Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/55/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111226074
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111226074.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: C. V., s.r.o., O. XX, F., IČO: XX XXX XXX, zastúpený:
C. kancelária E.. J. F. spoločnosť s ručením obmedzeným, K. 1, F., IČO XX XXX XXX proti žalovanému:
R. ľudí dobrej vôle, H. XX, F., IČO: XXXXX XXX, o zaplatenie 533,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. XCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa 11.12.2012, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 533,25 eur
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 106,65 € od 15.05.2010 do zaplatenia, zo sumy
106,65 € od 15.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 106,65 € od 15.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 106,65
€ od 15.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 106,65 € od 15.09.2010 do zaplatenia, to všetko do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania

na účet právneho zástupcu žalobcu C. F. E.. J. F. spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v
F., K. 1, vedený v V., a.s. pobočka F., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, vo výške 368,96 € pozostávajúce zo
zaplatenéhosúdnehopoplatkuvovýške31,50€atrovprávnehozastúpeniavovýške337,46€,tovšetko
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia

533,25 eur z toho dôvodu, že žalovaný mu neuhradil dohodnutú cenu poskytovaných služieb v sieti A.
s miestom poskytovania služieb H. XX, F. podľa zmluvy uzatvorenej dňa 19.8.2004 a to za mesiace
apríl až august po 105,65 eur mesačne, teda spolu žalovanú sumu 533,25 eur. Žalovaný sa v konaní
bránil tým, že od januára 2010 dochádzalo čoraz k častejším výpadkom internetu v kanceláriách
pracovníkov žalovaného a preto sa obracal na žalobcu so sťažnosťami a so žiadosťou o nápravu a
to prostredníctvom internetovej stránky aj telefonicky. Pracovníci žalobcu preto pravidelne navštevovali

kancelárie žalovaného, avšak problém s nedostatočným signálom internetu pretrvával aj niekoľko dní,
čo znemožňovalo výkon práce u žalovaného. Technici žalobcu doporučili žalovanému približne v mesiaci
marec, apríl 2010, aby zmenil poskytovateľa internetových služieb, preto žalovaný ukončil so žalobcom
zmluvu o poskytovaní internetových služieb písomným podaním z 31.5.2010. Toto ukončenie zmluvy
bolo žalobcovi doručené dňa 3.6.2010 ako to vyplýva z vyjadrenia žalobcu. Žalobca v konaní uviedol,
že žalovanému poskytoval všetky služby internetu, na ktoré sa zmluvne zaviazal až do 31.8.2010, kedy

došlo k ukončeniu zmluvy uplynutím trojmesačnej výpovednej doby na základe výpovede žalovaného
z 31.5.2010. Uviedol, že ak žalovaný nebol spokojný s funkčnosťou poskytovaných služieb, mal
postupovať podľa čl. III bod 3 písm. c), d) všeobecných zmluvných podmienok a uplatniť si reklamáciu
služieb písomne alebo požiadať o zľavu z pravidelného užívateľského poplatku, čo však žalovaný nikdy
neurobil.Ďalejžalobcavkonaníuviedol,ženavýpoveďzostranyžalovanéhoreagovallistomz3.6.2010,
ktorým potvrdil zánik zmluvného vzťahu výpoveďou k 31.8.2010, dokedy bol žalovaný povinný platiť

dohodnutý mesačný poplatok 106,65 eur. V tomto liste mu súčasne žalobca vysvetlil, že pri zrušení
internetového pripojenia žalobca ponúkal žalovanému modernizáciu technológie. Toto však nebolomožné zrealizovať, pretože žalovaný nedokázal zabezpečiť pracovníkom žalobcu prístup na strechu
domu a preto sa výmena technológie nemohla uskutočniť. Žalobca preto zamietol žiadosť žalovaného
o ukončenie zmluvy bez trojmesačnej výpovednej lehoty a potvrdil zánik zmluvného vzťahu dodržaním

trojmesačnej výpovednej lehoty k 31.8.2010. Napriek tomu žalovaný od apríla 2010 do augusta 2010
žalobcovi neuhradil mesačné paušálne poplatky po 106,65 eur.

Súd prvého stupňa zistil z vyjadrenia žalovaného - jeho vedúceho oddelenia Ing. H. R., ktoré bolo
podané v písomnej forme, že žalobca z technických príčin nebol schopný na predmetnom odbornom

mieste poskytovať internetové pripojenie v potrebnej kvalite, pretože žalovaný je 3/4 vlastníkom budovy,
v ktorej sídli a prevádzkuje svoju činnosť ďalší vlastník, ktorý má podiel 1/4 na tejto budove a užíva
druhé nadzemné podlažie, je so žalovaným v sporovom konaní, majú zlé vzťahy a preto neumožnil
žalovanému a pracovníkom žalobcu prístup na strechu budovy. Z toho dôvodu pracovníci žalobcu
nemohli nainštalovať inú technológiu na internetové pripojenie, preto žalobca nebol schopný podľa
zmluvy riadne poskytovať plnenie. Žalovaný tým porušil ustanovenie zmluvy podstatným spôsobom

podľa § 345 Obchodného zákonníka, čo zakladá právo na odstúpenie od zmluvy, čím by zanikli
všetky práva a povinnosti zmluvných strán. Napriek tomu, že žalovaný svoje písomné podanie z
31.5.2010 označil ako žiadosť o ukončenie a nie ako odstúpenie od zmluvy, z jej obsahu vyplýva, že
žalovaný odstúpil od zmluvy. Ďalej súd prvého stupňa zistil z výpovede Júliusa R., člena predstavenstva
žalovaného, že internetové pripojenie riadne fungovalo až do doby keď sa začalo s rekonštrukciou

hotelaR.,kedyzačaliproblémysprenosominternetovéhosignálu.Pretotechnicižalobcuzameralisignál
s tým, že ako jediné miesto, kde by bolo možné osadiť anténu pre internetové pripojenie je bod na
budove ul. H. XX, F. a na toto miesto následne novú anténu aj osadili. Žalovaný následne niekoľkokrát
telefonicky reklamoval kvalitu internetových služieb, poukázal na to, že žalobca si zaznamenáva
telefonické hovory z ktorých možno zistiť, že žalovaný u neho reklamoval kvalitu poskytovaných služieb

telefonicky. Žalobca uviedol, že archivuje telefonické hovory len po dobu 6 mesiacov, avšak podľa
reklamačného poriadku je reklamáciu potrebné podať písomne, čo žalovaný neurobil. Z výsluchu
svedka A.. Y. O., bývalého ekonóma žalovaného vyplynulo, že potom ako dochádzalo k problémom
s internetovým pripojením žalovaný nebol schopný zabezpečiť prístup na strechu budova v ktorej
sídli, žalobca oznámil žalovanému, že nie je schopný zabezpečiť bezdrôtové pripojenie internetového

signálu. Svedok A.. H. R., vedúci služieb bezdrôtových pripojení u žalobcu, na pojednávaní dňa
30.10.2012 uviedol, že dôvodom problémov s internetovým pripojením žalovaného bola obsadenosť
voľného frekvenčného kanálu, preto v rámci opravy museli technici žalobcu nájsť voľný frekvenčný
kanál. Dôvodom neuskutočnenia výmeny technológie za novú bola nemožnosť prístupu na najvyšší bod
v sídle žalovaného, odkiaľ by bol viditeľný nový vysielací uzol vo voľnom frekvenčnom pásme 5GHz.

Uviedol, že v marci 2008 došlo k zrušeniu uzla na J. banke v dôsledku čoho došlo k nainštalovaniu
novej antény smerujúcej na uzol na A. ul., z ktorej žalovaný prijímal od marca 2008 signál internetového
pripojenia. Ďalej tento svedok uviedol, že v roku 2010 osobne robil zápis z dôvodu, že žalovaný nebol
spokojný s kvalitou poskytovaných služieb, avšak žalobca žalovaného osobne informoval o potrebe
podania výpovede z dôvodu plynutia trojmesačnej výpovednej lehoty. Svedok A.. H. R. ďalej uviedol,

že žalovaný nikdy písomne nereklamoval vadu internetového pripojenia a je rozdiel medzi reklamáciou
a nahlásením poruchy.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a
dospel k záveru, že účastníci konania uzatvorili nepomenovanú zmluvu. Súd prvého stupňa poukázal

na ustanovenie čl. II/1 reklamačného poriadku žalobcu v sieti internet a na ustanovenie § 44 Zákona
č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, čl. VIII ods. 4 všeobecných obchodných podmienok
žalobcu, podľa ktorých zákazník môže uplatniť reklamáciu služieb len písomne, reklamácie zaslané
elektronickou poštou žalobca nevybavuje. V prípade, ak zákazník nie z vlastnej viny nemôže užívať
vybavenie alebo sieť spoločnosti C. viac ako 24 hodín, má nárok na primeranú zľavu v hodnote alikvotnej

čiastky z mesačného užívateľského poplatku na každý celý deň, kedy zákazník služby poskytovateľa
nemohol užívať. Nárok na zľavu je zákazník povinný uplatniť u poskytovateľa písomne, najneskôr do 3
mesiacov po obnovení poskytovania služieb.

Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným

vznikol záväzkový vzťah, na základe zmluvy o poskytovaní služieb v sieti internet s miestom
poskytovania služby H. XX, F. podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorej mal žalobca
poskytovať žalovanému pripojenie do siete internet od 19.8.2004 do 31.8.2010. Žalobca si splnil všetky
povinnosti vyplývajúce mu z tejto zmluvy, preto mu vznikol nárok na úhradu pravidelných mesačnýchpoplatkov za pripojenie. Žalovaný neuhradil mesačné platby za mesiace apríl 2010 až august 2010 - 5 x
105,65eur,tedaspoluvžalovanejvýške533,25eur.Súdprvéhostupňanepovažovalzadôvodnúobranu
žalovaného, pretože žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal opodstatnenosť nároku na odstúpenie

od zmluvy, preto súd list žalovaného z 31.5.2010 nazvaný „Ukončenie zmluvy o poskytovaní služieb“
nemohol podľa obsahu posudzovať ako odstúpenie od zmluvy, ale ako výpoveď. Výpovedná lehota
preto začala plynúť potom ako list žalovaného z 31.5.2010 bol doručený žalobcovi 3.6.2010, aby k
ukončeniu došlo 31.8.2010. Došlo tým k zániku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a
dovtedy bol žalovaný povinný platiť žalobcovi mesačné poplatky. Tvrdenia žalovaného o nízkej kvalite

služieb neobstoja, pretože žalovaný bol podľa reklamačného poriadku povinný nedostatočnú kvalitu
poskytovaných služieb písomne reklamovať, v prípade výpadkov v poskytovaní služieb mal žalovaný
nárok iba na zníženie ceny poskytovaných služieb v prípade, že by si uplatnil zľavu z cenu u žalobcu
písomne do 3 mesiacov po obnovení poskytovania služieb. Toto žalovaný neurobil, preto súd prvého
stupňazaviazalžalovanéhonazaplatenieuplatnenejpohľadávky533,25eurspolusozákonnýmúrokom
z omeškania 9 % ročne podľa § 369 ods. 1, Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka o výške úrokov z omeškania. Tieto úroky z omeškania je povinný žalovaný platiť
vždy od 15. dňa toho ktorého mesiaca omeškania s platením mesačných poplatkov.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní

úspešný priznal náhradu trov konania 368,96 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh 31,50
eur a trov právneho zastúpenia 337,46 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 7
úkonov právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu, účasť
na pojednávaní dňa 24.5.2012, 13.9.2012, 30.10.2012, 11.12.2012, pričom sadzba tarifnej odmeny za
každý z týchto úkonov je 36,52 eur a 1 x 9,13 eur a režijný paušál 2 x 7,41 eur a 5 x 7,63 eur, čo

po zvýšení o 20 % DPH predstavuje 337,46 eur. Súd prvého stupňa na náhradu týchto trov konania
úspešného žalobcu zaviazal neúspešného žalovaného.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nezabezpečil od žalobcu nevyhnutné dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností - záznamy telefonickej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným
a akceptoval námietku žalobcu, že tieto záznamy už žalobca nemá. Ďalej súd prvého stupňa dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože podstatou sporu nebol zánik zmluvného vzťahu dohodou,
ale zrušením zmluvy z dôvodu prekážok na strane žalobcu, ktorý porušil svoju zákonnú povinnosť
informovať žalovaného vopred o zmene technických podmienok a túto situáciu riešiť podľa Zákona o

komunikáciách. V prejednávanej veci sa nejednalo o uplatnenie práv podľa reklamačného poriadku
ale žalovaný nahlásil poruchu, ktorá však nebola odstránená, žalovaný nebol vyrozumený o spôsobe
riešenia poruchy, bol len informovaný o tom, že žalobca túto službu nie je technicky schopný pre
žalovaného zabezpečiť. Preto je žalovaný toho názoru, že žalobca žiada uhradiť za službu, ktorú
žalovanému nedodával a nebol schopný dodať pre prekážky na strane žalobcu, čím by vznikol žalobcovi

neoprávnený majetkový prospech. Ďalej poukázal na to, že žalobca uplatnil svoj nárok na základe
neprijateľných zmluvných podmienok vo formulárovej zmluve o pripojení, do ktorej nemal žalovaný
možnosť zasahovať, žalobca zneužil svoje postavenie, čím porušil práva žalovaného podľa Zákona
o ochrane spotrebiteľa. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, lebo prvostupňový súd
nezobral do úvahy škodu, ktorá konaním žalobcu vznikla žalovanému a to, že zo strany žalobcu došlo k

porušeniu povinnosti vopred informovať žalovaného o zmene technických podmienok na poskytovanie
pripojeniadosietiinternet.Navrholpreto,abyodvolacísúdzmenilrozsudoksúduprvéhostupňaažalobu
zamietol ako nedôvodnú.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za

vecne správny a navrhuje ho potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie,
správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Žalobca poukázal na to, že telefonické
rozhovory z roku 2010 už nemá, pretože ich archivuje len po dobu 6 mesiacov a preto ich nemohol
predložiť súdu. Nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní, že predmetný zmluvný vzťah
vznikol z dôvodov prekážok na strane žalobcu, pretože zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania zanikol

k 31.8.2010 uplynutím trojmesačnej výpovednej doby na základe písomnej žiadosti žalovaného zo dňa
31.5.2010. Poukázal na to, že zo strany žalobcu nedošlo ku zmene zmluvných podmienok, žalovanému
poskytovalslužbyvrozsahuakvaliteuvedenejvčl.IIIbod2písm.b)všeobecnýchzmluvnýchpodmienok
a to až do ukončenia zmluvy. Ak žalovaný poukazuje v odvolaní na technické problémy s pripojením,tak tieto technické problémy nevznikli na strane žalobcu ale na strane žalovaného, ktorý nevedel
sprístupniť strechu budovy za účelom výmeny technológie, ktorá by zrýchlila internetové pripojenie. Toto
vyplýva z čl. II bod 1 všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorých poskytovateľ služieb môže

podľa svojho uváženia meniť, doplňovať alebo upravovať zariadenie a k týmto úkonom je oprávnený
žiadať od zákazníka zodpovedajúcu súčinnosť. Takáto výmena technológii sa neuskutočnila v dôsledku
nesprístupnenia strechy budova zo strany žalovaného. Keďže takéto sprístupnenie strechy žalovaný
nevedel zabezpečiť, pracovník žalobcu informoval žalovaného o potrebe podať výpoveď čo najskôr
z dôvodu plynutia trojmesačnej výpovednej lehoty. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že nebol

vyrozumený o spôsobe riešenia poruchy, v skutočnosti bol žalovaný informovaný, že žalobca službu
nie je schopný technicky zabezpečiť, nakoľko problém nebol spôsobený na strane žalobcu, pretože
žalobca mal k dispozícii riešenie a to formou výmeny technológie, ktorú však nebolo možné zrealizovať
v dôsledku nesprístupnenia strechy budovy zo strany žalovaného. Ďalej žalobca uviedol, že ak žalovaný
v odvolaní poukazuje na to, že podmienky vo formulárovej zmluve neobstoja, že žalovaný neuviedol,
ktoré konkrétne podmienky neobstoja v teste proporcionality a nekonkretizoval ako žalobca zneužil svoje

