Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 11C/250/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212229497
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Mrázova
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1212229497.4

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: DREVIT SM s.r.o., so sídlom Čergovská 577,
Raslavice, IČO: 43 885 870, zast. JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou so sídlom Kováčska 32, Košice,
protiodporkyni:Ľ.X.,trvalebytomQ.XX,O.,zast.Mgr.MartinomBerecom,advokátomsosídlomDomus
Petra, Pod Sokolice 1/B, Trenčín, o zaplatenie 6.531,99 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 548,18 eur na účet
právneho zástupcu odporcu vedený v Tatra Banka, a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia.

Navrhovateľovi bude po právoplatnosti tohto uznesenia v r á t e n ý súdny poplatok za návrh vo výške

384,87 eur prostredníctvom Daňového úradu Prešov.

Súd zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 32Ro/2243/2012-68, ktorým bol odporkyni
vyrubený súdny poplatok za odpor v sume 391,5 eur.

o d ô v o d n e n i e :

NavrhovateľsanávrhomdoručenýmpôvodneOkresnémusúduBardejovdňa23.08.2013,postúpenému

tunajšiemu súdu dňa 07.11.2012, domáhal voči odporkyni zaplatenia 6.531,99 eur titulom plnenia z
kúpnej zmluvy.

Dňa 04.04.2013 súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 32Ro/2243/2012-45, ktorým odporkyňu zaviazal
na zaplatenie istiny 6.531,99 eur s úrokmi z omeškania a trovami konania.

Voči uvedenému platobnému rozkazu podala odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
zákonnej 15-dňovej lehote odpor, v ktorom namietla nedostatok právomoci tunajšieho súdu na konanie
a rozhodovanie v predmetnej veci z dôvodu, že medzi účastníkmi konania bola platne dojednaná
rozhodcovská doložka, na základe ktorej má byť vec prejednaná pred Rozhodcovským súdom Komory
arbitrov, so sídlom v Bratislave. Z tohto dôvodu Okresný súd Bratislava II nemá právomoc rozhodovať
v tejto veci, a preto je nutné konanie zastaviť.

Podľa § 106 ods. 1 O.s.p., len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone
vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže
vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve

netrvajú alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté.
Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobenározhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo
že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že
rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.

Podľa § 106 ods. 2 O.s.p., ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené a v tej istej veci
bol podaný návrh na začatie rozhodcovského konania, zostávajú právne účinky pôvodného návrhu
zachované, ak bude návrh na začatie rozhodcovského konania podaný do 30 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu o zastavení konania.

Vykonaným dokazovaním oboznámením sa s obsahom spisu, najmä návrhom na vydanie platobného
rozkazu s prílohami, podmienkami plnenia predmetu objednávky zo dňa 15.03.2012, odporom voči
platobnému rozkazu súd zistil, že námietka nedostatku právomoci tunajšieho súdu na rozhodovanie vo
veci v zmysle § 106 ods. 1 O. s. p. je dôvodná, je potrebné jej vyhovieť a konanie zastaviť.

V podmienkach plnenia predmetu objednávka (v bode 6 ostatných podmienok) podpísaných oboma
účastníkmi konania dňa 15.03.2012 sa účastníci konania dohodli na tom, že všetky majetkové spory,
ktoré vzniknú z objednávky, vrátanie sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenia, budú riešené pred
Rozhodcovským súdom Komory arbitrov so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava zriadeným spoločnosť
Komora arbitrov s.r.o.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002Z.z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak
je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente

podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné

11C/250/2013-79-

podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.

Navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojom stanovisku k odporu uviedol, že
návrh podal na všeobecný súd, pretože rozhodcovská doložka bola súčasťou vopred formulovaných
podmienok plnenia predmetu objednávky, ktoré odporkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť

a nebola ani individuálne dojednaná, preto podľa názoru navrhovateľa ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo spôsobuje neplatnosť rozhodcovskej doložky.

