Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/149/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108218024
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7108218024.21

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnej veci navrhovateľa: W. Q., nar.
XX.X.XXXX, bytom Košice, X. XX, zastúpený JUDr. Jurajom Kulom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Mäsiarska 30 proti odporkyni: I. I., O.. D., nar. X.X.XXXX, bytom Košice, P. XX, zastúpená JUDr. Adrianou
Krajníkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57 v konaní o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

P r i z n á v a odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.235,43 EUR, ktorú sumu
je navrhovateľ povinný zaplatiť právnej zástupkyni odporkyne JUDr. Adriane Krajníkovej do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Štát n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 22.12.2003 medzi
navrhovateľom ako predávajúcim a odporkyňou ako kupujúcou, ktorej predmetom je prevod vlastníctva
bytu č. X na prízemí bytového domu súp. č. XXXX, orientačné číslo XX, nachádzajúci sa na ul. X. v
Košiciach, vrátane jeho príslušenstva, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc. č. XX o výmere 332 m2 a parc. č.
XX o výmere 357 m2, zastavané plochy a nádvoria, na ktorých je bytový dom postavený o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 258/10000-in, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, kat.
územie B., na základe ktorej bol Katastrálnym úradom v T., Správou katastra T. I vklad povolený dňa
29.1.2004 pod č. E. XXXX/XX, je neplatná. Zároveň žiadal, aby súd uložil navrhovateľovi povinnosť
zaplatiť odporkyni 50.000,- Sk, t.j. v súčasnosti 1.659,70 EUR z titulu vrátenia kúpnej ceny do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal, aby súd určil, že výlučným vlastníkom predmetných
nehnuteľností je navrhovateľ. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.12.2003 uzatvoril s odporkyňou
kúpnu zmluvu, na základe ktorej ako predávajúci predal odporkyni za kúpnu cenu 50.000,- Sk vyššie
citované nehnuteľnosti nachádzajúce sa na ul. X. v Košiciach, zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX,
kat. územie B.. Vklad vlastníckeho práva pre odporkyňu bol povolený dňa 29.1.2004 pod č. E. XXXX/
XX. Právne účinky vkladu nastali dňa 29.1.2004. Navrhovateľ poukázal na to, že od roku 1975 je
psychiatrický liečený na depresívny syndróm a od roku 1998 pre dekompenzáciu psychického stavu
liečený antidepresívami. V čase uzavretia kúpnej zmluvy s odporkyňou trpel depresívnym symptómom
ťažkého stupňa, ktorý sa prejavuje výrazne smutnou náladou, nechuťou žiť, beznádejou, následne aj
skresleným myslením - zmenenými úsudkovými schopnosťami, pričom myslenie môže byť až bludné,
čo znamená výrazný odklad od reality. Pre uvedené ochorenie je typické, že sa opakovane dostavujú
fázy depresie, ktoré môžu trvať týždne, ale aj mesiace, v jeho prípade trvajú mesiace. V súčasnosti je

psychiatrický vedený a liečený s diagnózou rekorentná periodická depresívna porucha ťažkého stupňa
so psychotickými príznakmi a organická porucha osobnosti. Jedná sa o chronicky afektívne ochorenie
spojené v posledných rokoch aj s kognitívnymi poruchami, poruchami pamäte, jeho rozhodovacie
schopnosti sú počas depresívnej fázy výrazne znížené. Trpí psychickým ochorením, ktoré výrazne
negatívne ovplyvňuje jeho správanie a rozhodovanie. Navrhovateľ poukázal na to, že podľa § 38 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny
úkon neschopnou. Nedostatok jeho spôsobilosti na právne úkony v dôsledku duševnej poruchy je preto
dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel s odporkyňou). V čase
podpísania kúpnej zmluvy trpel navrhovateľ duševnou poruchou, depresívnou poruchou ťažkého stupňa
a kvality, ktorá v kontexte so zlým zdravotným stavom navrhovateľa mu bránila zodpovedne rozpoznať
a posúdiť jeho konanie a jeho následky pri vykonávaní právneho úkonu.

