Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108218024
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7108218024.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Ferkovej vo veci žalobcu W. Q., T., X. XX, zast. JUDr. Jurajom
Kulom, advokátom. Advokátska kancelária, Košice, Mäsiarska 30, proti žalovanej I. I., T., P. XX, zast.
JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou , Advokátska kancelária , Košice, Kuzmányho 57, o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 13C/149/2008-191 z 30.4.2014 Okresného
súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol, žalovanej priznal náhradu trov právneho
zast. 1.235,43 eur, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť jej právnej zást. JUDr. Adriane Krajníkovej ,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení, o. i., uviedol, že žalobca žalobou žiadal, aby určil, že kúpna zmluva uzavretá
XX.XX.XXXX medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, ktorej predmetom je

prevod vlastníctva bytu č. X na prízemí bytového domu súp. č. XXXX, orientačné č. XX, nachádzajúci
sa na ul. X. E. T., vrátane jeho príslušenstva, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc. č. 23 M. E. XXX C.X S.
G.. Č.. XX M. E. XXX C.X, X.. G. S. L., na ktorých je bytový dom postavený o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu XXX/XXXXX-W., nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, T.. Ú.. B., na základe ktorej bol
KatastrálnymúradomvKošiciach,SprávoukatastraKošiceIvkladpovolenýXX.X.XXXXpodč.E.XXXX/
XX, je neplatná. Zároveň žiadal, aby mu uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 50.000,- Sk, t.j. 1.659,70

EUR z titulu vrátenia kúpnej ceny , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a aby určil, že výlučným
vlastníkom predmetných nehnuteľností. Neplatnosť predmetnej zmluvy žalobca odôvodňoval na tom
skutkovom a právnom základe, že od r. 1975 je psychiatrický liečený na depresívny syndróm a od r. 1998
je pre dekompenzáciu psychického stavu liečený antidepresívami, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy so
žalovanou trpeldepresívnymsymptómomťažkéhostupňa,ktorýsaprejavujevýraznesmutnounáladou,
nechuťou žiť, beznádejou, následne aj skresleným myslením - zmenenými úsudkovými schopnosťami,
pričom myslenie môže byť až bludné, čo znamená výrazný odklad od reality, že nedostatok jeho

spôsobilosti na právne úkony v dôsledku duševnej poruchy je preto dôvodom absolútnej neplatnosti
právneho úkonu (kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel so žalovanou). Tvrdil, že v čase podpísania kúpnej
zmluvy trpel duševnou poruchou, depresívnou poruchou ťažkého stupňa a kvality, ktorá v kontexte
s jeho zlým zdravotným stavom mu bránila zodpovedne rozpoznať a posúdiť jeho konanie a jehonásledky pri vykonávaní právneho úkonu. Vykonanie právneho úkonu (podpis kúpnej zmluvy) v čase
jeho hospitalizácie na ortopedickom oddelení, na ktorom ležal z dôvodu vyberania osteosynstetického
materiálu z dolnej končatiny, bolo jednoznačne iniciovanéžalovanou . V tom čase pretrvávala jeho

submisívnosť voči žalovanej, ktorej rozhodnutia prijímal bez výhrad, bez ich podrobenia racionálnej
úvahe a kontrole. Preto predmetný právny úkon vykonal pod tlakom, ktorý na neho vyvíjala žalovaná,
že z uvedeného dôvodu je právny úkon - uzavretie kúpnej zmluvy je podľa § 37 ods. 1 Obč. zák.
neplatný. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto kúpnej zmluvy preukazoval tým, že
v prípade určenia neplatnosti predmetnej zmluvy možno následne dosiahnuť obnovenie zápisu jeho