postavenieaaképrávažalovanéhobolivdôsledkutohoporušené.Pretoneobstojítvrdeniežalovanéhoo
akýchkoľvek neprijateľných zmluvných podmienkach. Žalovaný až v odvolacom konaní pristúpil k takejto
obrane o neprijateľných podmienkach, čím odňal žalobcovi možnosť obhájiť dôvodnosť uplatneného
nároku v rámci dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto žalobca považuje túto obranu
žalovaného za účelovú. Navrhol, aby odvolací súd podrobil dôslednému skúmaniu otázku, či žalovaného

možno v tomto prípade považovať za spotrebiteľa podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa a či služby
poskytované žalobcom žalovanému, skutočne boli službami podľa ustanovenia § 2 písm. a) Zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti
rozhodnutiu podľa § 214 ods. 1 O.s.p. vo veci samej, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd zistil z obsahu zmluvy č. X/XXXX/XXXX o poskytovaní služieb v sieti A., ktorú uzatvorili
účastníci konania dňa 19.8.2004, že touto zmluvou sa žalobca ako poskytovateľ pripojenia zaviazal
poskytnúť žalovanému ako zákazníkovi pripojenie do siete internet na adrese H. XX, F.. Zmluva bola
uzatvorená na dobu neurčitú za dohodnuté mesačné splátky vo výške 3 213,00 Sk (105,65 eur).

Odvolacísúdpovažujezadôvodnétvrdeniežalovanéhovodvolaní,žesúdprvéhostupňavecnesprávne
právne posúdil, ak predmetný vzťah účastníkov konania neposudzoval ako spotrebiteľský vzťah. Súd
má skúmať to, či prejednávanú vec nemá posudzovať ako spotrebiteľský vzťah bez toho aby účastníci

konania boli povinní túto právnu kvalifikáciu súdu navrhovať.

Žalovaný zistil z obsahu stanov žalovaného, že žalovaný je neziskovou organizáciou, je dobrovoľným
združením občanov za účelom poskytovania humanitárnej pomoci ľuďom, ktorý pre svoj trvalý, dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav, zmenu statusu svojho postavenia, alebo iné sociálne postihnutie, nie sú
schopní sami sa o seba postarať a svoju činnosť vykonáva podľa Zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní
občanov.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný je spotrebiteľom v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) Zákona č.

250/2007 Z.z., pretože ako dobrovoľné združenie občanov predmetné služby - pripojenie k sieti internet
používa pre svoje osobnú potrebu a pre potreby združených občanov v spoločnosti žalovaného.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil podľa ustanovení

Obchodného zákonníka a to § 269 ods. 2 ako nepomenovanú zmluvu. Prejednávanú vec mal
posudzovať ako spotrebiteľský vzťah podľa ustanovení §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka a
ustanovení Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože toto konanie o uplatnení práv zo
spotrebiteľskej zmluvy bolo začaté 27.9.2011, preto podľa§ 29 Zákona č. 250/2007 sa na toto konanie, ktoré bolo začaté po 30.6.2007 vzťahujú ustanovenia tohto
zákona.

Keďže súd prvého stupňa vec neposudzoval podľa ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa, vôbec
sa nezaoberal ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. h) Zákona č. 250/2007, podľa ktorých je žalobca ako
poskytovateľ služieb povinný zabezpečiť poskytovanie služby spôsobom, ktorý umožňuje jej riadne a
bezpečné použitie. V konaní bolo preukázané zhodným tvrdením účastníkov konania, že pripojenie

