Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/23/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106221334
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2011:7106221334.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Spoločenstvo vlastníkov

bytov KROSNO - KOŠICE, so sídlom v Košiciach, Krosnianska č.13, IČO: 35 508 833, zastúpeného:
JUDr.Slávka Kováčová, advokátka so sídlom v Košiciach, Štúrova č.20 proti odporkyni: Gabriela
Richnavská - FLORAUT s miestom podnikania Kysak č.217, IČO: 17 250 561, v konaní o zaplatenie
sumy 46.425,- Sk s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi titulom nájomného sumu 995,82 EUR spolu s úrokom
z omeškania
vo výške 13% zo sumy 82,98 EUR od 16.7.2003 až do zaplatenia,

vo výške 12,5% ročne zo sumy 82,98 EUR od 16.10.2003 až do zaplatenia,
vo výške 12% ročne zo sumy 82,98 EUR od 28.1.2004 až do zaplatenia,
vo výške 11% ročne zo sumy 82,98 EUR od 6.4.2004 až do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 82,98 EUR od 21.7.2004 až do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 82,98 EUR od 25.10.2004 až do zaplatenia,
vo výške 8% ročne zo sumy 82,98 EUR od 25.1.2005 až do zaplatenia,
vo výške 6% ročne zo sumy 82,98 EUR od 15.4.2005 až do zaplatenia,

vo výške 6% ročne zo sumy 82,98 EUR od 18.7.2005 až do zaplatenia,
vo výške 6% ročne zo sumy 82,98 EUR od 15.10.2005 až do zaplatenia,
vo výške 6% ročne zo sumy 82,98 EUR od 18.1.2006 až do zaplatenia a
vo výške 7% ročne zo sumy 82,98 EUR od 18.7.2006 až do zaplatenia,

v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi titulom zmluvnej pokuty sumu 595,50 EUR v lehote 15
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Priznáva navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporkyni vo výške 245,80 EUR, ktorú je odporkyňa
povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr.Slávky Kováčovej, advokátky, v

lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý doplatiť súdny poplatok za rozšírenie návrhu vo výške 38,70 EUR na účet
Okresného súdu Košice I, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 16.8.2006 domáhal od odporkyne zaplatenia sumy spolu vo výške
46.425,- Sk; z toho sumy 30.000,- Sk titulom dlhu na nájomnom a sumy 16.425,- Sk titulom zmluvnej
pokuty za porušenie povinnosti zaplatiť nájomné riadne a včas.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil skutočnosťami, že dňa 1.4.1996 uzatvoril s odporkyňou zmluvu o
nájme nebytových priestorov. Odporkyňa neuhradila nájomné vo výške 2.500,- Sk mesačne za III. a IV.
kvartál roku 2003, za všetky kvartály roku 2004 a 2005 a za I. a II. kvartál roku 2006 v zmysle faktúr
vystavených navrhovateľom. Nájomný vzťah sa skončil k 30.6.2006.

Odporkyňa sa bránila, že prenajaté priestory nemohla riadne užívať od 1.1.2004 pre správanie
navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu si uplatnila právo na odpustenie nájomného, a to listom zo dňa
3.8.2003 a preto nájomné ani neplatila. Navrhovateľ na žiadosť o odpustenie nájomného nereagoval.
Vzhľadom k tomu, že do prenajatých priestorov investovala značné finančné prostriedky, zaplatenia
ktorých sa domáhala žalobou voči navrhovateľovi, odporkyňa žiadala, aby súd toto konanie prerušil do

právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp.zn.35C 113/2006.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a uplatnenú obranu odporkyňa žiadala, aby súd návrh v celom
rozsahu zamietol.

Štatutárny zástupca navrhovateľa potvrdil, že obdržal list odporkyne, ktorým žiadala o odpustenie

nájomného. Popieral, že by odporkyni bolo akýmkoľvek spôsobom bránené vo výkone práva nájmu.
Navrhovateľ zároveň vo vzťahu k obrane odporkyne namietal premlčanie jej nároku uplatňovaného na
započítanie a to jednak titulom zľavy na nájomnom ako aj titulom zhodnotenia prenajatých priestorov.

Uznesením zo dňa 4.6.2009 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom

súde pod sp.zn. 35 C 113/2006.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, štatutárneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením
pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn.35C 113/2006, sp.zn. 19 C 161/2003 a sp.zn.19C
161/2006, ako aj oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah tohto spisu a na základe týchto

dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.

Zpísomnejzmluvyonájmenebytovýchpriestorov(č.l.7až8spisu)súdzistil,ženavrhovateľaodporkyňa
uzavreli dňa 1.4.1996 zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom nebytových priestorov o rozlohe 20
m2 na Krosnianskej ulici č.13 v Košiciach - obchod (priestory bývalej kočikárne) nachádzajúci sa na

prízemí obytného bloku. za účelom prevádzkovania podnikateľskej činnosti odporkyne - predaj kvetov
a záhradníckych potrieb. Z článku IV zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na cene nájmu vo
výške10.000,-Skročne,stým,žeodporkyňasazaviazalauhrádzaťnájomnéštvrťročnevopredvovýške
1 ročnej ceny nájmu, na základe faktúry odoslanej prenajímateľom najneskôr do 15.dňa posledného
mesiacaštvrťroka,pričomsplatnosťnájomnéhobolastanovenádo5.dňaprvéhomesiacanasledujúceho

štvrťroka. Z článku IV bodu 3 zmluvy vyplýva, že odporkyňa sa zaviazala, že v prípade omeškania
s úhradou splatného nájomného, zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,5% z nezaplatenej čiastky za
každý deň omeškania. Zmluva bola uzavretá s účinnosťou od 1.4.1996 na dobu neurčitú. Z článku VI
bodu 1 zmluvy vyplýva, že touto zmluvou bola zároveň zrušená zmluva o nájme nebytových priestorov
č.06-576NP/95.

