Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 39C/200/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212233278
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Katarína Jusková
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7212233278.3

Rozhodnutie
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Katarínou Juskovou v právnej veci navrhovateľky : O. A., nar. X.
X. XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX A., právne zast. AK Martin Vasiľ & partners, s. r. o., so sídlom
Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47240482, proti odporkyni : M. H., bytom XXX XX C., Z. XXXX/XX, nar.
XX. X. XXXX, právne zast. B.. Oľgou Kmeťovou CSc., Važecká 14, 040 12 Košice, v konaní o zaplatenie
3 000 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni trovy konania, vo výške 644,90 €, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia istiny 3 000 € s prísl.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť so vznesením námietky premlčania.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav :

Dňa 2. 3. 2009 uzavreli navrhovateľka a odporkyňa zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy,
predmetom ktorej bola kúpa bytu na ul. B. č. X v C.. Zmluvné strany sa dohodli, že budúca kúpna zmluva
bude uzavretá po ukončení dedičského konania po neb. otcovi odporkyne B. O., pričom časť kúpnej ceny
bude vyplatená v hotovosti ku dňu podpisu zmluvy. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané zo Zmluvy
o uzavretí budúcej zmluvy, zo dňa 2. 3. 2009, z ktorej vyplynulo, že časť kúpnej ceny, vo výške 3 000 €,
budúci kupujúci vyplatil v hotovosti k rukám budúcim predávajúcim v deň podpisu tejto zmluvy o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy, čo účastníci zmluvy potvrdili a čo bolo aj preukázané z príjmového pokladničného
dokladu, zo dňa 2. 3. 2009. Odporca podal návrh na začatie konania o vydanie platobného rozkazu,
ktorý bol vydaný 9. 10. 2009, pod sp. zn. 17Ro 99/2009-36, proti ktorému navrhovateľ podal odpor. V
nasledujúcom konaní, vedenom pred Okresným súdom v Humennom, sp. zn. 18C 189/2010-21, bol
vydaný rozsudok, kde súd zaviazal navrhovateľa k zaplateniu 3 047,47 €, spolu s úrokom z omeškania,
vo výške 9% ročne, od 18. 7. 2009 do zaplatenia, proti ktorému navrhovateľ v zákonnej lehote podal
odvolanie a Krajský súd v Prešove v konaní pod sp. zn. 17Co 25/2011-58 potvrdil rozsudok v časti o
zaplatenie 47,47 €, čo predstavuje sumu neuhradeného nájomného a v prevyšujúcej časti rozsudok
zrušil
- 2 -
XXC XXX/XXXX
a ten vrátil na ďalšie konanie na rozhodnutie. Zrušenie v prevyšujúcej časti rozsudku bolo odôvodnené
tým, že zmluva bola označená za absolútne neplatný právny úkon. Okresný súd v Humennom, viazaný
právnym názorom Krajského súdu v Prešove, vydal rozsudok, kde podanú žalobu zamietol a odporcu
zaviazal zaplatiť trovy konania. Proti tomuto rozsudku Okresného súdu v Humennom sa odporca odvolal
v zákonnej lehote a Krajský súd v Prešove v konaní, vedenom pod č. k. 8Co 135/2011, potvrdil rozsudok

Okresného súdu v Humennom 18C 134/2011. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané z citovaných
rozsudkov a z pripojených spisov Okresného súdu v Humennom a to 18C 189/2010 a 18C 134/2011.

Vzhľadom na to, že zmluva o budúcej zmluve je absolútne neplatný právny úkon, navrhovateľ je tohto
názoru, že suma 3 000 € mala byť vrátená navrhovateľke dňom 2. 3. 2009. Dňom 3. 3. 2009 sa odporca
dostal s platením do omeškania.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení, zo dňa 26. 4. 2013, potvrdila, že pri podpise predmetnej zmluvy o
budúcej zmluve dňa 2. 3. 2009 navrhovateľka uhradila do rúk budúcich predávajúcich časť kúpnej ceny
v sume 3 000 €.

Podľa čl. III, bod 3 Zmluvy o budúcej zmluve navrhovateľka ako budúci kupujúci sa zaviazala, že časť
kúpnej ceny, vo výške 50 110 €, vyplatí budúcim predávajúcim po ukončení dedičského konania po
neb. otcovi Jánovi Pekovi, nar. 23. 7. 1952, zomrelom dňa 22. 12. 2008, pri predložení aktuálneho listu
vlastníctva, ktorý bude deklarovať vlastníctvo budúcich predávajúcich a pri podpise kúpnej zmluvy a
zložená časť kúpnej ceny, vo výške 3 000 €, sa pri podpise kúpnej zmluvy započíta do dohodnutej kúpnej
ceny. Navrhovateľka s odporkyňou ( ktorá sa po ukončení dedičského konania stala výlučnou vlastníčkou
bytu ) kúpnu zmluvu však neuzavrela. Navrhovateľka sama v návrhu tvrdí, že vzhľadom na absolútnu
neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve, mala jej byť suma 3 000 € vrátená dňom 2. 3. 2009 a dňom 3. 3.
2009 sa odporkyňa dostala s platením do omeškania. Odporkyňa má za to, že ide o nárok navrhovateľa
na vydanie majetkového prospechu, získaného plnením z neplatného právneho úkonu ( § 451 Obč.
zákonníka, ďalej len OZ ), podľa ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je podľa ods. 2 cit. ustanovenia majetkový prospech, získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech, získaný z nepoctivých zdrojov.

Vzhľadom na uvedené, v zmysle ust. § 107, ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Vzhľadom na uvedené, vzniesla námietku premlčania.

Na vznesenú námietku premlčania navrhovateľka reagovala poukázaním na ust. § 107, ods. 3 OZ, ktoré
stanovuje skutočnosť, že podľa ktorej ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní si vrátiť
všetko to, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník
mohol premlčanie namietať. Má za to, že v prípade absolútnej neplatnej zmluvy vzniká
- 3 -
XXC XXX/XXXX
medzi účastníkmi synalagmatický záväzok podľa ust. § 457 OZ a teda obe zmluvné strany sú si povinné
vydať to, čo si navzájom plnili. Navrhovateľ poskytol odporkyni zálohu na kúpnu cenu a odporkyňa sa
zaviazala, že nehnuteľnosť bude držať pre navrhovateľa a ju nepredá tretej osobe, ako aj im umožní
túto nehnuteľnosť užívať. Má za to, že pri vznesenej námietke premlčania sa musí vychádzať z ust. §
107, ods. 3 OZ, podľa ktorého sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť
všetko, čo podľa nej dostali. Súd prihliadne na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník
mohol premlčanie namietať. Má za to, že zmyslom ust. § 107, ods. 3 OZ je zachovanie rovnováhy
práv oboch zmluvných strán neplatnej zmluvy. Navrhovateľka nehnuteľnosť neužíva, do vlastníctva ju
nenadobudla, vlastnícke právo odporkyne k nehnuteľnosti je zachované. Odporkyňa nemá možnosť
premlčanie namietať a teda sa aplikuje podľa nej ust. § 107, ods. 3 OZ. Odporkyňa, pokiaľ ide o aplikáciu
ust. § 107, ods. 3 OZ, uviedla, že v prípade vzájomných synalagmatických záväzkov stoja proti sebe
vzájomné práva a povinnosti, ktoré sú v korelácii. Teda právu jednej strany zodpovedá stále povinnosť
druhej strany. Ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať jeden splnenia záväzku
len vtedy, ak už sám splnil svoj záväzok alebo je pripravený ho plniť.

V zmysle ust. § 457 OZ platí, že ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

V danom prípade sa však nejedná o synalagmatické záväzky. Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy,
ktorú Krajský súd v Prešove označil za absolútne neplatný právny úkon, zmluvné strany uzatvorili podľa §

