Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 17P/141/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514211588
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1514211588.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. U., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: T. U., trvale
bytom F., F. XX a otca: M. U., trvale bytom F., F. XX, v súčasnosti bytom F., Q. 1, na návrh matky o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletého R. U., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.

Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletého sumu 150,- € mesačne od 2.5.2014 vždy do 15. dňa

v každom mesiaci vopred matke maloletého.

Zročné výživné za obdobie od 2.5.2014 do 31.1.2015 v celkovej sume X.XXX,XX € súd p
o v o ľ u j e otcovi splácať po XX,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok
od februára 2015.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 2.5.2014, tunajšiemu súdu podaným rovnakého dňa, požiadala matka o úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému R. U., nar. XX.X.XXXX tak, že ho navrhla zveriť do svojej
osobnej starostlivosti a otcovi určiť na neho výživné v sume XXX,-€ mesačne. Dôvodila tým, že otec
nijako neprispieva na chod domácnosti, o syna sa nezaujíma a na jeho výživu neprispieva od novembra
XXXX. Aj keď ešte viedli spoločnú domácnosť, otec prispieval nepravidelne, mali spoločný účet a on
používal peniaze z neho pre vlastnú potrebu. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX doplnila návrh o počiatok
určenia výživného od novembra XXXX.

Otec na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedol, že súhlasí so zverením maloletého dieťaťa do matkinej
osobnej starostlivosti a výživnému je schopný plniť od nasledujúceho mesiaca v sume XX,-€ mesačne.
Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX bol ochotný výživné platiť v sume XXX,-€ mesačne.

Kolízny opatrovník odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a výživné na neho určiť
sumou 150,-€ mesačne od podania návrhu.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu
zo dňa 8.12.2014, 17P/166/2014 a maloletý na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky
- navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi - odporcovi bola uloženápovinnosť platiť na výživu maloletého sumu XXX,- € mesačne. Rozsudok doposiaľ právoplatnosť
nenadobudol.

Matka je zamestnaná vo firme M. L. SK, a.s., kde jej priemerný čistý mesačný zárobok činí, XXX,XX
€ za obdobie november až december XXXX a XXX,XX € za obdobie január až november XXXX. V
daňovom priznaní za rok XXXX uviedla úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov X.XXX,XX €, základ
dane X.XXX,XX € a daňový preplatok XX,XX €. V obchodnom ani v živnostenskom registri vedená nie
je. S maloletým žije sama v obecnom byte na adrese trvalého pobytu. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Otec je od XX.XX.XXXX zamestnaný vo firme J. L., s.r.o. ako L.t so XX-hodinovým týždňovým
pracovným časom a základnou mzdou XXX,-€ plus osobné ohodnotenie od X,- do XXX,-€. V mesiaci
november XXXX tu zarobil XXX,XX € netto a v mesiaci december XXXX: XXX,XX € netto, tiež mu bola
vyplatená náhrada mzdy v práceneschopnosti XXX,XX €. Od X/XXXX do XX/XXXX bol zamestnaný
na dohodu o vykonaní práce vo firme IN L. s.r.o., kde celkovo zarobil v čistom X.XXX,XX €, pričom v

mesiaci december XXXX príjem nemal, tento pracovnoprávny vzťah bol ukončení uplynutím dohodnutej
doby. V období od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX bol v evidencii úradu prácu bez nároku na podporu,
k jeho vyradeniu z evidencie došlo nástupom do zamestnania. V roku XXXX otec pracoval vo firme
E., k čomu uviedol, že tam pracoval necelý mesiac, mal a pruh a bol na operácii a po skončení
práceneschopnosti mu dali výpoveď. T. správy uvedeného zamestnávateľa tam bol zamestnaný od

XX.X.XXXX do X.X.XXXX a mal tu vyplatenú celkovú mzdu XXX,XX € netto a nemocenské XXX,-
€, pracovný pomer bol ukončený z dôvodu, že zamestnanec prestal spĺňať požiadavky na výkon
práce - zdravotné dôvody. V daňovom priznaní za rok XXXX otec uviedol úhrn príjmov od všetkých
zamestnávateľov X.XXX,-€, základ dane X.XXX,XX € a daňový preplatok XXX,XX €. V obchodnom ani
v živnostenskom registri vedený nie je. K svojim osobným pomerom vypovedal, že je absolventom L.

