Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/397/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113201951
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113201951.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenáte,zloženomzpredseduJUDr.RomanaHargašaačlenovJUDr.Stanislavy

Markovej a JUDr. Ľubice Bajzovej, v právnej veci navrhovateľa T. V. E., a.s., so sídlom D., F. XXXX/
XXX, v konaní zastúpeného Y. M., s.r.o., so sídlom R., C. 9, IČO 36 789 615 proti odporkyni C. R.,
štátnej občianke E. republiky, bytom N. nad H., L. XXXX/XX o zaplatenie 958,80 eur s príslušenstvom
a iné na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. apríla 2013, č. k.
15C/39/2013-25, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. apríla 2013, č. k. 15C/39/2013-25, bolo rozhodnuté
nasledovne:

„I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 153,20 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z
omeškania od 17.01.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa zamieta.
III. Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.“

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od
odporkyne zaplatenia sumy 958,80 eur spolu s 0,024 % denným úrokom z omeškania zo sumy 934,84
eur od 17.1.2013 do zaplatenia a 0,25 eur ako kapitalizovaný denný úrok z omeškania do zosplatnenia
úveru a 61,47 eur ako kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia úveru do podania návrhu
na začatie konania. Uviedol, že s odporkyňou uzatvoril úverovú zmluvu, na základe ktorej jej poskytol
úver 1.000,- eur, ktorý úver sa odporkyňa zaviazal splatiť v pravidelných 60 mesačných splátkach po

36,29 eur. Odporkyňa si svoje povinnosti nesplnila a s úhradou svojho záväzku sa dostala do omeškania.
Požadovaná istina 958,80 eur pozostáva z nesplatenej istiny úveru 766,84 eur, úroku z tejto istiny do
času zosplatnenia úveru v sume 69,72 eur, úroku z tejto istiny, ktorý navrhovateľovi ušiel v sume 85,48
eur, dlžného poistného 12,80 eur, poplatku za vedenie účtu 7,96 eur, poplatku za upomienku 16,- eur.

Pretože sa jedná o tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku 1.000,- eur, okresný súd v
zmysle § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea O.s.p. rozhodol v predmetnej právnej veci bez pojednávania.

Z listín, ktoré navrhovateľ k svojmu návrhu na začatie konania pripojil okresný súd zistil nasledovné:Navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril dňa 18.11.2009 s odporkyňou ako dlžníkom zmluvu o úvere č.
3911004217, podľa obsahu ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni úver vo výške 1.000,-
eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala v zmluve splatiť v 60 mesačných splátkach po 36,29 eur. Ďalej sa

odporkyňa v zmluve zaviazala platiť poplatok 1,99 eur za vedenie účtu, ktorý poplatok je zahrnutý v
splátke úveru a poistné 2,56 eur mesačne za poistenie PREMIUM. Zmluva obsahuje údaj o ročnej
úrokovej sadzbe úveru 28,67 % a údaj o RPMN predmetného úveru 33,20 %.Uvedené vyplýva z obsahu
predmetnej úverovej zmluvy, ktorá je formulárovou zmluvou, ktorá sa skladá z jednej strany formulára
úverovej zmluvy a troch strán predtlačených obchodných podmienok navrhovateľa. Podľa splátkového

kalendára predmetného úveru zaplatila odporkyňa na poskytnutý úver spolu 846,80 eur. Listom zo
dňa 26.4.2012, daným pošte na prepravu podľa podacieho hárku dňa 2.5.2012, oznámil navrhovateľ
odporkyni, že došlo zosplatneniu celého jej dlhu z predmetného úveru a vyzval ju na zaplatenie 959,05
eur do 15 dní.

Pomocou interaktívnej kalkulačky na portály www.fininfo.sk vykonal okresný súd výpočet RPMN /ročnej

percentuálnej miery nákladov/ pri vyššie uvedenom úvere odporkyne Zistil, že RPMN pri úvere 1.000
eur splatnom v 60 splátkach po 36,29 eur činí 42,02 %.