vlastníctva v katastri nehnuteľnosti, čím sa jeho právne postavenie v súvislosti s vlastníctvom bytu
zmení. Súd vykonal vo veci dokazovanie . Uviedol, čo zistil z kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX predloženej
žalobcom , z výpovede oboch účastníkov konania. Nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Borisa Bodnára, ktorý v záveroch svojho
znaleckého posudku vyslovil , že žalobca XX.XX.XXXX trpel duševnou poruchou, išlo o rekorentnú
depresívnu poruchu, stredne ťažkú až ťažkú fázu, ktorá ho čiastočne urobila neschopným na uzavretie

kúpnej zmluvy. Žalobca mohol byť v čase podpisu kúpnej zmluvy ľahšie ovplyvniteľný inou osobou,
vedel však rozpoznať pri podpise kúpnej zmluvy následky svojho konania a je aj v súčasnosti schopný
chápať význam súdneho konania. Žalovaná namietala závery tohto znaleckého posudku, že na jednej
strane znalec hovorí o čiastočnej nespôsobilosti žalobcu na takýto právny úkon, pričom v ďalších
bodoch uvádza, že žalobca bol schopný chápať zmysel svojho konania pri uzatváraní kúpnej zmluvy.

Vzhľadom na námietky žalovanej súd vyslúchol znalca MUDr. Borisa Bodnára na pojednávaní, ktorý
doplnil a uviedol, že intelektuálove a pamäťové schopnosti žalobcu v čase podpisu kúpnej zmluvy
boli v pásme normy , že vedel rozpoznať následky svojho konania v čase podpisu kúpnej zmluvy, že
nebol v takej fáze rekurentnej depresívnej poruchy, ktorá by bránila posúdiť realitu. Duševná porucha,
ktorou trpí žalobca , má opakované epizódy, v niektorých prípadoch pacient riadne funguje, avšak

podľa priebehu ochorenia žalobcu sa dlhodobo nedostal do normálnej fázy, roky berie depresíva a
je pod liekmi. Poukázal na to, že žalobca vedel rozpoznať následky svojho konania v čase uzavretia
kúpnej zmluvy so žalovanou, že žalobca mohol byť v čase uzavretia kúpnej zmluvy ľahšie ovplyvniteľný
inou osobou, táto ovplyvniteľnosť sa mohla týkať všetkých oblasti života, avšak u žalobcu nebol
takýto symptóm odkázanosti na cudziu osobu v čase podpisu kúpnej zmluvy. Znalec ďalej uviedol,

že v čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalovanou bol žalobca absolútne orientovaný v problémoch.
Súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalkyňu MUDr. Danicu Caisovú. Znalkyňa
v znaleckom posudku č. 07/2012 z 20.2.2012 urobila závery, že v čase spísania kúpnej zmluvy
žalobca netrpel psychickým ochorením takého charakteru, ktoré by ho robilo neschopným uzavrieť

takúto zmluvu, že bol psychiatrický liečený pre depresívnu poruchu, táto porucha však nebola takého
charakteru a takej závažnosti, aby podstatným spôsobom ovplyvnila logickú a úsudkovú schopnosť
žalobcu . Miera ovplyvniteľnosti žalobcu nebola takej závažnosti, aby ho robila neschopným posúdiť
význam kúpnej zmluvy. Žalobca bol schopný rozpoznať následky svojho konania a je aj v súčasnej dobe
schopný chápať význam súdneho konania. Znalkyňa uviedla, že po preštudovaní spisového materiálu,

zdravotných záznamov, ako aj z vyšetrenia žalobcu považuje jeho psychické funkcie dňa 22.12.2003,
kedy podpísal kúpnu zmluvu, osobnostné dispozície a úsudok za plne kompetentné na to, aby vedel o
závažnosti svojho rozhodnutia. Depresívna porucha, ktorou menovaný trpel a kvôli ktorej bol liečený,
ako aj jeho aktuálna zdravotná situácia ovplyvnili jeho úsudok minimálne v miere, v ktorej by ovplyvnili
aj psychiatricky neliečeného človeka. Znalkyňa bola súdom vyslúchnutá na pojednávaní 28.1.2013,