Ďalej v návrhu na začatie konania navrhovateľ poukázal na to, že s odporkyňou sa pozná dlhšie
obdobie, počas ktorého sa medzi nimi vytvoril bližší vzťah, z jeho strany so silnou citovou väzbou.
Vykonanie právneho úkonu (podpis kúpnej zmluvy) v čase jeho hospitalizácie na ortopedickom oddelení,
na ktorom ležal z dôvodu vyberania osteosynstetického materiálu z dolnej končatiny, bolo jednoznačne
iniciované odporkyňou. V tom čase pretrvávala jeho submisívnosť voči odporkyni, ktorej rozhodnutia
prijímal bez výhrad, bez ich podrobenia racionálnej úvahe a kontrole. Preto predmetný právny úkon
vykonal pod tlakom, ktorý na neho vyvíjala odporkyňa. Z uvedeného dôvodu poukázal na to, že právny
úkon - uzavretie kúpnej zmluvy je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. V zmysle tohto
ustanovenia sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Tvrdenie, že sa rozhodoval pod nátlakom nepriamo podporuje i tá skutočnosť, že byt o celkovej výmere
podlahovej plochy 63,93 m2, vrátane jeho príslušenstva, predal odporkyni za kúpnu cenu 50.000,- Sk, čo
je hlboko pod trhovú cenu. Na základe uvedených právnych a skutkových dôvodov mal preto navrhovateľ
za to, že kúpna zmluva ja absolútne neplatným právnym úkonom od počiatku.

Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto kúpnej zmluvy preukazoval navrhovateľ tým, že
v prípade určenia neplatnosti predmetnej zmluvy možno následne dosiahnuť obnovenie zápisu jeho
vlastníctva v katastri nehnuteľnosti, čím sa jeho právne postavenie v súvislosti s vlastníctvom bytu zmení.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 2.2.2011 poukázala
na to, že navrhovateľ si veľmi dobre pamätal, že dňa 22.12.2003 podpisoval kúpnu zmluvu, ktorej
obsahom bol predaj predmetného bytu do jej vlastníctva. Rovnako si bol vedomý, že právny úkon urobil
slobodne, vážne a bez akéhokoľvek nátlaku a že netrpel duševnou poruchou, ktorá by ho obmedzovala
konať. Uviedla, že doterajšie konanie navrhovateľa je pod vplyvom iných osôb, ktoré majú záujem
na predmetnom byte. Je nepravdivé a nedomyslené tvrdenie navrhovateľa, že po podpise kúpnej
zmluvy sa o neho nestarala a že ho chcela z bytu dostať. Je evidentné, že predmetnú zmluvu učinila
prostredníctvom právnika, do ktorej bolo zakomponované právo doživotného bývania navrhovateľa. Je
vylúčené, aby za týchto okolnosti, zapísanie vecného práva - vecného bremena v katastri nehnuteľnosti,
mohla navrhovateľa dostať z bytu von. Ak by bola pravda to, čo tvrdí navrhovateľ a mal konať v duševnej
poruche, ktorú ona mala využiť, nebola by zakomponovala vecné bremeno, ale jeho zlý duševný stav
by využila na uzavretie kúpnej zmluvy bez vecného bremena, po čom by ho z toho bytu premiestnila
do psychiatrickej liečebne a z bytu vyťažila, či dodnes ťažila úžitok. Je však vylúčený takýto jej zámer,
o čom svedčí stav, kedy aj po 10 rokoch od nadobudnutia jej vlastníckeho práva k bytu, navrhovateľ
v tomto byte býva. Navrhovateľ byt užíva, platí si poplatky s tým súvisiace a odporkyňa ako vlastník
hradí daňové povinnosti. Iniciatíva na zmenu vlastníckych vzťahov k predmetnému bytu vzišla zo strany
navrhovateľa, nechcel, aby byt po ňom ostal bratovi, s ktorým nemal dobré vzťahy (iných dedičov nemal)
a súčasne vzťahy medzi ňou a navrhovateľom boli nadštandardné, prirovnala by ho k vzťahu medzi
rodičmi a deťmi. Ku skutočnosti samotnej výške kúpnej ceny odporkyňa uviedla, že medzi účastníkmi
bol nadštandardný priateľský vzťah, počas ktorého sa starala o navrhovateľa, či už fyzicky, ako aj
zabezpečovaním úradných záležitosti. Nižšia kúpna cena by tu bola vyvážená dojednaným vecným
bremenom doživotného užívania predmetného bytu navrhovateľom.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Z kúpnej zmluvy predloženej navrhovateľom súd zistil, že navrhovateľ ako predávajúci a odporkyňa
ako kupujúca uzavreli dňa 22.12.2003 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva bytu č.

