Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. október 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 6P/143/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715204591
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Šimek
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2715204591.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. Z. XX, XXX
XX L. a otec N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, L. o zvýšenie výživného na maloleté dieťa a úpravu
styku, takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e výživné otca na mal. N. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 90,- eur mesačne s
účinnosťou od 2.9.2015, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky.

Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 6P/102/2014-42 zo dňa 8.10.2014 v časti
výšky výživného otca na mal. N..

Nedoplatok na výživnom na mal. N. za čas od 2.9.2015 do 30.9.2015 v sume 9,67 eur je otec p o v i
n n ý zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave styku takto:

Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. N. každý nepárny týždeň v roku od piatku od 17.00 hod. do
nedele do 17.00 hod., s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom
čase otcovi odovzdať v mieste jej bydliska a otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom čase na
rovnakom mieste vrátiť.

Súd konanie o zverenie mal. N. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka podala dňa 26.06.2015 na Okresný súd Skalica návrh na zvýšenie výživného otca na mal. N. zo
sumy 80,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2015 a návrh na úpravu
styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. N.I. posledný víkend v mesiaci v čase
od soboty od 10:00 hod. do nedele do 16:00 hod. Svoj návrh matka odôvodila tým, že mal. N. nastupuje
od 02.09.2015 do materskej školy, pričom sa zvýšia náklady na maloletého. Matka je na predĺženej
rodičovskej dovolene, nakoľko čaká druhé dieťa s novým partnerom. Otec nedodržiava dohodu o styku
s maloletým, chodí neohlásene, vozí ho domov v neskorých hodinách.

Otec sa k návrhu písomne vyjadril s tým, že navrhol zveriť mal. N. do striedavej osobnej starostlivosti
alebo znížiť výživné na maloletého zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne a upraviť styk
otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. N. každý druhý víkend od piatka 17:00
hod. do nedele 17:00 hod. Otec uviedol, že matka mu bráni v styku s maloletým, matka mu odmietala
uviesť adresu jej pobytu s maloletým. Otec má problém so zrakom, čo mu bráni nájsť si inú prácu.

Obaja rodičia zhodne navrhli súdu schváliť rodičovskú dohodu o úprave styku otca s mal. N. tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Naďalej však mali spor ohľadom výšky výživného.

Otec svoj návrh na zverenie mal. N. do striedavej osobnej starostlivosti vzhľadom na dohodu o úprave
styku zobral späť.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, zástupcu kolízneho opatrovníka, obsahom
spisu sp. zn. 6P/102/2014, správami Sociálnej poisťovne, správami ÚPSVaR, potvrdeniami o príjmoch
a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/102/2014-42 zo dňa 08.10.2014 v spojení uznesením
Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/100/2014-58 zo dňa 30.01.2015 súd zveril mal. N. do osobnej
starostlivosti matky a otcovi určil povinnosť platiť výživné na mal. N. sumou 80,- eur mesačne. V
čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných
skutočností: Matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20
eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 23,52 eur mesačne. Matka žila s maloletým v spoločnej
domácnosti aj s jej priateľom, ktorý bol riadne zamestnaný a jeho priemerný mesačný príjem bol vo
výške 700,- eur netto. Otec bol zamestnaný v spoločnosti T. L..C..I.., kde dosahoval priemerný čistý
mesačný príjem vo výške 305,38 eur. Otec býval v podnájme v rodinnom dome. Mal. N. bol v celodennej
starostlivosti matky, bol sledovaný na odbornej alergologickej a kardiologickej ambulancii.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že býva u priateľa v jeho 3 izbovom byte. V spoločnej
domácnosti býva s priateľom, mal. N. a mal. L.. Priateľ je zamestnaný v H. L., kde dosahuje príjem
750,- eur. Z ich vzťahu sa narodil mal. L., nar. XX.X.XXXX. Matka je momentálne so L. na rodičovskej
dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti.
Mal. N. nastúpil od 2.9.2015 do materskej školy v L.. Za škôlku platí školné a stravné 50,- eur mesačne.
Mal. N. naďalej navštevuje alergológiu raz za tri mesiace a kardiológiu 1 krát ročne. Ostatné výdaje
na mal. sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena. Pokiaľ ide o platenie výživného zo strany otca,
tento dlží ešte výživné za mesiac júl a august 2015. V týchto mesiacoch výživné nezaplatil. Za mesiac
september 2015 otec 80,- eur zaplatil. O stretávaní uzavreli dohodu. Doposiaľ nemali upravený styk
súdnym rozhodnutím. Od mája stretávanie neprebiehalo. Do mája stretávanie prebiehalo bez problémov.
Mal. sa na otca tešil. Majú medzi sebou vybudovaný dobrý vzťah. Nikdy sa nestalo, že by mal. k otcovi
nechcel ísť. Vždy sa na otca tešil. Nebol problém ani s prespávaním mal. u otca.

Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že býva v 3 izbovom byte v L. na V. XXX, nájom platí 150,- eur
mesačne, pričom byt mu prenajíma jeho známy. Tento rok mu pribudla jedna pôžička, ktorú si zobral v
3/2015. Pôžičku si zobral vo výške 6.000,- eur. Mesačne spláca 102,- eur. Z tejto pôžičky použil peniaze
nasledovne: 3.000,- eur na vyplatenie pôžičky, ktorú mal u zamestnávateľa, 650,- eur platil za operáciu
oka a za sumu 2.000,- eur si kúpil automobil Audi A3, rok výroby 1998. Iný osobný automobil nevlastní,
nevlastní ani žiadne nehnuteľnosti. Otec je zamestnaný v spoločnosti T.Á. L..C..I.. Zamestnávateľ mu
zvýšil príjem. Priemerne zarába 360,80 eur mesačne. Pracuje tu ako montér. Pokiaľ ide o jeho zdravotný
stav má tupé videnie na pravé oko. Tento hendikep má od narodenia. Cez leto absolvoval operáciu a
trocha sa to zlepšilo, vidí priestorovo lepšie. Výživné na mal. N. za mesiac september zaplatil 80,- eur.
Zostáva mu ešte neuhradené júl a august. Otec má vzťah s mal. N. dobrý. Do mája než začali problémy
so stretávaním maloletý k otcovi chodil pravidelne. Cez víkendy u otca aj prespával. Tešil sa na otca,
nikdy u neho neplakal. Od mája začali vznikať problémy so stretávaním.

Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol schváliť dohodu rodičov o úprave styku, táto je v záujme mal.
dieťaťa. Výšku výživného navrhol ponechať v pôvodnej výške, popr. zvýšiť v nepatrnej sume vzhľadom
na pomery otca.

Z potvrdenia o výške príjmu otca súd zistil, že je zamestnaný v spoločnosti T. L..C..I.., kde dosahuje čistý
priemerný mesačný príjem vo výške 360,86 eur.

Zo správy ÚPSVaR súd zistil, že otec nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadne
štátne dávky. Matka nie je vedená ako uchádzač o zamestnanie, poberá rodičovský príspevok vo výške
203,20 eur a prídavok na dve deti vo výške 47,04 eur mesačne.

