Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/128/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8009201002
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8009201002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej žalobcu Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke
združenie P. vo P., so sídlom vo P., na ul. W. XX, právne zastúpeného Mgr. Milošom Čičmancom,
advokátom so sídlom v Poprade, na ul. Rastislavovej 3468/36, proti žalovanému Ministerstvo vnútra SR,
Okresný úrad Prešov - odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Prešove, na ul. Masarykovej 10, o
určenie výkonu práva poľovníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa
09.10.2014 č.k. 10C/6/2010-158 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca podaním zo dňa 20.02.2013 vzal svoju
žalobu čiastočne späť. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 25.03.2013 č.k. 10C/6/2010-80 rozhodol
o čiastočnom zastavení konania vo vzťahu k nároku na uloženie povinnosti žalovanému zabezpečiť

vypratanie objektu - poľovného revíru P. podľa rozhodnutia Lesného úradu Poprad č.k. LÚ 222/1993
a vo vzťahu k nároku na uloženie povinnosti žalovanému zrušiť protiprávne rozhodnutie o uznaní
poľovného revíru B. B. č. 7906/1996-720/320 a č. 7538/1996-720/408. Po tomto čiastočnom späťvzatí
žaloby predmetom konania zostal iba nárok na určenie, že výkon práva poľovníctva patrí Poľovníckemu
združeniu P. podľa rozhodnutia Lesného úradu Poprad č.k. LÚ 222/1993.

Kto je účastníkom súdneho konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto

stáva účastníkom konania, je potrebné rozlišovať vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci
výlučne z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom
konania. V dvojstranných právnych vzťahoch ide o vecnú legitimáciu aktívnu na strane žalobcu a vecnú
legitimáciu pasívnu na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, týmto nositeľom nie je, resp. nepreukáže
v konaní, že je takýmto nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho
konania. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej zase znamená, že niekto o kom sa tvrdí, že je nositeľom

hmotnejpovinnosti,jejnositeľomnieje,resp.žalobcanepreukáževkonaní,ženositeľomhmotnoprávnej
povinnosti, tvoriacej predmet súdneho sporu, je označený žalovaný.V prejednávanej veci bolo preukázané, že neexistuje právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným.
Žalobca teda nie je oprávnený na podanie žaloby.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa skúmala aj naliehavosť právneho záujmu žalobcu na určenie
výkonu práva poľovníctva. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby
v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu,
či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po

ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie alebo v tomto prípade konanie o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Naliehavý právny záujem je spravidla daný aj vtedy, ak by
bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne
postavenie neistým. Určovacia žaloba musí vytvárať pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov
sporu. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na
určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, teda žalobcu. Pokiaľ

chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je a na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, teda odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo
vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie.

Právo vykonávať poľovníctvo je viazané na uznanie revíru. Rozhodnutím súdu o určení práva vykonávať
poľovníctvo by nedošlo k zmene právneho postavenia žalobcu, keďže pozemky, na ktorých bol uznaný
poľovný revír P. sú vo vlastníctve iných subjektov a len tieto subjekty môžu užívať pozemky, resp.
ich prenajímať poľovníckym združeniam. Právo výkonu poľovníctva je viazané na nájomné zmluvy,

ktoré síce Poľovnícke združenie P. malo podpísané v roku 1993, ale v zmysle špeciálnych zákonov je
možné tieto zmluvy uzavrieť len na 10 rokov, pričom platnosť týchto zmlúv už uplynula, čo potvrdil aj
žalobca tvrdením, že z jeho strany neboli uzavreté nové nájomné zmluvy s vlastníkmi pozemkov po roku
2003. Z podanej žaloby ani nie je jasné, z akého dôvodu bol pôvodne žalovaný Krajský lesný úrad. Na
pozemkoch, ku ktorým žiada žalobca určenie výkonu práva poľovníctva, bol uznaný nový poľovný revír

B. B., nakoľko vlastníci lesných pozemkov, ktoré tvoria tento poľovný revír prenajali svoje pozemky na
výkon práva poľovníctva inému poľovnému združeniu.