na ktorom uviedla, že v čase podpísania kúpnej zmluvy mohol byť žalobca svojou aktuálnou situáciou
vystrašený, stiesnený a mohol sa obávať budúcnosti a odkázanosti, pretože bol hospitalizovaný vo
fakultnej nemocnici a dozvedel sa správu o tom, že má rakovinu prostaty, čo by vystrašilo aj človeka,
ktorý nemá taký duševný stav, ako mal žalobca . Znalkyňa poukázala na to, že toto jeho vystrašenie
a stiesnenosť nesúviselo s duševnou chorobou, na ktorú sa žalobca liečil, že tento jeho stav súvisel

práve s hospitalizáciou a s tým stavom, že sa nachádzal na septickom oddelení v nemocnici a ,
že mu bola diagnostikovaná rakovina prostaty. Ďalej uviedla, že žalobca v decembri 2003 alebo v
čase, keď podpísal kúpnopredajnú zmluvu, podľa zdravotnej dokumentácie trpel strednou depresiou,
že depresívna porucha môže ovplyvniť logickú a úsudkovú schopnosť človeka len vtedy, ak ide o
najťažší stupeň depresie, ktorý sa prejavuje bludmi a halucináciami. Znalkyňa poukázala na to, že miera

ovplyvniteľnosti žalobcu v čase, keď podpísal kúpnopredajnú zmluvu nebola závažnejšia ako u iných
zdravých ľudí, nebola významnejšia ako bežná. Súd na návrh žalobcu vyslúchol ako svedkyňu C.. E.
T., lekárku - psychiatričku, ktorá je jeho ošetrujúcou lekárkou. Svedkyňa zo zdravotnej dokumentácie,
ktorú mala k dispozícii, uviedla, že liečba žalobcu začala v r. 1998, že v r. 2003 bol u nej žalobca 4-krát na kontrolu, že išlo o periodickú depresívnu poruchu a preto užíval antidepresíva, že vzhľadom
na zdravotný stav uvedený v jeho zdravotnej dokumentácie, žalobca mohol robiť právne úkony v čase,
keď podpísal kúpnu zmluvu so žalovanou. Mal nastavenú liečbu a lieky, ktoré užíval, nemali tlmivý

účinok. K lekárskej správe zo XX.X.XXXX, kde sa uvádza, že žalobca má ťažký stupeň depresívnej
symptomatickej poruchy, svedkyňa uviedla, že to sú závery psychologického vyšetrenia, nie sú to závery
psychiatrického vyšetrenia. Žalobca trpí aj inou diagnózou a to poruchou osobnostného organického
pôvodu, ktorú mu diagnostikovali v r. 2005 v nemocnici. Súd vychádzajúc aj z výsluchu svedkyne C..
T., že v lekárskej správe neuviedla pri psychiatrickom vyšetrení, že žalobca trpel ťažkým stupňom

depresie, nevykonal dokazovanie výsluchom psychologičky, lebo závery znaleckých posudkov i závery
C.. T. boli v podstate rovnaké, t.j., že žalobca v čase podpísania kúpnej zmluvy so žalovanou vedel
rozpoznať následky svojho konania a bol preto spôsobilý na takýto právny úkon. Vychádzajúc z § 34,
§ 37, § 38 ods. 1, 2 Obč. zák. ( ich znenie citoval) urobil záver, že žalobca žaloval neplatnosť kúpnej
zmluvy, ktorú uzavrel so žalovanou XX.XX.XXXX z dôvodu, že konal v duševnej poruche, z dôvodu
nátlaku zo strany žalovanej i z dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny žalovanou. Vykonaným dokazovaním