X na prízemí bytového domu súp. č. XXXX na ul. X. Č.. XX v Košiciach, spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 258/10000-in a spoluvlastníckeho
podielu na pozemkoch parc. č. XX/XXX - zastavané plochy o výmere 332 m2, parc. č. XX/XXX -
zastavané plochy o výmere 357 m2 vo veľkosti 258/10000-in, zapísaných v katastri nehnuteľnosti na
liste vlastníctva č. XXXXX, kat. územie B.. V článku VI, bod 6.1 sa účastníci tejto kúpnej zmluvy dohodli,
že predávajúci predáva kupujúcemu predmet zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu 50.000,- Sk. V článku
VI, bod 6.3 bolo uvedené, že kúpna cena 50.000,- Sk bola predávajúcemu vyplatená pred podpisom
tejto zmluvy do jeho vlastných rúk, pričom predávajúci prevzatie tejto sumy potvrdzuje. Cena predmetnej
nehnuteľnosti bola určená podľa znaleckého posudku znalca W.. C. E. č. XXX/XXXX zo dňa 13.12.2003
v sume 209.450,- Sk. V článku X kupujúca zriadila v prospech navrhovateľa vecné bremeno, ktorému
zodpovedá jeho právo užívania celej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tejto zmluvy. Uvedené právo
zodpovedajúce vecnému bremenu patrí výlučne navrhovateľovi doživotne. Vecné bremeno sa zriadilo
bezplatne, pričom navrhovateľ sa zaviazal ako predávajúci, že všetky platby súvisiace s bývaním a
užívaním bytu si bude uhrádzať v celosti sám. Vklad tejto kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti bol
povolený Správou katastra T. I dňa 29.1.2004 pod č. E. XXXX/XX.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že sa s odporkyňou spoznal začiatkom roka 2002, kedy spolu venčili
svojich psov. Odporkyňa sa mu ponúkla, že zoberie jeho psa ku sebe, keďže bol chorý, neskôr sa
spriatelili, začal jej dôverovať a dal jej aj kľúče od svojho bytu. Predmetnú kúpnu zmluvu o prevode
svojho bytu podpísal v nemocnici pred vianočnými sviatkami v roku 2003, kedy za ním prišla cudzia
žena, ktorú za ním poslala odporkyňa s kúpnymi zmluvami, aby tieto podpísal. Nevedel čo podpisoval v
nemocnici, kúpnu zmluvu si neprečítal, ani sa s touto kúpnou zmluvou neoboznámil. Podpisom kúpnej
zmluvy mu odporkyňa sľubovala, že sa o neho postará a že ho dochová až do jeho smrti. O prevode
bytu sa dozvedel pol roka po jej podpise, keď mu bola doručená kúpna zmluva z katastra nehnuteľnosti.
Navrhovateľ poukázal na to, že pôvodne malo byť v kúpnej zmluve uvedené jeho právo doživotného
bývania v predmetnom byte, avšak toto právo nie je zakomponované v zmluve.

Navrhovateľ ďalej vo svojej výpovedi poukázal na to, že odporkyňa mu nevyplatila žiadnu kúpnu cenu
za predmetný byt, ktorá bola dohodnutá vo výške 50.000,- Sk.

Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že nikdy nemal vôľu predať svoj vlastný byt a už vôbec nie za takú
cenu, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve. Podľa neho na neho robila odporkyňa nátlak, lepila sa na neho,
znemožňovala ho, aby sa nemohol sám rozhodovať. Potvrdil, že v súčasnosti v byte býva a všetky
poplatky spojené s užívaním tohto bytu uhrádza on sám.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že odporkyňa ho neustále držala v strachu, stále mu hovorila, že sa mu môže
niečo stať, pričom kúpne zmluvy vyhotovovala odporkyňa.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že skutočne pozná navrhovateľa 11 rokov, stretávali sa pri venčení
psov, pri nákupe v obchode. Po operácii, ktorú absolvoval navrhovateľ dňa 10.3.2003, venčila aj jeho
psa, robila mu nákupy, nosila mu každý deň obedy, umývala mu okná, pomáhala mu vybavovať aj úradné
veci. Doprevádzala ho na cintorín, keď chodil na hrob svojej nebohej manželky. Skutočne mali blízky
vzťah ako otec a dcéra. V roku 2003 v novembri jej oznámil navrhovateľ, že má rakovinu prostaty a že
musí byť hospitalizovaný aj na ortopédii. Vtedy sa navrhovateľ veľmi bál, že sa mu môže niečo stať,
napr. že zomrie a keďže nemal vlastné deti, nechcel, aby zdedil byt jeho brat, s ktorým sa súdil. Preto jej
navrhol, že jej predá byt za symbolickú cenu s tým, aby ona vybavila všetky právne náležitosti. Keďže
ona svoj vlastný byt mala a navrhovateľov byt nepotrebovala, súhlasila s takou alternatívou, že byt
odkúpi, avšak s tým, že navrhovateľ bude mať právo doživotného bývania v predmetnom byte. Skutočne
jej právna zástupkyňa spísala kúpne zmluvy, pričom pred podpisom kúpnej zmluvy v hotovosti vyplatila
navrhovateľovi sumu 50.000,- Sk u neho v byte. Nikto nebol prítomný pri tejto udalosti.

