Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115225126
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4115225126.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľky : U. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom B., Na V. XX/XX, proti

odporcovi:O.Z.,narX.X.XXXX,bytomB.,NaV.XX/XX,ourčenievýživnéhonaplnoletédieťa,sudkyňou
JUDr. Denisou Šaligovou, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie výživného 100,- eur zastavuje.

Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150,- eur mesačne vždy do 15-eho dňa
v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 14.08.2015.

Zročné výživné za čas od 14.08.2015 do 30.11.2015 vo výške 537,09 eura, je odporca povinný zaplatiť
navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 14.8.2015 domáhala, aby súd určil vyživovaciu povinnosť
odporcu vo výške 250 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. V priebehu konania zobrala návrh v
časti späť a žiadala priznať výživné vo výške 150 eur mesačne.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že je študentkou 5. ročníka Univerzity W. K. v B., odbor
žurnalistika. Od odporcu sa pred ôsmimi mesiacmi spolu s matkou a bratom odsťahovali k starým
rodičom, ktorým na stravu a náklady spojené s bývaním (elektrina, voda, plyn) uhrádza matka 200 eur.
Odporca jej žiadne výživné neuhrádza. Doprava z T. do B. ju stojí 25 eur mesačne. Štúdium žurnalistiky
si vyžaduje aj absolvovanie stáže v Bratislave, s čím sú spojené zvýšené výdavky na cestovné, približne
15 eur mesačne. V rámci vyučovania sa zúčastnila exkurzii v Prahe, čo ju stálo 70 eur. Má gynekologické
problémy, užíva lieky na predpis s čím sú spojené výdavky 20 eur mesačne. Pri návšteve zubára zaplatí

50 eur a viac. Matka jej platí sporenie 20 eur mesačne. Posledný rok štúdia jej vzniknú náklady na
diplomovú prácu, ktoré odhaduje na 50 až 60 eur, musí si tlačiť materiály, čo predstavuje cca 20 eur.
Pripojenie na internet stojí 14 eur mesačne. Pri príprave na povolanie novinárky musí mať internet k
dispozícii. Hygienické potreby a strava predstavujú cca 80 eur mesačne. Príjem matky je 838 eur v
hrubom.

Odporca na pojednávaní uviedol, že s bývalou manželkou vlastnia dva byty, ktoré patria do BSM a ktoré

nie sú vysporiadané. Náklady spojené s užívaním bytov uhrádza mesačne v sume 139,12 eur a 136,10
eur. Ďalej uhrádza mesačne platby za elektrickú energiu v oboch bytoch v sume 23,40 eur a 22,15 eur,
plyn v sume 5 eur (kvartálne dopláca 15 eur) a 4,64 eur (kvartálne dopláca 17 eur). Kvartálna platba
za televíziu a internet predstavuje 68,31 eur. Navrhovateľke mesačne platí poistku na rizikové životnépoistenie v sume 23,97 eur. Podniká v odpadovom hospodárstve, maloobchode, veľkoobchode. Jeho
mesačný príjem v čistom predstavuje 400 eur. Výdavky spojené s bytmi uhrádza z peňazí požičaných
od známych a obchodných partnerov. Písomné zmluvy nemá uzatvorené. V jednom z bytom býva on,

druhý je neobývaný. Vlastní motorové vozidlo Opel Vectra rok výroby 2008. Má pôžičku v Poštovej
banke v sume 7.000 eur, ktorá bola použitá na podnikanie (nákup materiálu) a ktorú spláca v mesačných
splátkach po 200 eur. Keď si zrátal výdavky navrhovateľky, ktoré po zrátaní predstavujú cca 145 eur,
bol ochotný platiť navrhovateľke 150 eur mesačne, ale z dôvodu, že navrhovateľka na túto dohodu na
prvom pojednávaní nepristúpila, je ochotný prispievať na jej výživu sumou 50 eur mesačne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom, s
listinnýmidôkazmizaloženýmivspise,spismiOkresnéhosúduNitrasp.zn.10C444/2015,18C273/2015
a zistil tento skutkový a právny stav :

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 18C 273/2015 súd zistil, že manželstvo odporcu a

matky navrhovateľky bolo rozvedené.

Uznesením č.k.10C 444/2015-10, zo dňa 26.10.2015, súd schválil zmier, v ktorom sa odporca zaviazal
prispievať na výživu brata navrhovateľky od 14.8.2015 sumou 150 eur mesačne.

V čase podania návrhu je navrhovateľka študentkou 5. ročníka vysokej školy, denne dochádza z T.
do B., čo ju stojí mesačne cca 25 eur. Štúdium vyžaduje cestovanie do Bratislavy, s čím ú spojené
výdavky na cestovné vo výške 15 eur mesačne. Je v poslednom ročníku a predpokladá zvýšené výdavky
spojené s diplomovou prácou. Žije s matkou a bratom u starých rodičov v T.. Matkin priemerný príjem v
čistom predstavuje 680,59 eura (príjem za 8/2014-7/2015). Matka má dve vyživovacie povinnosti, okrem

navrhovateľky, aj na brata navrhovateľky, C., ktorý je študentom prvého ročníka U. v B.. Výdavky spojené
s bývaním (elektrická energia, plyn a voda) a stravou predstavujú cca 200 eur, ktorými prispievajú starým
rodičom, u ktorých bývajú. Lieky ju mesačne stoja 20 eur.

