Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/273/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510207780
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3510207780.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: D. G. so sídlom Ul. XX. S. X a XX, J., IČO
30807484, pobočka D., Y. XXXX, proti povinnému: Y. so sídlom XXX XX T. XXX, IČO 44015194,
t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 8.655,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 7. novembra 2014, č.
k. 4Er/959/2010-10, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. zastavil exekúciu a vo výroku II. uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 700,20 Eur do 3 dní odo
dňaprávoplatnostitohtouznesenia.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolskutočnosť,žepovinnýbol
ku dňu 20.05.2014 ex offo vymazaný z Obchodného registra SR, a to na podklade Uznesenia Okresného

súdu v Trenčíne č. k. 29CbR/162/2011-35 zo dňa 09.09.2013, právoplatným dňa 15.10.2013, ktorým
bola spoločnosť Y. zrušená bez likvidácie. Vzhľadom, k tomu, že povinný bol zrušený bez likvidácie, z
dôvodu, že nemal obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny
za výkon funkcie likvidátora, súd prvého stupňa konanie zastavil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku, pričom vychádzal aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 11. 10. 2012, sp. zn. 3 MCdo 13/2011. O náhrade trov

exekúcie rozhodol prvostupňový súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri výpočte odmeny
súdneho exekútora za vykonanie predmetnej exekúcie súd prvého stupňa vychádzal z ustanovenia §
16 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na skutočnosť, že do podania podnetu na zastavenie
exekúcie došlo k úhradám zo strany súdneho exekútora adresované oprávnenému, a tak k vymoženiu
častipohľadávkyvymáhanejvtomtokonaní.Spoukazomnavyššieuvedenésúdprvéhostupňavsúlade
s § 16 ods. 2 a v spojení s § 5 ods. 1 a § 26 Vyhlášky, priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo

výške 700,20 Eur vrátane DPH (20 % zo sumy 2.916,75 + 20 % DPH), tak ako si ich exekútor vyčíslil.

Proti výroku II. napadnutého uznesenia o trovách exekúcie podal odvolanie oprávnený. Konštatoval,
že k zastaveniu exekúcie neprišlo zavinením oprávneného, ani sa exekúcia nezastavila z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto v danej veci nemožno použiť § 203
ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Ďalej namietal odôvodnenie napadnutého uznesenia, že k úhradám

v exekučnom konaní došlo zo strany súdneho exekútora. Uvedené úhrady zasielal povinný poštovými
poukážkami. Z uvedeného dôvodu oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zmenil tak, že oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie neuloží.

Súdny exekútor k podanému odvolaniu uviedol, že exekučné konanie sa skončilo z dôvodu nemajetnosti
povinného a následného zániku ex offo výmazom z obchodného registra a preto je v danej veci dôvodná

aplikácia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. K úhradám pohľadávky zo strany povinného uviedol,
že nešlo o dobrovoľné plnenie a ani súdny exekútor neupustil od vykonávania exekúcie. Záveromkonštatoval, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je v súlade so zákonom a je meritórne
správne.

Výrok I. súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie podľa § 57 odsek 1 písm. h) Exekučného poriadku
odvolaním nebol napadnutý, a preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania,
touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty,
nezaoberal.

Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či
bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného
prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
Podľa § 204 ods. 1 veta prvá OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Spôsob doručovania písomností súdom upravujú ustanovenia § 45 a nasl. OSP. Podľa citovaného
ustanovenia súd doručuje písomnosti sám alebo poštou. V súlade s § 47 ods. 1 OSP do vlastných rúk
treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (§ 57 ods.

1 OSP). Podľa odseku 2 tohto ustanovenia druhá veta ak koniec lehoty pripadne na: sobotu, nedeľu
alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak
sa posledný deň lehoty urobí úkon alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (ods.
3 citované ustanovenia).

Podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene (t.
j. po lehote ustanovenej zákonom na podanie odvolania).

Z obsahu spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo oprávnenému riadne
doručené dňa 14.01.2015, čo má súd za preukázané z vrátenej doručenky. To znamená, že deň

14.01.2015 je potrebné považovať za deň doručenia napadnutého rozhodnutia. Lehota na podanie
odvolania proti predmetnému rozhodnutiu začala plynúť nasledujúci deň po dni doručenia, t. j. dňa
15.01.2015 a jej posledný deň pripadol na 29.01.2015. Oprávnený podal odvolanie osobne na súde
prvého stupňa dňa 03.02.2015, t. j. po márnom uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej odvolacej lehoty.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie oprávneného ako oneskorene podané odmietol podľa §
218 ods. 1 písm. a) OSP, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.