Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Mejstrík

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/643/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313205602
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5313205602.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: DOMBYT Čadca,
so sídlom Čadca, U Kyzka 751, IČO: 35 658 312, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka,
JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD, s.r.o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A proti odporkyni: V. Q.,
r.č. XXXXXX/XXXX, bytom G., H. XXXX, o zaplatenie 483,45 eur, na odvolanie odporkyne proti rozsudku

Okresného súdu Čadca, č.k. 6C/216/2013-48 zo dňa 17. 12. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 49,49 eur, tieto
na účet zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o.,
so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi

sumu 483,45 eur s 5,75 % úrokom z omeškania ročne od 26. 4. 2013 do zaplatenia, ako aj uhradiť trovy
konania vo výške 225,35 eur na účet zástupcu navrhovateľa, všetko v lehote 3 dní.
Prvostupňový súd konštatoval, že predmetná suma predstavuje úhradu za neoprávnené užívanie bytu
č. 10 v G. na ulici H. v bytovom dome č. XXXX, ktorý užíva aj po ukončení nájomného vzťahu, pričom
priznaná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájmu a služieb spojených s
užívaním bytu. Úrok z omeškania súd priznal v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a o

náhrade trov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na úspech účastníkov v konaní.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie odporkyňa. Podľa nej
prvostupňový súd neúplne a nedostatočne zistil skutkový stav veci a dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Postupom súdu sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom, účastník konania nemal
procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, resp. súd prvého stupňa nesprávne právne vec
posúdil. Súd nesprávne vyhodnotil potvrdenia Úradu práce v Čadci o nezamestnanosti a hmotnej núdzi

odporkyne. Odvolateľka mala za to, že suma vymáhaná navrhovateľom práve z dôvodu hmotnej núdze
u nej je vymáhaná nemorálne. Poukázala na to, že je schopná dlh splácať prijateľnými splátkami
mesačne po 10,- eur. Tiež žiadala súd o úplné oslobodenie od trov konania z dôvodu nepriaznivých
finančných, osobných a sociálnych pomerov. Odvolateľka tiež poukázala na skutočnosť, že predvolanie
na pojednávanie konané dňa 17. 12. 2013 prevzala až dňa 19. 12. 2013, preto nemohla účinne
brániť pred súdom svoje práva. Odvolateľka poukazovala na to, že je dlhodobo nezamestnaná, tiež

na skutočnosť, že sa pokúšala s navrhovateľom viackrát dohodnúť o splácaní dlhu a uzavretí novej
nájomnej zmluvy. Prvostupňový súd podľa nej nesprávne určil úrok z omeškania, keď v pôvodnej zmluve
o nájme bytu bol stanovený poplatok z omeškania. Dlh, ktorý vznikol voči navrhovateľovi, bol následkomobjektívnych príčin, keď odporkyňa má zdravotné dôvody brániace jej zadovážiť si riadne pracovné
miesto, nie z toho dôvodu, že by peniaze neuvážene míňala. Tiež uviedla, že v konaní bol navrhovateľ
zastúpený advokátom, ona však nemá nárok na zastupovanie od Centra právnej pomoci. Navrhovateľ

sa tak nemal dať zastupovať advokátom, aby zbytočne nevznikali súdne trovy. Žiadala, aby odvolací
súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu, dlžnú sumu povolil splácať v splátkach a zmenil priznaný
úrok z omeškania na poplatok vo výške 0,83 eur za každý začatý mesiac od 26. 4. 2013 z dlžnej sumy
483,45 eur.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu písomne vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že
odporkyňa v odvolaní nijakým spôsobom nepopiera skutočnosti uvedené v žalobe o zaplatenie 483,45
eur s príslušenstvom ako nepravdivé alebo nejakým spôsobom odporujúce reálnemu stavu. Pokiaľ
odvolateľka poukazovala na nemorálnosť vymáhania uvedenej sumy, navrhovateľ uviedol, že sa jedná
o dlhodobú neplatičku, v súčasnej dobe nemá uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu, avšak navrhovateľ
musí uhrádzať všetky služby spojené s bývaním. Argumenty preukazujúce nepriaznivú finančnú situáciu

odporkyne nemožno považovať za právne relevantné. Odvolateľka nijakým spôsobom nespochybnila
nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. To, že je nezamestnaná a v hmotnej
núdzi, ju nijakým spôsobom neoprávňuje na to, aby bez právneho dôvodu obývala predmetný byt a
zároveň neplatila úhrady za služby súvisiace s bývaním v obvyklej výške. Keďže nemá uzatvorenú
nájomnú zmluvu, nemožno finančné nároky riešiť cez ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale

bolo potrebné aplikovať ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Preto
potom nemožno aplikovať ani ustanovenia o omeškaní upravené v zmluve, ktorú mala odporkyňa s
odporcom uzatvorenú do 31. 12. 2009 (poplatok z omeškania), ale je potrebné uplatniť ust. § 517 ods. 2
Občianskehozákonníkaoomeškanísplnenímpeňažnéhodlhu.Navrhovateľsizároveňuplatnilnáhradu
trov odvolacieho konania vo výške 49,49 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu s poukazom na
ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané,
že navrhovateľ sa domáhal od odporkyne zaplatenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého tým, že
odporkyňa bez nájomnej zmluvy užíva byt č. 10 na ulici H. v G. v bytovom dome č. XXXX. Prvostupňový
súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podala odporkyňa odpor, kde obdobne ako v odvolaní
proti rozsudku poukazovala na jej zlú finančnú situáciu, ako aj na nesprávnosť účtovania úroku z

omeškania miesto poplatku. Prvostupňový súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom predvolanie bolo
odporkyni uložené na pošte dňa 5. 12. 2013 (pojednávanie uskutočnené 17. 12. 2013). Odporkyňa sa
pojednávania nezúčastnila, preto súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi nachádzajúcimi
sa v spise. Odporkyňa v odpore, ani v odvolaní nijakým spôsobom nespochybnila, že užíva predmetný
byt, za ktorý nie je riadnym spôsobom platené nájomné a náhrada za služby spojené s užívaním bytu

v zmysle nájomnej zmluvy. Podľa dôkazov predložených navrhovateľom odporkyňa nemá uzatvorenú
platnú nájomnú zmluvu, avšak byt naďalej bez právneho dôvodu užíva a za užívanie nič neplatí.
Navrhovateľ tak všetky platby za poskytované služby súvisiace s užívaním bytu platí sám.

Na základe takto zisteného skutkového stavu je zrejmé, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav

a tento vyhodnotil v súlade s ust. § 451, resp. § 517 Občianskeho zákonníka, keď zaviazal odporkyňu na
zaplatenie požadovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi. Ani v podanom odpore,
ani v odvolaní odporkyňa nijakým spôsobom nevyvrátila skutočnosti tvrdené navrhovateľom a ani nijak
nespochybnila výšku bezdôvodného obohatenia. Poukazuje na skutočnosť, že je osoba v hmotnej
núdzi, zdravotne postihnutá, čo však súd zohľadnil, keď odporkyni priznal oslobodenie od súdnych

poplatkov v celom rozsahu. Pokiaľ odvolateľka uviedla, že jej bolo znemožnené brániť svoje práva pred
súdom, ani v odvolaní neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorá by nejakým spôsobom spochybňovala nárok
navrhovateľa. Správny bol tiež záver prvostupňového súdu, keď z istiny priznanej navrhovateľovi priznal
aj úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka, resp. nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. a nerozhodol o uplatnení poplatku z omeškania, nakoľko v tomto prípade sa nejedná o nároky z

nájomného vzťahu, ale z bezdôvodného obohatenia.

Všetky svoje skutkové zistenia a právne závery prvostupňový súd zdôvodnil v súlade s § 157 O.s.p. v
odôvodnení rozsudku, pričom s týmito závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v zmysle§ 219 ods. 2 O.s.p. na tieto poukazuje. V danom prípade je potrebné uviesť, že zlé sociálne a majetkové
pomery odporkyne nie sú dôvodom, aby si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej ako užívateľke bytu,
a to pri existujúcom nájomnom vzťahu platenie nájomného a ostatné poplatky súvisiace s užívaním bytu,

resp. ako v tomto prípade, keď užíva byt bez právneho titulu, platenie adekvátnej náhrady porovnateľnej
s platením nájomného a ostatných všetkých poplatkov súvisiacich s užívaním bytu. Taktiež priznané
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov z dôvodu zlej sociálnej situácie odporkyne nie je dôvodom
pre nepriznanie trov druhému účastníkovi konania. Tu by súd mohol uvažovať s aplikáciou ust. § 150
ods. 1 O.s.p., avšak museli by existovať dôvody hodné osobitného zreteľa prečo by súd úspešnému

účastníkovi v konaní nepriznal náhradu trov účelne vynaložených na bránenie jeho práv. Ani odvolací
súd žiadny výnimočný dôvod pre nepriznanie trov úspešnému účastníkovi v konaní nevidí. Prvostupňový
súd priznal náhradu trov pozostávajúcu z náhrady právneho zastúpenia určenej v súlade s vyhláškou
č. 655/2004 Z.z., pričom správnosť priznanej náhrady odvolateľka nespochybnila. Odvolací súd tak za
správny považoval aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. a priznal úspešnému účastníkovi v konaní - navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania,
predstavujúcu náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pričom trovy
predstavujú 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 6. 10. 2014 vo výške 33,20 eur (§
10 ods. 1), k čomu súd priznal 1 x režijný paušál vo výške 8,04 eur (§ 16 ods. 3) a 20 % DPH (§ 18 ods.

3), nakoľko zástupca navrhovateľa doložil osvedčenie o registrácii DPH. Na aplikáciu ust. § 150 ods.
1 O.s.p. odvolací súd žiadny výnimočný dôvod nevidel. Odporkyni, ktorá nebola úspešná v odvolacom
konaní, súd náhradu trov nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.