Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/684/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213202428
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7213202428.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.26,

Industriestrasse 13c, 6300 Zug, Švajčiarsko, zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, AK Bratislava,
Karadžičova 8, proti žalovanému V. Y., nar. X.X.XXXX, naposledy bývajúcom v F., E. trieda č. XX, t. č. na
neznámommieste,zast.opatrovníčkouE..J.Y.,zamestnankyňouOkresnéhosúduKošiceI,ozaplatenie
803,49 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 23.4.2014, č. k.
18C/248/2013-48 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) napadnutým rozsudkom označeným

v záhlaví žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 43,24 € s úrokom z omeškania vo výške
9 % z dlžnej sumy ročne od 21. 9. 2010 až do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia, žalobu v prevyšujúcej časti nároku zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Napadnutý rozsudok súd prvého stupňa odôvodnil tým, že v konaní sa žalobca od odporcu domáhal

zaplatenia sumy 730,45 € s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 21.9.2010
do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 73,04 €. Pohľadávku voči žalobcovi odôvodňoval zmluvou
o pôžičke č. 6014297 uzavretej dňa 29.7.2006 medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok a žalovaným. Záväzok žalovaného na splnenie dlhu
z pôžičky predstavoval podľa vyčíslenia v Prílohe k zmluve, sumu 730,45 € na istine, 136,78 €
na poplatkoch a pokutách, 24,85 € na pokutách za omeškanie. Poplatky a pokuty neboli bližšie
identifikované. Zmluvnú pokutu žalobca odôvodnil odkazom na čl. VIII písm. b) ods. 1 Všeobecných

obchodných podmienok. V zmysle zmluvy sa žalovaný zaviazal splatiť pôžičku 1.493,73 eur v 48
pravidelných mesačných splátkach so splatnosťou prvej splátky dňa 20.10.2006 a poslednej splátky
20.9.2010. Žalovaný v dohodnutej lehote splatnosti pôžičku nevrátil, preto je od 21.9.2010 v omeškaní
s úhradou svojho záväzku vo výške 730,45 €. Z predloženej kópie zmluvy uzavretej medzi žalovaným
a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 27.9.2006 mal za preukázné, že žalovanému
bola poskytnutá pôžička vo výške 1.493,73 €, ktorú sa zaviazal vrátiť v 48 mesačných splátkach
v hodnote 48,30 € mesačne. Na zmluve je uvedená RPMN 26,22 %. Zmluva neobsahuje žiadnu

dohodu o úrokoch, poplatkoch, výšku priemernej ročnej miery nákladov. Na rube zmluvy sa nachádzajú
ustanovenia, ktorých povaha ako obchodných podmienok nie je zrejmá, a ktoré sa týkajú definície
výkladových pravidiel, poplatkov, pokút, sankčných úrokov, podmienok splácania. Podľa uvedených
ustanovení celková suma pôžičky znamená súčet všetkých splátok dohodnutých medzi klientom aspoločnosťou, sankčný úrok znamená úrok z omeškania. Čl. VIII písm. b) ods.1, s odkazom na ktorý
si žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu, sa v týchto ustanoveniach nenachádza. V bode 12.2
ustanovení nachádzajúcich sa na rube zmluvy je zmienené, že spoločnosť je oprávnená požadovať od

klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej
splátky a to vo výške 10 % z dlžnej splátky. Z prehľadu úhrad žalobcu vyplýva, že tento na plnenie zo
zmluvy poukázal sumu 1.450,49 € v 30 splátkach ( 29 x 48,30€ + 1 x 49,79 € ).

Uzavretú zmluvu medzi účastníkmi konania posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorá sa riadi režimom

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Po citácii §
2 písm. a/ a § 4 ods. 1 až 5 zákona č. 251/2001 Z.z. mal zato, že uzavretá zmluva neobsahuje všetky
náležitosti vymedzené ust. § 4 ods. 2 a 3 zák. č. 251/2001 Z.z., ale keďže žalovaný čerpal pôžičku,
zmluvu považoval za platnú. Súd vzhľadom na absenciu dohody o úrokoch, či poplatkoch v zmluve,
podľa § 4 ods. 5 zák. č. 251/2001 Z.z. považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobcovi
preto priznal len vrátenie tej časti finančného plnenia, ktoré bolo žalovanému reálne poskytnuté, a ktoré