mu bolo preukázané, že kúpna zmluva, ktorú účastníci uzavreli je platná, že spĺňa všetky náležitosti
ustanovené Obč. zák. pre náležitosti kúpnej zmluvy. V konaní mu žalobca nepreukázal, aby na neho
žalovaná vyvíjala akýkoľvek psychický nátlak, že naopak, sám na pojednávaní 10.1.2011 uviedol, že
žalovaná mu nikdy nehovorila, že má na ňu previesť svoj vlastný byt, on sám jej povedal, že po jeho
smrti ostane byt jej. Ďalej žalobca mu potvrdil, že žalovaná ho nikdy nevyzývala na vypratanie bytu,

ani nepodala žalobu o vypratanie predmetného bytu, v byte býva sám a platí všetky poplatky spojené
s jeho užívaním. Poukázal na to, že žalobca tvrdil, že v kúpnej zmluve nie je zakomponované právo
jeho doživotného bývania, čo však v skutočnosti nepreukázal, pretože v kúpnej zmluve uzavretej medzi
účastníkmi konania je uzavreté vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania predmetného
bytužalobcom.Ktvrdeniu,žeuzavretákúpnazmluvajeneplatnáajzdôvodu,žežalovanámunevyplatila

kúpnu cenu za byt, uviedol, že žalobca avšak na druhej strane žiadal, aby bol zaviazaný žalovanej
vrátiť kúpnu cenu 50.0000,- Sk. Žalobca mu nepreukázal ani tú skutočnosť, že kúpnu zmluvu uzavrel
z dôvodu duševnej poruchy podľa § 38 ods. 2 Obč. zák. Poukázal na to, že obaja znalci z odboru
psychiatrie vo svojich znaleckých posudkoch i vo výpovediach pred súdom potvrdili, že žalobca bol
schopný robiť právne úkony , že 22.12.2003 netrpel takou duševnou poruchou, ktorá by ho robila na

takýto právny úkon neschopnou, vedel rozpoznať následky svojho konania, že túto skutočnosť potvrdila
aj samotná ošetrujúca lekárka svedkyňa C.. E. T., ktorá rovnako potvrdila, vychádzajúc zo zdravotnej
dokumentácie, že v čase podpisu kúpnej zmluvy mohol žalobca robiť právne úkony, nebral žiadne tlmivé
lieky. Z uvedených dôvodov preto žalobu ako bezdôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej ako plne úspešnej účastníčke priznal právo na náhradu trov právneho zast.

vočineúspešnémužalobcovivovýške1.235,43eur.Trovyprávnehozast.určilvzmyslevyhl.č.655/2004
Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb(ďalejlenvyhl.),prihodnote1
úkonuprávnejpomocivychádzalz§11ods.1vyhl.,za1právnyúkon1/3-inavýpočtovéhozákladu.Takto
určil zást. žalovanej odmenu za 1 úkon právnej pomoci po 48,63 eur: príprava a prevzatie z 19.11.2008,
2 úkony právnej pomoci po 13,37 eur: zastupovanie na pojednávaniach, ktoré boli len odročené 6.5.2009

a 25.10.2010, 1 úkon právnej pomoci po 53,49 eur: zastupovanie na pojednávaní 12.10.2009, 3 úkony
právnej pomoci po 57,- eur: zastupovanie na pojednávaniach 10.1.2011 a 23.2.2011, vyjadrenie vo veci
samej z 2.2.2011, 1 úkon právnej pomoci po 14,67 eur: zastupovanie na pojednávaní 22.10.2012, ktoré
bolo len odročené, 3 úkony právnej pomoci po 60,07 eur: zastupovanie na pojednávaniach 28.1.2013,
31.5.2013 a písomné vyjadrenie z 26.6.2013, 1 úkon právnej pomoci po 61,87 eur: zastupovanie na