Odporca má dve vyživovacie povinnosti, a to voči navrhovateľke a voči synovi C., nar. X.X.XXXX, s

ktorým uzatvoril zmier a zaviazal sa mu prispievať na výživné sumou 150 eur mesačne. Uhrádza náklady
spojené s užívaním bytov, ktoré patria do BSM celkovo v sume 275,22 eura, energie spolu 55,19 eura
(elektrická energia a plyn), pričom kvartálne dopláca plyn v sume 32 eur a televíziu a internet platí
kvartálne 68,31 eura. Spolu len tieto výdavky predstavujú mesačne 363,85 eura. Podľa jeho vyjadrenia
mesačne zarobí 400 eur v čistom a musí si požičiavať od priateľov a obchodných partnerov, pričom

písomné zmluvy uzatvorené nemá. Ďalej uhrádza mesačne pôžičku v sume 200 eur. Najskôr súhlasil s
výživným vo výške 150 eur, na druhom pojednávaní, keď navrhovateľka bola ochotná dohodnúť sa, si
to rozmyslel a trval na výživnom vo výške 50 eur mesačne.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 63 ods.1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods.2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka bola v čase podania návrhu až
do rozhodnutia vo veci výživou odkázaná na svojich rodičov. Je v poslednom ročníku vysokej školy.
V súvislosti so štúdiom na vysokej škole má výdavky s cestovaním, so zadovažovaním si študijných

materiálov. Od času, kedy sa odsťahovala spolu s matkou a mladším bratom zo spoločnej domácnosti,
jej odporca na výživné neprispieva žiadnou sumou. Súd mal za to, že odporca dosahuje v skutočnosti
vyšší príjem, ako uviedol v konaní, pretože všetky výdavky, ktoré hradí v súvislosti s dvoma bytmi a tiež
úver, predstavujú viac ako 400 eur. Odporca súdu nepreukázal, že by mal pôžičky, z ktorých by dané
výdavky hradil. Sám odporca bol ochotný prispievať navrhovateľke na výživné sumou 150 eur, no keď

navrhovateľka na prvom pojednávaní s jeho ponukou nesúhlasila, nebol ochotný sa neskôr dohodnúť na
sume 150 eur potom, ako navrhovateľka zobrala návrh v časti späť a požadovala výživné v takejto výške.
Vzhľadom na vyššie uvedené, mal súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať
na výživné v súdom určenej sume, nakoľko on sám takéto výživné pôvodne navrhoval a tiež aj z dôvodu,
že v konaní sp.zn. 10C 444/2015 uzatvoril zmier s bratom navrhovateľky, ktorým sa zaviazal prispievať

mu na výživné sumou 150 eur mesačne.

Súd prihliadol na životné náklady na stranách rodičov navrhovateľky, pozornosť tiež venoval iným
finančným záväzkom, ktoré však majú popri ich záväzku z titulu existencie vyživovacej povinnosti k
dieťaťu až druhoradý charakter. Súd zistil, že matka navrhovateľky dosahuje v súčasnej dobe príjem

680,59 eura v čistom, má spolu dve vyživovacie povinnosti voči svojim deťom, ktorí sú obaja študentmi
vysokých škôl. Odporca uviedol, že jeho príjem predstavuje v čistom 400 eur mesačne, čo sa súdu
javilo ako málo pravdepodobné, nakoľko z takéhoto príjmu by nebolo v možnostiach odporcu uhrádzať
všetky výdavky, ktoré v konaní uvádzal. Odporca má rovnako dve vyživovacie povinnosti ako matka
navrhovateľky.

Odporca namietal výdavky vo výške 200 eur spojené s bývaním a so stravou, ktoré uhrádza matka
navrhovateľky starým rodičom, u ktorých bývajú a navrhol vykonať dokazovanie predložením nájomnej
zmluvy. Vykonanie tohto dôkazu súd zamietol, nakoľko výsluchom navrhovateľky zistil, že nájomnú
zmluvu so starými rodičmi nemajú uzatvorenú. Navrhovateľka s matkou a bratom žijú u starých rodičov

a je logické, že im prispievajú na stravu a náklady spojené s bývaním, pričom suma 200 eur sa javí súdu
ako primeraná, vzhľadom na to, že ide o tri dospelé osoby a je v nej zahrnutá aj strava.K určeniu výživného súd pristúpil od podania návrhu, t.j. od 14.8.2015 tak, ako požadovala
navrhovateľka.

V súvislosti s určením výživného vzniklo na strane odporcu vo vzťahu k navrhovateľke zročné výživné, a
to za obdobie od 14.8.2015 do 30.11.2015, v sume 537,09 eura. Ide o obdobie 3 mesiacov a 18 -ich dní v
mesiaciaugust(3mes.x150eur+87,09euraza18dní),ktoréjeodporcapovinnýuhradiťnavrhovateľke
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože doposiaľ neuhradil žiadnu sumu výživného.

V časti určenia výživného 100 eur mesačne súd konanie zastavil, z dôvodu že navrhovateľka zobrala
návrh v tejto časti späť a odporca so späťvzatím súhlasil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu
trov konania, nakoľko navrhovateľka trovy priznať nežiadala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia rozsudku na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.