Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tatiana Porubänová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/208/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108221913
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3108221913.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcov 1/ M. Z.,

bytom H., K S. XXX/XX, štátneho občana Slovenskej republiky, 2/ O. Z., bytom H., K S. XXX/XX, štátnej
občianky Slovenskej republiky, právne zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová,
s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 46, IČO 36 837 857 proti žalovaným 1/ O.. H. N., bytom H., K
S. XXX/XX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, 2/ N. A., bytom W. nad S., Y. I XX/XX, štátnemu
občanovi Slovenskej republiky, 3/ O. N., bytom W. nad S., N. XX, štátnemu občanovi Slovenskej
republiky, 4/ M. G., bytom H., S. XXXX/XX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, právne zastúpeným
Mgr. Jurajom Jancom, advokátom so sídlom v Ilave, Mierové námestie 52/6 o určenie vlastníckeho práva

takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a , že žalobcovia 1/, 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parcely registra "E"
č. XXXX/X, ornej pôdy o výmere 2306 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. O. v podiele 1/1.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa domáhali, aby súd určil, že sú výlučnými bezpodielovými vlastníkmi parc. č. XXXX/X orná
pôda o výmere 2.306 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. O.. Uviedli, že z dôvodu
finančnej núdze uzavreli s L.. A. G. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej im L.. G. požičal 100.000,-Sk

(3.319,39 €) s úrokom 15.000,-Sk (497,91 €) na dobu tri mesiace. Popri zmluve o pôžičke zároveň
uzavreli zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva v zmysle § 553 Občianskeho zákonníka, na
základe ktorej zobrali na vedomie, že v prípade, že si v dohodnutom čase nesplnia povinnosť požičané
peniaze vrátane úroku vrátiť, prejde na L.. G. vlastnícke právo k parc. č. XXXX/X. Dňa 15.06.2007
telefonicky skontaktovali L.. G., s tým, že mu chcú požičané peniaze vrátane úrokov vrátiť, tento sa ale
nachádzal mimo územia SR. Následne ho kontaktovali viac krát, nakoniec sa stretli dňa 21.06.2007 v
obchodnom dome O. a L.. Križanovi odovzdali v hotovosti sumu 115.000,-Sk (3.817,30 €). Na základe

tohomalizato,žezaniklaajzmluvaozabezpečenízáväzkuprevodompráva.Niekedyvmarci2008však
zistili, že o ich pozemok sa zaujímajú cudzie osoby, a tiež zistili, že Ing. Križan spornú parcelu č. XXXX/
X predal ďalším osobám, konkrétne žalovaným 1/ - 4/. Žalobcovia mali za to, že svoj dlh splnili riadne
a včas, a aj napriek tomu L.. G. vlastníctvo k spornej parcele neoprávnene previedol na tretie osoby. Za
tejto situácie mali žalobcovia za to, že je sporná aj platnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom
práva, nakoľko je v rozpore s § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého by mali mať účastníci
zmluvného vzťahu rovnaké postavenie, čomu ale obsah tejto zmluvy odporoval, pretože požičaná suma

bola zhodnotená úrokom z požičaných peňazí a navyše, ich veriteľ získal hodnotu nepomerne väčšiu.
Mali za to, že táto zmluva je tiež absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39a Občianskeho
zákonníka, pretože hodnota parcely, ktorá bola predmetom zabezpečenia záväzku prevodom práva,
má niekoľko násobne vyššiu hodnotu ako suma ktorá bola predmetom zmluvy o pôžičke.Žalovaní so žalobou nesúhlasili a navrhli súdu, aby ju zamietol. Mali za to, že tvrdenia žalobcov
nie sú pravdivé. Podľa ich vedomostí L.. G. požičal žalobcom 115.000,-Sk (3.817,30 €), pôžička