pojednávaní 30.4.2014, porady s klientkou a to 2 x po 53,49 eur 5.5.2009 a 11.10.2009, 2 x po 57,- eur
porady 9.1.2011 a 1.2.2011, 1 x 58,69 eur ďalšia porada s klientkou z 21.10.2012, 3 x 60,07 eur porady
27.1.2013, 30.5.2013 a 23.6.2013 a 1 x 61,87 eur porada 29.4.2014, režijný paušál 1 x 6,31 eur, 2 x
6,95 eur, 1 x 7,21 eur, 3 x 7,41 eur, 1 x 7,63 eur, 3 x 7,81 eur, 1 x 8,04 eur, 2 x 6,95 eur, 2 x 7,41 eur, 1
x 7,63 eur, 3 x 7,81 eur a 1 x 8,04 eur, celkom odmena 1.078,86 eur a režijný paušál 156,57 eur, spolu

trovy právneho zast. 1.235,43 eur. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., v danom prípade
vznikli trovy štátu spolu 519,06 eur vyplatením odmien znalcovi MUDr. Borisovi Bodnárovi 291,96 EUR
a MUDr. Danici Caisovej 227,10 eur. Žalovaná bola v konaní úspešná a žalobca bol oslobodený od
súdnych poplatkov, preto štátu náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol
rozsudok zmeniť , žalobe vyhovieť a priznať mu trovy konania alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
na nové konanie a rozhodnutie.V odvolaní vytýkal súdu, že položenie otázky jeho bývalej ošetrujúcej lekárke , či je podľa nej spôsobilý
na právne úkony, nepatrí do kompetencie ošetrujúcej lekárky, ale do kompetencie príslušného znalca,

že po tomto jej výsluchu jeho zást. navrhol doplniť dokazovanie na odstránenie rozporov v dokazovaní,
ktoré nastali po vypracovaní 2 znaleckých posudkov a , že tento návrh súd zamietol. V tejto veci
poukázal na svoje písomné podanie z 31.5.2000, v ktorom akcentoval, že výsluchom znalkyne MUDr.
Márii Caisovej na pojednávaní 28.1.2013 súd neodstránil rozpory a nezrovnalosti, ktoré sú uvedené v
samotnom znaleckom posudku, že vystrašenosť a stiesnenosť, ktorou trpel počas jeho hospitalizácie v

čase podpisu kúpnej zmluvy znalkyňa uvádza podľa svojho úsudku, že to nesúviselo s jeho duševnou
poruchou, ale so stavom, keď mu mali zistiť rakovinu prostaty, že znalkyňa pritom neuvádza odborný
dôvod, prečo dospela k takémuto záveru, že tento jej záver je jej domienkou a nie je preukázaný
žiadnym lekárskym vyšetrením v danom čase, že znalkyňa po 10 rokoch od udalosti podpisu kúpnej
zmluvy, bez akejkoľvek odbornej znalosti a odborného záveru uvádza svoj vlastný odhad tejto jeho
situácie. Ďalej tvrdil, že záver znalkyne, že ho neovplyvnili tieto jeho pocity, jeho úsudkovú schopnosť,

lebo v čase podpísania kúpnej zmluvy mohol trpieť strednou depresiou, pričom mala zo zdravotnej
dokumentácie zistiť, že ešte v auguste a v septembri 2003 bol u neho stabilizovaný stav z hľadiska
duševného zdravia, tento záver znalkyne nie je ničím odborne podložený a opätovne ho uvádza na
základe svojho úsudku. Ďalej poukázal na odpoveď znalkyne na otázku, že podľa nej jedine ťažká
depresia psychotická je duševná porucha, ktorá môže ovplyvniť jeho logickú a úsudkovú schopnosť a

prejavuje sa bludmi a halucináciami, že znalkyňa opätovne uvádza svoj záver o jednotlivých stupňoch
depresie bez toho, aby jednoznačne uviedla skutočnosť, ako prišla k takémuto odbornému záveru.
Poukázal na to, že jej závery o tom, že len ťažká depresia je duševná choroba v najvlastnejšom
slova zmysle ,napr. schizofrénia, že tento záver je opätovne neurčitý a nepreskúmateľný, že svojím
názorom negovala všetky duševné choroby a , že uznáva iba schizofréniu za duševnú chorobu a takýto

