Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114010964
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114010964.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov
JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka, na verejnom zasadnutí konanom 22.12.2015 prejednal
odvolanie obžalovaného V.. Q. Y. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 02.10.2014, sp. zn.
1T/70/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného V.. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný V.. Q. Ostrolucký uznaný za vinného z prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedený v
skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Za to mu bol uložený peňažný trest vo výške 1.000,- € a pre prípad, že by výkon peňažného trestu

mohol byť úmyselne zmarený, bol mu ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 20 dní. Bol
mu uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu dvoch rokov,
pričom podľa § 61 ods. 8 Tr. zák. mu bola do tohto trestu započítaná doba od 19.02.2014.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti
TRADE CORP s.r.o., Kapitulská 1, Banská Bystrica škodu vo výške 371,- €.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal obžalovaný odvolanie do výroku o
vine a treste, pričom toto následne odôvodnil prostredníctvom svojich obhajcov.

Obhajca Q.. W. W. v písomných dôvodoch v podstate poukázal na rozporné výpovede policajtov X. a
B., ktorí spočiatku dokazovali, že pred nehodou, ale aj priamo pri náraze do betónového múrika mali s

vozidlomobžalovanéhoočnýkontakt.Potomvšakpozadováženízáznamurádiovejkomunikáciezmenili
svoje tvrdenie v tom zmysle, že na niekoľko sekúnd sa im motorové vozidlo malo stratiť z dohľadu
a nevideli náraz vozidla do múrika. Policajti si vôbec nevedeli spomenúť, z ktorého smeru vlastne na
Námestie Ľ. Štúra prišli a ich verzia spočívajúca v tom, že vozidlo stratili z dohľadu na niekoľko pár
sekúnd bola nepravdivá, pretože sa to potvrdilo priamo jazdou po predpokladaných trasách.

Aj keď obžalovaný tesne po zadržaní pôsobil dosť zmätene, od samého počiatku jednoznačne
nepripustil, že vozidlo šoféroval sám. Nie je preto pravdou, že k zmene jeho výpovede došlo až po
komunikácii s právnym zástupcom, o čom svedčia záznamy a zápisy vyhotovené príslušníkmi polície.
Na základe uvedeného žiadal krajský súd, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že jeho spod obžaloby
oslobodí.

V písomných dôvodoch obhajcu Q.. W. W. obžalovaný v podstate poukázal na výpovede svedkov V..
T. A., D. Y., ktoré nie sú rozporné a vôbec nebolo inými dôkazmi potvrdené ich tvrdenie, že obaja ponehode pokračovali ponad staré Tesco na ul. Poľnú. Výpovede svedkov X. a B. sú na druhej strane plné
rozporov a sú jednoznačne nepravdivé a účelové, keď všetky ich výpovede neguje zvukový záznam s
dispečingom PZ, pretože tento dáva odpoveď, akou trasou sa pohybovala hliadka PZ a či mohli vidieť

priebeh dopravnej nehody, ako aj okolnosti, ktoré nasledovali bezprostredne po dopravnej nehode. Je
preto nepravdepodobné, že policajti vypovedali pravdivo o vzniku dopravnej nehody.

Verziu obžalovaného, že vozidlo šoférovala iná osoba nebola teda jednoznačne vyvrátená a keďže
neboli spochybnené ani výpovede svedkov Y., V.. A. a obžalovaného, navrhol, aby bola vec zrušená a

vrátená okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. v zmysle zásady „v pochybnostiach
v prospech obvineného“, tohto spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd na podklade odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal všetky výroky prvostupňového
rozsudku, ako i konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodné.

Okresný súd totiž zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por.
vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného podaná, vrátane preverenia jeho
obhajobných tvrdení. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných
súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným

spôsobom, ktoré mu z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v
ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., skutočne nemožno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový
súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto rozpory preklenul
úvahami, s ktorými sa krajský súd stotožnil. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov
o podstate súdeného činu skutkové zistenia, ktoré sú správne.

Prvostupňový súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné
tvrdenia obžalovaného, tieto preveril vykonaným dokazovaním a následne sa so všetkými dôkazmi
vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia odvolacieho súdu žiadne pochybnosti
o správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli nevyhnutné pre záver o existencii zavinenia

obžalovaného na spáchaní žalovaného trestného činu. Ani krajský súd nezistil žiadne dôvody, pre
ktoré by mal výpovediam policajtov - svedkov V. B. a V. X. neveriť a na druhej strane uveriť obhajobe
obžalovaného a výpovediam svedkov D. Y. a V.. T. A..
V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr. por. podrobne, zrozumiteľne
a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými

právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval zistené skutočnosti podľa príslušného ustanovenia
zákona v otázke viny obžalovaného. Krajský súd si v celom rozsahu osvojuje odôvodnenie napadnutého
rozsudku v otázke zistenia skutkového stavu a právnej kvalifikácie.

Svedkovia V. B. a V. X. opakovane zhodne dokazovali, že to bol obžalovaný, ktorý po nehode vystúpil z

havarovaného vozidla, a to z miesta vodiča a dal sa na útek. Po zadržaní sa odmietol podrobiť dychovej
skúške s odôvodnením, že vozidlo neriadil, ale nevedel uviesť, kto ho riadil. Následne žiadal odber krvi,
ale v nemocnici už tento úkon odmietol, a to napriek údajnému šoku, ktorý mal utrpieť. Až následne
obžalovaný dokazoval, že vozidlo viedol jeho synovec D. Y., čo potvrdil aj jeho kolega V.. A..

Tejto obhajobnej verzii však logicky neuveril ani krajský súd, pretože vykonaným dokazovaním bolo
dostatočne preukázané jeho zavinenie. Vo všeobecnosti je potrebné zdôrazniť, že obvinený má
právo obhajovať sa spôsobom akým uzná za vhodný, ale aj jeho obhajoba musí byť podrobená
náležitému hodnoteniu jednotlivo a tiež v súhrne s ďalšími vykonanými dôkazmi. Celú obhajobu
obžalovaného aj krajský súd považoval ako účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Údajný

šok obžalovaného, ktorý mal utrpieť po nehode nebol totiž ničím objektívne preukázaný a išlo len o
subjektívne konštatovanie obžalovaného a práve jeho racionálne konanie a správanie sa po čine - útek,
odmietnutiedychovejskúšky,odberukrvi,nepožiadanieolekárskevyšetrenie,lententozáverumocňuje.
Pokiaľ svedkovia - policajti, pôvodne dokazovali, že videli aj dopravnú nehodu - náraz vozidla do múru a
neskôr toto nepotvrdili, len táto skutočnosť rozhodne nemôže byť spôsobilá, aby ich výpovede mohli byť

považované za nevieryhodné. Na hlavnom pojednávaní prijateľným spôsobom túto zmenu odôvodnili a
nepriamo bola potvrdená aj záznamom z komunikácie V. X. s operačným strediskom. Naviac policajti
obžalovanéhonepoznaliasvojukontrolnúčinnosťvykonávalivsúladespríslušnýmiprávnymipredpismi.Objektívne preukázané konanie obžalovaného okresný súd potom správne kvalifikoval ako prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., pretože preukázateľne kritického
dňa ako vodič motorového vozidla sa bezdôvodne odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej

látky dychovou skúškou a odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to
pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

V rámci prieskumnej povinnosti v súvislosti s výrokom o treste krajský súd zistil, že pri ukladaní
peňažného trestu v kombinácii s trestom zákazu činnosti na dobu 2 rokov prvostupňový súd správne

prihliadol na okolnosti prípadu, pomery a osobu obžalovaného. Tento bol doposiaľ raz súdne trestaný,
a to v roku 1994 za trestný čin výtržníctva a poškodzovania cudzej veci na podmienečný trest odňatia
slobody, pričom v skúšobnej dobe sa osvedčil a hľadí sa na neho, akoby odsúdený nebol. Z evidenčnej
karty vodiča však vyplynulo, že obžalovaný bol od roku 2006 do roku 2012 sedemkrát postihnutý za
rôzne priestupky spáchané v cestnej premávke, z toho dvakrát pre prekročenie povolenej rýchlosti, a to
pokutami od 500,- Sk, resp. 20,- Eur do 2.000,- Sk. Preto uvedený postih obžalovaného aj krajský súd

považoval za primeraný a zákonný.
Na základe uvedeného krajský súd potom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol, pretože všetky jeho námietky neboli
opodstatnené.

Keďže aj výrok o náhrade škody zodpovedá stavu veci a zákonu, krajský súd preto odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.