bola dohodnutá ako bezúročná. Mali rovnako vedomosť o tom, že L.. G. trval na zabezpečení tejto
pôžičky, pretože o žalobcoch mal vedomosť, že v minulosti si peniaze požičali a mali problém ich
vrátiť, pričom predmet zábezpeky vybrali výlučne žalobcovia. Žalovaní zároveň tvrdili, že majú vedomosť
o tom, že žalobcovia nikdy L.. G. požičanú sumu nevrátili, preto, ak sa L.. G. na základe zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva stal vlastníkom spornej parcely, stal sa ním dôvodne, a ako taký mal

potomajprávosvojevlastníckeprávopreviesťnaďalšieosoby.Nesúhlasilisdôvodmineplatnostizmluvy
o zabezpečovacom prevode práva, mali za to, že rovnosť účastníkov uvedených právnych úkonov
nebola narušená, ani jeden z účastníkov týchto zmluvných vzťahov nebol k uzavretiu zmluvy donútený,
všetci konali dobrovoľne a plne si uvedomovali, aké následky môže uzatvorenie takýchto zmlúv mať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov L.. A. G., F. F., O.. H. O., B. G., H.

S., oboznámil podstatný obsah listinných dôkazov predložených účastníkmi a zadovážených súdom
a a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca1/potvrdil,žesiodL..G.požičalsumu100.000,-Sk(3.319,39€),otejtopôžičkebolavyhotovená
písomná zmluva a na zabezpečenie vrátenia peňazí bola písomne vyhotovená aj zmluva o zabezpečení

záväzku prevodom práva. Požičané peniaze vrátil L.. G. tak, že mu tri krát pri osobných stretnutiach
odovzdal 5.000,-Sk (165,97 €)následne sumu 100.000,-Sk (3.319,39 €) odovzdal L.. G. v hotovosti v
obchodnom dome Max v Trenčíne 21.06.2007. Pri odovzdaní týchto peňazí boli prítomné ďalšie osoby,
jeho manželka, žalovaná 2/ a švagriná B. G. a manželka L.. G.. Peniaze odovzdal L.. G. v obálke, do
ktorej sa on zbežne pozrel, ako potvrdenie o prevzatí

peňazí mu dal kvitanciu, ktorá ním bola aj podpísaná, pričom jeho podpis nebol úradným spôsobom
overený. Toto bolo príčinou, pre ktorú príslušná správa katastra potvrdenie o splatení pôžičky neuznala,
preto sa opakovane obrátil na L.. G., ktorý mu povedal, že všetko s ním vybaví F. F. a za tým účelom
mu treba kvitanciu odovzdať. Výsledkom bolo, že odovzdal F. kvitanciu, resp. potvrdenie o prevzatí
peňazí opatrené podpisom L.. G., ktorú mal len v jednom vyhotovení, v dôsledku čoho už nemal o

zaplatení požičaných peňazí žiaden doklad. Žalobca 1/ ďalej uviedol, že nemá doklad ani o zaplatení
trochsúmpo5.000,-Sk(165,97€).Keďvjanuári2008kvitanciuodovzdalF.,abybolzabezpečenývýmaz
zabezpečovacieho prevodu práva z evidencie nehnuteľností, mal za to, že sa tak stane, až následne
zistil, že vlastníkom parcely sa stal L.. G..

Žalobca 1/ ďalej upresnil, že peniaze, ktoré si od L.. G. požičal, potreboval na kúpu auta. Tiež uviedol, že
peniaze, ktoré získal pôžičkou od L.. G., potreboval čiastočne aj na to, že musel vrátiť požičané peniaze
od R.. Na vrátenie peňazí L.. G. si požičali peniaze od švagrinej, bezúročne, bez písomnej zmluvy, v
sume 80.000,-Sk (2.655,51 €), ktoré švagrinej už vrátili. Švagriná bola pri tom, keď do obálky
dávali jej 80.000,-Sk (2.655,51 €), ku ktorým on doložil 20.000,-Sk (663,88 €).

