.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na pojednávaní dňa 12.02.2015, kedy súd vykonal pojednávanie, účastníci zotrvali na svojich
vyjadreniach, navrhovateľka sa pridržiavala nákladov uvedených v návrhu a prezentovala svoje
mesačné náklady, odporca sa pridržiaval svojich nákladov a svojho ústneho vyjadrenia do zápisnice.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej
povinnosti je opodstatnený, avšak súd skúmal, či je opodstatnený vo výške 200 €, tak ako to
navrhovateľka požadovala aj vzhľadom na finančnú situáciu odporcu. Súčasne súd zisťoval, či u
navrhovateľky došlo k takej výraznej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali rozhodnúť o zmene
právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Martin sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 24.11.1997, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.1997 a práve táto okolnosť pre súd bola veľmi dôležitá, keď súd
mal jednoznačne preukázané, že po dobu takmer 17 rokov nebolo zvyšované výživné, hoci vzhľadom
na vek a dospievanie navrhovateľky dochádzalo k výraznej zmene u navrhovateľky, čo sa týka aj pokiaľ
ide o finančnú nákladovosť jej života. Súd primárne vychádzal z nákladov, ktoré odporcovi vznikajú
na zabezpečenie jeho potrieb súvisiacich so základnými životnými potrebami, ale súčasne zisťoval aj
náklady, ktoré má navrhovateľky a ktoré jej vznikli s prijatím na vysokú školu. Ako súd zistil štruktúra
a výška nákladov, ktoré si navrhovateľka uplatnila zodpovedá jej veku, skutočnosti že študuje na
vysokej škole a primerane tomu musí uhrádzať záväzky súvisiace so štúdiom. Je zjavné, že náklady
v súvislosti so školou a štúdiom, ktoré navrhovateľka mesačná má sa pohybujú v sume okolo 250 -
300 €. Na tejto sume sa podieľa aj matka navrhovateľky, ktorá zabezpečuje stravovanie v čase, keď
navrhovateľka pricestuje z internátu. Zabezpečuje oblečenie, drogistický tovar a všetko čo s tým súvisí.
Celkove náklady, ktoré tak navrhovateľka má, ktoré sú spojené nielen so školou a štúdiom, ale aj
so zabezpečovaním stravovania, oblečenia, drogistického tovaru prevyšujú sumu, ktorú požadovala
výživným od odporcu. Na druhej strane treba poukázať na to, že rovnakou sumou sa musia podieľať
na zabezpečenie potrieb svojich detí obaja rodičia, tak matka navrhovateľky ako aj odporca.

Okrem toho mal súd preukázané, že aj štát sa podieľa na zabezpečení výživy navrhovateľky a to
prídavkami. Pokiaľ doposiaľ otec navrhovateľky mal určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 500,-- Sk
(16,59 €) nie je to ani minimálne časť oprávnených nákladov, ktoré navrhovateľka potrebuje. Súd si je
vedomý skutočnosti, že odporca ako otec navrhovateľky má nízky zárobok a musí zabezpečiť nielen
výživné navrhovateľky, ale aj 10 ročnej dcéry, na ktorú prispieva výživným 50 € z manželstva. Na druhej
strane treba poukázať na to, že navrhovateľka je v 1. ročníku vysokej školy a teda jej náklady sú omnoho
vyššie ako náklady na 10 ročnú dcéru a teda bude efektívne, aby vysokú školu dokončila a teda primárne
sa sústredila na štúdium.

Výška výživného, ktorá bola pôvodne určená navrhovateľke, je výška, ktorá nepokrýva ani minimum
odôvodnených nákladov na zabezpečenie potrieb navrhovateľky a preto podľa názoru súdu je tu priestor
na to, aby bola táto suma zvýšená už aj vzhľadom na odstup 17 rokov, kedy bolo naposledy výživné
určené.