Z navrhovateľom predložených faktúr súd zistil, že faktúrou č.9/2003 zo dňa 30.6.2003, splatnou dňa
15.7.2003 navrhovateľ vyúčtoval odporkyni nájomné za III. kvartál 2003 vo výške 7.500,- Sk, faktúrou
č.10/2003 zo dňa 1.10.2003, splatnou dňa 15.10.2003 nájomné za IV. kvartál 2003 vo výške 7.500,- Sk,
faktúrou č.1/2004 zo dňa 13.1.2004, splatnou 27.1.2004 nájomné za I. kvartál 2004 vo výške 7.500,- Sk,

faktúrou č.4/2004 zo dňa 22.3.2004, splatnou dňa 5.4.2004 nájomné za II. kvartál 2004 vo výške 7.500,-
Sk, faktúrou č.6/2004 zo dňa 6.7.2004, splatnou dňa 20.7.2004 nájomné za III. kvartál 2004 vo výške
7.500,- Sk, faktúrou č.8/2004 zo dňa 10.10.2004, splatnou 24.10.2004 nájomné za IV. kvartál 2004 vo
výške 2.500,- Sk, faktúrou č.1/2005 zo dňa 10.1.2005, splatnou dňa 24.1.2005 nájomné za I. kvartál
2005 vo výške 2.500,- Sk, faktúrou č.5/2005 zo dňa 31.3.2005, splatnou dňa 14.4.2005 nájomné za II.

kvartál 2005 vo výške 2.500,- Sk, faktúrou č.6/2005 zo dňa 3.7.2005, splatnou dňa 17.7.2005 nájomné
za III. kvartál 2005 vo výške 2.500,- Sk, faktúrou č.9/2005 zo dňa 30.9.2005, splatnou dňa 14.10.2005
nájomné za IV. kvartál 2005 vo výške 2.500,- Sk, faktúrou č.1/2006 zo dňa 3.1.2006, splatnou dňa17.1.2006 nájomné za I. kvartál 2006 vo výške 2.500,- Sk a faktúrou č.4/2006 zo dňa 3.7.2006, splatnou
dňa 17.7.2006 nájomné vo výške 2.500,- Sk za II. kvartál 2006.

Z podacích lístkov pripojených k predmetným faktúram súd zistil, že predmetné faktúry boli zasielané
odporkyni doporučenými zásielkami.

Z listu JUDr.Melánie Knopovej, advokátky, adresovaného navrhovateľovi, zo dňa 3.8.2003 (č.l.36 spisu)
súd zistil, že odporkyňa vytkla navrhovateľovi, že jej neumožňuje užívať prenajaté priestory v súlade s

nájomnou zmluvou, pretože priestor bol odpojený od prívodu vody a elektrickej energie, ako aj vzhľadom
na opakované útoky štatutárneho zástupcu navrhovateľa na jej osobu a s poukazom na ustanovenie §
675 Občianskeho zákonníka si uplatňuje právo na odpustenie nájomného.

Z prednesu štatutárneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že tento nepoprel, že vyššie uvedený list
odporkyne, ktorým si uplatňovala odpustenie nájomného, obdržal.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že navrhovateľ na jej list zo dňa 3.8.2003 nereagoval. Žalobu voči
navrhovateľovi z titulu odpustenia nájomného, odporkyňa na súde nepodala.

Z rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.19 C 161/2003-62 zo dňa 27.5.2004 v konaní o určenie

neplatnosti výpovede z nájmu nebytových priestorov súd zistil, že bolo určené, že výpoveď z nájmu
nebytových priestorov zo dňa 12.5.2003, ktorá bola odporkyni doručená navrhovateľom v máji 2003,
je z dôvodu neexistencie výpovedných dôvodov neplatná a nájomný pomer naďalej trvá. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 12.8.2004.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn.19 C 161/2006 súd zistil, že v tomto konaní
sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal vypratania prenajatých priestorov. Uznesením č.k.19C
161/2006-35 zo dňa 28.2.2008 bolo konanie zastavené na základe späťvzatia návrhu z dôvodu, že dňa
26.9.2007 odporkyňa dobrovoľne prenajaté priestory vypratala.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn.35 C 113/2006 súd zistil, že v tomto konaní sa
odporkyňa domáhala voči navrhovateľovi zaplatenia sumy 155.968,- Sk s príslušenstvom, titulom
zhodnotenia predmetu nájmu s poukazom na ustanovenie § 667 Občianskeho zákonníka. Rozsudkom
č.k.35C 113/2006-110 zo dňa 20.11.2007 bol návrh odporkyne v celom rozsahu zamietnutý. Ako
vyplynulo z obsahu spisu, odporkyňa podala proti rozsudku odvolanie, avšak ešte pred začatím

odvolacieho pojednávanie svoj návrh voči navrhovateľovi vzala v celom rozsahu späť. Následne
Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.1Co 255/2008-169 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, pripustil
späťvzatie žaloby a konanie zastavil.

