Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/123/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113234282
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113234282.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: S. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom T., H. XX proti
žalovanému: PRO CIVITAS, s.r.o., IČO: 45 869 464, Astrová 2/A, Bratislava, právne zastúpený JUDr.
Veronikou Kubrikovou, advokátkou so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42 174 716, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, rozhodujúc o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku,
na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 27C/405/2013-51 zo dňa 18.

februára 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
a.s. so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava, IČO: 35 862 882 sp. zn. PC-B/0413/0001 zo dňa

30.10.2013 do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne
aplikáciou ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Mal preukázané, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zrušenia predmetného rozsudku
rozhodcovského súdu, pričom súčasne požiadala o odklad jeho vykonateľnosti do právoplatného
skončenia konania vo veci samej, pretože rozsudok je vykonateľným exekučným titulom a ako
spotrebiteľovi jej hrozí ujma na právach. Keďže žalobkyňa podala návrh na odklad vykonateľnosti

rozsudku v súlade so zákonom a prípadný výkon rozhodnutia by mohol ohroziť jej práva, súd
vykonateľnosť daného rozhodcovského rozsudku odložil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa svojim odvolaním domáhal
zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a poukázal na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. d), f), h), i)
OSP, na ustanovenie § 123 zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP),

na článok 46 ods. 1, § 47 ods. 3, § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.).
Žalobkyňa neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti v zmysle § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom
konaní, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a podľa
jeho názoru je návrh na rozhodnutie o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, rovnako aj
jeho odloženie odopretím uplatnenia práva žalovaného vlastniť majetok, práva na uspokojenie svojej
pohľadávky. Žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť svojho nároku a možno predpokladať, že jej žaloba

bude zamietnutá. Rovnako nepreukázala existenciu hroziacej bezprostrednej ujmy. Do pozornosti súdu
dal žalovaný ďalej skutočnosti, že žalobkyňa mohla vzniesť námietky voči rozhodcovskému súdu už
počas rozhodcovského konania. Nečinnosť v rozhodcovskom konaní neznamená dôvodnosť zrušenia
rozhodcovského rozsudku, ale podľa názoru žalovaného ide o snahu žalobkyne vyvolať obštrukcie s
cieľom zrušiť exekučný titul a oddialiť právo žalovaného na uspokojenie jeho pohľadávky. Poukázal
napokon na to, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol z úverovej zmluvy, ktorej plnenie je predmetom

konania a predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola
zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankácha podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu
Národnej banky. Poukázal na to, že práve žalobkyňa je tá, ktorá porušila povinnosti voči žalovanému,
keďže si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o úvere. Podrobne vo svojom odvolaní (ktoré

je i vyjadrením k veci samej) rozobral právnu úpravu v čase uzavretia zmluvy o úvere dňa 12.09.2008
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a rozhodcovskom konaní. Poukázal na rozhodovaciu činnosť iných
súdov a žiadal návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietnuť, konanie zastaviť, alternatívne
postupovať v zmysle § 43 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila. Poukázala na to, že neuzatvorila žiadnu
rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovské doložku v zmysle § 3 a nas. zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, má preto za preukázané, že rozhodcovský súd nemal právomoc v danej veci
rozhodovať. Preto navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 z. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a

doplnení Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202
OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa

ustan. § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0,
t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 27C/405/2013 je
žaloba žalobkyne proti žalovanému o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku vydaného

rozhodcovským súdom dňa 30.10.2013 pod sp. zn. PC-B/0413/0001. Dôvody, pre
ktoré sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto rozhodcovského rozsudku podrobne opísala v podanej
žalobe, ktorá bola medzičasom žalobcovi doručená. Spolu so žalobou žalobkyňa podala návrh na
odklad vykonateľnosti sporného rozhodcovského rozsudku, ktorému návrhu súd prvého stupňa vyhovel
a napadnutým uznesením odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku a to do

právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalovaný sa v odvolacom konaní bránil tým, že mu
pred rozhodnutím súdu prvého stupňa nebola žaloba vopred doručená a nemohol preto prejaviť svoj
postoj k odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a žalobu považuje za nedôvodnú.

Úlohouodvolaciehosúduboloposúdiťsprávnosťprocesnéhopostupuirozhodnutiasúduprvéhostupňa,

ktorý po podaní žaloby žalobkyňou rozhodol o odklade vykonateľnosti predmetného rozhodcovského
rozsudku.

