Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/253/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714216852
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7714216852.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
J. F. nar. X.X.XXXX a B. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Michalovce detí rodičov E. J. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v K. č. XX zastúpenej JUDr. Ivetou
Fejlekovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Námestí osloboditeľov
č. 25 a Y. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v R. na Q. č. XX zastúpeného JUDr. Martinom Kostrejom
advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Cyrila a Metoda č. 3 v konaní o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného

súdu Michalovce z 25.2.2015 č.k. 15P 318/2014-53 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o výživnom pre mal. F., nar. X.X.XXXX a pre mal. B., nar.
XX.X.XXXX a vo výroku o dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 25.2.2015 č.k. 15P 318/2014-53 zveril maloleté deti J. F. nar. X.X.XXXX
aB.nar.XX.X.XXXXdoosobnejstarostlivostimatky,ktorábudemaloletédetizastupovaťaspravovaťich
majetok. Zaviazal otca prispievať na výživu mal. F. 90 € mesačne a mal. B. 60 € mesačne od 27.10.2014
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca matke maloletých detí. Dlžné výživné pre mal. F. 234,51 € za
obdobie od 27.10.2014 do 28.2.2015 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach 78,17 € splatných

spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 15.
dňomnasledujúcehomesiacapoprávoplatnostirozsudku.Dlžnévýživnépremal.B.149,67€zaobdobie
od 27.10.2014 do 28.2.2015 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach 49,89 € splatných spolu s
bežným výživným pod následkami straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 15. dňom
nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku. Upravil styk otca s mal. F. a mal. B. každý párny
týždeň v mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec prevezme maloleté
deti v stanovenom čase pred bydliskom matky a na tom istom mieste ich odovzdá matke. O trovách

konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti výroku rozsudku o výživnom pre mal. F. a pre mal. B. a výroku o dlžnom výživnom pre maloleté
deti podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého
stupňavnapadnutejčastiazaviazalhoprispievaťnavýživumal.F.70€mesačneamal.B.50€mesačne
od 27.10.2014. Poukázal na to, že výživné spolu na dve maloleté deti 150 € mesačne je de facto sumou
rovnajúcou sa polovici jeho príjmu 317,19 € vo februári 2015 a 344,10 € v marci 2015. Rovnako poukázal

na to, že jeho mesačné náklady, ktoré preukázal v priebehu konania na súde prvého stupňa presahujú
jeho príjem a toto nepriaznivé obdobie je schopný preklenúť len s pomocou svojej matky, ktorá mu každý
mesiac požičiava peniaze na to, aby uhrádzal svoje povinné výdaje. Zároveň poukázal na to, že príjemmatky, ktorá je dočasne zamestnaná, je 430 € brutto a je taktiež povinná spolupodieľať sa na výžive
maloletých detí.

Proti výroku rozsudku o výživnom podala odvolanie aj matka maloletých detí s poukazom na odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p. a navrhla odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti a zaviazať otca prispievať na výživu mal. F. 110 € mesačne a na výživu mal.
B. 90 € mesačne a podľa toho upraviť aj dlžné výživné. Konštatovala, že v konaní bolo jednoznačne
preukázané, že príjem otca sa pohybuje v rozhodnom období okolo 700 €, je výlučným vlastníkom 3-

izbového bytu a motorového vozidla. Po veľmi krátkom čase po jeho odchode zo spoločnej domácnosti
priviedol do bytu svoju terajšiu partnerku, ktorá je povinná sa podieľať na nákladoch spojených s
užívaním tejto nehnuteľnosti, keďže je zamestnaná a má na to dostatok finančných prostriedkov. Otec
túto skutočnosť na pojednávaní ani nepoprel. Finančné prostriedky, ktoré by mal použiť na výživné pre
maloletédeti,premrhánávštevoureštauračnýchzariadeníavýletyspartnerkou.Tiežuviedla,ženáklady
uvedené otcom na súde prvého stupňa boli v značnej miere nadsadené. V snahe zabezpečiť čo najviac

výživu maloletých detí sa zamestnala skôr, ako jej uplynula materská dovolenka.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zdôraznil, že nikdy neuviedol, že v byte na Q. č. XX žije spoločne
so svojou priateľkou a rovnako nerozumie tomu, ako matka dospela k poznaniu, že v konaní bolo
jednoznačne preukázané, že jeho príjem sa pohybuje v rozhodnom období okolo 700 €. Absolútne

nerozumie tvrdeniu matky, že finančné prostriedky premrhal návštevou reštauračných zariadení a
zdôraznil, že jeho finančná situácia je tak katastrofálna, že je nútený každý mesiac si požičiavať od svojej
matky peniaze na to, aby mohol splatiť všetky svoje povinné výdaje, ktoré má.

Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení navrhol, aby odvolací súd zaviazal otca prispievať

na výživu maloletých detí výživným vo vyššej sume, ako to určil prvostupňový súd so zreteľom na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Výroky o zverení maloletých detí F. a B. do osobnej starostlivosti matky a výrok o úprave styku otca

s maloletými deťmi neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom
preskúmavania odvolacieho súdu (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd na základe včas podaného odvolania matky a otca maloletých detí preskúmal rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2

písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.
a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych
zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti

presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal
s námietkami rodičov uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu v prevažnej miere už v priebehu
konania pred súdom prvého stupňa a rodičia ani v odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti
majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd konštatuje, že rozsah odôvodnených
potrieb maloletých detí F. a B. by nepochybne odôvodňoval určenie výživného vo väčšom rozsahu,

ale vychádzajúc z reálneho príjmu otca, ktorý je popri odôvodnených potrebách oprávnenej osoby
rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), t.j. schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča vždy podmieňujú mieru uspokojenia odôvodnených
potrieb dieťaťa, nemohol odvolací súd rozhodnúť v súlade s odvolacím návrhom matky. Odvolací súd
dodáva, že súd prvého stupňa dôsledne zistil čistý mesačný príjem otca vyžiadaním odpisov jeho

mzdových listov v rozhodnom období a správne konštatoval, že jeho čistý mesačný príjem je 633 €.
Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania
dospel k záveru, že výživné určené súdom prvého stupňa pre maloleté deti je, vzhľadom na zákonné
ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, primeranéreálnymzárobkovýmschopnostiamamožnostiamotca,zohľadňujeodôvodnenépotrebymaloletýchdetí
do výšky zodpovedajúcej príjmu otca, ako aj tú skutočnosť, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť.
Súdom určené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletých detí a je nepochybné, že

práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletých detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný
rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, preto sú
bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva, ktorá si dobrovoľne plní vyživovaciu
povinnosť voči maloletým deťom aj osobnou starostlivosťou. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca
odvolací súd tiež poukazuje na § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť

uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na
potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.
Zákon pripúšťa zohľadniť len nevyhnutné životné potreby rodiča. K námietkam otca, že jeho príjem,
vzhľadom na výdavky, ktoré dokladoval, mu neumožňuje platiť výživné v súdom určenej výške, odvolací
súd opäť zdôrazňuje ust. §62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia,
v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd
dodáva, že otcom deklarovaný príjem 317,19 € (február 2015) a 344,10 € (marec 2015), teda krátkodobý
a dočasný pokles príjmu nemôže privodiť pre otca priaznivejší výsledok vo vzťahu k jeho vyživovacej
povinnosti určenej súdom prvého stupňa. Odvolací súd tiež poznamenáva, že otcom zvolená forma

bývania a súvisiace poplatky (žije sám v 3-izbovom byte) v čase sťaženej životnej situácie rodičov, najmä
vo vzťahu k vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom odôvodňuje posúdenie výdavkov otca na
bývanie, ako nevyhnutné výdavky iba čiastočne, rovnako aj v prípade, ak by zdieľal spoločnú domácnosť
s partnerkou, ktorej zo zákona vyplýva povinnosť prispievať na tieto náklady. Odvolací súd dospel k
záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie pomerov

rodičov, ktoré hodnotil vlastnou úvahou (neznamená ľubovôľu), najmä z hľadiska ich hodnovernosti
a pravdivosti, ale predovšetkým vo vzťahu k reálnej hospodárskej situácie rodičov a s výsledkami
hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodenia rozsudku súdu prvého stupňa, sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožnil, pretože vychádzajú zo zisteného skutkového stavu veci, zodpovedajú zásadám
logiky a nie sú v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti

určeného rozsahu výživného. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje
náležitosti rozsudku podľa § 157 ods. 2 O.s.p., pričom odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu
dôkazovaúvahámsúduuvedenýmvodôvodnenírozsudkunečinírozsudoknesprávnymanezákonným.

Pretože súd prvého stupňa rovnako správne rozhodol o určení počiatku vyživovacej povinnosti otca voči

maloletým deťom a o dlhu na výživnom, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.