Odporkyňa poukázala na to, že nikdy nežiadala, aby sa navrhovateľ z bytu vysťahoval.

Odporkyňa poukázala na to, že vzťahy medzi ňou a navrhovateľom boli dobré až do septembra 2007,
navrhovateľ chodil ku nej 2-krát do týždňa, ona mu podávala jedlo, strihala ho, kúpal sa u nej, pretože
kúpeľňa navrhovateľa nebola funkčná. Okrem toho mu prala a žehlila. Vybavila mu aj dávku v hmotnej
núdzi a neskôr mu začala vybavovať aj vdovecký dôchodok. Stalo sa, že navrhovateľ ju obvinil, že mu

odcudzila nejaké veci z jeho bytu, prestala sa preto s navrhovateľom stretávať a do predmetného bytu
viac nechodí.

Odporkyňa ďalej poukázala na to, že navrhovateľ rozprával aj o zriadení závetu, prípadne aj o darovacej
zmluve, avšak rozprával sa so svojim právnikom a ten mu doporučil, že najlepšie bude uzatvoriť
kúpnopredajnú zmluvu, pretože táto nie je napadnuteľná. Z uvedeného dôvodu preto potom uzavrela
s navrhovateľom kúpnu zmluvu. O zdravotnom stave navrhovateľa vedela, vedela, že sa liečil na
psychiatrii, dokonca ho tam aj doprevádzala. Právna zástupkyňa odporkyne, ktorá vyhotovila písomné
znenie kúpnej zmluvy, poukázala na to, že sám navrhovateľ ju 4-krát navštívil v jej advokátskej kancelárii,
rozprávali sa ohľadne podmienok uzavretia kúpnopredajnej zmluvy a sám navrhovateľ chcel, aby tieto
kúpne zmluvy vypracovala ona. Pri vzájomnej komunikácie s navrhovateľom jej navrhovateľ potvrdil,
že sa dohodol s odporkyňou, že bude mať v predmetnom byte zriadené právo doživotného bývania,
ktoré ona do kúpnej zmluvy aj zakomponovala. Vzhľadom na správanie sa navrhovateľa pri osobných
návštevách s ňou nemala pochybnosti o jeho zdravotnom stave. Nemala ani najmenšiu pochybnosť, keď
rokovala s navrhovateľom, že tento právny úkon (uzavretie kúpnej zmluvy) nerobí navrhovateľ slobodne.
Navrhovateľa navštívila v nemocnici spolu so zamestnankyňou notárskeho úradu I.. C. C., pričom
navrhovateľ si v nemocnici bod po bode prečítal zmluvu, dokonca sa jej spýtal, kde je zakomponované
vecné bremeno a nakoniec aj kúpnu cenu prevzal a kúpnu zmluvu pred ňou podpísal. V čase podpisu
kúpnej zmluvy bol navrhovateľ optimistický, nejavil žiadne známky duševnej poruchy.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ uvádzal, že právny úkon uzavretie kúpnej zmluvy vykonal v duševnej
poruche, súd ustanovil znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Borisa
Bodnára a uložil mu vypracovať v znaleckom posudku, v ktorom mal zodpovedať na otázku:
1) určiť po vyšetrení navrhovateľa a z lekárskych záznamov, či navrhovateľ v čase dňa 22.12.2003 trpel
duševnou poruchou, ktorá by ho robila neschopnou na uzavretie kúpnej zmluvy o prevode svojho bytu
na ul. X. Č.. XX v Košiciach
2) či bol v čase podpisu kúpnej zmluvy v dôsledku duševnej poruchy ľahko ovplyvniteľný inou osobou
3) či vedel rozpoznať následky svojho konania
4) a či v súčasnosti je schopný chápať význam súdneho konania.

V záveroch svojho znaleckého posudku menovaný znalec uviedol, že navrhovateľ v čase dňa
22.12.2003 trpel duševnou poruchou, išlo o rekorentnú depresívnu poruchu, stredne ťažkú až ťažkú
fázu, ktorá ho čiastočne urobila neschopným na uzavretie kúpnej zmluvy. Navrhovateľ mohol byť v čase
podpisu kúpnej zmluvy ľahšie ovplyvniteľný inou osobou. Navrhovateľ však vedel rozpoznať pri podpise
kúpnej zmluvy následky svojho konania a je aj v súčasnosti schopný chápať význam súdneho konania.

Odporkyňa namietala závery tohto znaleckého posudku, keď uviedla, že na jednej strane hovorí znalec o
čiastočnej nespôsobilosti navrhovateľa na takýto právny úkon, pričom v ďalších bodoch znalec uvádza,
že navrhovateľ bol schopný chápať zmysel svojho konania pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Preto navrhla
nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie.

Vzhľadom na námietky odporkyne súd vypočul znalca MUDr. Borisa Bodnára, ktorý svoj znalecký
posudok doplnil a uviedol, že intelektuálove a pamäťové schopnosti navrhovateľa v čase podpisu kúpnej
zmluvy boli v pásme normy a navrhovateľ vedel rozpoznať následky svojho konania v čase podpisu
kúpnej zmluvy. Navrhovateľ nebol v takej fáze rekurentnej depresívnej poruchy, ktorá by bránila posúdiť
realitu. Duševná porucha, ktorou trpí navrhovateľ, má opakované epizódy, v niektorých prípadoch
pacient riadne funguje, avšak podľa priebehu ochorenia navrhovateľa sa navrhovateľ dlhodobo nedostal
do normálnej fázy, roky berie depresíva a je pod liekmi. Jednoznačne znalec poukázal na to, že
navrhovateľ vedel rozpoznať následky svojho konania v čase uzavretia kúpnej zmluvy s odporkyňou.

Ďalej vo svojej výpovedi znalec uviedol, že navrhovateľ mohol byť v čase uzavretia kúpnej zmluvy
ľahšie ovplyvniteľný inou osobou, táto ovplyvniteľnosť sa mohla týkať všetkých oblasti života, avšak u
navrhovateľa nebol takýto symptóm odkázanosti na cudziu osobu v čase podpisu kúpnej zmluvy.

Ďalej znalec poukázal na to, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy s odporkyňou bol navrhovateľ absolútne
orientovaný v problémoch.

Vzhľadom na námietky odporkyne voči znaleckému posudku MUDr. Borisa Bodnára, súd nariadil
kontrolné znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a
vypracovaním znaleckého posudku poveril znalkyňu MUDr. Danicu Caisovú. Úlohou znalkyne bolo:
1. určiť po vyšetrení navrhovateľa z lekárskych záznamov, či navrhovateľ v čase dňa 22.12.2003 trpel
duševnou poruchou, ktorá by ho robila neschopným na uzavretie kúpnej zmluvy o prevode svojho bytu
na ul. X. Č.. XX v Košiciach,
2. či bol navrhovateľ v tomto čase v dôsledku duševnej poruchy ľahko ovplyvniteľný inou osobou,
3. či vedel v čase podpisu kúpnej zmluvy rozpoznať následky svojho konania,
4. či je schopný chápať význam súdneho konania,
5. a vyjadriť sa k znaleckému posudku MUDr. Borisa Bodnára.