Podľa záverov okresného súdu v danej veci tak bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni
úver na základe zmluvy o úvere ako právnická osoba, podnikateľ a odporkyňa je fyzická osoba, ktorej

navrhovateľ úver poskytol bez uvedenia jeho účelu. V konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa
pri uzatváraní úverovej zmluvy a čerpaní úveru konala v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo
povolania. Na základe uvedených skutočností dospel okresný súd k záveru, že vzťah medzi účastníkmi
konaniazozmluvyoúverezodňa18.11.2009jepotrebnéposúdiťakovzťahzozmluvyospotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia

zmluvy, keď v zmysle § 2 a § 3 uvedeného zákona je zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Veriteľ je právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a dlžníčka,
spotrebiteľ, je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania. Okresný súd poukázal na to, že v otázkach neupravených
uvedeným zákonom sa vzťah medzi účastníkmi posúdi podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, resp.
podľa ustanovení Obchodného zákonníka pokiaľ ide o zmluvu o úvere. Takto okresný súd na danú vec
aplikoval zákonné ustanovenia § 4 ods. 1, 2 písm. j) a ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere účastníkmi, § 497, § 499 Obchodného

zákonníka, § 53 ods. 1, 4 písm. k), 5, § 559 ods. 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník,
na znenie ktorých poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Podľa záverov okresného súdu vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci v zmysle § 2
zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 497 Obchodného zákonníka uzatvorili zmluvu o úvere.

Ide o formulárovú zmluvu s predtlačenými obchodnými podmienkami, ktorú zmluvu pripravil navrhovateľ.
Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- eur,
ktorý odporkyňa aj v uvedenej výške čerpala a zaviazal sa tento úver vrátiť navrhovateľovi spolu s
28,67 % úrokom. V predmetnej zmluve o úvere sa nachádza údaj o RPMN predmetného úveru 33,20
%. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že uvedený údaj nepredstavuje ročnú percentuálnu

mieru nákladov vychádzajúcu z obsahu zmluvy o úvere. S ohľadom na podmienky úveru je zistení
okresného súdu RPMN predmetného úveru 42,02 % a nie ako je uvádzané v zmluve. Vychádzajúc z
účelu uvádzania hodnoty RPMN v zmluvách o úvere, účelom uvádzania tejto hodnoty je nepochybne
poskytnutie možnosti spotrebiteľovi presvedčiť sa na základe tohto údaju o výhodnosti úveru. Preto je
nepochybné, že uvedenie nesprávneho údaja RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má z hľadiska

ochranyspotrebiteľarovnakédôsledkyakoúplnáabsenciatohtoúdajuvzmluve.Vtomtozmysleokresný
súd potom prijal záver, že predmetná zmluva o úvere v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských
úveroch neobsahuje povinný údaj o RPMN a s prihliadnutím na skutočnosť, že odporkyňa úver na jej
základe čerpala, je síce zmluvou platnou, avšak úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov.
Navrhovateľ tak nemá právo na zaplatenie dojednaného úroku z úveru ani poplatkov za vedenie účtu

a upomienky, či poistenie.

Na základe týchto záverov okresný súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný len pokiaľ ide o
doposiaľ nesplatenú istinu úveru. Tú tvorí suma 153,20 eur, keď na čerpaný úver 1.000,- eur odporkyňapreukázane už zaplatila 846,80 eur. Keďže odporkyňa úver nesplácala riadne a včas, popri istine
nesplateného úveru 153,20 eur vzniklo navrhovateľovi podľa § 517 Občianskeho zákonníka aj právo na
úrokyzomeškaniaztejtosumy.Totoprávosinavrhovateľuplatňovalzadobuod17.1.2013dozaplatenia

a vo výške, ktorá zodpovedá vyššie uvedeným zákonným ustanoveniam, teda 8,5 % ročne. Preto
okresný súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi popri istine 153,20 eur aj 8,5 % ročným
úrokom z omeškania od 17.1.2013 do zaplatenia. Čo sa týka kapitalizovaného úroku z omeškania, ktorý
si navrhovateľ uplatňoval v sume 0,25 eur a 61,47 eur, tu podľa názoru okresného súdu navrhovateľ
neuniesol bremeno svojho tvrdenia, keď neuviedol v akej sadzbe, z akých súm a za aké obdobie takto