Súd rozhodcovskú doložku posúdil z hľadiska spotrebiteľského práva ako aj zákona o rozhodcovskom
konaní, a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka bola platne dojednaná, pričom nejde o neprijateľnú

zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola súčasťou
vopred formovaných podmienok plnenia predmetu objednávky sama osebe nespôsobuje, že takéto
dojednanie účastníkov zmluvy je neprijateľné, a teda neplatné. V súlade s § 53 ods. 1 OZ by muselo ísť o
dojednanie, ktoré zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa. V danom prípade však nemožno ustáliť, že uzatvorenie rozhodcovskej doložky
medzi zmluvnými stranami spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola uzatvorená podľa ustanovení

zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý nevylučuje uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy či doložky so
spotrebiteľom. Rozhodcovskou doložkou sú viazané obe strany, teda v prípade sporu zo zmluvného
vzťahu účastníkov konania, sa na rozhodcovský súd musí obrátiť nielen dodávateľ, ale aj spotrebiteľ,
pričom miesto rozhodcovského konania sa nachádza v mieste bydliska odporkyne. V predmetnom
prípade daná rozhodcovská doložka nespôsobuje nerovnováhu právach a povinnostiach v neprospech

odporkyne.

Rozhodcovská doložka je platná, a zároveň neexistuje ani žiadna iná okolnosť v zmysle § 106 ods. 1
O.s.p., v dôsledku ktorej by mal vec prejednať tunajší súd.

Na základe vyššie uvedených zistených skutočností a citovaných ustanovení zákona má súd za to, že

v tomto prípade je daná právomoc Rozhodcovského súdu Komory arbitrov zriadeného spoločnosťou
Komora arbitrov s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, IČO: 36 701 734 tak, ako to bolo dohodnuté v
zmluve. Konanie začaté na tunajšom súde je preto potrebné zastaviť.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p., podľa ktorého, ak niektorý z

účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

V uvedenom prípade zastavenie konania zavinil navrhovateľ, nakoľko návrh podal na tunajšom súde
napriek skutočnosti, že spôsob riešenia prípadných sporov bol dohodnutý v zmluve rozhodcovskou
doložkou a odporca uplatnil námietku pred prvým pojednávaním v súlade s § 106 ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľ je podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume
548,18 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia odporcu v sume 546,74 eur za 2 úkony právnej
pomoci (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie odporu v základnej sadzbe tarifnej odmeny
220,77 eur/1 úkon + 2x režijný paušál po 7,81 eur + 20% DPH) a náhrady poštovného v sume 1,44

eur (1,20 eur + 20% DPH).

Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania
alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo

alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to,
či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode
manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých
zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti,
ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z

dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.

Podľa § 11 ods. 4 cit. zákona, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa
odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,63 eura. Ak sa
návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 cit. zákona ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej
správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa
trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v prípade, že orgán
štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti

podľa osobitného zákona.

Podľa § 13 ods. 3 cit. zákona o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch
rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh na
začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním.

Navrhovateľ zaplatil dňa 01.02.2013 na účet súdu súdny poplatok za návrh vo výške 391,50 eur.
Navrhovateľovi po zastavení konania pred začatím konania vo veci samej a v zákonnej trojročnej lehotevznikol nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku v zmysle § 11 zákona č. 71/1992 Zb., preto
súd rozhodol o jeho vrátení v sume 384,87 eur, po krátení o 6,63 eur.

Uznesením č.k. 32Ro/2243/2012-68 zo dňa 12.9.2013 súd odporkyni vyrubil súdny poplatok za odpor
vo výške 391,50 eur.

Odporkyňa do času vydania tohto rozhodnutia, súdny poplatok za odpor nezaplatila ani len z časti.

Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 71/1992Zb. o súdnych poplatkoch, poplatok za odpor sa vráti, ak sa návrh
na začatie konania vzal späť pred začatím pojednávania vo veci samej alebo konanie sa zastavilo pred
začatím pojednávania vo veci samej. Pri nezaplatenom poplatku súd poplatok nevyberie a uznesenie o
uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v celom rozsahu zruší.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd aplikáciou citovaného zákonného ustanovenia

uznesenie, ktorým bol odporcovi vyrubený súdny poplatok za odpor v celom rozsahu zrušil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava II, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.