Menovaná znalkyňa vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 20.2.2012 uviedla, že v čase
spísania kúpnej zmluvy navrhovateľ netrpel psychickým ochorením takého charakteru, ktoré by ho robilo
neschopným uzavrieť takúto zmluvu. Bol psychiatrický liečený pre depresívnu poruchu, táto porucha
však nebola takého charakteru a takej závažnosti, aby podstatným spôsobom ovplyvnila logickú a
úsudkovú schopnosť navrhovateľa. Miera ovplyvniteľnosti navrhovateľa nebola takej závažnosti, aby ho
robila neschopným posúdiť význam kúpnej zmluvy. Navrhovateľ bol schopný rozpoznať následky svojho
konania a je aj v súčasnej dobe schopný chápať význam súdneho konania. Závery súdnoznaleckého
posudku MUDr. Borisa Bodnára hodnotia navrhovateľa ako čiastočne neschopného na podpísanie
kúpnej zmluvy v dôsledku rekurentnej depresívnej poruchy v tom čase stredne ťažkej až ťažkej fázy,
naviac mohol byť v čase podpísania kúpnej zmluvy ľahšie ovplyvniteľný inou osobou. Znalkyňa uviedla,
že po preštudovaní spisového materiálu, zdravotných záznamov, ako aj z vyšetrenia navrhovateľa
považuje jeho psychické funkcie dňa 22.12.2003, kedy podpísal kúpnu zmluvu, osobnostné dispozície
a úsudok za plne kompetentné na to, aby vedel o závažnosti svojho rozhodnutia. Depresívna porucha,
ktorou menovaný trpel a kvôli ktorej bol liečený, ako aj jeho aktuálna zdravotná situácia ovplyvnili jeho
úsudok minimálne v miere, v ktorej by ovplyvnili aj psychiatricky neliečeného človeka.

Menovaná znalkyňa bola vypočutá aj na pojednávaní dňa 28.1.2013, kde uviedla, že v čase podpísania
kúpnej zmluvy mohol byť navrhovateľ svojou aktuálnou situáciou vystrašený, stiesnený a mohol sa
obávať budúcnosti a odkázanosti, pretože bol hospitalizovaný vo fakultnej nemocnici a dozvedel sa
správu o tom, že má rakovinu prostaty, čo samozrejme by vystrašilo aj človeka, ktorý nemá taký duševný
stav, ako mal navrhovateľ. Znalkyňa poukázala na to, že toto jeho vystrašenie a stiesnenosť nesúviselo
s duševnou chorobou, na ktorú sa liečil navrhovateľ. Tento jeho stav súvisel práve s hospitalizáciou
a s tým stavom, že sa nachádzal na septickom oddelení v nemocnici a že mu bola diagnostikovaná
rakovina prostaty. Navrhovateľ v decembri 2003 alebo v čase, keď podpísal kúpnopredajnú zmluvu,
podľa zdravotnej dokumentácie trpel strednou depresiou. Podľa znalkyne depresívna porucha môže
ovplyvniť logickú a úsudkovú schopnosť človeka len vtedy, ak ide o najťažší stupeň depresie, ktorý sa
prejavuje bludmi a halucináciami. Znalkyňa poukázala na to, že miera ovplyvniteľnosti navrhovateľa
v čase, keď podpísal kúpnopredajnú zmluvu nebola závažnejšia ako u iných zdravých ľudí, nebola
významnejšia ako bežná.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31.5.2013 poukázal na to, že ani 2 znaleckými
posudkami a vypočutím znalcov sa neustálila jednoznačne a bez pochybnosti tá skutočnosť, či diagnóza,
ktorou trpí navrhovateľ, je duševnou chorobou a ak áno, či potom táto duševná porucha podľa diagnózy
je daná podľa stupňov tohto ochorenia a ak áno, akým stupňom tejto duševnej poruchy trpel navrhovateľ
v inkriminovanom čase, teda v decembri 2003. Navrhol vypočuť psychiatričku C.. T., ktorá je ošetrujúcou
lekárkou navrhovateľa.

Súd preto vypočul ako svedkyňu C.. E. T., ktorá pracuje ako lekárka - psychiatrička, pričom je ošetrujúcou
lekárkou navrhovateľa. Podľa zdravotnej dokumentácie, ktorú mala menovaná svedkyňa k dispozícii,
liečba navrhovateľa začala v roku 1998. V roku 2003 bol 4-krát navrhovateľ u nej na kontrolu, u
navrhovateľa išlo o periodickú depresívnu poruchu a preto užíval antidepresíva.

Menovaná svedkyňa uviedla, že vzhľadom na zdravotný stav uvedený v jeho zdravotnej dokumentácie,
navrhovateľ mohol robiť právne úkony v čase, keď podpísal kúpnu zmluvu s odporkyňou. Mal nastavenú
liečbu a lieky, ktoré užíval, nemali tlmivý účinok. Ďalej svedkyňa uviedla, že v lekárskej správe zo
dňa 17.3.2003, kde sa uvádza, že má navrhovateľ ťažký stupeň depresívnej symptomatickej poruchy,
svedkyňa uviedla, že to sú závery psychologického vyšetrenia, nie sú to závery psychiatrického

vyšetrenia. Navrhovateľ trpí aj inou diagnózou a to poruchou osobnostného organického pôvodu, ktorú
mu diagnostikovali v roku 2005 v nemocnici.

