Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/271/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513207026
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8513207026.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4,
Bratislava,IČO:36864421,protižalovanejSlovenskejrepublike-MinisterstvuspravodlivostiSlovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 173, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6C 280/2013 - 50 zo dňa
04.09.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu, v ktorej sa domáhal náhrady majetkovej
škody vo výške 125 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 599,30 Eur zamietol. Žalovanej právo na náhradu
trov konania nepriznal.

V odôvodnení poukázal na dôvody podanej žaloby, ktorým je nesprávny úradný postup Okresného
súdu Vranov nad Topľou, ktorý nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v

zákonom stanovenej lehote v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý následne žiadosť
o udelenie poverenia zamietol. Uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 10C 509/2012
- 7 zo dňa 10.10.2012, súd spojil veci vedené pod sp. zn. 10C 509/2012, sp. zn. 10C 510/2012, sp.
zn. 10C 519/2012, sp. zn. 10C 513/2012, sp. zn. 10C 514/2012, sp. zn. 10C 515/2012, sp. zn. 10C
517/2012, sp. zn. 10C 518/2012, sp. zn. 10C 521/2012, sp. zn. 10C 523/2012, sp. zn. 10C 525/2012,
sp. zn. 10C 526/2012 a sp. zn. 10C 673/2012 na spoločné konanie s tým, že budú vedené pod sp. zn.
10C 509/2012. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20NcC 52/2012 zo dňa 19.10.2012 boli

sudcovia Okresného súdu Vranov nad Topľou vylúčení z rozhodovania a prejednávania v predmetnej
veci a vec bola prikázaná Okresnému Stará Ľubovňa. Uznesením č. k. 6C 353/2012 - 39 zo dňa
29.10.2013 boli všetky spojené veci pôvodne vedené Okresným súdom Vranov nad Topľou vylúčené
na samostatné konanie.

Následne súd poukázal na stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, najmä
obsah pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 7Er 348/2010, citoval čl. 46 ods. 3,

čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16
ods. 4, § 17 ods. 1, 2, 3 a § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č.
514/2003 Z. z.), ako aj ust. § 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 243 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov
auviedol,ževyhodnotiacdôkazyjednotlivoivovzájomnejsúvislostidospelkzáveru,žežalobenemožno
vyhovieť. K procesnej námietke žalovanej o zmätočnosti podania žalobcu, súd konštatoval, že žaloba

žalobcu spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 42 a § 79 Občianskeho súdneho poriadku, lebo z petitu
žaloby je zrejmý uplatnený nárok žalobcu. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil nárok na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou, ktorý podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku v zákonnej lehote nevydal rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Vranov

nad Topľou sp. zn. 7Er 348/2010 mal súd preukázané, že sa vzťahuje k exekútorskému konaniu, ktoré
bolo vedené pod sp. zn. EX 1845/2010 u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého proti povinnej P. F. o
vymoženie 180 Eur s príslušenstvom. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 26.04.2010
na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 19055/09 zo dňa
19.11.2009, pričom išlo o nárok vyplývajúci z blankozmenky. Uznesením č. k. 7Er 348/2010 - 19 zo
dňa 07.12.2010 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá s právoplatnosťou od 19.01.2011. Pred

rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora, súd vyzval oprávneného a súdneho exekútora podaním zo
dňa05.05.2010,abypreukázalioprávnenosťuplatňovanéhozmenkovéhoúrokuvsadzbe0,25%denne.
Z obsahu exekučného spisu nevyplýva, aby oprávnený alebo súdny exekútor na výzvu súdu reagovali.

Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalovanou súd uviedol, že túto námietku posudzoval s

poukazom na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a dospel k záveru, že právo žalobcu domáhať
sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je premlčané v exekučnom konaní
vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Er 348/2010 z dôvodu, že žiadosť o
udelenie poverenia bola doručená až po 23.04.2009, teda dňa 26.04.2010.

K posúdeniu otázky, či v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu
v existencii prieťahov, súd uviedol, že v konkrétnom prípade nebolo konštatované Ústavným súdom
Slovenskej republiky, ktorý je kompetentný posudzovať či bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovane veci bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. K
namietaným prieťahom sa neviedlo ani disciplinárne konanie, nebolo vydané právoplatné rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva a slobody o porušovaní ľudských práv. Súd mal za to, že nemožno
všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny
úradný postup súdu. Osobitne v exekučných konaniach pri posudzovaní návrhov na vykonanie exekúcie
na podklade exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc sa javí 15-dňová
lehotanavydaniepovereniavýraznouprekážkoupreobjektívneposúdeniezákonnostiexekúcie.Navyše

zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Súd zdôraznil, že v exekučnom konaní
je súd ex offo povinný skúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul a ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietne. To znamená, že súd má ex offo povinnosť preskúmavať materiálnu

správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského rozsudku
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ďalej súd poukázal na to, že podmienky priznania nároku na náhradu škody,
t. j. existencia nesprávneho úradného postupu, škoda, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou neboli splnené. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal

splnenie zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Z týchto dôvodov súd prvého
stupňa žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
žalovanej, ktorá mala v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal, lebo návrh na priznanie

predložený nebol.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal odňatie možnosti konať
pred súdom, ďalej vady, ktoré mali za následok nesprávne právne posúdenie, ako aj nedostatočne
zistený skutkový stav veci z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie

rozhodujúcich skutočností, ako aj nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, že súd prvého stupňa
nebol oprávnený o uplatnenom nároku rozhodnúť podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
účinnom po 01.01.2013. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby
súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostnéhoprávneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti, a to potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Podľa
názoru žalobcu, súd založil svoje rozhodnutie na neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného

postupu, ktorý má za dôsledok nesprávnosť súdneho rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že súd vôbec
nevysvetlil prečo nevznikol účastníkom stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul tak trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska

ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Ďalej uviedol, že súd nie je
oprávnený polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Bolo povinnosťou súdu
aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Zdôraznil, že Štrasburský súd opakovane uviedol, že
zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania
ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. Ani vyjadrenie právneho

názoru súdu ohľadne rozporu exekučného titulu so zákonom nemohlo ovplyvniť dôvodnosť uplatneného
nároku, lebo s vecou samou nesúviselo. Poznamenal, že predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, a to znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav
Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že
nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku,

a to v posudku určenej výške. Namietal, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné oboznámenie sa s
predloženým znaleckým posudkom. Mal za to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky
pre vznik nároku na náhradu škody. K návrhu na prerušenie konania uviedol, že súd bol povinný pred
rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť, ak bol návrh súdu doručený v čase
predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako
aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že
súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Namietané

nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia nebolo opodstatnené.

K námietke týkajúcej sa odňatia možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že z postupu
súdu nevyplynulo porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces, ani práva na súdnu
ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania

vyhodnotil jednotlivé dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. §
132 Občianskeho súdneho poriadku jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho dospel k
správnym skutkovým zisteniam. Posudzoval uplatnený nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho
úradnéhopostupuzdôvodu nerozhodnutiavzákonomstanovenejlehote,ožiadostiovydaniepoverenia
vyplývajúcej z ust. § 44 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v exekučnom konaní vedenom na

OkresnomsúdeVranovnadTopľousp.zn.7Er348/2010.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazuje nato,
že 15 - dňová lehota sa vzťahuje výlučne na prípad, keď súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a poverenie v danej lehote
vydá. V prípade zistenia rozporu žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúciealebo exekučného titulu so zákonom, súd nie je viazaný lehotou 15 dní. Uvedené je odôvodnené
požiadavkou náležitého skúmania žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom a vydaním rozhodnutia o zamietnutí, resp. čiastočnom zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia, ktoré musí byť presvedčivo odôvodnené. Z uvedeného vyplýva, že
postupomsúdunedošloknesprávnemuúradnémupostupu.Skúmaniepodmienokprevedenieexekúcie
v každom štádiu konania je zákonnou povinnosťou súdu vyplývajúcou z ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Judikatúra súdov zdôrazňuje túto preskúmavaciu právomoc exekučných súdov obzvlášť pri
exekučných tituloch, ktorými sú rozhodcovské rozsudky, tak ako to bolo aj v tomto prípade. To znamená,

že súd má ex offo povinnosť preskúmavať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011,
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 207/2011 zo dňa 21.11.2012). Je známou skutočnosťou,
že aplikácia práva Európskej únie v oblasti ochrany práv spotrebiteľa zasiahla do vtedajšej súdnej praxe,
aby zjavne ovplyvnila jej vývoj. Uvedenému sa nevyhlo ani exekučné konanie a v zmysle existujúcej

judikatúryjepovinnosťouexekučnéhosúdupostupovaťvexekučnomkonanívsúladesprávnouúpravou
a zásadami na ochranu práv spotrebiteľa, opakovane judikovanými Súdnym dvorom Európskej únie.

Odvolací súd ďalej uvádza, že samotné nedodržanie zákonom stanovených lehôt na konanie alebo
rozhodnutie vo veci automaticky neznamená, že boli spôsobené zbytočné prieťahy v konaní, a tým

porušené právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Ústavný súd opakovane vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nie každý zistený prieťah v
súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, lebo vždy skúma, ako sa v okolnostiach konkrétneho prípadu rešpektuje účel práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ani uplatnená námietka aplikácie ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013
nebola v danom prípade opodstatnená, lebo súd prvého stupňa na uplatnený nárok novelizované ust. §
9 ods. 2 v znení účinnom od 01.01.2013 na danú vec neaplikoval. Súd prvého stupňa správne aplikoval
ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, čo pravdepodobne ušlo

pozornosti žalobcu pri vypracúvaní hromadných podaní. Odvolacia námietka nesprávneho právneho
posúdenia veci nebola dôvodná.

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nevysporiadania sa so stavom právnej neistoty na strane žalobcu
v exekučnej veci, odvolací súd uvádza, že ani táto namietaná skutočnosť nebola opodstatnená. Je

nesporné, že v exekučnom konaní vedenej na základe rozhodcovského rozsudku súd posudzuje návrh
na vykonanie exekúcie, exekučný titul, či je súladný so zákonom. Táto povinnosť exekučného súdu
vyplýva priamo z ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Ide o súdnu kontrolu zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách v zmysle judikatúry súdov, ako aj Súdneho dvora Európskej únie.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ani v časti týkajúcej sa zachovania práv ochrany spotrebiteľa v
spotrebiteľských zmluvách nemožno považovať za nadbytočné, nesúvisiace s predmetom konania. Ani
táto namietaná skutočnosť nebola dôvodná.

Vzhľadom na to, že návrh na znalecké dokazovanie a ani návrh na prerušenie konania, na ktoré žalobca

v odvolaní poukazuje, neboli v predmetnom konaní predložené, odvolací súd sa odvolacími námietkami
týkajúcimi sa návrhu na znalecké dokazovanie a návrhom na prerušenie konania nezaoberal, ani k nim
nezaujal vecné stanovisko.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej náhrada trov odvolacieho konania priznaná
nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.