Súd musel následne vyhodnotiť, či je v majetkových možnostiach odporcu prispievať vo zvýšenej výške
výživným na navrhovateľku. V tejto súvislosti prihliadol na skutočnosť, že odporca je riadne zamestnaný
v ŽOS Vrútky, pričom jeho priemerný netto zárobok za posledných 12 mesiacov bol vo výške 410 €.
Ak odporca na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že priemerne mesačne mu príde suma 242 - 252
€, zvyšok tvoria exekúcie, ktoré spôsobili, že nepoberá takú mzdu vo výške, akú by mal. Stotožnil sa
súd s vyjadrením právnej zástupkyne navrhovateľky, že odporca nepreukázal a neprezentoval jednotlivé
exekúcie a nepreukázal, že by to bol nevyhnutný výdavok, ktorý by musel znášať, ktorý by pri normálnom
hospodárení s finančnými prostriedkami sa nedal eleminovať. Ďalej sa súd stotožňuje aj s vyjadrením
právnej zástupkyne, že žiadny z výdavkov, okrem výživného na maloletú dcéru v sume 50 € nemá
prednosť pred výživným pre dospelé dieťa. Odporca si mal byť vedomý skutočnosti, kedy bolo naposledy
určené výživné a že je možné, že v budúcnosti dôjde k návrhu na zvýšenie výživného. Navrhovateľka
ako jeho dcéra nastúpila do 1. ročníka základnej školy a nemenila sa výška výživného. Následne
nastúpila do 1. ročníka na strednej škole a zhodne nebol podaný návrh na zvýšenie výživného. Z toho
dôvodu naozaj bolo povinnosťou odporcu nezachovať sa pasívne, ale určitým spôsobom si pripraviť
finančnú rezervu na to, aby v prípade, že bude podaný návrh na zvýšenie výživného, mohol si svoje
povinnosti plniť. Okrem toho, ako súd na pojednávaní zistil, odporca žiadnou sumou neprispieval na
navrhovateľku, nekupoval jej darčeky mimo výživného, ktoré platil v uvedenej výške. Súd je tiež toho
názoru, že odporca koná nezodpovedne a ľahkovážne, keď je zaťažený toľkými exekúciami a teda keď
žiada o pôžičky, ktoré už v tom čase vie, že nie je schopný splácať a väčšina jeho mzdy potom ide na
splácanie vzniknutých dlhov. Toto nie sú dôvody, pre ktoré by súd nemal zvýšiť výživné na plnoleté dieťa.
Výživné, ktoré nie je schopný otec platiť, nemôže zabezpečovať si navrhovateľka sama brigádami, hoci
ako sama uviedla, snaží sa aspoň minimálnu sumu v čase keď je to možné si zarobiť a tak si nahradiť
niektoré náklady, ktoré má so štúdiom, alebo aj so svojimi zdravotnými problémami. Treba tiež uviesť,
že v čase, ako uviedol odporca, že sa mu predlžuje pracovná zmluva, ktorú nemá istú a uzatvára ju
zamestnávateľ len na dobu určitú, na seba prebral vysoké finančné záväzky v podobe úverov, hoci
naďalej si bol vedomý vyživovacej povinnosti či už voči navrhovateľke, alebo ďalšej dcére. Preto je súd
toho názoru, že si mal finančné toky nastaviť tak, aby bol schopný okrem úverov splácať aj výživné.
Z toho dôvodu nemôže súd akceptovať námietku odporcu, že nemá dostatok finančných prostriedkov
na to, aby prispieval navrhovateľke vyšším výživným, nakoľko vyživovacia povinnosť voči dieťaťu má
prednosť pred podobnými finančnými záväzkami a preto ani nemožno rozhodnúť, že bude určená na
spodnej hranici potrieb navrhovateľky.

Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného v tomto konkrétnom prípade došlo k výraznej zmene
na strane navrhovateľky, ktorá dovŕšila vek dospelosti a pokračuje v štúdiu na vysokej škole, čím
nepochybne výrazne vzrástli náklady na zabezpečenie jej základných životných potrieb.

V situácii, kedy zákonná úprava v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá každému z rodičov bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery (t.j. i rodičovi, ktorý je objektívne bez akéhokoľvek
príjmu) platiť výživné minimálne v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa (t.j. i
na dieťa bezprostredne po narodení, resp. v nízkom fyzickom veku, kedy sú náklady nepomerne nižšie),
je výživné na dospelé dieťa zo strany rodiča v sume 200 € minimálne a postačuje sotva na pokrytie
potrieb dieťaťa súvisiacich so štúdiom na vysokej škole.

Súd zároveň pripomína, že schopnosť prispievať výživným dieťaťu sa hodnotí nielen podľa opakujúceho
sa mesačného príjmu rodiča, ale vzhľadom na jeho celkove majetkové pomery.

Z uvedených dôvodov má súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu ako otca prispievať
výživným na navrhovateľku, nie však sumou ňou požadovanou 200 €, ale sumou vo výške 100 € a to od
10.11.2014 vždy do každého 15 teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s tým, že vo zvyšku
súd návrh navrhovateľky zamietol. Súčasne vzhľadom na výšku výživného, povolil odporcovi mesačné
splátky vo výške 20 € splatné spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky
zročným sa stane celý dlh na výživnom.
Navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne podala návrh o zvýšenie výživného dňa 10.11.2014,
avšak v pôvodne podanom návrhu žiadala určiť výživné od 01.11.2014. Na pojednávaní právna
zástupkyňa navrhovateľky v časti priznania výživného od 01.11.2014 do 10.11.2014 zobrala návrh späť
a v tejto časti súd konanie zastavil.
Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 24.11.1997 vo
výroku o výživnom navrhovateľku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a to tak, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie
exekúcie.