Žalobkyňa 2/ rovnako potvrdila uzavretie zmluvy o pôžičke s L.. Križanom, uviedla, že pôžičku si brali za
účelom kúpy auta, pretože predajom starého nezískali dosť peňazí na kúpu nového. Vzhľadom na ich
finančné pomery nevedeli získať úver z banky. V čase, keď si pôžičku brali, splácali viacero pôžičiek,
celkom 13.000,-Sk (431,52 €) mesačne za hypotéku, stavebné sporenie, spotrebný úver, pričom obaja

mali mesačný príjem cca 55.000,-Sk (1.825,67 €). Mali teda za to, že požičané peniaze budú môcť
v dohodnutom čase vrátiť. Žalobkyňa 2/ pripustila, že vyčítala manželovi, že nemá žiadny doklad o
vrátení tri krát 5.000,-Sk (165,97 €), čo bola suma, ktorá predstavovala úroky z pôžičky, pri ich odovzdaní
však osobne nebola. Ďalej pripustila, že podcenila riziká spojené so zabezpečovacím prevodom, ale na
takomto zabezpečení pôžičky L.. G. trval a zároveň trval na tom, aby sa peniaze vracali v hotovosti.

Odovzdanie sumy 100.000,-Sk (3.319,39 €) prebehlo v obchodnom centre O. v H., ona spoločne so
sestroustáliasi20metrovod manželaaL..G.,videlateda,akomanželodovzdalL..G.obálku,tendonej
nazrel a zobral si ju. Mala vedomosť o tom, že v tejto obálke je suma 100.000,-Sk (3.319,39 €), nakoľko
predtým doma tam spoločne s manželom za prítomnosti sestry túto sumu vložili. Ona osobne viac krát
urgovala L.. G., aby im zaslal písomné potvrdenie o prevzatí uvedených peňazí s úradne overeným

podpisom, bez výsledku. Keď kvitanciu s podpisom L.. G. vrátili, nevyhotovili si žiadne jej kópie. Peniaze
L.. G. vrátili vďaka tomu, že im sestra, B. G., požičala peniaze. Žalobkyňa 2/ ďalej uviedla, že L.. G.
osobne nepoznala.Žalovaný 1/ uviedol, že spoločne so svojimi bratmi a ďalším príbuznými vedú firmu, prostredníctvom
ktorej kupujú a predávajú nehnuteľnosti. Keď jeho brat O. zistil, že je v ponuke predaj spornej parcely za
výhodných podmienok, rozhodol sa spoločne s ďalším žalovanými túto parcelu kúpiť, všetky formality

vybavoval brat, on prispel na kúpnu cenu zhruba sumou 60.000,-Sk (1.991,64 €).

Žalovaný 2/ N. Pavlík sa dostal ku kúpe parcely č. XXXX/X zhruba tak, ako žalovaný 1/, mal za to, že
ide o výhodnú kúpu, ponúkaná bola nízka kúpna cena. Kúpna cena
bola 240.000,-Sk (7.966,54 €), on zaplatil 60.000,-Sk (1.991,64 €), čo sa stalo niekedy v roku 2008.

Žalovaný 3/ uviedol, že L.. G. poznal dlhšiu dobu, keď mu ponúkol kúpu spornej parcely za 240.000,-Sk
(7.966,54 €), zdalo sa mu to výhodné, nakoľko táto parcela mohla mať hodnotu zhruba dvojnásobnú.
S ďalšími žalovanými zaplatili L.. G. 240.000,-Sk (7.966,54 €), na ktorej sa podieľali rovnakým dielom.
Následne dali inzerát na predaj tejto parcely, mali záujem ju predať za asi 1.000.000,-Sk (33.193,92 €).

Žalovaný 4/ uviedol, že sa k vlastníctvu podielu na spornej parcele dostal rovnako ako ostatní žalovaní,
60.000,-Sk (1.991,64 €) ako podiel na kúpnej cene odovzdal žalovanému 3/, ktorý všetko vybavoval a
celú kúpnu cenu odovzdal L.. G..