úrok z omeškania vyčíslil. Okresný súd preto odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 153,20
eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 17.01.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku a vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomer úspešnosti
účastníkov vo veci. V danej veci bola odporkyňa v konaní pomerne úspešnejšia ako navrhovateľ a preto

by jej patrila náhrada trov konania. Keďže však doposiaľ odporkyni v tomto konaní žiadne trovy nevznikli,
okresný súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), f) O. s. p. K posúdeniu RPMN okresným súdom

navrhovateľ uviedol, že podľa jeho názoru okresný súd na vec nesprávne aplikoval zákon č. 258/2001
Z. z. v znení neskorších predpisov s poukazom na znenie § 2 ods. 2 uvedeného zákona. Z písmena d)
uvedeného ustanovenia vyplýva, že pri výpočte RPMN sa do úvahy berie do úvahy hodnota „celkových
nákladovspotrebiteľa“.Zozneniapísmenac)uvedenéhoustanoveniavyplýva,žedocelkovýchnákladov
spotrebiteľa sa nezapočítava určitý druh sankcií, príspevkov a poplatkov (body 1. až 5.). V prípade

úverovej zmluvy je teda nutné z výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa vylúčiť poplatok za vedenie
účtu a poplatok za poistenie, aby bolo možné dopracovať sa k správnemu výpočtu predmetnej hodnoty.
Podľa názoru navrhovateľa mal okresný súd pri výpočte RPMN použiť ako vstupný údaj výšku splátky
31,74 eur (výška splátky 36,29 eur dohodnutá v zmluve v bode 35 mínus poplatok za vedenie účtu
1,99 eur a mínus 2,56 eur) a nie 36,29. Na základe uvedeného správny výpočet RPMN so správnymi

vstupnými údajmi potvrdzuje RPMN určenú v bode 38 úverovej zmluvy vo výške 33,20 %. Preto
podľa názoru navrhovateľa okresný súd v tejto otázke na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že úrok z omeškania v prípade omeškania s úhradou dlhu je
zákonným nárokom. Navrhovateľ má za to, že kapitalizovaný úrok z omeškania bol v návrhu dostatočne

špecifikovaný a jasne vyplýval zo splátkového kalendára, ktorý bol ako dôkaz predložený k návrhu.
Kapitalizovaný úrok z omeškania do zosplatnenia sa rovná sume 0,25 eur a kapitalizovaný úrok z
omeškania do dňa podania, resp. spísania návrhu, sa rovná sume 60,93 eur, pričom v pôvodnom návrhu
bol úrok z omeškania vypočítaný chybne vo výške 61,47 eur. Preto mohol okresný súd zamietnuť nárok
na kapitalizovaný úrok z omeškania len v časti 0,54 eur. Pre prípad, ak okresný súd predsa považoval za

nevyhnutné, aby sa navrhovateľ bližšie vyjadril ku kapitalizovanej časti úroku z omeškania, navrhovateľ
má za to, že okresnému súdu nič nebránilo, aby navrhovateľa vyzval k doplneniu návrhu podľa § 43 O.
s. p. Nakoľko navrhovateľ nepovažoval dotknuté skutočnosti za nejasné, keďže opisom a s odkazom na
splátkový kalendár uvedený úrok špecifikoval, mal za to, že za nejasné, resp. nezrozumiteľné ich v danej
veci nepovažuje ani okresný súd. S poukazom na uvedené podľa názoru navrhovateľa okresný súd

postupoval arbitrálne a tiež v rozpore s ustanoveniami § 43 ods. 1, 2 O.s.p. Ak okresný súd považoval
za dôležité, aby sa navrhovateľ vyjadril aj k predmetným skutočnostiam, mal vyzvať navrhovateľa, aby
sa k týmto skutočnostiam vyjadril, a to pod následkom odmietnutia podania v prípade neodstránenia
prípadných nedostatkov návrhu. Preto podľa názoru navrhovateľa konanie má vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň okresný súd postupoval pri rozhodovaní o

uplatnenom nároku arbitrálne bez opory v zákone, ak nerešpektoval príslušné zákonné ustanovenia.
Tým okresný súd svojim postupom odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, čo je v rozpore
s právom na spravodlivý proces, garantovaným v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a s princípom
predvídateľnosti práva. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie, alebo aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ v odvolaní uplatnil aj trovy odvolacieho konania v
celkovej výške 71,11 eur.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok

okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo výrokoch rozsudku ako vecne správny potvrdiť
z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito závermi a

podľa § 219 ods. 2 O. s. p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

V súvislosti s obsahom odvolania odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, úvahy okresného
súdu ohľadne záveru o nákladoch úveru považuje za správne aj v zmysle § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Bod 35. predmetnej úverovej zmluvy je systematicky zaradený v časti zmluvy, označenej
„ÚVER“, pričom ako splátka úveru je uvedená suma 36,29 eur. Vychádzajúc z toho, že podľa § 4 ods. 2

písm. m) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len zákon č.
258/2001 Z. z.) bol náležitosťou zmluvy aj výpočet nákladov podľa § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do
výpočtu RPMN, bolo povinnosťou navrhovateľa v úverovej zmluve výslovne uviesť, ktoré poplatky neboli
zahrnuté do výpočtu RPMN a ktorá náležitosť v zmluve chýba. Naopak práve poplatok za vedenie účtu
vo výške 1,99 eur (bod 42. zmluvy) sa systematicky nachádza v časti zmluvy označenej ako „ÚVER“ a

ako to vyplýva aj z podaného návrhu, bol tento poplatok uvádzaný ako imanentná súčasť splátky úveru
v bode 35. úverovej zmluvy.

Pokiaľ ide o posúdenie poistenia, odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu,
podľa ktorého v danom prípade dohodnuté poistné je súčasťou nákladov úveru v zmysle § 2 písm. c)

bod 5 zákona č. 258/2001 Z. z. Vyplýva to nielen zo skutočnosti, že uvedené poistné je v úverovej
zmluve imanentnou súčasťou splátky úveru, uvedenej v bode 35. úverovej zmluvy, ale aj z toho,
že poistenie je určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo
nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako celková výška spotrebiteľského úveru,
úroku a poplatkov. Naviac aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu je toto poistenie v predmetnej

zmluve veriteľom určené ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru. Hoci v zmluve je pred
dojednaním poistenia uvedené, že poistenie výdavkov by malo byť dobrovoľné, v ďalšom texte je
uvedené: „Klient podpisom zmluvy súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený ..“ Z uvedenej formulácie
zmluvy napriek uvedeniu, že poistenie výdavkov dobrovoľné, vyplýva, že v danom prípade ide o
poistenie odporkyne určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru v zmysle

znenia ustanovenia § 2 písm. c) bod 5 za slovami „okrem prípadov“ zákona č. 258/2001 Z. z., podľa
ktorého ustanovenia takéto poistenie treba zarátať do celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so
spotrebiteľským úverom.

Nad rámec správnych úvah okresného súdu neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že predmetná úverová

zmluva neobsahuje osobitný údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý údaj je podľa §
4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. zákonnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
pričom neuvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru má podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001
Z. z. za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti s uvedeným odvolací
súd považuje za potrebné zdôrazniť, že uvedenie výšky, počtu a termínov splátok úveru je osobitnou

zákonnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa písmena i) § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z. z., ktorý údaj nenahrádza a ani nesubsumuje údaj podľa písmena g) uvedeného ustanovenia.
Uvedené preto podporuje právny záver okresného súdu, z ktorého vychádzal pri vydaní napadnutého
rozsudku a podľa ktorého je úver na základe predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere bezúročný a
bez poplatkov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval za nedôvodné aj námietky navrhovateľa v odvolaní
ohľadne uplatneného nároku navrhovateľa na tzv. kapitalizačný úrok. Odvolací súd v tejto súvislosti
považuje za potrebné poukázať aj na to, že navrhovateľ výzvou na predčasné vrátenie dlžnej sumy s
poukazom na ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka fakticky aj odstúpil od úverovej zmluvy, čo