žalovaného k sieti internet bolo problematické, žalobca nevedel zabezpečiť dostatočný signál na mieste
poskytovania služieb - H. XX, F. a to v čase keď už zmluva bola uzatvorená a takéto problematické
pripojenie sa vyskytlo potom ako došlo v marci 2008 k zrušeniu uzla na J. banke, ako vyplynulo z
výpovede A.. H. R., vedúceho služieb bezdrôtových pripojení u žalobcu na pojednávaní dňa 11.12.2012.
Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že problémy s pripojením u žalovaného aj u ostatných klientov
pripojených z uzla na ul. A. sa sporadicky objavovali v roku 2008, 2009 a 2010 z dôvodu obsadenosti

voľného frekvenčného kanálu a technici žalobcu museli nájsť voľný frekvenčný kanál a zabezpečiť
novú technológiu, čo bolo nutnou podmienkou funkcie bezdrôtových technológií. Taktiež uviedol, že
zo zápisu technika žalobcu vyplýva, že žalovaný telefonicky reklamoval pomalosť internetu, načo
žalobca doporučil žalovanému, aby dal výpoveď, pretože sa nedá zlepšiť kvalita služieb, ak nezabezpečí
sprístupnenie strechy budovy v ktorej sídli.

Odvolací súd k týmto zisteniam udáva, že podľa § 2 písm. k) Zákona č. 250/2007 Z.z. žalobca ako
poskytovateľ služieb nezabezpečil pre žalovaného pripojenie do siete internet v bežnej kvalite, teda v
takejkvalite,ktorázabezpečujezachovanievšetkýchpodstatnýchvlastnostíslužbyočakávanejzostrany

žalovaného ako spotrebiteľa. Bolo preukázané, že v čase vzniku predmetného zmluvného vzťahu v
roku 2004 žalobca poskytoval žalovanému pripojenie do siete internet bezproblémovo, problémy nastali
v roku 2008, keď nastala situácia, že došlo k obsadeniu frekvenčného kanálu a bolo potrebné nájsť
voľný frekvenčný kanál, aby žalovanému bola poskytovaná služba v požadovanej kvalite. Znamená
to, že nastala zmena v okolnostiach poskytovania služieb na strane žalobcu, ak sám žalobca - jeho

pracovníci doporučili žalovanému aby dal výpoveď zo zmluvy, z čoho vyplýva, že sám žalobca
nemal záujem na takomto ďalšom trvaní zmluvného vzťahu, ktorý bol problematický a bola potrebná
opakovaná oprava. Takéto doporučenie zo strany žalobcu pre žalovaného možno kvalifikovať ako
klamlivú obchodnú praktiku podľa § 8 ods. 1 písm. e) Zákona č. 250/2007 Z.z., pretože žalovaný ako
spotrebiteľ urobil rozhodnutie a písomným podaním z 31.5.2010 ukončil zmluvu o poskytovaní služieb

výpoveďou, čím žalobca spájal ďalšiu povinnosť žalovaného platiť poplatky za služby aj počas plynutia
trojmesačnej výpovednej lehoty, aj keď v skutočnosti bola potreba výmeny alebo opravy technológie
potrebnej pre poskytovanie služieb internet a túto potrebu výmeny alebo opravy žalobca zneužil na to,
že doporučil žalovanému dať výpoveď zo zmluvného vzťahu, namiesto toho, aby žalobca a žalovaný
ukončili predmetný zmluvný vzťah dohodou, ak žalobca nedokázal žalovanému poskytnúť v bežnej

kvalite a v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti podľa § 7 ods. 2 písm. a) Zákona č. 250/2007
Z.z., predmetné služby.

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, pretože súd

vec nesprávne právne posúdil, nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav veci, tým, že na prejednávanú vec neaplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a
Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní opätovne prejednať vec a posúdiť, či žalobca ako
poskytovateľ služieb neporušil ustanovenia týchto zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa a
či jeho uplatnená pohľadávka na zaplatenie poplatkov za užívanie internetu v sieti A. za predmetné
obdobie apríl - august 2010 nie je nekalou obchodnou praktikou, alebo klamlivým konaním vo vzťahu
k žalovanému ako spotrebiteľovi.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v
tomto zrušujúcom rozhodnutí.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa taktiež posúdi, či na trovy konania na súde prvého
stupňa nie je možné aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o dôvodoch

hodných osobitného zreteľa u žalovaného ako spotrebiteľa.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.