K existencii dvoch rozhodnutí, a to rozhodnutia o uznaní poľovného revíru P. z roku 1993 a neskoršieho
rozhodnutia o uznaní poľovného revíru B. B. z roku 1996 je potrebné dodať, že rozhodnutie o uznaní

poľovného revíru je rozhodnutím, majúcim konštitutívny charakter. Vytvára sa ním nová právna situácia
a zakladá sa subjektívne právo vlastníka pozemku vykonávať právo poľovníctva. Takýmto rozhodnutím
je aj rozhodnutie o uznaní poľovného revíru B. B. z roku 1996, ktoré je právoplatným a účinným
správnym aktom. Účinnosť rozhodnutia okrem iného znamená, že rozhodnutie je schopné spôsobiť
zamýšľané dôsledky a že v jeho intenciách možno vykonávať priznané oprávnenia, teda vykonávať

právo poľovníctva. Vlastníkom poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír B. B. teda nemožno
uprieť ich práva vyplývajúce zo zákona a z rozhodnutia o uznaní poľovného revíru a ani od nich
relevantne požadovať postupy smerujúce k vydaniu nového rozhodnutia o uznaní poľovného revíru.
Existencia rozhodnutia o uznaní poľovného revíru P. nemá vplyv na existenciu nového právneho stavu,
ktorý vychádzal zo zmenených právnych pomerov a bol konštituovaný neskorším rozhodnutím o uznaní

poľovného revíru B. B..

Právo poľovníctva v zásade patrí tomu subjektu, ktorému bola rozhodnutím správneho orgánu podľa
starého zákona o poľovníctve (zákon č. 23/1962 Zb.) schválená zmluva o postúpení výkonu práva
poľovníctva, resp. ktorému bola podľa teraz účinného zákona o poľovníctve (zákon č. 274/2009 Z.

z.) zaevidovaná zmluva o užívaní poľovného revíru. Inak povedané, prináležanie práva poľovníctva je
závislé od výsledku príslušného administratívneho konania (verejnoprávny prvok), ktorý sa však odvíja
od platnosti zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva, resp. zmluvy o užívaní poľovného revíru
(súkromnoprávny prvok). Žaloba vo veci nebola správne položená. Môže sa stať, že si k určitému
poľovnému revíru uplatňujú právo poľovníctva viaceré subjekty. Formulácia petitu žaloby by však v

takomto prípade mala reflektovať vyššie načrtnuté rozdiely medzi verejnoprávnym a súkromnoprávnym
prvkom. V občianskoprávnom konaní by preto petit žaloby mal byť formulovaný vo vzťahu k platnosti
zmluvy, na základe ktorej je vykonávané právo poľovníctva. Žalobcom by mal byť subjekt, ktorého
zmluva nebola schválená alebo zaevidovaná len z toho dôvodu, že tomu bránilo schválenie alebozaevidovanie napadnutej zmluvy, alebo pri duplicitnom výkone práva poľovníctva ktorýkoľvek zo
subjektov vykonávajúcich toto právo. Žalovaným by mal byť ten subjekt, ktorý podľa namietanej zmluvy
a rozhodnutia alebo evidenčného aktu správneho orgánu, vykonáva právo poľovníctva v danom revíre,

resp. duplicitný vykonávateľ tohto práva. Vyhovenie takejto žalobe a určenie neplatnosti príslušnej
zmluvy by bolo následne podkladom pre možné schválenie alebo zaevidovanie zmluvy uzavretej
úspešným žalobcom. Týmto rozhodnutím by v podstate súčasne zanikli aj účinky schválenia alebo
zaevidovania zmluvy, ktorá bola určená za neplatnú.

V správnom súdnictve by sa mali preskúmavať správne akty spojené s vyššie naznačeným
verejnoprávnym prvkom, t.j. rozhodnutia o schválení zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva, akty
zaevidovania zmluvy o užívaní poľovníckeho revíru alebo rozhodnutia o uznaní poľovníckych revírov.
Žalobcom má byť účastník správneho (administratívneho) konania a žalovaným správny orgán, ktorý
napadnuté rozhodnutie alebo postup (opatrenie) vydal v poslednom stupni. Samotné prekrývanie sa
poľovníckych revírov (ich hraníc) však súd v občianskoprávnom konaní vyriešiť nemôže.

