Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. december 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/694/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112207462
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112207462.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ F.
B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H. XXXX/X, R., obaja právne zastúpení JUDr. Tatianou Polkovou,
advokátkou so sídlom D. A. XXX/XX, XXX XX R., proti odporkyni: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XX, S., zastúpená Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO:
36 715 352, o zaplatenie 16.928,85 Eur s príslušenstvom, v štádiu konania o návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia, v konaní o odvolaní navrhovateľov v rade 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu
Martin č.k. 9C/283/2012-260 zo dňa 21. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením návrh navrhovateľov v rade 1/, 2/ na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol (výrok I.), odporkyni náhradu trov predbežného opatrenia nepriznal (výrok II.).
V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovatelia sa návrhom vo veci samej domáhajú voči odporkyni
zaplatenia 16.928,85 Eur na tom základe, že písomnou zmluvou zo dňa 25.06.2003 poskytli právnemu
predchodcovi odporkyne W. N. pôžičku vo výške 9.958,18 Eur s 10 % ročným úrokom. Súd vo veci samej
rozhodol rozsudkom zo dňa 09.07.2015, č.k. 9C/283/2012-239, ktorým zaviazal odporkyňu zaplatiť

navrhovateľom sumu 16.928,85 Eur a trovy konania. Proti rozsudku podala odporkyňa odvolanie. Dňa
19.10.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľov k odvolaniu odporkyne, v ktorom súčasne
podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadali zakázať odporkyni nakladať s
nehnuteľnosťami, bližšie popísanými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovatelia
odôvodnili obavu o vymoženie pohľadávky tým, že odporkyňa zmluvou zo dňa 29.10.2013 previedla byt
v jej vlastníctve.

Okresný súd po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dospel k záveru, že tento
nie je dôvodný. Pokiaľ sa navrhovatelia odvolávali na konanie odporkyne (odpredaj bytu), k tomuto
došlo už v roku 2013, pričom návrh na nariadenie predbežného opatrenia podali až dňa 19.10.2015.
Na základe tohto zistenia potom súd konštatoval, že nie je splnená podmienka bezprostredne hroziacej
ujmy a neodkladnosti dočasnej úpravy pomerov. Navrhovatelia naviac neprodukovali žiadny dôkaz o
tom, že by od roku 2013 odporkyňa vykonávala úkony smerujúce k zmenšeniu jej majetku. Skutočnosť,

že dlžník dobrovoľne nesplní svoj záväzok, ešte neznamená, že výkon súdneho rozhodnutia veriteľa
je ohrozený. Veriteľ má vždy možnosť obrátiť sa na súd a súdnou cestou domáhať sa svojho práva na
plnenie voči dlžníkovi. Predmetné súdne konanie, resp. skutočnosť, že dlžník neplní svoj záväzok, samo
o sebe ešte neznamenajú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy z dôvodu, že prípadný výkon
súdneho rozhodnutia bude ohrozený. V opačnom prípade by bolo nutné nariadiť predbežné opatrenie
v každom súdnom konaní, v ktorom sa veriteľ domáha peňažného plnenia voči dlžníkovi. Z hľadiska

ust. § 74 ods. 1 O.s.p. nestačí iba abstraktná možnosť ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia alebo
teoretická možnosť, že druhá strana bude so svojimi vecami alebo právami disponovať. Skutočnosťamiosvedčujúcimi, že výkon rozhodnutia, ktorého predmetom je peňažné plnenie, by bol ohrozený, je
také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý by mohol byť
postihnutý výkonom rozhodnutia alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje

jehomajetkovékonanie,pričomktomutokonaniumusídochádzaťbezprostrednevčasepodanianávrhu
na nariadenie predbežného opatrenia. Z návrhu navrhovateľov nevyplýva súčasná snaha odporkyne
prevádzať nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Súd nemohol vychádzať len zo skutočnosti, že odporkyňa pred
dvoma rokmi previedla svoj byt a s tvrdením navrhovateľov o možnom ďalšom prevádzaní majetku, ktoré
neosvedčili žiadnymi dôkazmi.

Proti uzneseniu podali odvolanie navrhovatelia v rade 1/, 2/, ktorí ho navrhli zmeniť tak, že ich návrhu
na predbežné opatrenie sa vyhovie v plnom rozsahu.
V dôvodoch odvolania uviedli, že odporkyňa sa v priebehu súdneho sporu zjavne zbavila prevažujúcej
časti svojho majetku, z ktorého by v budúcnosti mohli uspokojiť svoju pohľadávku judikovanú zatiaľ
neprávoplatným rozhodnutím súdu. Odporkyňa po predaji bytu opakovane deklaruje, že nemá žiadne

finančné prostriedky, a to i napriek tomu, že dostala finančnú hotovosť za predaj bytu. Odporkyňa
neinformovala navrhovateľov o svojom zámere byt odpredať a je teda prirodzené, že ich nebude
informovať ani o ďalšom zbavovaní sa majetku. Predbežné opatrenie, ktorým sa snažia vytvoriť stav
smerujúci k uspokojeniu ich pohľadávky je len dočasným obmedzením vlastníckych práv odporkyne.
Je preto povinnosťou súdu v rámci súdneho konania vytvoriť také podmienky pre úspešného účastníka

konania, aby právo na súdnu ochranu nebolo formálne a iluzórne, ale aby sa účastník konania v
skutočnosti domohol toho, čoho sa v rámci súdneho konania domáha, inak dochádza k porušeniu
ústavou priznaného práva na súdnu ochranu.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal uznesenie
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil z nasledovných dôvodov:
Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhouzneseniaikonania,ktorémupredchádzalo,dospelkzáveru,

že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na jeho podklade dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh navrhovateľov na
nariadenie predbežného opatrenia aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého uznesenia zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 169 ods. 1 v spojení s §
167 ods. 2 a § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto

dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľov vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Podstata týchto námietok
navrhovateľov vychádzala z argumentácie, že odporkyňa sa v priebehu konania o veci samej zjavne
zbavila prevažujúcej časti svojho majetku (bytu), z ktorého by mohli uspokojiť svoju pohľadávku

judikovanúzatiaľneprávoplatnýmrozhodnutímsúdu.Odvolacísúdvovzťahuktejtonámietkeuvádza,že
nemohol inak, len súhlasiť so záverom okresného súdu uvedeným v písomnom vyhotovení napadnutého
uznesenia, podľa ktorého nebola v danom prípade splnená jedna zo základných podmienok pre
úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (bezprostredne hroziaca ujma), a to za situácie,
keď navrhovatelia podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia po takmer 2 rokoch odvtedy,

ako odporkyňa previedla byt vo svojom vlastníctve na tretie osoby. Naviac z aktuálnych výpisov z
LV č. XXXX (k. ú. R.), LV č. XXXX, č. XXXX, XXXX, č. XXXX, č. XXXX (k. ú. O. U.) vyplýva, že
odporkyňa vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na vyššie označených listoch vlastníctva,
nevykonávala ku dňu rozhodnutia súdu žiadne úkony smerujúce k zbavovaniu sa majetku, stále je
vedená ako výlučná vlastníčka, resp. spoluvlastníčka označených nehnuteľností. Okresný súd správne

tiež poznamenal, že sama skutočnosť, že dlžník neplní svoj záväzok, neznamená nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy z dôvodu, že by prípadný výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
To platí zvlášť v tejto prejednávanej veci, v ktorej odporkyňa naďalej popiera existenciu pohľadávky
navrhovateľov, ako i jej výšku.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy uznesenie okresného súdu ako
vecne správne potvrdil. Odporkyni nebola priznaná náhrada trov tohto odvolacieho konania, nakoľko
nemal preukázanú skutočnosť, že by v súvislosti s týmto konaním nejaké trovy odporkyni vznikli.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.