50a OZ dňa 2. 3. 2009. Touto zmluvou sa navrhovateľka zaviazala, že po ukončení dedičského konania
po neb. otcovi B. O. uzatvorí s odporkyňou kúpnu zmluvu a zaplatí kúpnu cenu, vo výške 50 110 €. Časť
kúpnej ceny, vo výške 3 000 €, navrhovateľka ako budúca kupujúca uhradila dňa 2. 3. 2009 v hotovosti
k rukám budúcej predávajúcej ( odporkyňa ). V ďalšom uviedla, že ust. § 107, ods. 3 OZ je uplatniteľné
v prípadoch, kde proti sebe stoja dve práva a to na jednej strane premlčateľné a na strane druhej právo
nepremlčateľné. Jeho aplikácia je užitočná predovšetkým v prípade kúpnej zmluvy, pri ktorej dochádza
k prevodu vlastníckeho práva. Vlastnícke právo predstavuje nepremlčateľné právo a zaplatenie kúpnej
ceny premlčateľné právo. V týchto prípadoch ide o vyváženie práva na vrátenie kúpnej ceny, ktoré ako
premlčateľné právo nesmie byť dotknuté nepremlčateľnosťou vlastníckeho práva, v tomto prípade práva
na vydanie vecí. Uplatnenie ods. 3 cit. §-u by bolo možné v prípadoch, kde by na základe neplatnej
alebo zrušenej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva, ktorým by vzniklo bezdôvodné obohatenie. V
danom prípade sa nejedná o synalagmatické záväzky, keďže v tomto prípade absolútne neplatnej zmluvy
o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy ide o záväzok odporkyne na navrátenie poskytnutého preddavku,
vzájomné protiplnenie druhej zmluvnej strany tu neexistuje. Pokiaľ navrhovateľka vo svojom vyjadrení
uvádza, že dôvodom aplikácie predmetného ustanovenia je skutočnosť, že nehnuteľnosť neužíva,
ani ju nenadobudla do vlastníctva, tieto tvrdenia sú nepravdivé, nakoľko dňa 2. 3. 2009 uzatvorila
navrhovateľka s odporkyňou zmluvu o nájme bytu na dobu neurčitú. Týmto dňom došlo aj k odovzdaniu
bytu v stave spôsobilom na užívanie a navrhovateľka predmetnú nehnuteľnosť užívala do 14. 6. 2009.
K protokolárnemu odovzdaniu bytu
- 4 -
XXC XXX/XXXX
z dôvodu neochoty spolupráce zo strany navrhovateľky došlo až 29. 6. 2009. Tieto skutočnosti sú
preukázané nájomnou zmluvou, zo dňa 2. 3. 2009 a protokolárnym odovzdaním bytu z 29. 6. 2009.

Podľa § 451, ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenia vydať. Bezdôvodným
obohatením je podľa ods. 2 cit. ustanovenia majetkový prospech, získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech, získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premĺčacia lehota je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 107, ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, ak ide o úmyselné obohatenia, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa ust. § 107, ods. 3 OZ ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť
všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník
mohol premlčanie namietať.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právo majetkovým a preto sa premlčuje podľa ust. § 100,
ods. 1 OZ. Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené podobne, ako
pri premlčaní práva na náhradu škody ( § 106 ). Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia
sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe ( § 107, ods. 1 ), ako aj v objektívnej dobe ( § 107, ods.
2 OZ ). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného
bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynie aspoň jedna z uvedených lehôt.

Pri vzájomných ( synalagmatických ) právach na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej alebo
zrušenej zmluvy ( § 457 OZ ) súd na námietku premlčania prihliadne len vtedy, keď by premlčanie mohol
namietať aj druhý účastník.

V ust. § 107, ods. 3 je vlastne ustanovená výnimka z ust. § 100, ods. 1, posledná veta, podľa ktorej ak
sa dlžník dovolá premlčania, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Právo na vzájomné vrátenie plnení sa však vzťahuje len na prípady, keď predmetom by bolo vzájomné
vrátenie peňažných plnení alebo vrátenie len časti kúpnej ceny bez vrátenia kúpenej veci a pod. Právo
na vrátenie kúpnej ceny

- 5 -
XXC XXX/XXXX
z neplatnej ( zrušenej ) zmluvy je totiž zo zákona ( § 457 a § 560 ) podmienené tým, že ide o vzájomnú
reštitučnú povinnosť.

Ustanovenie ods. 3 možno aplikovať iba na tie prípady, keď podľa zmluvy každý z účastníkov ( nie
iba jeden ) niečo dostal a teda každý z nich to, čo dostal, je v prípade neplatnosti alebo zrušenia
zmluvy povinný vrátiť druhému účastníkovi. Na túto situáciu nie je však možné aplikovať ust. § 107,
ods. 3 OZ, pretože navrhovateľka ako budúca kupujúca žiadne plnenie zo strany odporkyne neprijala.
Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je, že obidve strany niečo z neplatnej zmluvy dostali.

Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142, ods. 1 OSP, s tým, že účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná a súd priznal
úspešnej odporkyni trovy konania, spočívajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 644,90 €
( za 5 úkonov právnej služby 5 x á 121,17 € - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie, zo
dňa 24. 4. 2013, k návrhu, písomné vyjadrenie, zo dňa 18. 8. 2013, k vyjadreniu navrhovateľky z 27. 5.
2013, 2 x účasť na pojednávaní - dňa 5. 9. 2013 a 11. 11. 2013 a režijný paušál 5 x 7,81 € ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 OSP je potrebné uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.