stavebného, v tejto profesii nikdy nepracoval, vždy bolzamestnaný ako obsluha vysokozdvižného vozíka
v sklade. Z dôvodu zdravotného stavu nemá zvýšené náklady na výživu, nemá ani obmedzenú pracovnú
spôsobilosť s výnimkou toho, že nemôže zdvíhať ťažké veci. Býva u svojich rodičov - dôchodcov na Q.
X v F., spoločne s ním tam býva aj jeho terajšia partnerka - študentka. Pokiaľ nenastúpil do zamestnania
jeho a partnerkine potreby financovali jeho rodičia, odkedy sa zamestnal rodičom prispieva sumou

XXX,-€ mesačne vrátane stravovania. Do zamestnania v L. dochádza autom svojho otca. Vyživovaciu
povinnosť má len k maloletému R..

Maloletý R. je vo veku I., navštevuje tretí ročník základnej školy. Podľa lekárskej správy zo dňa
XX.X.XXXX je od útleho veku L.

Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Nakoľko rodičia nebývajú spoločne, nevedú spoločnú domácnosť a ich manželstvo bolo rozvedené
(rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť), je návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu dôvodný.

Súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorú mu táto poskytuje bez účasti

otca. Otec so zverením maloletého v zmysle matkinho návrhu súhlasil, pričom v jej výchovnom prostredí
neboli zistené žiadne nedostatky, keď ani kolízny opatrovník v tomto smere nič nenamietal.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Z dôvodu veku maloletého dieťaťa je nutné zohľadňovať osobnú opateru matky ako podstatnú
kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu.Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky
rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj
exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie,
ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za
bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce
k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky

atď., to všetko primerané veku.

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,
ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným
zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom

vyživovacích povinností.

Povinnosťou každého rodiča je zadovážiť si taký príjem z pracovnej aktivity, aby na svoje nezaopatrené
deti nielen prispieval, ale ich aj riadne uživil, a to aj na svoj vlastný úkor.

Súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému sumou XXX,-€ mesačne, ktorú považoval za
primeranú jeho v konaní preukázaným možnostiam a schopnostiam, ako aj veku a z neho odvodeným
potrebám maloletého dieťaťa, ktoré zatiaľ navštevuje prvý stupeň základnej školy, pri zohľadnení
celkovej situácie na strane matky. Spoločne s pomerným finančným prispením matky, ktorá istú časť
svojej vyživovacej povinnosti k maloletému kompenzuje osobnou starostlivosťou o neho, ako aj za

pomoci štátneho prídavku na dieťa takto stanovené výživné zo strany otca pokryje dostatočným
spôsobom odôvodnené potreby maloletého R..

Súd neprihliadol na predošlú nezamestnanosť otca, nakoľko je zo zdravotného hľadiska spôsobilý
zárobkovejčinnostianemáanižiadnezdravotnéobmedzenia,vdôsledkuktorýchbymalzvýšenévýdaje

na vlastnú obživu, napr. za diétne stravovanie, za pravidelné doplatky liečiv a pod., a mohol si teda
finančné prostriedky zadovažovať aj príležitostnou, brigádnickou aktivitou.

Otec má odborné vzdelanie v stavebnom odbore, má preto možnosť uplatnenia sa v rámci štátneho aj
súkromného sektoru, navyše žije v F., kde je v rámci L. najväčšia koncentrácia pracovných miest.

Otec v súčasnosti žije spoločne so svojou priateľkou, ktorá ako študentka vlastný príjem nemá, v
domácnosti jeho rodičov, ktorí im do doby zamestnania sa otca financovali ich potreby z čoho vyplýva,
že otec sa nezúčastňoval nielen na financovaní potrieb maloletého R., ale tiež ani minimálne v rozsahu
zabezpečenia svojej vlastnej základnej potreby - bývania, čo prenechával na svojich rodičov.

