Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/490/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215227047
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7215227047.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. C. nar. X.X.XXXX, U. C. nar.
XX.XX.XXXX, K.Q.G. C. nar. XX.X.XXXX a I. C. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice detí rodičov B. C. nar.
X.XX.XXXX bývajúcej v C. na O. XX a Ing. T. C. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v E. na A. XX v konaní o
nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 9.9.2015

č.k. 27P 334/2015-23 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením z 9.9.2015 č.k. 27P 334/2015-23 zamietol návrh otca na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zveril maloleté deti O., U., I. a K.Q.G. do jeho osobnej
starostlivosti a matku zaviazal prispievať na ich výživu primeranou sumou.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých detí, v ktorom zdôraznil, že výkon súdneho
rozhodnutia (uznesenie Krajského súdu Bratislava č.k. 11CoP 570/2014-168 z 8.1.2015) bol nielenže
ohrozený, ale priamo porušený, a to matkou detí tým, že napriek tomu, že boli jej všetky maloleté deti
zverené týmto rozhodnutím do dočasnej starostlivosti na základe jej návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia,jednéhoztýchtodetísasvojvoľnerozhodlavzdaťanechaťhovjehoosobnejstarostlivostibez

predchádzajúceho dohovoru. Konštatoval, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v prílohe
č. 1 nepochybne preukázal, že 4.9.2015 prevzal mal. O. od jeho matky, ktorá zároveň okrem tohto
dokumentu im oznámila, že mal. O. necháva v jeho starostlivosti navždy. Súčasný stav pomerov nie
je nijakým spôsobom právne ani predbežne doriešený a záujem minimálne mal. O. nebol uznesením
súdu braný do úvahy. Je presvedčený, že naliehavosť predbežnej úpravy pomerov je oprávnená, v
opačnom prípade sa mal. O. mohol ocitnúť mimo výchovného prostredia matky, a to jeho vylúčením

zo súrodeneckých pomerov vlastnou matkou, ktorá sa netají ani v súčasnosti s tým, že má záujem o
rozdelenie súrodencov v pomere O. jemu a ostatné deti jej, čo následne deklarovala aj na rozvodovom
súde v Pezinku. Rovnako nesúhlasil s odôvodnením konajúceho súdu, že nebolo preukázané, že by bol
ohrozený iný dôležitý záujem maloletých detí, nakoľko právom a v tomto prípade aj záujmom všetkých
maloletých detí je kontakt s oboma rodičmi, čo matka dlhodobo blokuje a obmedzuje len na minimálnu
úroveň, ktorú určí ona sama, teda bez zásahu súdu. Konajúci súd neoveril skutkový stav veci na

Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, pod dohľadom ktorého dlhodobo prebieha sledovanie
všetkých účastníkov konania. Tiež uviedol, že dodržiava rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a je
teda minimálne nepochopiteľné, že jeho právo na stretávanie sa s deťmi a ich výchovu súd nepovažuje
za nutné upraviť predbežným rozhodnutím napriek situácii, ktorá nastala. Vytkol konajúcemu súdu,
že vo svojom rozhodnutí nezaviazal a neurčil ani len vyživovaciu povinnosť matky voči mal. O., ktorý
sa dlhodobo zdržiava v jeho domácnosti, a to od 20.7.2015. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zmenil a nariadil predbežné opatrenie, ktorým uloží matke povinnosť odovzdať do jehoosobnej starostlivosti maloleté deti O., U., I. a K., alternatívne odovzdať do jeho starostlivosti mal. O. a
určiť výživné vo výške podľa uváženia konajúceho súdu.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu konštatovala, že v čase letných prázdnin 2015 otec prehováral mal. O.,
aby žil s ním a keďže syn o to prejavil záujem, ponúkla mu možnosť, aby to skúsil v období septembra
a októbra 2015. Maloletý sa vrátil k nej 2.11.2015 vo veľmi zlom psychickom stave, odmietal chodiť
do školy, pretože sa bál otca, že ho zoberie späť do E., ktoré udalosti hlásila Úradu sociálno-právnej
ochrany detí a tiež zástupkyni školy. Maloletý absolvoval aj osobný pohovor s psychologičkou Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach. Maloletý sa jej zdôveril so všetkým, triasol sa a veľmi
plakal, ospravedlňoval sa, že urobil chybu a na doporučenie pediatričky (MUDr. M.) navštívila so synom
psychologickú ambulanciu (PhDr. E.). Maloletý O. sa pomaly dostáva do normálnych koľají, súrodenci ho
pekne privítali a jeho návrat domov s radosťou akceptovali. Je matkou štyroch zdravých detí, nevedela
by sa vzdať ani jedného dieťaťa, o ktoré sa zodpovedne stará a venuje sa im v každej výchovnej oblasti.