Svedok L.. A. Križan uviedol, že žalobca 1/, s ktorým sa zbežne poznal, ho požiadal o pôžičku 115.000,-

Sk (3.817,30 €). Z rečí o ňom vedel, že s platením má problémy, preto pristúpil k požičaniu peňazí s
podmienkou zabezpečenia pôžičky, na základe čoho mu žalobca 1/ priniesol doklady o vlastníctve parc.
č. XXXX/X a znalecký posudok na hodnotu tohto pozemku, kde bola uvedená hodnota pozemku len o
málo vyššia, ako požičaná suma peňazí. V roku 2007, v marci, teda uzavreli písomné zmluvy o pôžičke
a o zabezpečení záväzku prevodom práva. Keď mu žalobca 1/ odovzdal podpísané písomné zmluvy,

on mu v hotovosti odovzdal požičiavané peniaze. Svedok tvrdil, že pôžička bola dohodnutá bez úrokov,
ak sa v jej texte nejaké úroky spomínajú, tak nedopatrením, keďže text zmluvy odpisoval podľa vzoru.
Ďalej tvrdil, že doposiaľ mu žalobcovia z požičaných peňazí nevrátili ani korunu. Dodatočne zistil, že
žalobca 1/ je pri plnení svojich finančných záväzkov nespoľahlivý, od ďalšej osoby L. R. si požičal tiež
nejaké peniaze, ktoré chcel zabezpečiť rovnakým pozemkom. R., keďže nedostala požičané peniaze

späť, dala návrh na zápis ťarchy na sporný pozemok v jej prospech, toto sa ale nestalo, nakoľko k
rovnakému pozemku bolo skôr do evidencie nehnuteľností zaznamenané zabezpečenie záväzku v jeho
prospech. Svedok poprel, že by mu žalobca 1/ tri krát odovzdal po 5.000,-Sk (165,97 €), zároveň tvrdil,
že sa nestretol so žalobcami v obchodnom dome O., a nikdy sa s nimi nestretol za tým účelom, aby
mu odovzdali sumu 100.000,-Sk (3.319,39 €). Naopak, po uplynutí doby splatnosti pôžičky sa pokúšal

žalobcom telefonovať, bez výsledku. Preto postupoval známym spôsobom, získal vlastníctvo k spornej
parcele a následne ju predal. Keď to zistili príbuzní žalobcov, oslovili ho s tým, že pôžičku zaplatia,
nechceli prísť o rodinný pozemok, ale keďže parcela už bola predaná, ponúkané peniaze nemohol prijať.
Predmetný pozemok predal žalovaným za 240.000,-Sk (7.966,54 €), žalovaní kúpnu cenu zaplatili.
Rozdiel medzi požičanou sumou 115.000,-Sk (3.817,30 €) a získanou sumou 240.000,-Sk (7.966,54

€) si ponechal a žalobcom ho nevyplatil.

Svedok F. F. uviedol, že pozná L.. G., z jeho rečí mal vedomosť o tom, že žalobcom požičal 115.000,-
Sk (3.817,30 €), ktoré boli zabezpečené pozemkom. Z jeho rozprávania vedel i to, že žalobcovia L.. G.
požičané peniaze nevrátili. Niekedy v lete 2008 ho navštívil H. S., známy príbuzných žalobcov, prišiel

sa pýtať, čo by sa vo veci dalo robiť. Na to mu povedal, že pokiaľ sa požičané peniaze nevrátia, urobiť
sa nedá nič, príležitostne v čase neprítomnosti L.. G. volal žalobcovi 1/ a urgoval vrátenie pôžičky, bez
výsledku. Pokiaľ ide o kvitanciu, svedok uviedol, že v súvislosti so spornou pôžičkou ho nikto nepožiadal
o nič, čo by súviselo s overovaním podpisu L.. G.. Pokiaľ ide o predaj spornej parcely, mal vedomosť o
tom, že sa predala za 240.000,-Sk (7.966,54 €).

Svedok O.. H. O. uviedol, že niekedy koncom školského roka 2007 ho požiadal žalobca 1/, aby na
Správu katastra Trenčín odniesol listinu označenú ako kvitancia, nakoľko na tento úrad často chodil.
Listinusineprečítal,nevie,čobolojejobsahom,alepracovníčkaúradumulistinuvrátilastým,žepodpisy
na listine nie sú úradne overené, preto ju vzal späť a vrátil žalobcovi 1/.

Svedkyňa B. G., sestra žalobkyne 2/, uviedla, že sestra ju požiadala o pôžičku 80.000,-Sk (2.655,51 €).
Keďže má so sestrou dobré vzťahy a mala úspory, peniaze jej požičala. Hoci vedela, že sestrina rodina
nie je úplne v priaznivej situácii, verila, že peniaze sa jej vrátia. Peniaze mala doma v hotovosti, hocimala zriadený účet v banke. Pracovala v zahraničí, preto sa jej podarilo získať úspory, hoci zarábala v
eurách, tieto postupne zamieňala za slovenské koruny. Pôžičku poskytla v slovenských korunách, stretli
sa so žalobcami u nich doma, spoločne peniaze prerátali, švagor doložil 20.000,-Sk (663,88 €). O tejto

pôžičke nevyhotovili žiadnu písomnú zmluvu, ale aj napriek dôvere k sestrinej rodine išlo spoločne so
žalobcami do O., aby videla, že dôjde k odovzdaniu peňazí. Toto prebehlo asi tak, že sa žalobca 1/
stretol s L.. G. v O., ona stála so sestrou asi 20 metrov obďaleč a videla, ako žalobca 1/ odovzdal L.. G.
obálku, ten ju otvoril, zbežne do nej pozrel, peniaze z obálky nevyberal a nerátal ich, potom odovzdal
žalobcovi 1/ nejaký papier. Požičanú sumu jej sestra už vrátila. L.. G. nikdy pred tým ani potom nevidela,

nepoznala ho, to, že ide o L.. G. jej bolo povedané až neskôr.

Svedok H. S. uviedol, že pozná svokru žalobcu 1/, majú priateľský vzťah. Táto mu spomenula meno F.,
problémy s nejakým pozemkom, sľúbil jej, že sa na vec spýta a pokúsi sa pomôcť. F. aj oslovil, ale s
vecou sa nič už nedalo urobiť.

Z listinných dôkazov súd zistil, že t.č. sú vedení ako vlastníci parc. č. XXXX/X, ornej pôdy o výmere
2.306 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. O. žalovaní 1/ - 4/, každý v podiele jednej štvrtiny.
Vlastnícke právo k tejto parcele nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s predávajúcim L.. A.
Križanom, ktorá bola uzavretá dňa 30.04.2008 a ktorej vklad bol povolený Katastrálnym úradom Trenčín,
Správou katastra Trenčín v konaní sp. zn. V XXXX/XX. Žalovaní nadobudli predmetnú parcelu za kúpnu

cenu 240.000,-Sk (7.966,54 €), v zmysle uvedenej zmluvy.

Dňa 21.03.2007 uzavreli L.. A. G. ako veriteľ a žalobcovia 1/, 2/ ako dlžníci zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej veriteľ požičal dlžníkom 115.000,-Sk (3.817,30 €), bezúročne, títo sa zaviazali vrátiť ju najneskôr
do 21.06.2007.

Dňa 22.03.2007 podpísali L.. A. G. ako veriteľ a žalobcovia 1/, 2/ ako dlžníci zmluvu o zabezpečení
záväzku prevodom práva. V bode II tejto zmluvy sa uvádza, že predmetom zabezpečovacieho prevodu
bude parc. č. XXXX/X zapísaná na LV č. XXXX k.ú. O., z bodu III vyplýva, že zmluva o zabezpečení
záväzku prevodom práva súvisí so zmluvou o pôžičke uzavretou medzi rovnakými účastníkmi dňa

21.03.2007. Z bodu VI tejto zmluvy vyplýva, že zabezpečenie záväzku zmluvou znamená podmienený
prevod práva,
ktorý je viazaný na stav splnenia hlavného záväzku zo zmluvy o pôžičke vyššie uvedenej, pričom
rozväzovacou podmienkou je splatenie celého záväzku dlžníkov voči veriteľovi, v opačnom prípade
pripadne uvedená nehnuteľnosti do vlastníctva veriteľov. Z bodu VIII zmluvy vyplýva, že veriteľ sa

zaväzuje, že v prípade uhradenia záväzku zo zmluvy o pôžičke
zo dňa 21.03.2007 včas a v celej výške vystaví o tom potvrdenie (kvitanciu) a súčasne požiada o spätný
prevod vlastníckeho práva k predmetu zabezpečenia v prospech dlžníkov.

Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. O. zo dňa 26.07.2005 vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi parc. č. XXXX/X v podiele 1/1.

Žalobcovia predložili potvrdenie - kvitanciu, z ktorého textu vyplýva, že medzi L.. G. a nimi došlo
22.03.2007 k uzavretiu zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, predmetom ktorej bola parc.
č. XXXX/X k.ú. O.. Záložný veriteľ podpísaním tejto kvitancie mal potvrdiť zánik záložného práva k parc.

č. XXXX/X, z toho dôvodu, že súvisiaca pohľadávka zanikla jej splnením dňa 21.06.2007. Žalobcovia
predložili tento doklad opatrený ich podpismi, ale bez podpisu záložného veriteľa.

Z vyšetrovacieho spisu OR PZ Trenčín č. ČVS:ORP-1048/1-OSV-TN-2009 bolo zistené, že polícia
preverovala trestné oznámenie L.. L. R., ktoré podala proti M. Z., z toho dôvodu, že uvedenej osobe

požičala 4.000 €, ktoré peniaze mala táto osoba vrátiť do 31.08.2006, ku dňu podania trestného
oznámenia dňa 09.04.2009 však nezaplatil dlžník celú sumu, zostal dlžný sumu 926 €. Oznamovateľka
poukázala na to, že pre prípad nesplatenia dlžnej čiastky mala byť pôžička zabezpečená parc. č. XXXX/
X k. ú. O., táto nehnuteľnosť v prípade nesplatenia mala byť prepísaná na jej osobu, k prepisu
nehnuteľnosti nedošlo, pretože rovnakou nehnuteľnosťou sa zaručil žalobca 1/ aj pri inej pôžičke a

nehnuteľnosť je už vo vlastníctve L.. A. G.. Takéto konanie považovala oznamovateľka sa protiprávne.
Uznesením zo dňa 29.01.2010 bolo trestné stíhanie v tejto súvislosti pre prečin poškodzovania veriteľa
zastavené, pretože skutok, ktorý bol spáchaný, nenaplnil všetky formálne znaky trestného činu a teda
konanie M. Z. nie je trestným činom. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že M. Z. si vzal druhúpôžičku od L.. G., aby mohol vyplatiť prvú pôžičku aspoň v časti od L.. R., v obidvoch prípadoch chcel
zabezpečiť požičané peniaze rovnakou nehnuteľnosťou. V rámci tohto trestného stíhania bol vypočutý
aj žalobca 1/, ktorý v zásade potvrdil, že od L.. R. si požičal peniaze, ktoré nebol schopný v dohodnutých

termínoch splácať, z peňazí získaných pôžičkou od L.. G. časť pôžičky R. splatil. Za obidve pôžičky ručil
rovnakou nehnuteľnosťou.

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 26.01.2012, č.k. 21C/192/2008-168 rozhodol tak, že žalobu
zamietol, majúc za to, že žalobcovia nepreukázali bez pochybností, že požičanú sumu vrátili. Zmluvu

o zabezpečení záväzku prevodom práva súd považoval za platnú, nevykazujúcu znaky, ktoré by mali
za následok jej neplatnosť.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací rozsudkom zo dňa 23.4.2013 č.k. 6Co/224/2012-228 rozsudok
okresného súdu potvrdil.