Vzhľadom na výpoveď C.. T., že v lekárskej správe neuviedla sama pri psychiatrickom vyšetrení, že
navrhovateľ trpel ťažkým stupňom depresie, súd nevykonal dokazovanie výsluchom psychologičky,
keďže závery znaleckých posudkov i závery C.. T. boli v podstate rovnaké, t.j. že navrhovateľ v čase
podpísania kúpnej zmluvy s odporkyňou vedel rozpoznať následky svojho konania a bol preto spôsobilý
na takýto právny úkon.

Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 37 ods. 1 cit. zákona, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa ust. § 38 ods. 1 cit. zákona, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť
na právne úkony.

Podľa ust. § 38 ods. 2 cit. zákona, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

V ust. § 37 Občianskeho zákonníka sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú
platnosť prejavu vôle smerujúce k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinnosti, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú. Platný právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu vôle
došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a s možným predmetom plnenia. Sloboda a vážnosť sú
základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok uzatvárania vôle konajúceho subjektu.
Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho
vo výbere primeraných možnosti na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Na
slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením. Vychádzajúc zo súdnej
praxe možno konštatovať, že fyzické donútenie, t.j. použitie fyzického násilia na vykonanie právneho
úkonu sa prakticky nevyskytuje. Súvisí to s tým, že fyzickým násilím sa rozumie skôr priame fyzické
násilie manifestované útokom voči konajúcemu než hrozba fyzickým násilím. Psychické donútenie
sa stotožňuje sa bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len v nasledujúcich
prípadoch:
1) keď je protiprávne, t.j. vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať
2) keď vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí
3) keď je adresné, t. zn. že smeruje voči tomu, na kom sa právny úkon vynucuje

Predmetom vyhrážky nemusí byť v každom prípade konajúci, stačí, ak sa týka blízkej osoby. Vážnosť
vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje,
avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v jednotlivom
prípade však môže byť dôsledkom duševnej poruchy, pre ktorú je určitá osoba nespôsobilá len na práve
urobený právny úkon. V tomto prípade sa nevyžaduje súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení
spôsobilosti na právne úkony. Stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche. Duševná porucha
sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín a musí sa viazať na okamih urobenia
právneho úkonu.

V danom prípade navrhovateľ žaloval neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel s odporkyňou dňa
22.12.2003 z dôvodu, že konal v duševnej poruche, z dôvodu nátlaku zo strany odporkyne i z dôvodu
nevyplatenia kúpnej ceny odporkyňou.

Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že kúpna zmluva, ktorú uzavrel navrhovateľ ako
predávajúci s odporkyňou ako kupujúcou dňa 22.12.2003 o prevode bytu na ul. X. Č.. XX v Košiciach,
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a podielu na pozemkoch, je platná,
spĺňa všetky náležitosti ustanovené Občianskym zákonníkom pre náležitosti kúpnej zmluvy. V konaní
navrhovateľ nepreukázal, aby na neho odporkyňa bola vyvíjala akýkoľvek psychický nátlak. Naopak,
sám uviedol na pojednávaní dňa 10.1.2011, že odporkyňa mu nikdy nehovorila, že má na ňu previesť
svoj vlastný byt, on sám jej povedal, že po jeho smrti ostane byt odporkyni. Ďalej navrhovateľ potvrdil, že

odporkyňa ho nikdy nevyzývala na vypratanie bytu, ani nepodala žalobu o vypratanie predmetného bytu,
v byte býva sám a platí všetky poplatky spojené s jeho užívaním. Navrhovateľ tvrdil, že v kúpnej zmluve
nie je zakomponované právo jeho doživotného bývania, čo však v skutočnosti nepreukázal, pretože
v kúpnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania je uzavreté vecné bremeno spočívajúce v práve
doživotného bývania navrhovateľa predmetného bytu. Navrhovateľ tvrdil, že uzavretá kúpna zmluva je
neplatná aj z toho dôvodu, že odporkyňu mu nevyplatila kúpnu cenu za predmetný byt, avšak na druhej
strane žiadal, aby bol zaviazaný súdom vrátiť kúpnu cenu vo výške 50.0000,- Sk odporkyni. Navrhovateľ
nepreukázal súdu ani tú skutočnosť, že kúpnu zmluvu uzavrel z dôvodu duševnej poruchy podľa § 38
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Obaja znalci z odboru psychiatrie vo svojich znaleckých posudkoch i
vo výpovediach pred súdom potvrdili, že navrhovateľ bol schopný robiť právne úkony dňa 22.12.2003,
netrpel takou duševnou poruchou, ktorá by ho robila na takýto právny úkon neschopnou, vedel rozpoznať
následky svojho konania. Túto skutočnosť potvrdila aj samotná ošetrujúca lekárka svedkyňa C.. E. T.,
ktorá rovnako potvrdila vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie, že v čase podpisu kúpnej zmluvy
mohol robiť navrhovateľ právne úkony, nebral žiadne tlmivé lieky. Z uvedených dôvodov preto súd návrh
navrhovateľa ako bezdôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporkyni ako plne úspešnej
účastníčke právo na náhradu trov právneho zastúpenia voči neúspešnému navrhovateľovi vo výške
1.235,43 EUR. Trovy právneho zastúpenia súd určil v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom pri hodnote 1 úkonu právnej pomoci
vychádzal z § 11 ods. 1 cit. vyhlášky, kde hodnota 1 právneho úkonu je 1/3-ina výpočtového základu.
Takto súd určil právnej zástupkyni odporkyne odmenu a to za 1 úkon právnej pomoci po 48,63 EUR:
príprava a prevzatie zo dňa 19.11.2008, 2 úkony právnej pomoci po 13,37 EUR: zastupovanie na
pojednávaniach, ktoré boli len odročené dňa 6.5.2009 a 25.10.2010, 1 úkon právnej pomoci po 53,49
EUR: zastupovanie na pojednávaní dňa 12.10.2009, 3 úkony právnej pomoci po 57,- EUR: zastupovanie
na pojednávaniach v dňoch 10.1.2011 a 23.2.2011, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 2.2.2011, 1 úkon
právnej pomoci po 14,67 EUR: zastupovanie na pojednávaní dňa 22.10.2012, ktoré bolo len odročené,
3 úkony právnej pomoci po 60,07 EUR: zastupovanie na pojednávaniach v dňoch 28.1.2013, 31.5.2013
a písomné vyjadrenie zo dňa 26.6.2013, 1 úkon právnej pomoci po 61,87 EUR: zastupovanie na
pojednávaní dňa 30.4.2014, porady s klientkou a to 2 x po 53,49 EUR v dňoch 5.5.2009 a 11.10.2009,
2 x po 57,- EUR porady v dňoch 9.1.2011 a 1.2.2011, 1 x 58,69 EUR ďalšia porada s klientkou zo dňa
21.10.2012, 3 x 60,07 EUR porady v dňoch 27.1.2013, 30.5.2013 a 23.6.2013 a 1 x 61,87 EUR porada
dňa 29.4.2014, ďalej súd priznal režijný paušál a to 1 x 6,31 EUR, 2 x 6,95 EUR, 1 x 7,21 EUR, 3 x
7,41 EUR, 1 x 7,63 EUR, 3 x 7,81 EUR, 1 x 8,04 EUR, 2 x 6,95 EUR, 2 x 7,41 EUR, 1 x 7,63 EUR, 3 x
7,81 EUR a 1 x 8,04 EUR. Takto súd priznal celkovo odmenu vo výške 1.078,86 EUR a režijný paušál
v sume 156,57 EUR, čo spolu tvorí trovy právneho zastúpenia odporkyne v sume 1.235,43 EUR. Tieto
trovy je navrhovateľ povinný zaplatiť právnej zástupkyni odporkyne JUDr. Adriane Krajníkovej podľa §
149 ods. 1 O.s.p.

O trovách štátu súd rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka
predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o
rozsah, ktorý mu súd priznal. V danom prípade vznikli trovy štátu spolu v sume 519,06 EUR vyplatením
odmien znalcovi MUDr. Borisovi Bodnárovi v sume 291,96 EUR a MUDr. Danici Caisovej v sume 227,10
EUR. Odporkyňa však bola v konaní úspešná a navrhovateľ bol oslobodený od súdnych poplatkov, preto
súd štátu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.