Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/481/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110210304
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110210304.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členiek
senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľky: P. Š., bytom
O., E. XX, zast. G & B LEGAL GROUP, s.r.o., Tomášikova 10/B, Bratislava, konateľ Viktor Brnoliak,
proti odporcovi: I. O.H. S. S., X..H..E.., S. XX, W., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Ladislavom Sirankom,
advokátomvBratislave,Vajnorská89,ozaplatenie629,79€sprísl.,naodvolanieodporcuprotirozsudku

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6. júla 2011, č.k. 11C 39/2010-72, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v sume 57,18 € k
rukám jej právneho zástupcu do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
629,79 € s 2% úrokom z omeškania ročne od 13.08.2009 až do zaplatenia, všetko do

3 dní a náhradu trov konania vo výške 132,03 € na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z ustanovení § 741 a § 40 a Obč. zák. a dospel k záveru,
že v danom prípade nebolo sporné, že navrhovateľka odstúpila od zmluvy o obstaraní zájazdu listom
zo dňa 11.08.2009, teda deň po jeho zakúpení a že tak urobila z dôvodu, že nemala záujem na inom
mieste odletu ako na odlete z O., čo sama považovala za podmienku pre kúpu predmetného
zájazdu, nakoľko je dôchodkyňa a pre ňu neprichádzalo do úvahy, aby cestovala do W. v noci sama,

pričom má aj zdravotné problémy. Z výpovede navrhovateľky, ako aj svedkyne T. Š., že
pre tento zájazd sa rozhodla práve preto, že bol odlet z O.. Z výpovede navrhovateľky a svedkyne T.
Š., pracovníčky odporcu, zistil, že aj pracovníčka odporcu, ktorá jej zájazd predávala, najprv volala do
W., či je odlet z O., a keď po skončení telefonátu jej povedala, že ešte jedna letenka je voľná na odlet
z O., až vtedy sa navrhovateľka rozhodla podpísať zmluvu o obstaraní zájazdu.
Pokiaľ svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla aj to, že každý klient je v zmluve upozornený, že prvý a
posledný deň je určený na prepravu z technických dôvodov, keďže ide o chartrové lety môže

byť zmenené miesto odletu, v predloženej zmluve takéto upozornenie nenašiel. Vyslovil, že zmluva o
obstaraní zájazdu je zmluvou spotrebiteľskou, keď v zmysle § 54 ods. 2 Obč. zák. v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Niektoré skutočnosti
uvedené svedkyňou považoval tiež za protichodné, keď napr. svedkyňa na jednej strane uviedla (a
hlavne si pamätala), že volala do W., kde jej bolo povedané, že je voľné miesto na odlet z O., avšak
následne si už nepamätala, či navrhovateľka trvala na odlete z O.. Nevidel preto dôvod, prečo

by inak svedkyňa volala do W. a zisťovala túto skutočnosť a prečo navrhovateľka podpísala zmluvu o
obstaraní zájazdu až potom, čo si pracovníčka odporcu overila, že je ešte voľná letenka na odlet
z O.. Napriek tomu mal za to, že výpoveďou svedkyne p. Q. sa potvrdilo, že navrhovateľke omieste odletu na predmetný zájazd uviedla to, čo bolo uvedené v zmluve o obstaraní zájazdu, t.j. že sa
odlieta z O. a touto výpoveďou nedošlo k vyvráteniu tvrdenia navrhovateľky o tom, že pri kúpe zájazdu
trvala na odlete z O., resp. že práve odlet z O. bol podmienkou, pre ktorú si predmetný zájazd zakúpila.

S poukazom na to vyslovil, že dohodnuté miesto odletu (odlet z O.) uvedené v samotnej zmluve
o obstaraní zájazdu, je potrebné považovať za podstatnú podmienku zmluvy, tak ako má
na mysli ust. § 741e ods.1 Obč. zák. Dospel k záveru, že za danej situácie došlo pred začatím zájazdu
k zmene podstatnej podmienky zmluvy, za ktorú je možné považovať práve miesto odletu z O., preto
bolo povinnosťou cestovnej kancelárie navrhnúť navrhovateľke zmenu zmluvy, čo cestovná

kancelária vykonala tým, žer navrhovateľke zaslala formou SMS správy oznámenie, že sa miesto odletu
mení tak, že namiesto odletu z O. o 20:05 hod sa bude letieť z W. o 08:20 hod ráno, čím v podstate
navrhla navrhovateľke zmenu zmluvy a následne sa táto musela rozhodnúť, či s takouto zmenou súhlasí
alebo či odstúpi od zmluvy bez zaplatenia zmluvných pokút, ako aj povinnosť takéto rozhodnutie urobiť
v písomnej forme a oznámiť ho cestovnej kancelárii v lehote ňou určenej. Konštatoval, že navrhovateľka
sa nerozhodla akceptovať takúto zmenu, ale rozhodla sa využiť svoje právo na odstúpenie od

zmluvy, čo aj urobila písomne listom zo dňa 11.08.2009.

Vychádzal tak z ust. § 741g ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého ak odstúpi objednávateľ od zmluvy podľa
§ 741e ods. 2, má objednávateľ právo žiadať, aby mu cestovná kancelária na základe novej zmluvy
poskytla iný zájazd najmenej v kvalite, ktorá zodpovedá službám dohodnutým v pôvodnej zmluve.

Nakoľko však navrhovateľka takéto právo nevyužila, pričom odporca jej ani iný zájazd v rovnakej
kvalite neponúkol, mal za to, že bolo potrebné postupovať podľa § 741h ods. 2 Obč. zák., kedy je
cestovná kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi celú sumu, ktorú od neho dostala
na úhradu ceny zájazdu podľa zrušenej zmluvy pričom objednávateľ nie je povinný zaplatiť cestovnej
kancelárii zmluvné pokuty. Považoval za dôvodný nárok navrhovateľky na vrátenie celej sumy, ktorú

odporcovi poskytla na úhradu ceny zájazdu, nakoľko pred začatím zájazdu došlo k zmene podstatnej
podmienky zmluvy, pričom navrhovateľka odporcom navrhnutú zmenu neakceptovala a rozhodla sa pre
odstúpenie od zmluvy, čím jej vzniklo právo požiadať odporcu o uzatvorenie novej zmluvy, predmetom
ktorej by bolo poskytnutie nového zájazdu najmenej v kvalite služieb dohodnutých v pôvodnej zmluve,
čo navrhovateľka nevyužila a vznikol jej tak nárok na vrátenie peňazí podľa § 741h ods. 2 Obč. zák.

Nestotožnil sa s námietkou odporcu, že v časti vrátenia sumy predstavujúcej cestovné poistenie nie
je vo veci pasívne legitimovaný, nakoľko § 2 ods. 4 zákona o zájazdoch poistenie sa nepovažuje za
inú službu, nakoľko mal za to, že pre vrátenie zaplatenej sumy je smerodajné ustanovenie § 741h
ods. 2 Obč. zák., v zmysle ktorého je cestovná kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi
celú sumu, ktorú od neho dostlala na úhradu ceny zájazdu podľa zrušenej zmluvy. Mal preukázané, že

navrhovateľka uhradila odporcovi celú cenu zájazdu vo výške 629,79 €, pričom tieto peniaze uhradila
odporcovi a nie poisťovni poskytujúcej cestovné poistenie, pričom toto zákonné ustanovenie ukladá
povinnosť vrátiť objednávateľovi celú sumu, ktorú odporca od navrhovateľky dostal na úhradu ceny
zájazdu. Argumentáciu odporcu nepovažoval za dôvodnú, keďže od navrhovateľky prijal aj sumu
pripadajúcu na cestovné poistenie a navrhovateľka neuzavrela pri kúpe zájazdu žiadnu poistnú zmluvu

so žiadnou poisťovňou, preto sa ani nemôže domáhať vrátenia sumy predstavujúcej cestovné poistenie
od poisťovne. Poukázal na to, že aj ust. § 741h ods. 2 Obč. zák. za subjekt povinný vrátiť zaplatené
peniaze za zájazd označuje cestovnú kanceláriu a nie iný subjekt.

Vychádzal tiež zo zistenia, že navrhovateľka sa domáhala vrátenia žalovanej sumy v samotnom liste zo

dňa 11.08.2009, ktorým od zmluvy o obstaraní zájazdu odstúpila, preto mal za to, že odporca sa mohol
dostať do omeškania s vrátením peňazí najskôr dňom 13.08.2009, od ktorého dňa priznal navrhovateľke
úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 a § 563 Obč. zák. vo výške 2% požadovanej
navrhovateľkou, aj keď jej vznikol nárok na vyšší úrok z omeškania - 3%. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil ust.§ 142 ods. 1 O.s.p. a úspechom navrhovateľky v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal
s čl. IV. Všeobecných zmluvných podmienok, konkrétne Zmena dojednaných podmienok ako súčasť
zmluvy o obstaraní zájazdu a nelegitímne v súvislosti s jeho argumentáciou odôvodnil svoje rozhodnutie

pokiaľ ide o zaplatenie celej sumy zájazdu. Poukázal na to, že pred uzavretím zmluvy o obstaraní
zájazdu sa navrhovateľka oboznámila a udelila súhlas so znením Všeobecných zmluvných podmienok
ako imanentnej súčasti zmluvy o obstaraní zájazdu, čo potvrdila dňa 10.08.2009 svojim podpisom na
zmluve o obstaraní zájazdu. Konštatoval, že v zmysle tohto čl. IV Zmena dojednaných podmienokza závažnú zmenu sa nepovažuje ani zmena dopravy z dopravných, bezpečnostných alebo iných
operatívnych dôvodov, zmena miesta odchodu a príchodu za podmienky, že je zabezpečená
bezplatná doprava z a na pôvodné miesto, zmena ceny zájazdu o mene ako 15% zmeny trasy

zájazdu, čas odletu, alebo príletu, zrušenia autobusovej dopravy z letiska a na letisko,
zmena nástupného miesta. S poukazom na výpoveď svedkyne Q., ktorá sa vyjadrila, že v prípade, že by
navrhovateľka trvala na mieste odletu z O., dala by to do poznámky, uviedol, že takúto prax cestovných
kanceláriíťažkospochybniť,ajkeďnejdeopodstatnúnáležitosťčipodmienkuzmluvy,alevprípadežeby
tomutakbolo,jetátoskutočnosťnediskutovateľná.Malzato,žeust.§54Obč.zák.neumožňujevykladať

jednotlivé ustanovenia dohody účastníkov nad rámec zákona. Bol tiež toho názoru, že podľa § 48 ods. 1
Obč. zák. od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté a ktorému ustanoveniu korešponduje aj ust. § 741h ods. 1 Obč. zák., v zmysle
ktorého musia byť dôvodom odstúpenia jedine také porušenia, ktoré sú určené zmluvou alebo týmto
zákonom. Zastával názor, že zmluva uzatvorená účastníkmi dôvod použitý navrhovateľkou neuvádza,
resp. ho dokonca vylučuje. Za nesprávny považoval aj názor súdu prvého stupňa v časti týkajúcej

sa poistenia a poukázal na ust. § 2 ods. 4 zák.č. 281/2001 Z.z., podľa ktorého poistenie účastníkov
zájazdu sa nepovažuje za inú službu podľa odseku 1. Preto poistenie nepovažoval vzhľadom na toto
zákonné ustanovenie z súčasť zájazdu, a teda ani za súčasť ceny zájazdu, ktorú by mala cestovná
kancelária v prípade odstúpenia objednávateľovi vracať. Spochybňoval tiež svoju pasívnu legitimáciu,
keďže cestovná kancelária uzatvára zmluvu o poistení s objednávateľom v mene poisťovne, s čím sa

podľa neho súd prvého stupňa nevysporiadal. Taktiež spochybňoval aj správnosť záverov súdu prvého
stupňa v otázke zásadného rozlišovania podstatnej podmienky zmluvy s podstatnými náležitosťami
zmluvy.

Navrhovateľka žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť poukazujúc

na ustanovenia § 741b ods. 1 a 2, § 741h ods. 2 a § 741e zákona č. 281/2001 Z.z., Smernicu EU č.
90/314/EHS a majúc za to, že mala právo na odstúpenie od zmluvy o obstaraní zájazdu a v
súvislostisčasťoucenyzájazdupoukázalanaust.§741hods.2,ktoréjednoznačnestanovujepovinnosť
odporcu vrátiť objednávateľovi celú sumu, ktorú od neho dostal na úhradu ceny zájazdu podľa zrušenej
zmluvy a na to, že nebola vo vzťahu s poisťovňou a nemala s ňou uzavretú poistnú zmluvu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
odporcu nie je dôvodné.

Zákon č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných
agentúr v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zájazdoch“) priamo novelizuje Občiansky
zákonník a dopĺňa ho o zmluvu o obstaraní zájazdu.

Zákon o zájazdoch bol prijatý na základe smernice Rady Európskej únie č. 90/314/EHS, ktorá je

zameraná na ochranu spotrebiteľov - zákazníkov cestovných kancelárii. Na tento typ zmluvy možno
aplikovať všeobecné ustanovenia o príkaznej zmluve a jej právnou podstatou je obstaranie služieb
súvisiacich so zájazdom, teda s cestou a pobytom. Tieto služby obstaráva spravidla cestovná kancelária
pre svojich klientov prostredníctvom iných subjektov (dodávateľov služieb).

Z vykonaného dokazovania a medzi účastníkmi bolo nepochybné, že navrhovateľka dňa 10.08.2009 v
pobočke odporcu v O. si zakúpila zájazd, ktorý sa mal uskutočniť v termíne od 11.08.2009 do 21.08.2009
do destinácie S. - Y. s leteckou dopravou s odletom z O. o 20:05 hod. Celková cena zájazdu pozostávala
zo sumy 629,79 €, ktorú navrhovateľka odporcovi zaplatila, vrátene cestovného poistenia. Bolo tiež
preukázané, že navrhovateľka si vymienila podmienku zájazdu - odlet z O., čomu prispôsobila

aj výber cestovnej kancelárie a zájazd.

Ak je cestovná kancelária nútená pred začatím zájazdu zmeniť podstatná podmienka zmluvy, navrhne
objednávateľovi zmenu zmluvy (§ 741e prvá veta Obč. zák.).

Podľa § 741e ods. 2 Obč. zák., ak cestovná kancelária navrhne zmenu zmluvy podľa odseku 1, má
objednávateľ právo rozhodnúť či so zmenou zmluvy súhlasí alebo či od zmluvy odstúpi bez zaplatenia
zmluvných pokút. Rozhodnutie objednávateľa musí písomne oznámiť cestovnej kancelárii v lehote
určenej cestovnou kanceláriou.Pokiaľnastanetakásituácia,žecestovnákanceláriasaprednástupomklienta nadovolenkuna
zájazd dozvie o určitých okolnostiach, resp. skutočnostiach, na základe ktorých nie je schopná klientovi

(objednávateľovi) zabezpečiť niektorú zo služieb tak, ako to prezentovala (ponúkala) a ktorú sa v zmluve
zaviazala ponúknuť, a ak ide o zmenu podstatnej podmienky zájazdu (podstatnej obsahovej náležitosti),
musí túto zmenu klientovi oznámiť a navrhnúť mu zmenu zmluvy. Klient (objednávateľ) nemusí mať
záujem zúčastniť sa zájazdu za zmenených podmienok, ak sa zmenila pre neho taká zásadná vec, že v
dôsledku nej mu zájazd nevyhovuje. Po návrhu na zmenu zmluvy má možnosť ju prijať a potvrdiť, alebo

má právo od zmluvy odstúpiť. V prípade odstúpenia od zmluvy z dôvodu, že neprijme zmeny navrhované
cestovnou kanceláriou, nemusí platiť žiadne zmluvné pokuty (stornopoplatky).

Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že v danom prípade zmenou miesta odletu odporcom
na zájazd objednaný navrhovateľkou, a to z W. namiesto dohodnutého miesta odletu z O., došlo k
zmene podstatnej podmienky zájazdu (§ 741e ods. 1 Obč. zák.). Z vykonaného dokazovania vyplýva,

že podstatnou podmienkou uzavretia zmluvy o obstaraní zájazdu zo strany navrhovateľky bol odlet na
zájazd z O. ako miesta jej bydliska. Je nepochybné, že už aj vzhľadom na vek navrhovateľky bývajúcej
v O., jej osobné a sociálne pomery, ako aj zdravotný stav, by bol pre ňu sťažený odlet z W., kde by bola
muselacestovaťvnoci.Vzhľadomkjejpomeromsiprávestanovila priobjednaníazakúpení
zájazdu podmienku odletu z O. a išlo o podstatnú podmienku zájazdu a na základe toho aj podpísala

zmluvu o obstaraní zájazdu, v ktorej je aj toto miesto odletu uvedené. Námietky odporcu v tomto smere
odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Po zmene tejto podstatnej podmienky zájazdu,
a to miesta odletu z W. dňa 11.08.2009 o 08:20 hod, ktorú zmenu odporca oznámil navrhovateľke dňa
10.08.2009 o 15:15 hod prostredníctvom SMS, namiesto odletu z O. mal dňa 11.08.2009 o 20:05 hod.,
navrhovateľka odstúpila od zmluvy o obstaraní zájazdu listom zo dňa 11.08.2009 v zmysle §

741e ods. 2 Obč. zák. Týmto odstúpením od zmluvy o obstaraní zájazdu nakoľko nedošlo s odporcom
k uzavretiu novej zmluvy podľa § 741g ods. 2 Obč. zák., vznikol navrhovateľke nárok na vrátenie ceny
zájazdu, ktorú navrhovateľka odporcovi uhradila, a to v celkovej výške 629,79 €. Námietka odporcu, že
podľa § 2 ods. 4 zák.č. 281/2001 Z.z. poistenie účastníkov zájazdu sa nepovažuje za inú službu podľa
odseku1atedazasúčasťcenyzájazdu,zktoréhodôvodunamietalvrátenienavrhovateľkycenyzájazdu

v plnej výške zahŕňajúcej aj poistenie, keď zmluvu o poistení uzaviera s objednávateľom zájazdu
v mene poisťovne, čím namietal svoju pasívnu legitimáciu, nebola dôvodná, nakoľko v zmysle zmluvy o
obstaraní zájazdu navrhovateľka uhradila odporcovi aj sumu predstavujúcu cestovné poistenie. Tomuto
korešponduje aj ust. § 457 Obč. zák., podľa ktorého, ak zmluva bola zrušená v dôsledku odstúpenia
od zmluvy, je každý z účastníkov povinný vrátiť si vzájomné plnenia, teda v danom prípade odporca

je povinný vrátiť navrhovateľke celú sumu uhradenú mu navrhovateľkou ako cenu zájazdu vo výške
629,79 €. Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o priznaných úrokoch z omeškania navrhovateľke v
zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák., ako aj o náhrade trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., uplatnených
v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p., nakoľko navrhovateľka mala v konaní plný úspech a vznikli jej trovy na
právnom zastúpení.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1a § 142 ods. 1 O.s.p.

v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľke, úspešnej v odvolacom konaní, náhradu trov
odvolacieho konania spočívajúcich na právnom zastúpení za 1 úkon poskytnutých právnych služieb v
sume 39,84 € (vyjadrenie k odvolaniu) a 1x 7,81 režijný paušál + 9,47 € DPH, spolu v sume 57,18 € v
zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.