Zo správy kolízneho opatrovníka z 2.12.2015 vyplynulo, že otec strávil so svojimi štyrmi maloletými
deťmi týždeň od 27.7.2015 do 1.8.2015, avšak s mal. O. bol od 18.7.2015. Po ukončení letných prázdnin
otec 30.8.2015 odviezol mal. O. späť do domácnosti matky, avšak už 2.9.2015 ho matka vyzvala, aby
si prevzal maloletého do svojej starostlivosti, odkedy dieťa bývalo spolu s otcom v E. a denne ho
vozil do školy v Košiciach. Dňa 10.9.2015 bol uskutočnený na referáte poradensko-psychologických

služieb rozhovor s mal. O. s cieľom zistenia priania a postojov dieťaťa k zvereniu do starostlivosti
otca z dôvodu, že mal. O. od návštevy u otca v E. počas letných prázdnin odmietol sa vrátiť naspäť
domov k mame v C.. Z rozhovoru s mal. O. vyplynulo, že by bol rád, keby mohol ostať bývať s
otcom, kde sa dobre cíti, má pocit, že otec mu viac rozumie a myslí si, že mama by časom prijala, že
býva u otca. S mamou a súrodencami je v kontakte a chcel by sa s nimi stretávať aj naďalej a prial

by si, aby sa situácia medzi rodičmi zlepšila. Vyšetrenie naznačilo, že maloletý začína byť zneistený
dlhšie trvajúcou napätou situáciou medzi rodičmi, nachádza sa v situácii rozhodovania medzi dvoma
rodinnými prostrediami a v podvedomí sa obáva vyčlenenia z rodinného prostredia matky a súrodencov.
Z pohovoru s matkou sa zistilo, že mal. O. prejavoval už dlhodobo vôľu ostať u starého otca (otcov
otec), ona jeho vôľu rešpektovala aj preto, že maloletý sa správal voči nej bezohľadne, v domácnosti

vyvolával hádky, bol nepriateľsky naladený voči nej aj voči ostatným deťom a keď odišiel, situácia sa v
domácnosti stabilizovala. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj pohovorom s ostatnými maloletými deťmi.
Dňa 5.11.2015 bol opakovane realizovaný pohovor s mal. O. za prítomnosti psychologičky RPPS s
cieľom zistenia vôle maloletého z dôvodu jeho rozhodnutia nevrátiť sa do domácnosti otca, ale zotrvať
u matky spolu so svojimi súrodencami. Konštatoval, že rodičia sa nachádzajú v rozvodovom konaní,

vzťahy medzi nimi sú komplikované, konfliktné, nedoriešené, komunikácia viazne a rodičia sa nevedia
zhodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a styk detí s otcom je
redukovaný, pretože matka údajne kontakt otca s deťmi nepodporuje. Maloletý O. v súčasnosti by si
prial ostať s mamou a súrodencami v C. a otca by chcel navštevovať aj tak, že by bol u neho týždeň.
U otca sa cítil dobre, ale začali mu chýbať súrodenci aj mama, preto sa rozhodol ostať u mamy. V

súčasnosti nevedel odpovedať, odkedy by sa cítil na to, aby sa s otcom mohol začať stretávať. Ako to
vyplýva zo správy psychologičky, mal. O. je v emočnom tlaku, celkový prejav pôsobí akoby neosobným
dojmom, emocionalita kontrolovaná, anamnesticky zúskostnené prežívanie, známky neurovegetatívnej
lability, dieťa potláča prirodzené pocity smerom k rodičom, je citovo preťažené konfliktnou atmosférou
v rodine. V situáciách rozhodovania medzi rodičmi je vystavované emočnej záťaži, čo vyvoláva citový

zmätok, emočnú nepohodu a následné obavy z reakcií rodičov, aktuálne z reakcií otca. U dieťaťa sa
začali aktivovať obranné mechanizmy a prechodne môže odmietať styk s otcom. V priebehu rozhovoru
bola zistená u maloletého aktuálna preferencia rodinného prostredia matky a súrodencov. Kolízny
opatrovník vyjadril názor, že v záujme optimálneho vývinu dieťaťa je potrebné stabilizovať situáciu
medzi rodičmi, zabezpečiť čo najširší kontakt s oboma rodičmi v súlade s emocionálnymi potrebami

dieťaťa a chrániť dieťa pred stresujúcimi zážitkami, najmä konfliktami rodičov. Vzhľadom na aktuálnu
záťažovú situáciu, v ktorej sa dieťa nachádza (emocionálne rozhodovanie medzi dvoja rodičmi) by bolo
vhodné odborné psychologické podchytenie dieťaťa, najlepšie klinickým detským psychológom, pretože
v opačnom prípade sa u dieťaťa môže aktivovať problémové správanie, resp. dlhodobejšie odmietanie
styku s otcom.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že neboli splnené zákonné
podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v súlade s návrhom otca, pretože nebola preukázaná
naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy

odôvodňujúcej okamžitý zásah súdu vo forme predbežného opatrenia, pretože otec svoje obavy
nasvedčujúce bezprostrednému ohrozeniu záujmu maloletých detí relevantným spôsobom nepreukázal,
nota bene, práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, predovšetkým mal. O. neodôvodňujú
nariadenie predbežného opatrenia v súlade s návrhom otca, pretože starostlivosť o maloleté deti
je spontánne zabezpečená matkou, ktorej boli rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 8.1.2015
č.k. 11CoP 570/2014-168 zverené do dočasnej starostlivosti, ktorá nebola spochybnená kolíznym

opatrovníkom a matka navyše doteraz rešpektovala prejav vôle mal. O., keď sa dočasne rozhodol
žiť s otcom. Z preskúmavaného spisu nepochybne vyplýva, že obidvaja rodičia prejavujú záujem o
maloleté deti s cieľom osobne sa o ne starať, ale posúdenie, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné
predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti, eventuálne posúdenie striedavej osobnej
starostlivosti rodičov, nemôže byť vzhľadom na náročnosť predmetom dokazovania pri rozhodovaní

o predbežnom opatrení. Z písomných podaní obidvoch rodičov je zrejmé, že vzťahy medzi nimi sú
značne problematické, ich podania obsahujú úplne protichodné tvrdenia, odlišné hodnotenia tých istých
situácií a dôsledné skúmanie týchto vzťahov si vyžaduje rozsiahle a časovo náročné dokazovanie
presahujúce rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia. Až konečné rozhodnutie vo veci, ako
výsledokdokazovaniazohľadnívšetkyokolnosti,ktorémajú,alebomôžumaťvplyvnariadnyvývojalebo

výchovumaloletýchdetívbudúcnosti.Skutočnostiuvádzanéotcomvnávrhunanariadeniepredbežného
opatrenia v odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu súdu prvého stupňa, ako aj vo vyjadrení matky
k odvolaniu, sú nepochybne relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, nie však pre okamžitý zásah
súdu formou nariadenia predbežného opatrenia so zreteľom na skutkové okolnosti tvrdené rodičmi,
správu kolízneho opatrovníka a najmä závery psychológa o pohovore s maloletými deťmi. Je zrejmé,

že maloletý O. je zaťažovaný konfliktom medzi rodičmi a vzniknutá situácia ho môže priamo ohrozovať
v jeho zdravom budúcom vývoji pre neprimeranú psychickú a stresovú záťaž a dovoľuje skôr záver, že
správanie dieťaťa je dôsledkom nesprávneho pôsobenia obidvoch rodičov, ak dieťa sa stáva nástrojom
a rukojemníkom a emocionálny tlak zo strany rodičov na dieťa rozhodne neprispieva k jeho zdravému
vývinu. Odvolací súd tiež poznamenáva, že matrimoniálne rozpory medzi rodičmi dieťaťa nemôžu

bez ďalšieho dôvodom pre okamžitú ingerenciu súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia a
zároveň zdôrazňuje nevyhnutnosť rozumného postoja oboch rodičov vo vzťahu k maloletým deťom
a za súčasného stavu potrebu minimalizovať vzájomnú neznášanlivosť a jej dopad na psychiku
maloletých detí. Je predovšetkým na rodičoch, aby svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a
toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie pre výkon svojich rodičovských práv a povinností, snažili

sa o jednotný výchovný postup rešpektujúc záujem maloletých detí, ktorý má prednosť pred zámermi
rodičov, pretože traumatizujúce zážitky by mohli negatívne ovplyvniť zdravý psychický vývin maloletých
detí. Odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa rozhodol zákonne a správne, ak zamietol návrh otca
na nariadenie predbežného opatrenia práve so zreteľom na prejavenú vôľu maloletého O. 5.11.2015 pri
pohovore uskutočneného psychologičkou referátu poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce

sociálnych vecí a rodiny v Košiciach a najmä na záver správy o psychologickom vyšetrení dieťaťa, ktorá
nepochybne potvrdila citové preťaženie dieťaťa konfliktnou situáciou v rodine (citový zmätok) v dôsledku
čoho je potrebné stabilizovať výchovné prostredie najmä maloletého O. vychádzajúc z jeho aktuálnej
preferencie rodinného prostredia matky a súrodencov, čo v súčasnosti rozhodne podporuje predbežné
opatrenie krajského súdu v Bratislave (č.k. 11CoP 570/2014-168 z 8.1.2015), ktorým boli maloleté deti

O., U., I. a K. dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich
výživu spolu 300,-€ mesačne. Pretože odvolací súd ani v štádiu odvolacieho konania nezistil naliehavú
potrebu nariadiť predbežné opatrenie v súlade s návrhom otca, resp. jeho odvolacím návrhom, lebo
nebola preukázaná potreba dočasne upraviť už upravené pomery právoplatným rozhodnutím súdu
a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení
tohto uznesenia sa obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa
§ 219 ods. 2 O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.