Z pripojeného spisu sp.zn.35C 113/2006, z listinných dokladov tvoriacich obsah tohto spisu a

vychádzajúc aj z odôvodnenia rozsudku súdu v predmetnej veci, súd zistil, že odporkyňa ako nájomkyňa
uzavrela dňa 15.6.1994 s prenajímateľom - Správa a údržba bytov, obecný podnik so sídlom v Košiciach,
zmluvu o prenájme spoločných priestorov podľa § 663 Občianskeho zákonníka, pričom predmetom
prenájmu boli rovnaké priestory ako v zmysle zmluvy o nájme uzavretej s navrhovateľom.

Zo zmluvy o prenájme nebytových priestorov č.06-576 NP/95 zo dňa 8.8.1995 súd zistil, že Bytový
podnik mesta Košice ako prenajímateľ a odporkyňa ako nájomkyňa uzavreli zmluvu, ktorej predmetom
bol nájom tých istých priestorov a to za účelom predaja kvetov a záhradníckych potrieb, pričom zmluva
bola uzatvorená na dobu neurčitú.

Z listu Správy a údržby bytov, obecného podniku Košice zo dňa 14.2.1994 súd zistil, že na základe
žiadosti odporkyne a súhlasu užívateľov bytov bol daný predbežný súhlas na zriadenie predajne
záhradkárskych potrieb a kvetov v predmetných priestoroch za splnenia ďalších podmienok - montáže
vlastného vodomeru a elektromeru a vykonanie rekonštrukčných prác na vlastné náklady.

Z listu Útvaru hlavného architekta mesta Košice č.1398/94/Ká/Tá adresovaného odporkyni zo dňa
13.6.1994 súd zistil, že Útvar hlavného architekta mesta Košice súhlasil s predloženým návrhom úpravy
priestoru domového vybavenia obytného domu na ulici Krosnianskej č.13 pre účely zriadenia predajne
kvetov a záhradkárskych potrieb.Z listu odporkyne zo dňa 31.8.1995 súd zistil, že táto oznámila Obvodnému úradu životného prostredia
Košice III, že ku dňu 31.8.1995 bola stavba Predajňa kvetov a záhradkárskych potrieb na Krosnianskej

č.13 ukončená. Stavba bola povolená rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Košice III
č.ÚRaŠSS 272/1994-Ag zo dňa 22.8.1994.

Odporkyňa v tomto konaní vypovedala, že stavebné úpravy a investície do prenajatej nehnuteľnosti
vynaložila ešte v rokoch 1994 až 1995 a to na základe súhlasu od pôvodného prenajímateľa, Správy a

údržbybytov,obecnýpodnikKošice.Práceukončilakudňu31.8.1995,stavbabolariadneskolaudovaná.

Z listu navrhovateľa zo dňa 9.1.1996, ktorý odporkyňa prevzala dňa 9.1.1996, súd zistil, že navrhovateľ
oznámil odporkyni, že ku dňu 20.10.1995 bolo v obytnom dome na Krosnianskej ul. 13 zaregistrované
Spoločenstvo vlastníkov bytov Krosno - Košice za účelom správy bytov a vyzval odporkyňu na
predloženie dokladov za účelom uzavretia novej nájomnej zmluvy.

Z rozhodnutia Obvodného úradu Košice III č.Práv.790/95 zo dňa 20.10.1995 súd zistil, že do registra
združení pod č.7/1995 bolo zapísané spoločenstvo s názvom Krosno - Košice so sídlom v Košiciach,
Krosnianska č.13 ( navrhovateľ ) za účelom zabezpečenia správy obytného domu súpisného čísla XXX
na ulici Krosnianskej, číslo orientačné 13 a 15 v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 19 ods.1 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
spoločnéčastidomuaspoločnézariadeniadomuapríslušenstvosúvspoluvlastníctvevlastníkovbytova
nebytovýchpriestorovvdome,aksanedohodnúvlastníciinak.Sprevodomaleboprechodomvlastníctva
bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných

zariadení domu a príslušenstva, ako spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne
ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru.

Podľa ustanovenia § 7b ods.1 citovaného zákona, spoločenstvo môže v mene vlastníkov bytov
prenajímaťspoločnénebytovépriestory,spoločnéčastidomuazariadeniadomu,príslušenstvoapriľahlý

pozemok.

Podľa ustanovenia § 7b ods.2 citovaného zákona, spoločenstvo uzatvára zmluvy v rozsahu svojej
činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových
priestorov, o poistení domu alebo o prenájme podľa odseku 1.

Podľa ustanovenia § 2 ods.5 citovaného zákona, spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto
zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj
v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne,
sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, atď.

Podľa ustanovenia § 680 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k zmene vlastníctva prenajatej
veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa
svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom
preukázaná.

Podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za
odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne ( v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa ustanovenia § 667 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmeny na veci je nájomca oprávnený

vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať
len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať
úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí
došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu
nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

Podľa ustanovenia § 671 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa
zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a
spôsob jej užívania.Podľa ustanovenia § 671 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy
neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu

1.apríla a 1.októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.