Na zreteľ je potrebné vziať aj to, že maloletý R. je jedinou vyživovacou povinnosťou otca. Vyživovaciu
povinnosť k svojej terajšej partnerke, ktorá je bez vlastného príjmu, otec nemá. Povinnosťou otca je
preto podieľať sa na výžive svojho syna minimálne v rozsahu týmto rozsudkom určeného výživného.

Výživné v sume XXX,-€, ktoré je otec podľa vlastného vyjadrenia schopný na maloletého platiť,
nezodpovedá zabezpečeniu základných potrieb maloletého, keď predstavuje v priemere len X,XX € na
jeden deň kalendárneho mesiaca. Na strane otca nebolo preukázané, že nie je v jeho možnostiach a
schopnostiach participovať na výžive maloletého vyššou sumou.Matka navrhla výživné na maloletého určiť od novembra XXXX. W. na súd pritom podala až X.X.XXXX.

Podľa § 77 ods. 1 veta tretia Zák. o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu

troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Matka žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného neuviedla.

Ak si povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu vôbec alebo v dostatočnej

miere, je nevyhnutné podať návrh na začatie konania čo najskôr. U maloletého oprávneného môže
súd výnimočne priznať výživné aj spätne, a to až tri roky odo dňa podania návrhu na súd, avšak len z
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ súd uzná, že sú dané takéto dôvody, musí mať preukázané
predovšetkým kedy si povinný prestal plniť úplne, resp. čiastočne svoju vyživovaciu povinnosť k
oprávnenému.

Matka návrh na súd podala dňa 2.5.2014, čo je deň, ktorý procesný predpis určuje za deň začatia
konania. V prípade ak súd konanie začne ex offo, je týmto dňom ten deň, kedy súd vydal uznesenie
o začatí konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne,
ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania. Zákonnou podmienkou však je existencia dôvodov hodných
osobitnéhozreteľa.Súdtedamôževýživnénamaloletédieťapriznaťajspätne,akzistýchdôvodov,ktoré

možno uznať ako výnimočné, účastník žiada o spätné určenie výživného a v jeho počine nemožno badať
snahu zneužiť tento zákonný inštitút. Zákon pritom existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa,
resp. jej preukázanie vyžaduje striktne a bez výnimky aj v tom prípade, ak sa v návrhu požaduje výživné
jeden deň pred začatím konania. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť napr. nepriaznivý
zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej bránil včas uplatniť nárok na výživné, vyhrážanie sa výživou

povinného rodiča druhému, a teda odôvodnené obavy tohto rodiča, že v dôsledku uplatnenia nároky na
výživné bude nejakým spôsobom ohrozený, neznámy pobyt výživou povinného rodiča, dlhodobý pobyt
oprávneného rodiča v zahraničí, a tým značne sťažený jeho styk s justičnými orgánmi domovského štátu
a pod.

Keďže v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti podľa § 176 O.s.p. súd nie je viazaný návrhom,
nakoľko sa jedná o konanie, ktoré je možné začať aj ex offo (§ 81 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa sám z
úradnej povinnosti otázkou dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného pred
podaním návrhu na súd. Nezistil však žiadne okolnosti, ktoré by za dôvody hodné osobitného zreteľa
mohli byť uznané, a preto nárok na určenie výživného už od novembra 2013 priznať nemohol.

V konaní bolo preukázané, že otec matke na výživu maloletého v dobe od podania návrhu na súd do
vyhlásenia rozsudku neprispel ani finančne ani in natura.

Zročné výživné za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX súd vyčíslil celkovou sumou X.XXX,XX €, t.j.

za obdobie deväť mesiacov bez jedného dňa mesiaca máj XXXX (XXX,-€ x X = X.XXX,-€ - X,XX €) a
povolil ho otcovi splácať po XX,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od
februára XXXX.

Podľa § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch

dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Splátkyotcovisúdpovolilvsúvislostisvýškouzročnéhovýživnéhoavýškoujehoaktuálnehomesačného
zárobku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo,
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa
§ 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čohosa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods.
1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového
stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností,

nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených
-§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)
Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na
exekúciu.