V dôsledku podaného mimoriadneho dovolania sa vecou zaoberal Najvyšší súd SR, ktorý uznesením
zo dňa 26.3.2015, č.k. 8MCdo 5/2014-321 rozsudky okresného i krajského súdu zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie Okresnému súdu Trenčín. Dovolací súd riešil v rámci prieskumu správnosti právneho
posúdenia veci odvolacím súdom otázku platnosti zmluvy zo dňa 22.3.2007 o zabezpečení záväzku
prevodom práva.

Dovolací súd poukázal na svoje skoršie rozhodnutia, vydané v obdobných právnych veciach, týkajúce
sa náležitostí zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, uzavretej pred 31.12.2007 v rozsudku z
30.07.2012sp.zn.5Cdo/208/2010ustálil,žeikeďustanovenie§553O.z.vzneníplatnomdo31.12.2007
neustanovoval žiadne zvláštne obsahové náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, i

táto zmluva musela vyhovovať všeobecným zákonným požiadavkám, najmú musela byť dostatočne
určitá. Požiadavka určitosti zmluvy, ako náležitosti platného právneho úkonu, bola naplnená, okrem
iného, vtedy, ak zmluva upravovala aj spôsob naplnenia uhradzovacej funkcie zaisťovacieho prevodu
práva, včítane spôsobu speňaženia týmto zabezpečovacím inštitútom prevedenej veci a rozsahu práva
dlžníka na vyplatenie prípadného rozdielu medzi zabezpečenou pohľadávkou a výťažkom dosiahnutým

vykonaním zabezpečovacieho práva. Dovolací súd v predmetnom rozsudku si osvojil a ďalej rozvinul
závery, ku ktorým dospel v svojom skoršom rozsudku z 25.6.2009 sp. zn. 1Cdo/58/2008 (s právnymi
závermi ktorého odvolací súd rovnako sa stotožnil), podľa ktorého písomná zmluva podľa § 553 O.z. v
znenído31.12.2007musíjednoznačneurčovať,okreminéhospôsob,akoszmluvnéstranyvysporiadajú
v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí (dohodu riešiacu tzv.

uhradzovaciu funkciu tohto inštitútu). Uvedené rozsudky za podstatnú obsahovú náležitosť zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva, nedostatok ktorej má za následok jej neplatnosť, nepochybne
považujú spôsob, ako sa zmluvné strany vyrovnajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku
veriteľovi riadne a včas neuhradí, včítane spôsobu speňaženia týmto zabezpečovacím inštitútom
prevedenej veci a rozsahu práva dlžníka na vyplatenie prípadného rozdielu medzi zabezpečenou

pohľadávkou a výťažkom dosiahnutým vykonaním zabezpečovacieho práva. Dovolací súd nezistil
žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť v preskúmavanej veci od svojich záverov
prezentovaných vo vyššie uvedených rozhodnutiach vydaných v obdobných právnych veciach.

Súd prvého stupňa sa následne, viazaný názorom dovolacieho súdu zaoberal platnosťou zmluvy o

zabezpečení záväzku prevodom práva z 22.3.2007.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zdržuje.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva

dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva
sa musí uzavrieť písomne.Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké
postavenie.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Vrozsudkuz30.júla2012sp.zn.5Cdo/208/2010 ustálil,žeikeďustanovenie§553O.z.vzneníplatnom
do 31. decembra 2007 neustanovoval žiadne zvláštne obsahové náležitosti zmluvy o zabezpečovacom

prevodepráva,itátozmluvamuselavyhovovaťvšeobecnýmzákonnýmpožiadavkám,najmämuselabyť
dostatočne určitá. Požiadavka určitosti zmluvy, ako náležitosti platného právneho úkonu, bola naplnená,
okrem iného, vtedy, ak zmluva upravovala aj spôsob naplnenia uhradzovacej funkcie zaisťovacieho
prevodu práva, včítane spôsobu speňaženia týmto zabezpečovacím inštitútom prevedenej veci a
rozsahuprávadlžníkanavyplatenieprípadnéhorozdielumedzizabezpečenoupohľadávkouavýťažkom
dosiahnutým vykonaním zabezpečovacieho práva. Dovolací súd v predmetnom rozsudku si osvojil a

ďalej rozvinul závery, ku ktorým dospel v svojom skoršom rozsudku z 25. júna 2009 sp.zn. 1Cdo/58/2008
(s právnym závermi ktorého odvolací rovnako "sa stotožnil"), podľa ktorého písomná zmluva podľa § 553
O.z. v znení do 31. decembra 2007 "musí jednoznačne určovať", okrem iného, spôsob, ako sa zmluvné
strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí
(dohodu riešiacu tzv. uhradzovaciu funkciu tohto inštitútu).

Uvedené rozsudky za podstatnú obsahovú náležitosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva,
nedostatok ktorej má za následok jej neplatnosť, nepochybne považujú spôsob, ako sa zmluvné strany
vyrovnajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí, včítane
spôsobu speňaženia týmto zabezpečovacím inštitútom prevedenej veci a rozsahu práva dlžníka na
vyplatenie prípadného rozdielu medzi zabezpečenou pohľadávkou a výťažkom dosiahnutým vykonaním

zabezpečovacieho práva. Dovolací súd nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť v
preskúmavanej veci od svojich záverov prezentovaných vo vyššie uvedených rozhodnutiach vydaných
v obdobných právnych veciach.

Podľa čl. VI. zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva: "Zabezpečenie záväzku prevodom

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa tejto zmluvy znamená podmienený prevod práva, ktorý je
viazaný na stav splnenia hlavného záväzku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.3.2007, medzi vyššie
označenými účastníkmi. Rozväzovacou podmienkou je splatenie celého záväzku dlžníka voči veriteľovi
zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.3.2007. V prípade nesplnenia záväzku dlžníka voči veriteľovi podľa
pripojenej zmluvy o pôžičke, bude splnená podmienka odplatnosti vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

špecifikovanej v čl. II tejto zmluvy a tento predmet zabezpečenia, tak ako je špecifikovaný v čl. II. tejto
zmluvy, pripadne do vlastníctva veriteľa. Pre takýto prípad dlžník prehlasuje, že bez výhrad súhlasí s
tým aby veriteľ predmet zabezpečenia ďalej predal."

Podľačl.VII.zmluvyozabezpečenízáväzkuprevodompráva:"Vprípade,žedlžníkporušísvojezmluvné

povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.3.2007 (najmä povinnosť uhradiť v dohodnutej
lehote plnú sumu záväzku) stáva sa veriteľ definitívne vlastníkom nehnuteľného majetku opísaného v čl.
II. tejto zmluvy. Úkonom, na základe ktorého sa stáva veriteľ úplným vlastníkom nehnuteľného majetku,
je oznámenie veriteľa doručené príslušnému katastrálnemu úradu a zaslané na vedomie dlžníkovi, že
dlžník neuhradil úplne, alebo čiastočne istinu pôžičky."

Citované články zmluvy neobsahujú dohodu zmluvných strán o tom, ako sa vyrovnajú v prípade,
že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí a o rozsahu práva dlžníka na
vyplatenie prípadného rozdielu medzi zabezpečenou pohľadávkou a výťažkom dosiahnutým vykonaním
zabezpečovacieho práva. Tento nedostatok v podstatných

obsahových náležitostiach uvedenej zmluvy má potom za následok jej neplatnosť. Vzhľadom na
uvedené súd potom žalobe vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 7 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi
má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci samej, odvolateľ nebol riadnepoučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.