má v zmysle 48 ods. 2 v spojení s § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka za následok
zánik úverovej zmluvy od počiatku. Pokiaľ formulárové úverové podmienky hovoria o tom, že predčasná
splatnosť úveru z dôvodu, že klient sa oneskoril s platením dvoch splátok, alebo sa oneskoril s platením
jednej splátky po dlhšiu dobu ako tri mesiace, nemá vplyv na trvanie úverovej zmluvy (Hlava 7 § 3 písm.a/ § 5), takáto zmluvná podmienka je je podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľná podľa § 53 ods.
2, 3 Občianskeho zákonníka, pretože odporkyňa nemohla ovplyvniť obsah uvedených formulárových
podmienok. Z uvedených dôvodov sú uvedené formulárové zmluvné podmienky neplatné podľa § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd v súvislosti s predmetnou úverovou zmluvou poukazuje na obsah samotným
navrhovateľom predložených dôkazov, ktoré vo svojom znení poukazujú na nejasnosť jeho vôle
prejavenej pri uzatváraní úverovej zmluvy (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V predmetnej úverovej

zmluve nie je uvedené, ako majú byť počítané a platené úroky, pričom podľa § 503 ods. 2 Obchodného
zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej
splátky splatné aj úroky z tejto splátky. S poukazom na navrhovateľom predložený splátkový kalendár,
na ktorého obsah navrhovateľ v návrhu odkazuje, je zrejmé, že navrhovateľ pri prvej riadne zaplatenej
splátke odporkyňou vo výške 36,29 eur počítal na pokrytie úrokov (zrejme dohodnutých) sumu 31,74 eur
(č. l. 3), ktorá suma úrokov zjavne nezodpovedá v dôsledku tejto splatnej prvej splátky splatným úrokom

za prvú splátku vo výške 28,67 % zo zaplatenej splátky v zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Odvolací súd tiež poukazuje na to, že podľa navrhovateľom predloženého výpočtu úveru a splátok (č.
l. 15) možno usudzovať, že zámerom navrhovateľa mohla byť dohoda o anuitnom spôsobe splácania
úveru. Ak tomu tak malo byť, realizácia postupu navrhovateľa po začatí splácania bola celkom iná a
naviac celkom zjavne v neprospech odporkyne, keď podľa splátkového kalendára navrhovateľ celkom

zjavne zrážal na úhradu úrokov vyššiu sumu (č. l. 3 až 5, napr. 1. zrážka úroku vo výške 31,74 eur), ako
mal podľa predloženého výpočtu úveru a splátok (č. l. 15, napr. prvá zrážka úroku vo výške 23,33 eur).

K námietke navrhovateľa v odvolaní, podľa ktorej okresný súd mal podľa § 43 ods. 1, 2 O. s. p.
vyzvať navrhovateľa na odstránenie prípadných nedostatkov návrhu, spočívajúcich v doplnení výpočtov,

odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s dôvodnosťou týchto námietok. Odvolací súd poukazuje na
to, že účelom ustanovenia § 43 ods. 1, 2 O.s.p. je odstrániť procesné nedostatky návrhu, o ktorom
by z objektívnych príčin nebolo možné konať ďalej. Takouto procesnou prekážkou nie je odstránenie
nenáležitého odôvodnenia návrhu a nesplnenie si dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 1 O.s.p.. Keďže
navrhovateľ v podanom návrhu v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 O. s. p. riadne označil účastníkov,

uviedol, z akých skutkových okolností uplatňuje svoje právo a v petite návrhu uviedol, ako má súd
rozhodnúť, neexistovala objektívna prekážka v zmysle § 43 ods. 1, 2 O.s.p., pre ktorú by nebolo možné
o návrhu konať a rozhodnúť. Pokiaľ teda navrhovateľ videl porušenie jeho práv na spravodlivý súdny
proces v tom, že ho okresný súd nevyzval na doplnenie výpočtov a skutočností ohľadom uplatneného
zákonného nároku na úrok z omeškania, podľa názoru odvolacieho súdu práve postup súdu v súlade s

názorom navrhovateľa by bol v rozpore s princípom nestrannosti súdu v kontradiktórnom procese pre
neprípustnú pomoc navrhovateľovi pri odôvodňovaní opodstatnenosti jeho návrhu.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vzhľadom na dôkaznú
povinnosť účastníkov konania podľa § 120 ods. 1 O. s. p. nemal zákonný dôvod na postup podľa § 43

ods. 2 O. s. p., pričom pri posudzovaní dôvodnosti návrhu navrhovateľa správne aplikoval aj výkladové
pravidlo, uvedené v ustanovení § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže
s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vo

výroku vecne správny, potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.
s. p. Keďže úspešnej odporkyni v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli žiadne trovy, odvolací súd

rozhodol, že odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .