Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/23/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106221334
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7106221334.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Spoločenstvo vlastníkov

bytov KROSNO - KOŠICE, so sídlom v Košiciach, Krosnianska č.13, IČO: 35 508 833, zastúpeného:
JUDr.Slávka Kováčová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Štúrova č.20 proti odporkyni: Gabriela
Richnavská - FLORAUT, s miestom podnikania Kysak č.217, IČO: 17 250 561, v konaní o zaplatenie
595,50 EUR, takto

r o z h o d o l :

Návrh o zaplatenie sumy 595,50 EUR titulom zmluvnej pokuty z a m i e t a .

P r i z n á v a navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporkyni spolu vo výške 290,98 EUR,

pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 231,20 EUR a z iných trov vo výške 59,78 EUR
(súdny poplatok) a ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne
JUDr.Slávky Kováčovej, advokátky, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 16.8.2006 domáhal od odporkyne zaplatenia sumy vo výške 46.425,-
Sk (1.541,03 EUR), pozostávajúcej zo sumy 30.000,- Sk (995,82 EUR) titulom dlhu na nájomnom a
zo sumy 16.425,- Sk (545,21 EUR) titulom zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti zaplatiť nájomné
riadne a včas a to za obdobie omeškania trvajúce od 15.7.2003 do 18.7.2006.

Navrhovateľ v priebehu konania žiadal o pripustenie zmeny návrhu, spočívajúcej v rozšírení nároku
uplatnenéhotitulomzmluvnejpokutyosumu645,79EUR,zdôvodu,žeomeškanieodporkynesplatením
nájomného trvalo aj v ďalšom období od 19.7.2007 do 31.1.2011, spolu 2.392 dní omeškania. Spolu
si titulom zmluvnej pokuty uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.191 EUR. Uvedenú zmenu návrhu súd
pripustilvprítomnostiobochúčastníkovkonanianapojednávaníkonanomdňa31.3.2011.Celkovávýška
uplatneného nároku (nájomné a zmluvná pokuta) predstavovala 2.732,03 EUR.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil skutočnosťami, že dňa 1.4.1996 uzatvoril s odporkyňou zmluvu o
nájme nebytových priestorov. Odporkyňa neuhradila nájomné vo výške 2.500,- Sk mesačne za III. a IV.
kvartál roku 2003, za všetky kvartály roku 2004 a 2005 a za I. a II. kvartál roku 2006 v zmysle faktúr
vystavených navrhovateľom. Nájomný vzťah sa skončil k 30.6.2006.

Odporkyňa sa bránila, že prenajaté priestory nemohla riadne užívať od 1.1.2004 pre správanie
navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu si uplatnila právo na odpustenie nájomného, a to listom zo dňa

3.8.2003 a preto nájomné ani neplatila. Navrhovateľ na žiadosť o odpustenie nájomného nereagoval.
Vzhľadom k tomu, že do prenajatých priestorov investovala značné finančné prostriedky, zaplatenia
ktorých sa domáhala žalobou voči navrhovateľovi, odporkyňa žiadala, aby súd toto konanie prerušil do
právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp.zn.35C 113/2006.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a uplatnenú obranu odporkyňa žiadala, aby súd návrh v celom
rozsahu zamietol.

Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom č.k. 24C/23/2007-89 zo dňa 31.3.2011, ktorým zaviazal
odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi titulom nájomného sumu 995,82 EUR s príslušenstvom, ako aj sumu
595,50 EUR titulom zmluvnej pokuty. V prevyšujúcej časti, o zaplatenie sumy 595,50 EUR uplatnenej
titulom zmluvnej pokuty, súd návrh zamietol. Zároveň priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov
konania proti odporkyni.

Vyššie citovaný rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch, ktorými súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie
sumy 995,82 EUR s príslušenstvom titulom nájomného, ako aj na zaplatenie sumy 595,50 EUR titulom
zmluvnej pokuty, odvolaním napadnutý nebol a nadobudol právoplatnosť dňa 8.6.2011.

Navrhovateľ podal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd návrh v časti o zaplatenie sumy

595,50 EUR uplatnenej titulom zmluvnej pokuty zamietol. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.
1Co/304/2011-116 zo dňa 13.2.2013 rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavom výroku a vo výroku u
trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací
súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že súd prvého stupňa založil zamietavý výrok rozhodnutia na
nesprávnom právnom posúdení veci. Nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v tejto časti

totiž súd zamietol s použitím moderačného oprávnenia, daného súdu ustanovením § 545a Občianskeho
zákonníka, ktoré bolo do Občianskeho zákonníka doplnené novelou č.568/2007 Z.z. s účinnosťou
od 1.1.2008. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že nárok na zmluvnú pokutu bol súdom priznaný na
základe porušenia zmluvnej povinnosti odporkyne platiť nájomné z nájomného vzťahu, ktorý vznikol
1.4.1996 a skončil dňa 30.6.2006, teda ešte pred tým, ako vstúpilo do účinnosti novelizované ust. §

545a Občianskeho zákonníka. Odvolací súd mal s poukazom na prechodné ust. § 879j Občianskeho
zákonníkazato,ževdanomprípadeideonárok,ktorývznikolpred1.1.2008apretosamusíposudzovať
podľa dovtedajších právnych predpisov, ktoré realizáciu moderačného práva súdu neumožňovali.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, štatutárneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením

pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 35C/113/2006, sp.zn. 19C/161/2003 a sp.zn.
19C/161/2006, ako aj oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah tohto spisu a na základe týchto
dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.

Zpísomnejzmluvyonájmenebytovýchpriestorov(č.l.7až8spisu)súdzistil,ženavrhovateľaodporkyňa

uzavreli dňa 1.4.1996 zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom nebytových priestorov o rozlohe 20
m2 na Krosnianskej ulici č.13 v Košiciach - obchod (priestory bývalej kočikárne) nachádzajúci sa na
prízemí obytného bloku. za účelom prevádzkovania podnikateľskej činnosti odporkyne - predaj kvetov
a záhradníckych potrieb. Z článku IV zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na cene nájmu vo
výške10.000,-Skročne,stým,žeodporkyňasazaviazalauhrádzaťnájomnéštvrťročnevopredvovýške

1 ročnej ceny nájmu, na základe faktúry odoslanej prenajímateľom najneskôr do 15.dňa posledného
mesiacaštvrťroka,pričomsplatnosťnájomnéhobolastanovenádo5.dňaprvéhomesiacanasledujúceho
štvrťroka.

Z článku IV bodu 3 zmluvy vyplýva, že odporkyňa sa zaviazala, že v prípade omeškania s úhradou

splatného nájomného, zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,5% z nezaplatenej čiastky za každý deň
omeškania.

Zmluva bola uzavretá s účinnosťou od 1.4.1996 na dobu neurčitú. Z článku VI bodu 1 zmluvy vyplýva,
že touto zmluvou bola zároveň zrušená zmluva o nájme nebytových priestorov č.06-576NP/95.

Z navrhovateľom predložených faktúr súd zistil, že faktúrou č.9/2003 zo dňa 30.6.2003, splatnou dňa
15.7.2003 navrhovateľ vyúčtoval odporkyni nájomné za III. kvartál 2003 vo výške 7.500,- Sk, faktúrou
č.10/2003 zo dňa 1.10.2003, splatnou dňa 15.10.2003 nájomné za IV. kvartál 2003 vo výške 7.500,- Sk,
faktúrou č.1/2004 zo dňa 13.1.2004, splatnou 27.1.2004 nájomné za I. kvartál 2004 vo výške 7.500,- Sk,

faktúrou č.4/2004 zo dňa 22.3.2004, splatnou dňa 5.4.2004 nájomné za II. kvartál 2004 vo výške 7.500,-
Sk, faktúrou č.6/2004 zo dňa 6.7.2004, splatnou dňa 20.7.2004 nájomné za III. kvartál 2004 vo výške
7.500,- Sk, faktúrou č.8/2004 zo dňa 10.10.2004, splatnou 24.10.2004 nájomné za IV. kvartál 2004 vo
výške 2.500,- Sk, faktúrou č.1/2005 zo dňa 10.1.2005, splatnou dňa 24.1.2005 nájomné za I. kvartál2005 vo výške 2.500,- Sk, faktúrou č.5/2005 zo dňa 31.3.2005, splatnou dňa 14.4.2005 nájomné za II.
kvartál 2005 vo výške 2.500,- Sk, faktúrou č.6/2005 zo dňa 3.7.2005, splatnou dňa 17.7.2005 nájomné
za III. kvartál 2005 vo výške 2.500,- Sk, faktúrou č.9/2005 zo dňa 30.9.2005, splatnou dňa 14.10.2005

nájomné za IV. kvartál 2005 vo výške 2.500,- Sk, faktúrou č.1/2006 zo dňa 3.1.2006, splatnou dňa
17.1.2006 nájomné za I. kvartál 2006 vo výške 2.500,- Sk a faktúrou č.4/2006 zo dňa 3.7.2006, splatnou
dňa 17.7.2006 nájomné vo výške 2.500,- Sk za II. kvartál 2006.

Vykonaným dokazovaním v danej veci mal súd za preukázané a ani medzi účastníkmi konania nebolo

sporné, že dňa 1.4.1996 uzavreli v písomnej forme zmluvu o nájme priestorov bývalej kočikárne,
nachádzajúcich sa na prízemí obytného domu na Krosnianskej ulici č.13 v Košiciach za účelom
prevádzkovania podnikateľskej činnosti odporkyne. Hoci účastníci konania nazvali predmetnú zmluvu
zmluvou o nájme nebytových priestorov, súd ju po právnej stránke posúdil v zmysle všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka o nájme, t.j. podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka. Je
totiž nepochybné, že prenajaté priestory tvoria a aj v čase vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi

tvorili spoločné zariadenia bytového domu na Krosnianskej ulici č.13 v Košiciach, pretože išlo o priestory
bývalej kočikárne (§ 2 ods.5 zákona č.182/1993 Zb. zákonov o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
- ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov).

Povinnosť nájomcu platiť nájomné, resp. odplatu za užívanie prenajatej veci vyplýva z ustanovenia § 663

Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 671 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je
nájomca povinný platiť nájomné vyplývajúce zo zmluvy. Z obsahu predmetnej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi konania nepochybne vyplýva, že nájomné bolo dohodnuté vo výške 10.000,- Sk ročne,
pričom odporkyňa sa zaviazala uhrádzať nájomné štvrťročne vopred vo výške 1 ročnej ceny nájmu, t.j.
vo výške 2.500,- Sk, na základe faktúry vystavenej prenajímateľom, pričom splatnosť nájomného bola

stanovená do 5.dňa prvého mesiaca nasledujúceho štvrťroka. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.
Zo zhodných vyjadrení účastníkov konania súd ustálil, že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania z
tejto nájomnej zmluvy skončil k 30.6.2006.

V danom prípade nebolo sporné a ani odporkyňa sama nespochybňovala, že nájomné dojednané

podľa nájomnej zmluvy, za obdobie uplatňované navrhovateľom ( od 1.7.2003 do skončenia nájmu k
30.6.2006 ) nezaplatila.

Vyššie uvedené závery vo vzťahu k platnosti nájomnej zmluvy, existencii a trvaniu nájomného vzťahu,
založeného nájomnou zmluvou, ako aj výške dlhu na nájomnom boli ustálené právoplatným rozsudkom

súdu zo dňa 31.3.2011. Z týchto záverov preto súd vychádzal ako zo základu (prejudiciálnej otázky)
pre riešenie nároku na zaplatenie časti zmluvnej pokuty, ktorá tvorila predmet tohto konania v štádiu po
rozhodnutí odvolacieho súdu.

Súd mal nesporne za preukázané, že účastníci konania sa v nájomnej zmluve, v článku IV. bod 3 dohodli,

že v prípade omeškania s úhradou splatného nájomného odporkyňa zaplatí prenajímateľovi zmluvnú
pokutu vo výške 0,5% z nezaplatenej čiastky za každý deň omeškania.

Podľa ust. § 879j Občianskeho zákonníka (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2008 ),
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto

právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.

Podľa ustanovenia § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007, ak strany
dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť

poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne
škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007, zmluvnú
pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob

jej určenia.Podľa ust. § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Popri sankciách majetkovej povahy, ktoré Občiansky zákonník ustanovuje pre prípady, keď dlžník svoju
povinnosť riadne a včas nesplní a ocitne sa tak v omeškaní (napríklad úroky z omeškania v zmysle
ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka), zabezpečenie záväzkov sa môže uskutočniť aj špeciálnymi
zabezpečovacími prostriedkami, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť na dosiahnutie väčšej

istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie
dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy, ku vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych
prostriedkov je potrebný právny úkon. Všetky tieto zabezpečovacie prostriedky majú aksessorickú
povahu; pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého
majú slúžiť. Jedným z týchto zabezpečovacích prostriedkov je aj zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta
predpokladá dohodu účastníkov, pričom zákon obligatórne predpisuje jej písomnú formu. Podstatnou

náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia, ktorý
musí byť jednoznačný.

V danom prípade mal súd za to, že dohoda účastníkov konania o zmluvnej pokute je platná, pretože bola
uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§

544 ods.2 Občianskeho zákonníka). Zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad zmluvného porušenia
povinnosti, ktorým je nezaplatenie nájomného riadne a včas. V danom prípade, ako to vyplýva z
predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku, bolo nepochybne preukázané, že túto zmluvnú
povinnosť odporkyňa porušila, preto navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Hoci výška dojednanej zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná a hoci inštitút moderačného práva
súdu vo vzťahu k zmluvnej pokute v čase, rozhodnom pre posúdenie nároku navrhovateľa, Občiansky
zákonník nezakotvoval, súd je toho názoru, že výška zmluvnej pokuty by nemala byť v rozpore so
zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej výkon práv a
povinností musí byť v súlade s dobrými mravmi.

Pôvodne,predprijatímnovelizovanéhoust.§545aObčianskehozákonníka,bolomoderačnéprávosúdu
vo vzťahu k zmluvnej pokute upravené len v Obchodnom zákonníku, čo sa odôvodňovalo špecifickým
charakterom obchodných vzťahov. Prax však priniesla poznatky, v zmysle ktorých vyvstala potreba
poskytnutia moderačného práva aj účastníkom občianskoprávnych vzťahov, ktorí vstupujú do týchto

vzťahov často ako laici, neschopní uvážiť nielen primeranosť, ale aj únosnosť zmluvnej pokuty a
mieru rizika pri jej dojednávaní. Absencia moderačného práva v úprave Občianskeho zákonníka bola
považovaná za nedostatok právnej úpravy zmluvnej zodpovednosti. Potreba väčšej ochrany účastníkov
občianskoprávnych vzťahov napokon našla odraz práve v prijatí moderačného oprávnenia súdu,
zakotveného do ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka prostredníctvom novelizácie Občianskeho

zákonníka, učinenej zákonom č.568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008.

Vychádzajúc z pôvodnej právnej úpravy, platnej pred prijatím citovanej novely, teda súdu neostávalo
iné, ako tvrdé dôsledky dojednanej zmluvnej pokuty eliminovať sudcovskou úpravou práv a povinností
zmluvných strán tak, že dohodu o výške zmluvnej pokuty posúdi z hľadiska jej súladu s dobrými mravmi.

Účelom tohto postupu je zabrániť celkom neadekvátnym majetkovým dôsledkom v prípade, keď by
neprimerane vysoká zmluvná pokuta mohla viesť k neodôvodneným ziskom vo vzťahu k majetkovej
ujme na strane oprávneného a neprimeranému (vo vzťahu k porušenej povinnosti) hospodárskemu
poškodeniu povinného subjektu. Pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty súd pritom
prihliada na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.

Súd pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty, dojednanej účastníkmi konania dospel k záveru, že
zmluvná pokuta dojednaná vo výške 0,5% denne z dlžnej sumy, čo predstavuje 182,5% ročne, nie je
primeranáhodnoteavýznamuzabezpečovanejpovinnosti.Uplatnenietaktodohodnutejzmluvnejpokuty
znamená, že okrem samotného dlžného plnenia titulom nájomného (10.000,- Sk, t.j. 331,94 EUR ročne),

by bola odporkyňa povinná za každý rok omeškania okrem ročného nájomného zaplatiť aj sankciu vo
výške 18.250,- Sk (605,79 EUR). Za podstatné pritom súd považuje spôsob dojednania zmluvnej pokuty;
vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta nebola v danom prípade dojednaná jednorazovou sumou, ale
percentuálne za každý deň omeškania, je zrejmé, že plynutím času z dôvodu omeškania neustále jejvýška narastá. V čase rozhodovania súdu omeškanie odporkyne len s prvou dlžnou čiastkou nájomného
za 3.kvartál 2003 vo výške 82,98 EUR trvalo takmer desať rokov; výška zmluvnej pokuty len vo vzťahu
k tejto časti dlhu teda ku dňu rozhodovania súdu narástla na sumu 45.625,- Sk (t.j. 1.514,47 EUR), čo

už podstatne presahuje výšku zabezpečovaného plnenia.

Súd mal za to, že zmluvná pokuta, uplatnená navrhovateľom vo výške 1.191 EUR, znížená o polovicu,
t.j. na 595,50 EUR (čo v percentuálnom vyjadrení znamená 91,25% ročne), je v súlade s dobrými
mravmi a vzhľadom na všetky okolnosti prípadu zodpovedá požiadavkám na vyrovnanie majetkovej

ujmy a elimináciu neprimeraných majetkových výhod. Súd pri rozhodovaní zároveň prihliadol aj na
skutočnosť, že navrhovateľ si zároveň uplatnil z titulu omeškania aj zákonom stanovenú sankciu vo
forme úrokov z omeškania, ako aj na ďalšie skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a
ktoré boli ustálené a právne posúdené právoplatným rozsudkom súdu v predmetnej veci. Odporkyňa si
totiž voči pohľadávke navrhovateľa uplatnila na započítanie svoje pohľadávky, jednak titulom práva na
odpustenienájomnéhopodľaust.§673Občianskehozákonníkaajednaktitulomvydaniabezdôvodného

obohatenia, spočívajúceho v zaplatení protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu
podľa ust. § 667 ods.1 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo preukázané, odporkyňa si listom zo
dňa 3.8.2003, ktorý navrhovateľ prevzal, ale naň žiadnym spôsobom nereagoval, uplatnila právo na
odpustenie nájomného z dôvodu, že navrhovateľ jej neumožňuje užívať prenajaté priestory dohodnutým
spôsobom v súlade s nájomnou zmluvou. Ako to vyplynulo z odôvodnenia prvého rozsudku súdu v

predmetnej veci, právom odporkyne na odpustenie nájomného sa súd nezaoberal z dôvodu, že svoje
právo v tomto smere odporkyňa uplatnila na súde neskoro, po uplynutí premlčacej doby. V konaní bolo
taktiež preukázané, že odporkyňa nesporne vykonala na predmete nájmu rekonštrukčné a investičné
práce a vzniklo jej právo domáhať sa protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatých priestorov
voči prenajímateľovi. Ani tento nárok súd odporkyni priznať nemohol, pretože svoje právo v tomto smere

opätovne odporkyňa uplatnila na súde neskoro, po uplynutí premlčacej doby.

Zhrnúcvyššieuvedené,súdzaviazalodporkyňunazaplateniezníženejzmluvnejpokutyvovýške595,50
EUR a v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 595,50 EUR, ktorá ostala predmetom tohto konania po
zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia § 142 ods.2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O náhrade trov konania súd rozhodol vo vzťahu k celému predmetu konania, pretože rozhodnutím

odvolacieho súdu bol zrušený aj výrok prvého rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania.
Navrhovateľ si žalobou, vrátane jej zmeny rozšírením uplatňovaného nároku, uplatňoval nárok na
zaplatenie sumy spolu vo výške 2.186,82 EUR. Zo súdom priznanej sumy (1.591,32 EUR) je zrejmé,
že navrhovateľ mal úspech vo výške 72,80% z celkovo uplatnenej výšky nároku. Návrh bol zamietnutý
v časti o zaplatenie sumy 595,50 EUR; 27,20% teda predstavuje jeho neúspech. Z pomeru úspechu

a neúspechu je zrejmé, že navrhovateľ má nárok na náhradu trov, ktoré mu v tomto konaní vznikli, vo
výške 45,60%.

Trovy navrhovateľa predstavuje súdny poplatok zaplatený návrh na začatie konania vo výške 92,41
EUR (podľa pol. 1a/ sadzobníka, tvoriaceho prílohu zák. č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení

účinnom v čase podania návrhu, t.j. 6 % z ceny predmetu konania), súdny poplatok vo výške 38,70 EUR
vyrubený v súvislosti s rozšírením predmetu poplatkového úkonu o sumu 645,79 EUR podľa § 7 ods.7
zákona o súdnych poplatkoch (t.j. 6% z ceny rozšíreného predmetu konania), ako aj odmena advokáta
za zastupovanie navrhovateľa v tomto konaní.

Právny zástupca navrhovateľa si vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 623,63 EUR.

Súd pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal z ust. § 10 ods.1, § 14 ods.1 a § 16 ods.3 vyhl.MS
SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to vo
vzťahu k úkonom, vykonaným do 31.12.2008 v znení citovanej vyhlášky účinnom do 31.12.2008 a vo

vzťahu k ďalším úkonom v znení citovanej vyhlášky účinnom od 1.1.2009.

Základnásadzbatarifnejodmeny,vychádzajúcztarifnejhodnotyveci,zaúkonyvykonanédo31.12.2008
predstavuje 2.150,- Sk, t.j. 71,37 EUR. Tarifná odmena v tejto výške patrí za tieto úkony: 1. prevzatiea príprava zastúpenia (2006), 2. návrh na začatie konania (16.8.2006 ) a 3. písomné vyjadrenie vo
veci samej - k odporu (19.3.2007). Tarifná odmena vo výške 71,37 EUR patrí za úkon, uskutočnený po
1.1.2009 a to za účasť na pojednávaní konanom dňa 4.6.2009 (4. úkon). Vzhľadom k tomu, že podaním

zo dňa 31.1.2011 si navrhovateľ uplatnil rozšírený nárok, základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje
sumu 91,29 EUR za úkon právnej služby a patrí za tieto úkony: 5. odvolanie proti rozsudku (1.6.2011)
a 6. účasť na pojednávaní konanom dňa 6.6.2013. Spolu tarifná odmena činí 468,06 EUR. Právnej
zástupkyni patrí aj tzv. režijný paušál, t.j. náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a
miestneprepravnévovýškejednejstotinyvýpočtovéhozákladuatozakaždýúkonprávnejslužby.Jedna

stotina výpočtového základu bola v r.2006 vo výške 5,44 EUR a patrí za dva úkony právnych služieb, v
roku 2007 bola vo výške 5,91 EUR a patrí za 1 úkon, v roku 2009 bola vo výške 6,95 EUR a patrí za 1
úkon, v roku 2011 bola vo výške 7,41 EUR a patrí za jeden úkon a v roku 2013 je vo výške 7,81 EUR a
patrí za jeden úkon právnej služby. Režijný paušál spolu činí 38,96 EUR. Odmenu za úkony - účasť na
pojednávaní konanom dňa 8.10.2008 a na pojednávaní konanom dňa 24.2.2011 súd právnej zástupkyni
priznať nemohol. Z obsahu zápisníc z pojednávaní je zrejmé, že právna zástupkyňa navrhovateľa sa

týchto pojednávaní nezúčastnila.

Zhrnúc vyššie uvedené, celková odmena právneho zástupcu navrhovateľa by v prípade plného úspechu
v spore činila 507,02 EUR (tarifná odmena + režijný paušál). Celková výška účelne vynaložených trov
navrhovateľa by činila 638,13 EUR súdny poplatok 131,11 EUR + trovy právneho zastúpenia 507,02).

Vzhľadom na vyššie uvedený pomer úspechu a neúspechu súd navrhovateľovi priznal právo na náhradu
trov spolu vo výške 290,98 EUR, pozostávajúcej zo súdneho poplatku vo výške 59,78 EUR a z trov
právneho zastúpenia vo výške 231,20 EUR, čo predstavuje 45,60% z celkovej výšky trov.

V súlade s ust. § 149 ods.1 O.s.p. súd uložil odporkyni, aby priznanú náhradu trov zaplatila k rukám
právnej zástupkyne navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )