Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. november 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/865/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112232713
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112232713.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr.

Dany Ferkovej a JUDr. Táni Veščičikovej v právnej veci žalobcov: 1) L. L., X. W. XX, W., 2) L. L., X.
Z. X, W., 3) U. W., X. L. X, W., všetci zastúpení Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom so sídlom M.
Rázusa 19, Lučenec, proti žalovanému: L. Y., X. W. X, W., zastúpený advokátskou kanceláriou Nižník,
s. r. o., so sídlom Kováčska 21, Košice, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Generali
Slovensko poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpeného
advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Timcsák, advokátom, s. r. o., so sídlom Zámocké schody 2/A,
Bratislava, IČO: 44 430 043, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10.06.2014 č.k. 39C/15/2012-187 a o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 11.06.2014 č.k. 39C/15/2015-203 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Z r u š u j e uznesenie zo dňa 11. 06. 2014 č.k. 39C/15/2012-203.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom, každému po 64,42 eur náhradu trov odvolacieho konania na

účet advokáta Mgr. Ľudovíta Pauloviča do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa domáhali, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi v 1. rade 15.000 eur, 2. a 3.
rade po 10.000 eur a náhradu trov konania z titulu nemajetkovej ujmy s poukazom na ust. § 13 ods.
1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi v 1. rade 10.000
eur, žalobcovi v 2. rade 5.500 eur a žalobcovi v 3. rade 5.500 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uložil žalovanému zaplatiť žalobcom na účet právneho zástupcu

trovy konania, každému po 518,14 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania vzal za preukázaný zásah zo strany žalovaného do práv žalobcov
na ochranu osobnosti tým, že žalovaný zavinil úmrtie ich manželky, resp. matky. Vina žalovaného bola
preukázaná v trestnom konaní a súd rozsudkom v trestnom konaní bol viazaný, preto v tomto konaní
neskúmal zavinenie žalovaného, ale vychádzal zo zistení obsiahnutých v trestnom spise. Žalovaný sa
skutku dopustil tým, že dňa 04.10.2010 v Košiciach na Moldavskej ulici viedol motorové vozidlo značky

Š. K. rýchlosťou 83 až 87 km/hodinu, kde je rýchlosť obmedzená na 50 km/hod., pričom na riadne
vyznačenom priechode pre chodcov zrazil chodkyňu P. L., ktorá prechádzala cez uvedený priechod z
pohľadu vodiča z pravej strany na ľavú stranu, pričom pri nehode utrpela mnohopočetné ťažké zranenia,
ktorým dňa 28.10.2010 podľahla.Súd prvého stupňa mal za to, že v dôsledku dopravnej nehody došlo jednoznačne k zásahu
do osobnostného práva žalobcov tak, že bola narušená celistvosť rodiny, bolo zasiahnuté do ich

súkromného a rodinného života, pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné, keď ochudobnenie
žalobcov v citovej oblasti je nenapraviteľné smrťou nebohej, stratili jej lásku, radosť a spolužitie. O to
viac, že z výpovedí žalobcov i svedkov je zrejmé, že nebohá bola veľmi milý, dobrý a srdečný človek.
Z toho dôvodu súd ani neuvažoval o ochrane osobnosti spočívajúcej v upustení od neoprávnených
zásahov, a to odstránením ich zásahov, alebo o dani primeraného zadosťučinenia. Na vyváženie straty

najbližšieho človeka nepostačuje primerané zadosťučinenie v žiadnej forme. Súd preto priznal žalobcom
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle kritérií § 13 ods. 2 OZ. Námietku žalovaného o
nedostatku pasívnej legitimácie nepovažoval za dôvodnú. Vychádzal z toho, že žalovaný spôsobil
dopravnú nehodu, čím zasiahol do práva žalobcov na ochranu ich osobnosti, ich súkromia, teda on je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nahradiť vzniknutú majetkovú ujmu, o ktorú v konaní ide, teda je
pasívne legitimovanou osobou. Z ust. § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení nevyplýva

povinnosť alebo právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Pri určení výšky
primeraného zadosťučinenia súd vychádzal zo závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy a z okolností,
za ktorých k neoprávnenému zásahu fyzickej osoby došlo a teda samotná závažnosť vzniknutej
nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v
peniazoch. Prihliadol aj na okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p.

Uznesením zo dňa 11.06.2014 č.k. 39C/15/2012-203 uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok z návrhu
na začatie konania vo výške 828,- eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

O povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol s poukazom na ust. § 2 ods. 2 veta prvá zákona o súdnych
poplatkoch, ako aj § 4 ods. 2 písm. i) a položky 7 písm. b) prílohy zákona č. 71/1992 Zb. a § 7 ods. 11.
Vychádzal z toho, že žalobcovia boli od súdneho poplatku oslobodení a v konaní boli úspešní, pričom
išlo o samostatné nároky, preto prešla poplatková povinnosť na žalovaného, ktorý nie je od poplatku

oslobodený.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa sa včas odvolal žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil
a žalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietol. Vytýka súdu nesprávne právne posúdenie veci,
ktoré vidí v tom, že súd prvého stupňa neakceptoval prednosť komunitárneho práva pred právom SR

ako členského štátu, pričom táto prednosť vyplýva jednak zo samotnej zmluvy o pristúpení Slovenska
k Európskej únii a z Ústavy SR. Poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/
EHS zo dňa 16.09.2009, podľa ktorej členské štáty majú povinnosť prijať opatrenie potrebné na
zabezpečenie krytia zodpovednosti za škodu vzhľadom k použitiu motorového vozidla, normálne
sa nachádzajúcich na svojom území, pričom rozsah krytia zodpovednosti a podmienky krytia budú

stanovené na základe týchto opatrení. Má za to, že aj majetková ujma vyplývajúca z usmrtenia blízkej
osoby musí byť krytá zákonným poistením, čo je aj zámerom komunitárnej úpravy zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Preto sa domnieva, že povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám usmrtených pri dopravných nehodách, ak jej strata

na základe zodpovednosti poistného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo
veci samej. Poukázal aj na rozhodnutie súdneho dvora EÚ vo veci C/277/2012 ako aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/168/2009. Okrem toho namietal aj nedostatočné zistenie skutkového
stavu, a to vo vzťahu k zdravotnému stavu nebohej.

Žalovaný podal odvolanie aj proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 11.06.2014. Navrhol toto
uznesenie zmeniť tak, aby žalovaný nebol povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania
vo výške 828,- eur. Zotrval na tvrdení, že nie je pasívne legitimovaným subjektom v tomto konaní. S
poukazom na svoje odvolanie vo veci samej poukázal na to, že nesprávne súd prvého stupňa vypočítal
aj výšku súdneho poplatku. Má za to, že v zmysle položky 7d písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov

má byť celkový súdny poplatok určený ako súčet všetkých troch súm, t.j. zo sumy 21.000,- eur, čo činí
696,- eur.Vo veci podal odvolanie aj vedľajší účastník na strane žalovaného. Namietal, že výška nemajetkovej
ujmy priznaná súdom prvého stupňa žalobcom je neprimerane vysoká vzhľadom na okolností, za
ktorých porušením práva došlo, a to najmä vzhľadom na spoluzavinenie poškodenej, ktoré konštatoval aj

Okresný súd Košice II v rozsudku sp.zn. 8T/7/2011-174, kde rozdelil mieru zavinenia medzi žalovaného
a poškodenú. Konštatoval, že vinu zo spáchania predmetného trestného činu nemožno pripísať
výlučne žalovanému, pretože poškodená pri prechádzaní vozovky podcenila situáciu a dianie v cestnej
premávke. Okrem toho sa domnieva, že súd prvého stupňa má prihliadnuť aj na okolnosti na strane
žalovaného,najmänajehovek,jehomajetkovéazárobkovépomeryaprirozhodovaníotrováchkonania

mal vec posúdiť z pohľadu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

Žalobcovia navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Pokiaľ ide o námietku
nedostatku pasívnej legitimácie žalobcu majú za to, že takáto obrana nemá žiadnu oporu v zákonných
ustanoveniach a je v príkrom rozpore s ustálenou súdnou praxou. Inak poukázali na správne dôvody
rozsudku súdu prvého stupňa.

K odvolacím námietkam vedľajšieho účastníka ohľadom použitia ust. § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o
trovách majú za to, že v danom prípade nešlo o taký výnimočný prípad na strane žalovaného, ako to má
na mysli ust. § 150 O.s.p. V priebehu konania na súde prvého stupňa vôbec nenavrhoval dôkazy, ktoré
by sa zaoberali majetkovými, sociálnymi a osobnými pomermi účastníkov konania.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) rozsudok vyhlásil verejne v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku
oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade
s ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a
správne vo veci aj rozhodol. Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v
celom rozsahu poukázal aj odvolací súd.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa,
najmä pokiaľ ide o hodnotenie pasívnej legitimácie na strane žalovaného, keďže má za to, že
zákonná úprava jednoznačne dáva možnosť uplatniť si tento nárok priamo proti tomu, kto škodu, resp.
nemajetkovú ujmu spôsobil. Aj zákonná úprava v tomto smere postačujúca a dostatočným spôsobom
upravuje pre poškodených možnosť uplatniť si tento nárok a preto je podľa názoru odvolacieho súdu v

súlade so zákonodarstvom Európskej únie.

Nedôvodná odvolacia námietka je aj námietka vedľajšieho účastníka ohľadom trov prvostupňového
konania.

Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 11.06.2014
č.k. 39C/15/2012-203, ktorým súd prvého stupňa uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok z návrhu
namiesto žalobcu, ktorý bol od platenia poplatku oslobodený, v tejto časti odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil, keďže uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 25.08.2014 bol žalovaný od platenia
súdnych poplatkov oslobodený. Za tejto situácie je potom nepochybné, že žalovaný nemá povinnosť

platiť súdny poplatok ani z návrhu ani z odvolania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a preto
priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, a to za jeden úkon právnej pomoci pri
zastupovaní troch žalobcov, každému po 64,42 eur, spolu s režijným paušálom 8,04 eur a DPH 10,74

eur. Ide o odmenu právneho zástupcu za jeden úkon, t.j. vyjadrenie k podanému odvolaniu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.