Zo správy Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že otec ani matka za obdobie posledných 12
mesiacov nepoberali žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o
rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa §
62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví. Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa
§ 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu
skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva
alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal,
či oproti predchádzajúcej úprave výživného (poslednej úprave výživného rozhodnutím súdu) došlo k
takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho
rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje
porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti,
možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať
a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu,
v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená
jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných
detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej
schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom
prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú
závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania
dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou
mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými
pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada.
Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky
svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich
detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na
svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na
zvýšenie výživného bol dôvodný v časti, ktorej súd vyhovel, a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je
podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že u maloletého dieťaťa
došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa.
V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného určovaná rozsudkom Okresného súdu
Skalica č.k. 6P/102/2014-42 zo dňa 08.10.2014 v spojení uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.
11CoP/100/2014-58 zo dňa 30.01.2015. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k
zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo na strane oprávneného.
Mal. N. pri poslednej úprave výživného bol v celodennej starostlivosti matky, v súčasnosti už navštevuje
materskú školu, za ktorú školné a stravné matka platí 50,- eur mesačne. Naďalej navštevuje alergológiu
raz za tri mesiace a kardiológiu 1 krát ročne. Ostatné výdaje na maloletého sú bežné ako oblečenie,
stravovanie, hygiena. Je potrebné uviesť, že nástup do škôlky je dôležitou súčasťou všestranného,
zdravého a priaznivého vývoja maloletého dieťaťa, ako aj dôležitou súčasťou predškolskej prípravy a
jeho príprava je v tomto smere nevyhnutná. Nástup do škôlky je považovaný za objektívnu skutočnosť,
na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona
o rodine.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na
strane povinného, teda otca maloletého nastala zmena pomerov v tom, že kým otec pri poslednej úprave

výživného dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 305,38 eur, jeho terajšia výška čistého
priemerného mesačného príjmu je vo výške 360,86 eur, teda na strane otca nastal nárast v jeho príjmoch
priemerne o 55,48 eur mesačne. Na strane matky nastala zmena pomerov v tom, že jej pribudla jedna
vyživovacia povinnosť k mal. L.. Pri poslednej úprave výživného bola na rodičovskej dovolenke, poberala
rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur, v súčasnosti je matka
taktiež na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavky na dve
deti vo výške 47,04 eur. Súd však zároveň prihliadol na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne
stará o mal. dieťa, čím sa tiež podieľa na jeho výžive. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, treba
poukázať na skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní
o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. N.
zo sumy 80,- eur na sumu 90,- eur mesačne s účinnosťou od 02.09.2015, teda od nástupu maloletého
do materskej školy. V danom konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie
je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou
konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné na mal. N.
je možné zvýšiť o sumu 10,- eur mesačne, nakoľko súd zohľadnil jednak aj krátkosť času od posledného
rozhodnutia o výživnom a taktiež príjem otca. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné má predstavovať
približne 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená
medzi osoby výživou oprávnené. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť k mal. N.. Súdom zvýšené
výživné na sumu 90,- eur mesačne tvorí približne 25 % z jeho čistého mesačného príjmu, pričom maloletý
v rámci etapy svojho vývoja je len na materskej škôlke a do budúcna tu bude ešte priestor na prípadné
zvyšovanie výživného, či už nástupom na základnú školu, strednú školu atď. Súd má za to, že otec
je s ohľadom na jeho súčasný príjem a pri zohľadnení, že otec má len jednu vyživovaciu povinnosť,
schopný platiť výživné na maloletého v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá
ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého. Takto určeným
výživným bude zároveň i realizované právo maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

Vzhľadom na zvýšenie výživného od podania návrhu, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie
od 02.09.2015 do 30.09.2015 v sume 9,67 eur, ktorý je otec povinný zaplatiť k rukám matky do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd pri určení nedoplatku vychádzal zo skutočností uvádzaných
rodičmi, keď otec mal výživné za mesiac september uhradené. Otcovi vznikol nedoplatok na výživnom
za 29 dni mesiaca 09/2015 v sume 9,60 eur (90-80/30x29).

Vzhľadom k tomu, že rodičia uzavreli rodičovskú dohodu o úprave styku otca s mal. dieťaťom, súd túto
preskúmal a má za to, že je v záujme dieťaťa a preto ju schválil a poňal do výroku súdneho rozhodnutia.

Keďže otec ako navrhovateľ využil svoje dispozičné právo a vzal svoj návrh na zverenie mal. N. do
striedavej osobnej starostlivosti v celom rozsahu späť, súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. l, 3
O.s.p. zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie matka a otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku
vzdal práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)