kontext vo vysvetlení je neprípustný. Dodal, že na ďalšiu otázku o tom, aká miera ovplyvniteľnosti sa
vyžaduje, aby bo človek ľahko ovplyvniteľný inou osobou znalkyňa neodpovedala, iba uviedla, že jeho
ovplyvniteľnosť v roku 2003 v čase podpisu kúpnej zmluvy nebola závažnejšia, ako u iných zdravých
ľudí, že nebola významnejšia ako bežná, že tento jej záver opätovne je iba jej názorom bez konkrétneho
nevyvrátiteľného dôkazu, že sa pohybuje v rovine svojich úvah a posudzuje jeho ovplyvniteľnosť so

zdravým človekom so záverom, že jeho ovplyvniteľnosť je ako u zdravého človeka, teda že nie je
duševne chorý, čo je v rozpore s doterajším stavom dokazovania jeho zdravotného stavu iným znalcom.
Ďalej poukázal na to, že znalkyňa uviedla, že miera ovplyvniteľnosti sa stanovuje podľa diagnózy a
v danom prípade nebolo významné zisťovať jeho ovplyvniteľnosť, lebo bol ovplyvnený ako každý iný
človek a táto ovplyvniteľnosť nebola významná, že tento jej názor je v rozpore so všeobecným zistením

jeho zdravotného stavu a jeho choroby a nie je ničím podložený a je v rovine dohadov znalkyne bez
konkrétneho lekárskeho dôkazu, že uvedená znalkyňa klasifikovala iba ťažkú depresiu psychotickú ako
duševnú poruchu, ktorá môže ovplyvniť jeho logickú a úsudkovú schopnosť a prejavuje sa bludmi a
halucináciami. Tvrdil, že počas doterajšieho dokazovania dvoma znaleckými posudkami a vypočutím
týchto znalcov na pojednávaní sa neustálila jednoznačne a bez pochybností tá skutočnosť, či diagnóza,

ktorou trpí, teda rekurentná periodická depresívna porucha je duševnou chorobou a ak áno, potom či
duševná porucha podľa tejto diagnózy je daná podľa stupňa tohto ochorenia a ak áno, akým stupňom
tejto duševnej poruchy trpel v inkriminovanom čase, teda v decembri 2003. Poukázal na to, že v roku
2003 - decembri 2003 podpísal kúpnu zmluvu, že bol liečený u C.. E. T., psychiatričky a XX.X. XXXX
absolvoval kontrolné psychiatrické vyšetrenie ako pacient poukázaný obvodným lekárom, že MUDr. T.

konštatuje v závere periodickú depresívnu poruchu, pričom z psychologického vyšetrenia konštatuje:
neurotická osobnostná štruktúra, anxiozita, emoc. labilita, senzivitivita, znížená tolerancia na záťaž. V
klin. obraze dominuje depr. sympt., v súčasnosti ťažk. st. (bez sucid. tend.), bradypsychia. Poukázal na
to,že13.3.2008psychiaterC..T.uvádzajehoprávnemuzástupcoviemailovoupoštou,žehoambulantne
vedie s diagnózou rekorentná periodocká porucha ťažkého stupňa a s diagnózou organická porucha

osobnosti a že aj uvedený psychiater uvádza, že v inkriminovanom období podľa jemu dostupných
záznamov mal ťažký stupeň depresie. Ďalej poukázal závery znalca MUDr. Borisa Bodnára, jeho
posudku č. 7/2010 zo 7.4.2010 str. 12, v ktorom konštatuje, že bol diagnosticky uzavretý ako rekurentná
depresívna porucha, aktuálne stredne ťažká fáza, že obaja znalci konštatovali stredný stupeň tejto
jeho choroby a nebrali do úvahy odborný záver jeho psychiatričky C.. T. z marca 2003 o tom, že v