doposiaľ nevrátil. Vychádzajúc z rozsahu finančných prostriedkov, ktoré mali byť žalovanému poskytnuté
vo výške 1.493,73 €, a ktoré žalovaný vrátil v hodnote 1.453,49 €, záväzok žalovaného z pôžičky
zodpovedá len sume 43,24 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 21.9.2010 do zaplatenia.
V zostávajúcom rozsahu právo žalobcu na plnenie nezodpovedalo dohodám účastníkov a zákonnej
úprave, preto mu nebolo priznané. To sa vzťahovalo aj na nárok uplatnený z titulu zmluvnej pokuty.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní neúspešný a tak mu
právo na náhradu trov konania nepatrí. Žalovanému žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, preto
súd rozhodol, že žiaden z účastníkov právo na náhradu trov nemá.

Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, okrem
výroku o zamietnutí zmluvnej pokuty a v časti nepriznania náhrady trov konania žalobcovi, podal žalobca
odvolanie a žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi
istinu 687,21 €, úrok z omeškania vo výške 9% p.a. z dlžnej sumy 687,21 € od 21.9.2010 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania a náhradu trov zastúpenia, alebo alternatívne v napadnutej časti rozhodnutie

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
Uviedol, že úverová zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti uvedené v ust. § 4 ods. 1 a 2 zák.
č. 251/2001 Z.z. Namietal, že výška RPMN, v ktorom má svoj základ navýšenie úveru o riadne úroky a
poplatky je v úverovej zmluve riadne zverejnený a to v časti III. úverovej zmluvy s označením „schválená
výška pôžičky“. Pokiaľ teda úverová zmluva obsahuje údaj o výške RPMN, vzniká dodávateľovi nárok

na zaplatenie odplaty za poskytnutie úveru vo forme úrokov a poplatkov. Uzavrel, že ak by sa súd prvého
stupňa riadil ust. § 132 O.s.p., musel by dospieť k právnemu názoru, že v predmetnom spore vzniklo
žalobcovi právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky žalobcu v rozsahu ním uplatnenom v žalobe ako aj
právo na náhradu trov konania a trov zastúpenia.

Opatrovníčka žalovaného sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec
bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku, aj
s konaním, ktoré mu predchádzalo (§212 ods. 1,3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie

je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.10.2015 o 09.35 hod., pričom
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach minimálne päť dní vopred (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.).

Rozsudok je v napadnutom výroku vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Žalobca namietal odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnunormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný

prípad.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa
§ 132 O.s.p., a z týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých založil aj svoje
rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Aj podľa názoru odvolacieho súdu je
zmluva o pôžičke č. 6014297 zo dňa 29.7.2006 bezúročná a bez poplatkov. Zo zmluvy na č. l. 4 spisu
z čl. III. vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá pôžička v hodnote 1.493,73 €, ktorú sa zaviazal vrátiť

v 48 mesačných splátok v hodnote 48,30 €. Ďalej je tam uvedené RPMN vo výške 26,22% ale bez
špecifikácie, ako sa dospelo k určeniu percenta v takejto výške. Nie je zrejmé v čom náklady spočívajú
a čo bude základom pre ich výpočet. Zmluva neobsahuje dohodu o úrokoch, poplatkoch. Na rube
zmluvy sa nachádzajú ustanovenia, ktorých povaha ako obchodných podmienok nie je zrejmá, a ktoré
sa týkajú definície výkladových pravidiel, poplatkov, pokút, sankčných úrokov, podmienok splácania,

ale bez presného určenia úroku z omeškania, preto ju aj odvolací súd považoval za bezúročnú a bez
poplatkov. Odvolací súd je toho názoru, že s ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ by
nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a
jej poškodzujúcich účinkov. Je preto povinnosťou súdu skúmať neprijateľné podmienky a pri ich zistení
považovať ju v zmysle § 53 ods. 5 OZ za absolútne neplatnú časť zmluvy, ako to ustálil súd 1.stupňa.

Správne súd 1. stupňa rozhodol aj o trovách prvostupňového konania, preto odvolací súd podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok v jeho zamietavej časti a vo výroku o trovách prvostupňového konania
ako vecne správny.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1

O.s.p. a contrario. V odvolacom konaní žalobca nemal úspech a žalovanému trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.