Podľa ustanovenia § 673 Občianskeho zákonníka, nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre
vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob
užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

Podľa ustanovenia § 674 Občianskeho zákonníka, ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov
uvedených v § 673 iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného.

Podľa ustanovenia § 675 Občianskeho zákonníka, právo na odpustenie alebo poskytnutie zľavy z
nájomného, sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní

do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

Podľa ustanovenia § 677 ods.1 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú
dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

Podľa ustanovenia § 451 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietky dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemôže premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodného
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ustanovenia § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné obohatenie za 10 rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 102 Občianskeho zákonníka, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej
alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

Podľa ustanovenia § 98 O.s.p., vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi
uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo

uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Vykonaným dokazovaním v danej veci mal súd za preukázané a ani medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, že dňa 1.4.1996 uzavreli v písomnej forme zmluvu o nájme priestorov bývalej kočikárne,
nachádzajúcich sa na prízemí obytného domu na Krosnianskej ulici č.13 v Košiciach za účelom

prevádzkovania podnikateľskej činnosti odporkyne. Hoci účastníci konania nazvali predmetnú zmluvu
zmluvou o nájme nebytových priestorov, súd ju po právnej stránke posúdil v zmysle všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka o nájme, t.j. podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka. Je
totiž nepochybné, že prenajaté priestory tvoria a aj v čase vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi
tvorili spoločné zariadenia bytového domu na Krosnianskej ulici č.13 v Košiciach, pretože išlo o priestory

bývalej kočikárne (§ 2 ods.5 zákona č.182/1993 Zb. zákonov o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
- ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov).Medzi účastníkmi konania totiž nebolo sporné a bolo preukázané aj vykonaným dokazovaním, že v roku
1995 došlo k prevodu vlastníctva k jednotlivým bytom nachádzajúcim sa v predmetnom bytovom dome
z vlastníctva obce do vlastníctva jednotlivých nájomcov bytov, pričom s prevodom alebo prechodom

vlastníctva bytov v dome prešlo aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu
a príslušenstva na vlastníkov týchto bytov v súlade s ustanovením § 19 ods.1 citovaného zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V čase, kedy došlo k zmene vlastníctva bytov, ako aj
spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a jeho príslušenstva, a teda aj k zmene vlastníctva
k prenajatým priestorom, odporkyňa užívala prenajaté spoločné priestory na základe zmluvy uzavretej

s predchádzajúcim správcom Bytovým podnikom mesta Košice zo dňa 8.8.1995 č.06-576NP/95.
Vzhľadomktomu,žedošlokzmenevlastníctvaprenajatejveci,vsúladesvyššiecitovanýmustanovením
§680ods.2Občianskehozákonníka,jednotlivívlastnícibytovanebytovýchpriestorov,akoajspoločných
častí a zariadení bytového domu vrátane prenajatých spoločných priestorov vstúpili ako nadobúdatelia
do právneho postavenia prenajímateľa, teda do právneho vzťahu založeného zmluvou, ktorú uzavrela
odporkyňa s Bytovým podnikom mesta Košice. Súd mal ďalej za preukázané, že predmetný záväzkovo-

právny vzťah zanikol zrušením nájomnej zmluvy na základe dohody zmluvných strán, tak ako to
vyplynulo z článku VI bodu 1 zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 1.4.1996. Oprávnenie
navrhovateľa uzavrieť nájomnú zmluvu s odporkyňou vyplýva z ustanovenia § 7b ods.1 a 7b ods.2
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Navrhovateľ je subjekt, ktorý si vlastníci bytov a
nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome zvolili ako jeden z foriem správy bytového domu.

Povinnosť nájomcu platiť nájomné, resp. odplatu za užívanie prenajatej veci vyplýva z ustanovenia § 663
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 671 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je
nájomca povinný platiť nájomné vyplývajúce zo zmluvy. Z obsahu predmetnej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi konania nepochybne vyplýva, že nájomné bolo dohodnuté vo výške 10.000,- Sk ročne,

pričom odporkyňa sa zaviazala uhrádzať nájomné štvrťročne vopred vo výške 1 ročnej ceny nájmu, t.j.
vo výške 2.500,- Sk, na základe faktúry vystavenej prenajímateľom, pričom splatnosť nájomného bola
stanovená do 5.dňa prvého mesiaca nasledujúceho štvrťroka. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.
Zo zhodných vyjadrení účastníkov konania súd ustálil, že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania z
tejto nájomnej zmluvy skončil k 30.6.2006.

V danom prípade nebolo sporné a ani odporkyňa sama nespochybňovala, že nájomné dojednané
podľa nájomnej zmluvy, za obdobie uplatňované navrhovateľom ( od 1.7.2003 do skončenia nájmu k
30.6.2006 ) nezaplatila.

Ako už súd uviedol vyššie, odporkyňa sa bránila tým, že prenajaté priestory nemohla riadne užívať pre
správanie navrhovateľa a z uvedeného dôvodu nájomné neplatila a uplatnila si právo na odpustenie
nájomného. Ďalšia časť obrany odporkyne spočívala v tvrdení, že do prenajatých priestorov investovala
značné finančné prostriedky, čím prenajaté priestory zhodnotila. Na základe týchto skutočností žiadala
návrh v celom rozsahu zamietnuť. Podľa obsahu súd obranu odporkyne vyhodnotil ako pohľadávku

uplatnenú na započítanie voči nároku navrhovateľa uplatneného touto žalobou, pretože odporkyňa
nežiadala viac než čoho sa navrhovateľ domáhal (§ 98 O.s.p.).

Súd sa teda zaoberal existenciou pohľadávky odporkyne voči navrhovateľovi a jej dôvodnosťou.

Celkové zbavenie sa povinnosti nájomcu platiť nájomné upravuje Občiansky zákonník v ustanovení
§ 673. Podľa tohto ustanovenia nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré
nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom. Z ustanovenia § 675 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného, je potrebné uplatniť
uprenajímateľabezzbytočnéhoodkladu.Tátolehotajelehotouporiadkovou.Ďalšiazákonomstanovená

lehota - šesťmesačná - je prekluzívna, čo znamená, že ak nájomca v rámci nej neuplatní svoj nárok
na zľavu z nájomného, jeho nárok zanikne. V tejto šesťmesačnej lehote musí nájomca svoj nárok na
odpustenie nájomného uplatniť u prenajímateľa. Lehota na uplatnenie nároku platí pre každé rozhodné
obdobie splatnosti úhrady samostatne. Táto lehota začína plynúť odo dňa, keď došlo ku skutočnosti
zakladajúcej nárok na zľavu (vada prenajatej veci, bránenie v užívaní). Od riadneho uplatnenia tohto

nároku u prenajímateľa začína plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na
súde. Právo na odpustenie nájomného nie je jeden celok zanikajúci navždy preklúziou, ale ide o súhrn
práv na odpustenie každej splatnej úhrady nájomného, k čomu sa žiada trvanie nájmu, trvanie vady
zakladajúcej nárok na odpustenie nájomného a splatnosť úhrady. Neuplatnením práva zaniká teda lenprávo na odpustenie nájomného z jednotlivých úhrad nájomného. Domáhať sa odpustenia nájomného
možno i do minulosti, nie však za viac než šesť mesiacov.

V danom prípade je nesporné, že odporkyňa si uplatnila právo na odpustenie nájomného listom zo dňa
3.8.2003. Ako už bolo uvedené vyššie, týmto listom si mohla nárok na odpustenie nájomného uplatniť
iba spätne, do minulosti, za obdobie predchádzajúcich šiestich mesiacov. Z uvedeného potom vyplýva,
že odporkyňa si uplatnila nárok na odpustenie nájomného (vyjmúc mesiac júl 2003) za iné obdobie, než
ktoré bolo predmetom tohto konania v zmysle návrhu na začatie konania. Navrhovateľ si totiž uplatňoval

nárok na zaplatenie nájomného až od III. kvartálu 2003 do budúcna, t.j. od 1.7.2003. Od riadneho
uplatnenia tohto nároku u navrhovateľa začala odporkyni plynúť trojročná všeobecná premlčacia doba
v zmysle ustanovenia § 101 a § 102 Občianskeho zákonníka na možnosť uplatnenia svojho práva na
súde, ktorá odporkyni uplynula dňa 3.8.2006. Pretože odporkyňa svoj nárok na odpustenie nájomného
uplatnila na započítanie v tomto konaní až svojim podaním zo dňa 12.2.2007 (odpor proti platobnému
rozkazu) je zrejmé, že tak učinila neskoro, po uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom na námietku

premlčania vznesenú navrhovateľom, v súlade s ustanovením § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka súd
nemohol premlčané právo odporkyni priznať ako zápočet voči pohľadávke navrhovateľa, vychádzajúc
aj z ustanovenia § 581 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého započítať nemožno premlčané
pohľadávky.

Následne sa súd zaoberal dôvodnosťou pohľadávky odporkyne uplatnenou na započítanie voči
pohľadávke navrhovateľa titulom zhodnotenia prenajatých priestorov v dôsledku vložených investícií.
Súd sa týmto nárokom odporkyne musel zaoberať z dôvodu, že odporkyňa v konaní pod sp.zn. 35 C
113/2006, v ktorom sa domáhala práve tohto nároku, po rozhodnutí súdu prvého stupňa, po tom, čo
podala odvolanie proti rozsudku, vzala návrh v celom rozsahu späť a konanie bolo zastavené. Uvedená

otázka preto nebola vyriešená právoplatným rozhodnutím súdu.

Z ustanovenia § 667 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nájomca je oprávnený vykonať zmeny
na prenajatej veci, avšak iba so súhlasom prenajímateľa. Náklady spojené so zmenou na veci zásadne
zaťažujú nájomcu a to bez ohľadu na to, či od prenajímateľa mal alebo nemal súhlas; nájomca má totiž

právo na úhradu týchto nákladov iba vtedy, ak zmenu na veci vykonal so súhlasom prenajímateľa a tento
sa výslovne zaviazal na ich úhradu. Sama odporkyňa uznala, že úhradu nákladov voči prenajímateľovi
požadovať nemôže, pretože prenajímateľ sa na úhradu nákladov spojených so zmenou veci nezaviazal.
Nespornou však bola skutočnosť, že zmeny na veci odporkyňa vykonala so súhlasom pôvodného
prenajímateľa - Správa a údržba bytov, obecný podnik, resp. Bytového podniku mesta Košice. Z tohto

dôvodu jej mohol vzniknúť nárok na zaplatenie protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, tak ako
to vyplýva z ustanovenia § 667 ods.1 veta posledná Občianskeho zákonníka. Takýto nárok nájomcu je v
zmysle ustálenej súdnej judikatúry potrebné posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení.
Takýto nárok nájomcu je však zásadne viazaný na moment skončenie nájmu.

V danom prípade nebolo sporné a ani odporkyňa nespochybňovala, že zmeny na veci - rekonštrukčné a
investičné práce, vykonala v rokoch 1994 až 1995, teda za trvania nájomného vzťahu, ktorý predchádzal
nájomnému vzťahu, založenému zmluvou uzavretou účastníkmi konania, ktorá skutočnosť nepochybne
vyplynula aj z dôkazov vykonaných v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.35C 113/2006.
Keďže nájomný vzťah, počas ktorého došlo k zásadným zmenám na prenajatej veci, skončil okamihom,

kedydošlokdohodeozrušenízmluvyonájmeč.06-576NP/95,t.j.dňa1.4.1996,jezrejmé,žeodporkyňa
sa mohla domáhať protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetných prenajatých priestorov voči
prenajímateľovi, t.j. voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov, resp. ich správcovi, t.j. navrhovateľovi
dňom nasledujúcim po skončení nájmu, t.j. 2.4.1996.

Rovnako ako v konaní pod sp.zn.35C 113/2006, aj v tomto konaní navrhovateľ vzniesol voči nároku
odporkyne námietku premlčania.

Keďže tento nárok odporkyne je nárokom na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, premlčanie
tohto nároku bolo potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka. Citované

ustanovenie ustanovuje kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu a objektívnu. Pre začiatok
plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne
dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal.
Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodnéhoobohateniaskutočnedošlo.Subjektívnapremlčaciadobamôžeplynúťibavrámciobjektívnejpremlčacej
doby, ktorú nemožno prekročiť. V danom prípade začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby sa viaže
ku dňu skončenia nájmu, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 667 ods.1 veta posledná Občianskeho

zákonníka. Až uvedeným dňom totiž zákon oprávňuje nájomcu na to, aby mohol požadovať od
prenajímateľa vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo zhodnotením prenajatej veci. Súd
má za to, že začiatok plynutia subjektívnej lehoty je v danom prípade zhodný so začiatkom plynutia
objektívnej premlčacej lehoty. Ku dňu skončenia nájomného vzťahu založeného zmluvou uzavretou s
BytovýmpodnikommestaKošicetotižodporkyňanepochybnenadobudlavedomosťotom,žezhodnotila

prenajatú vec, ktorá bola predmetom nájmu, ktorý sa skončil. Vzhľadom na uzavretie dohody o zrušení
nájomnej zmluvy s navrhovateľom, ako právnym nástupcom pôvodného prenajímateľa, mala odporkyňa
nepochybne tiež vedomosť o tom, kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Dvojročná subjektívna
premlčacia lehota tak uplynula dňa 2.4.1998. Z uvedeného je zrejmé, že odporkyňa si uplatňovala
svoj nárok voči navrhovateľovi týmto neskoro - po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na tento záver
súd nemohol prihliadnuť ani na túto pohľadávku odporkyne uplatnenú na započítanie voči pohľadávke

navrhovateľa.

Vzhľadom k tomu, že nárok navrhovateľa na zaplatenie nájomného bol nesporný a ani odporkyňa
nespochybňovala, že nájomné za uvedené obdobie nezaplatila, súd ju zaviazal na zaplatenie sumy
30.000,- Sk, t.j. 995,82 EUR.

Navrhovateľ sa popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania, ktoré tvoria príslušenstvo
pohľadávky v zmysle ustanovenia § 121 ods.3 O.s.p..

Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a

včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z

omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska k platnej prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že odporkyňa svoj dlh vyplývajúci z nájomnej zmluvy
riadne a včas nesplnila, preto sa dostala do omeškania. Z uvedeného dôvodu má navrhovateľ právo
na zaplatenie úrokov z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Splatnosť nájomného

je v danom prípade zrejmá z nájomnej zmluvy. Odporkyňa mala zaplatiť nájomné vo výške 2.500,-
Sk ( t.j.82,98 EUR ) za 3.kvartál 2003, t.j. za mesiace júl, august a september 2003 vopred do 5.dňa
mesiaca nasledujúceho po predchádzajúcom kvartáli, t.j. do 5.7.2003, za 4.kvartál, t.j. za mesiace
október, november a december 2003 do 5.10.2003, za 1.kvartál 2004, t.j. január, február a marec 2004
do 5.1.2004, za 2.kvartál 2004, t.j. za mesiace apríl, máj a jún 2004 do 5.4.2004, za 3.kvartál 2004,

t.j. za mesiace júl, august a september 2004 do 5.7.2004 atď. Do omeškania sa teda dostala od 6.dňa
príslušného mesiaca splatnosti jednotlivých čiastok nájomného.

Navrhovateľ si úroky z omeškania z jednotlivých dlžných súm nájomného ( až na faktúru č.4/2004 za
2.kvartál 2004 ) uplatňoval až od neskoršieho dátumu, preto mu súd priznal úroky z omeškania v súlade

s jeho návrhom. Úroky z omeškania s dlžným nájomným za 2.kvartál 2004 v súlade so záverom o
splatnosti pohľadávky súd navrhovateľovi priznal až od 6.7.2004 až do zaplatenia. Keďže odporkyňa
dňa 5.7.2004 ( v deň splatnosti dlhu ) ešte nebola v omeškaní, v tejto často súd návrh zamietol. Výška
úrokov z omeškania uplatnených v návrhu a priznaných súdom, je v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády
SR č.87/1995 Z.z. a predstavuje dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej NBS, platnej k prvému dňu

omeškania s plnením dlhu.

Navrhovateľ si okrem nájomného uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 16.425 Sk
( t.j. 545,21 EUR ) za porušenie povinnosti zaplatiť nájomné včas, za omeškanie v období od 15.7.2003
do 18.7.2006, t.j. do dňa podania návrhu. Keďže omeškanie trvalo aj po uvedenom dátume, navrhovateľ

navrhol rozšírenie svojho nároku titulom zmluvnej pokuty a požadoval zaplatenie sumy 1.191 EUR aj za
ďalšie obdobie, t.j. do 31.1.2011 spolu za 2.392 dní omeškania.Na pojednávaní konanom za prítomnosti oboch účastníkov dňa 31.3.2011 súd pripustil zmenu návrhu
o vyššie uvedené rozšírenie nároku v súlade s ust. § 95 O.s.p.

Súd mal za nesporne preukázané, že účastníci konania sa v nájomnej zmluve, v článku IV. bod 3 dohodli,
že v prípade omeškania s úhradou splatného nájomného odporkyňa zaplatí zmluvnú pokutu vo výške
0,5 % z nezaplatenej čiastky za každý deň omeškania.

Podľa ustanovenia § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia

zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne
a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Popri sankciách majetkovej povahy, ktoré Občiansky zákonník ustanovuje pre prípady, keď dlžník svoju
povinnosť riadne a včas nesplní a ocitne sa tak v omeškaní (napríklad úroky z omeškania v zmysle
ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka), zabezpečenie záväzkov sa môže uskutočniť aj špeciálnymi
zabezpečovacími prostriedkami, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť na dosiahnutie väčšej

istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie
dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy, ku vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych
prostriedkov je potrebný právny úkon. Všetky tieto zabezpečovacie prostriedky majú aksessorickú
povahu; pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého
majú slúžiť. Jedným z týchto zabezpečovacích prostriedkov je aj zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta

predpokladá dohodu účastníkov, pričom zákon obligatórne predpisuje jej písomnú formu. Podstatnou
náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia, ktorý
musí byť jednoznačný. Hoci výška pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže byť v rozpore so zásadou
zakotvenou v ustanovení § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka.

Výslovné moderačné právo súdu vo vzťahu k zmluvnej pokute je upravené vo vyššie citovanom
ustanovení§545aObčianskehozákonníka.Totoprávoumožňujesúduzaurčitýchpodmienokzasiahnuť
do zmluvných vzťahov a tieto vzťahy medzi účastníkmi modifikovať určením takej výšky zmluvnej pokuty,
ktorá je zlučiteľná s dobrými mravmi. Účelom moderačného práva je umožniť súdu znížiť zmluvnú
pokutu a zabrániť tak celkom neadekvátnym majetkovým dôsledkom v prípade, keď by neprimerane

vysoká zmluvná pokuta mohla viesť k neodôvodneným ziskom vo vzťahu k majetkovej ujme na
strane oprávneného a neprimeranému (vo vzťahu k porušenej povinnosti) hospodárskemu poškodeniu
povinného subjektu. Pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty súd prihliada na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti.

V danom prípade mal súd za to, že dohoda účastníkov konania o zmluvnej pokute je platná, pretože bola
uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti
( § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka ). Zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad zmluvného
porušenia povinnosti, ktorým je nezaplatenie nájomného riadne a včas. V danom prípade, ako to vyplýva
z predchádzajúcej časti tohto rozsudku, bolo nepochybne preukázané, že túto zmluvnú povinnosť

odporkyňa porušila, preto navrhovateľovi patrí nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Využijúc moderačné právo upravené v ust. § 545a Občianskeho zákonníka súd posúdil primeranosť
dohodnutej zmluvnej pokuty a usúdil, že zmluvná pokuta dojednaná vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy,
činí 182,5 % ročne, čo nie je primerané hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Uplatnenie

takto dohodnutej zmluvnej pokuty znamená, že okrem samotného dlžného plnenia ( 10.000,-Sk ročne ),
by bola odporkyňa povinná za každý rok omeškania s celým dojednaným nájomným zaplatiť aj sankciu
vo výške 18.250,- Sk. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta bola v danom prípade dojednaná nie
jednorazovou sumou, ale percentuálne, plynutím času z dôvodu omeškania neustále jej výška narastá.V čase rozhodovania súdu omeškanie odporkyne len s prvou dlžnou čiastkou nájomného za 3.kvartál
2003 trvalo vyše siedmich rokov ( ku dňu rozšírenia návrhu 7 rokov a 195 dní ); je zrejmé, že výška
zmluvnej pokuty len vo vzťahu k tejto dlžnej čiastke narástla na sumu 34.375,-Sk ( t.j.1.141,94 EUR ), čo

už podstatne presahuje výšku zabezpečovaného plnenia. Súd mal za to, že zmluvná pokuta uplatnená
vo výške 1.191 EUR, znížená o polovicu na 595,50 EUR ( čo v percentuálnom vyjadrení zodpovedá
91,25 % ), je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu zodpovedajúca požiadavkám na vyrovnanie
majetkovej ujmy a elimináciu neprimeraných majetkových výhod. Súd pri rozhodovaní zároveň prihliadol
aj na skutočnosť, že navrhovateľ si zároveň uplatnil z titulu omeškania aj zákonom stanovenú sankciu

vo forme úrokov z omeškania.

Zhrnúc vyššie uvedené súd zaviazal odporcu na zaplatenie moderovanej (t.j. zníženej) zmluvnej pokuty
a v prevyšujúcej časti vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia § 142 ods.2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ si žalobou, vrátane jej zmeny rozšírením uplatňovaného nároku, uplatňoval nárok na
zaplatenie sumy 2.186,82 EUR. Zo súdom priznanej sumy ( 1.591,32 EUR ) je zrejmé, že navrhovateľ
mal úspech vo výške 72,80 % z celkovo uplatnenej výšky nároku. Návrh bol zamietnutý v časti

o zaplatenie sumy 595,50 EUR; 27,20 % teda predstavuje jeho neúspech. Z pomeru úspechu a
neúspechu je zrejmé, že navrhovateľ má nárok na náhradu trov, ktoré mu v tomto konaní vznikli, vo
výške 45,60 %.

Trovy navrhovateľa predstavuje súdny poplatok zaplatený návrh na začatie konania vo výške 92,41

EUR ( 6 % z ceny predmetu konania podľa sadzobníka, tvoriaceho prílohu zák.č.71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch ), súdny poplatok vo výške 38,70 EUR vyrubený v súvislosti s rozšírením predmetu
poplatkového úkonu o sumu 645,79 EUR podľa § 7 ods.7 zákona o súdnych poplatkoch ( 6 % z ceny
rozšíreného predmetu konania ), ako aj odmena advokáta za zastupovanie navrhovateľa v tomto konaní.

Právny zástupca navrhovateľa si vyčíslil a uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 465,67 EUR.

Súd pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal z ust. § 10 ods.1, § 14 ods.1 a § 16 ods.3 vyhl.MS
SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to vo
vzťahu k úkonom, vykonaným do 31.12.2008 v znení citovanej vyhlášky účinnom do 31.12.2008 a vo

vzťahu k ďalším úkonom v znení citovanej vyhlášky účinnom od 1.1.2009.

Základnásadzbatarifnejodmeny,vychádzajúcztarifnejhodnotyveci,zaúkonyvykonanédo31.12.2008
predstavuje 2.150,-Sk, t.j.71,37 EUR. Tarifná odmena v tejto výške patrí za tieto úkony: prevzatie a
príprava zastúpenia (2006), návrh na začatie konania (16.8.2006) a písomné vyjadrenie vo veci samej

- k odporu (19.3.2007). Tarifná odmena v rovnakej výške patrí aj za úkon, uskutočnený v r.2009 - účasť
na pojednávaní konanom dňa 4.6.2009. Vzhľadom k tomu, že podaním zo dňa 31.1.2011 si navrhovateľ
uplatnil rozšírený nárok, základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje sumu 91,29 EUR za úkon právnej
služby - účasť na pojednávaní konanom dňa 24.2.2011. Spolu tarifná odmena činí 376,77 EUR. Právnej
zástupkyni patrí aj tzv. režijný paušál, t.j. náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a

miestneprepravnévovýškejednejstotinyvýpočtovéhozákladuatozakaždýúkonprávnejslužby.Jedna
stotina výpočtového základu bola v r.2006 vo výške 5,44 EUR a patrí za dva úkony právnych služieb, v
roku2007bolavovýške5,91EURapatríza1úkon,vroku2009bolavovýške6,95EURapatríza1úkon
a v roku 2011 je vo výške 7,41 EUR a patrí za jeden úkon. Režijný paušál spolu činí 31,15 EUR. Odmenu
za úkon - účasť na pojednávaní konanom dňa 8.10.2008 súd právnej zástupkyni priznať nemohol.

Z obsahu spisu je zrejmé, že právna zástupkyňa navrhovateľa sa pojednávania nezúčastnila, pretože
jej bolo včas súdom oznámené, že pojednávanie bude preročené pre ospravedlnenú neprítomnosť
odporkyne.

Zhrnúc vyššie uvedené, celková odmena právneho zástupcu navrhovateľa by v prípade plného úspechu

v spore činila 407,92 EUR a celková výška účelne vynaložených trov navrhovateľa by činila 539,03 EUR
( súdny poplatok + trovy právneho zastúpenia ).Vzhľadom na vyššie uvedený pomer úspechu a neúspechu súd navrhovateľovi priznal právo na náhradu
trov vo výške 245,80 EUR, čo predstavuje 45,60 % z celkovej výšky trov.

V súlade s ust. § 149 ods.1 O.s.p. súd uložil odporkyni, aby priznanú náhradu trov zaplatila k rukám
právnej zástupkyne navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom
súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Podľa ust. § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie

o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.