tomto období mal ťažký stupeň depresie. Obaja znalci nebrali do úvahy jeho druhú diagnózu, ktorou je
organická porucha osobnosti, že ani rozhodnutím vo veci samej súd neodstránil rozpory v dokazovaní
vo veci samej, a znalci sa nevysporiadali so základnou otázkou, teda o tom, aký stupeň depresie mal
v inkriminovanom čase a nebrali do úvahy lekársku dokumentáciu z marca 2003. V súčasnosti nie jemožné, aby sa súd jednoznačne priklonil k odborným záverom týchto oboch znalcov. Ďalej namietal,
že súd rozhodol o trovách právneho zast. v rozpore so zák. č. 209/2009 § 14 ods. 3, že súd uznal
jednotlivéúkonyprávnejslužby chybne,keďjednakuznalichvýškuchybnevypočítanúauznalvrozpore

s § 14 ods. 3 cit. zák. aj porady s klientom, ktoré nasledovali po sebe bez toho, aby medzi nimi bolo
pojednávanie vo veci samej.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v

rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo
je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne právne posúdil, odôvodnenie rozsudku
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,
pretože dôvody rozsudku sú správne.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím

dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť

dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je
nepochybne zrejmé z obsahu spisu.

Ďalšie dokazovanie vo veci (ďalšie znalecké dokazovanie), by bolo nadbytočné, lebo nešlo o spornú
skutočnosť, ktorú by bolo potrebné preukazovať.

Z vykonaného dokazovania, znaleckými posudkami, výsluchom znalcov a výsluchom ošetrujúcej lekárky
jednoznačne vyplýva, že žalobca v čase uzavretia kúpnej zmluvy 22.12.2003 netrpel takou duševnou
poruchou, ktorá by ho robila na takýto právny úkon neschopným, že v čase podpisu predmetnej zmluvy
trpel strednou depresiou, ktorá môže ovplyvniť logickú a úsudkovú schopnosť človeka len vtedy, ak ide

o najťažší stupeň depresie, že miera jeho ovplyvniteľnosti nebola závažnejšia ako u iných zdravých
ľudí, nebola významnejšia ako bežná, bol schopný robiť právne úkony, vedel rozpoznať následky
svojho konania. V konaní nebolo preukázané , že žalovaná na žalobcu vyvíjala akýkoľvek psychický
nátlak pri uzatváraní kúpnopredajnej zmluvy a na podporu tejto skutočnosti je existencia vecného
bremena zriadeného v prospech žalobcu, jeho právo doživotného bývania v predmetnom byte. Znalci

pri vypracovaní znaleckých posudkov vychádzali zo zdravotnej dokumentácie a z vyšetrenia pacienta
- žalobcu a závery znaleckého dokazovania, po jeho doplnení vyslúchnutím znalcov na pojednávaní,
nie sú rozporné. K výhrade žalobcu, že znalci nebrali do úvahy jeho druhú diagnózu-organická porucha
osobnosti, je potrebné uviesť, že táto porucha bola u neho diagnostikovaná až v r. 2005 , t.j. až 2 roky
po uzavretí kúpnopredajnej zmluvy v decembri 2003.

Nie je zanedbateľná ani skutočnosť, že žalobca pred súdom uplatnil neplatnosť kúpnej zmluvy až
27.6.2008, takmer po 5 rokoch od jej podpisu , čo môže svedčiť o účelovosti jeho konania.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod

právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).Súd použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a na vecnej správnosti
napadnutého rozsudku, nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Rovnako, výrok o trovách konania bolo potrebné potvrdiť ako vecne správny, lebo žalobca v odvolaní
neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť záverov súdu čo do výroku o trovách
konania, t.j., za ktoré úkony právnej služby súd nesprávne priznal žalovanej náhradu trov konania a v
čom spočíva nesprávnosť ich výpočtu .

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Žalobca nemal ani v odvolacom konaní úspech a žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli,
preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.