V súdenom prípade odvolací súd neposúdil postup súdu prvého stupňa ako odňatie možnosti
žalovanému konať pred súdom, alebo ako narušenie rovnosti strán účastníkov sporu, pretože

žalovanému bola žaloba doručená a v rámci odvolacieho konania sa mu tak ozrejmili všetky skutočnosti,
ktorými mohol v svojom odvolaní argumentovať (a aj argumentoval).

Nedoručenie návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovanému vopred vyplýva i z podstaty tohto
procesného opatrenia súdu, ktorá spočíva v tom, aby nedošlo k výkonu namietaného rozsudku k ujme

na právach účastníka, ktorá by mohla mať z hľadiska následkov nenapraviteľné účinky. Toto rozhodnutie
má dočasný a najmä predbežný charakter, môže byť v priebehu konania zrušené, ak pominú dôvody, pre
ktoré bola vykonateľnosť rozhodnutia odložená. Podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku
samo osebe nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodnutia, aby však nebol zmarený účel a cieľ takéhoto
návrhu skôr, ako bude o ňom rozhodnuté, zákon umožňuje rozhodnúť na návrh účastníka o odklade

vykonateľnosti, čím sa nevydáva konečné rozhodnutie vo veci, ani sa neprejudikuje jeho výsledok.

Občiansky súdny poriadok (§ 114 ods. 2 OSP) ukladá súdu doručiť rovnopis podania spolu s prílohami
do vlastných rúk v rámci prípravy pojednávania, aby mal účastník možnosť účelne sa brániť a tak
mohlo dôjsť k naplneniu zásady rovnosti zbraní a kontradiktórneho konania. Žalovaný obdržal všetky

písomnosti, ktoré doručila súdu žalobkyňa spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa a tak sa mu práve
v odvolacom konaní otvorila možnosť relevantnej procesnej argumentácie, i keď táto sa nemala týkať
námietok voči samotnej žalobe.V tomto štádiu konania nie je jeho predmetom komplexne posúdiť dôvodnosť samotnej žaloby, keď je
nepochybné, že je legitímnym právom žalobkyne v súlade s ustanovením § 40 ods. 1 písm. c) zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní domáhať sa zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,

keďže žalobkyňa popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodov, ktoré sú presne špecifikované v
žalobe (táto bola žalovanému doručená dňa 25.02.2014, ako to vyplýva z doručenky č.l. 51 PV).

Argumenty žalovaného obsiahnuté v jeho odvolaní a týkajúce sa veci samej (nedôvodnosti zrušenia
rozhodcovského rozsudku a iné) odvolací súd v tomto odvolacom konaní nepreskúmaval, pretože

nesúvisia s predmetom odvolacieho konania, ktorým je rozhodnutie o dôvodnosti vydaného procesného
opatrenia, ktorým súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenie sa žiada.

V konaní bola žalovanému poskytnutá možnosť kvalifikovane sa brániť proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa, keďže mu bolo toto rozhodnutie doručené spolu so žalobou a prílohami, mal možnosť v rámci
odvolacieho konania poukázať a argumentovať všetkými podľa jeho názoru relevantnými skutočnosťami

(porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 121/2012, uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky II.ÚS 4/2014).

Opatrenie súdu týkajúce sa odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku má charakter dočasného
procesného opatrenia, ktorého cieľom je stabilizovať pomery účastníkov počas judikovania uplatneného

nároku a možnosť žalovanému vyjadriť sa k tomuto nároku vopred by mohla viesť i k jeho zmareniu.
Keďže žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, je v súlade s
právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 40 ods. 2 rozhodnúť o odklade vykonateľnosti tohto
rozhodcovského rozsudku.

Rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenie je predmetom tohto konania, je exekučným titulom, pretože
disponuje vykonateľnosťou, keďže túto vlastnosť už skôr nadobudol a odkladom vykonateľnosti tohto
rozsudku ju nestratil, iba bola odložená, teda dočasne nemožno exekúciu realizovať a vzhľadom k tomu,
že sa stal predmetom sporu na súde, jeho výkonom by mohli nastať neodvrátiteľné a nenapraviteľné
následky na majetku z rozhodcovského rozsudku povinného subjektu a preto bolo dôvodné odložiť

vykonateľnosť tohto rozsudku do skončenia predmetného sporu.

Pretože súd prvého stupňa takto postupoval a odvolací súd v jeho rozhodovacej činnosti nezistil žiadne
pochybenia, toto rozhodnutie v zmysle § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.