S prihliadnutím na uvedené súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol.

Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť
tak, aby jeho žalobe o určenie, že výkon práva poľovníctva patrí žalobcovi podľa rozhodnutia Lesného
úradu Poprad č.k. LÚ 222/1993, vyhovel. Ako dôvod uviedol, že žalobca v konaní predložil výpis z
príslušného registra organizácii vedený Ministerstvom vnútra SR o registrácii Poľovníckeho združenia
P. vo P.. Žalobca preukázal právny záujem predloženými zmluvami o výkone práva poľovníctva, ktoré

sú súčasťou súdneho spisu. V súvislosti s uzatvorenými zmluvami o výkone práva poľovníctva žalobca
bol oprávnený vykonávať na dotknutých pozemkoch výkon práva poľovníctva. Týmto splnil podmienku
aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko sa nepretržite od napadnutia rozhodnutia Oblastného lesného
úradu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 06.05.1996 domáha svojich práv, ktoré mu boli konaním správnych
orgánov odobraté, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj rozsudok Najvyššieho súdu SR vydaný vo veci

4Sž/105/1996 zo dňa 29.01.1997. Pokiaľ ide o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, posledným
orgánom, ktorý konal vo veci, bol Krajský lesný úrad v Prešove. Viacerými zmenami v organizácii štátnej
správny bola agenda zaniknutých správnych orgánov prenesená na nástupnické orgány a organizácie.
V prípade, že by žalovaný nebol pasívne legitimovaný, je v zmysle zásad Správneho poriadku povinný
postúpiť podanie príslušnému správnemu orgánu, ako aj poučiť v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2

Správneho poriadku. Revír B. B. nemohol byť platne zriadený na pozemkoch, na ktorých výkon práva
poľovníctva bol platne prevedený na žalobcu. Vlastníci, resp. užívatelia nemohli platne previesť viac
práv, ako sami mali, nakoľko výkon práv poľovníctva previedli na žalobcu. Žalobca má naliehavý právny
záujem na podanej žalobe, nakoľko nesprávnym postupom správnych orgánov sú porušené jeho práva
užívať platne nadobudnutý výkon práva poľovníctva.

Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods.

2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým

súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie § 14
zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení účinnom v čase významnom pre právne posúdenie
uplatneného nároku upravujúce výkon práva poľovníctva. V zmysle tohto ustanovenia o výkone práva

poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné
pozemky toho istého vlastníka alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do
uznaného poľovného revíru. Vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru
môžu právo poľovníctva vykonávať sami alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať. Pri nájme výkonupráva poľovníctva je jeho súčasťou oprávnenie vstupu v nevyhnutnej miere na poľovné pozemky. Výkon
práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe,
pre ktoré platí § 4 primerane.

Žalovaný postavenie vlastníka poľovných pozemkov rozhodujúceho o výkone práva poľovníctva nikdy
nemal a preto nemohol byť v spore o určenie výkonu práva poľovníctva pasívne legitimovaným
subjektom. Rovnako ani žalobca nie je aktívne legitimovanou osobou oprávnenou domáhať sa
určenia výkonu práva poľovníctva. Žalobca vlastníkom poľovných pozemkov nebol a svoje oprávnenie

vykonávať právo poľovníctva odvádzal od nájomných zmlúv uzatvorených s vlastníkmi poľovných
pozemkov v roku 1993. V tom čase účinný zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v ustanovení § 16 ods.
1 umožňoval zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Aj za
predpokladu platnosti nájomných zmlúv uzatvorených žalobcom v roku 1993 výkon práva poľovníctva
sa skončil uplynutím zákonom stanovenej 10-ročnej doby, teda najneskôr v roku 2003. Po tomto termíne
žalobcažiadneďalšienájomnézmluvyneuzatvoril,čopotvrdilnapojednávaníkonanomdňa09.10.2014.

Po roku 2003 tak žalobca nedisponoval žiadnym právnym titulom oprávňujúcim ho na výkon práva
poľovníctva.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Dôvodom takéhoto
rozhodnutia bola skutočnosť, že v odvolacom konaní žalobca úspech nemal a žalovanému v jeho
priebehu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.