Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115216326
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115216326.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Márie Rišiaňovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté
dieťa C. F., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny J. J., dieťa rodičov - matky M. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ulica X. C. XXXX/XX, J. J.,
toho času bytom G. P. XX, XXX XX J. J., a otca I. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. X, XXX XX E.,
v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na základe odvolania
otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/189/2015-32 zo dňa 16. 09. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom (druhý výrok) a v súvisiacom výroku o zročnom

výživnom (tretí výrok), p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) rozhodol rozsudkom
zo dňa 16. 09. 2015 o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností tak, že maloletého
C. F., nar. XX. XX. XXXX, (ďalej aj „maloleté dieťa“, eventuálne „maloletý“) zveril do osobnej starostlivosti
matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa opatrovať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach (prvý výrok). Otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu mesačne sumou 70,- Eur, od 06.
08. 2015, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa (druhý výrok). Zročné
výživné za čas od 06. 08. 2015 do 16. 09. 2015 vo výške 128,70 Eur povolil otcovi splácať v mesačných

splátkach po 10 Eur, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody
splátok (tretí výrok).
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že matka maloletého dieťaťa (ďalej aj „matka“)
sa návrhom podaným na súde dňa 06. 08. 2015 domáhala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej
starostlivosti a otcovi maloletého dieťaťa (ďalej aj „otec“) uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého
s účinnosťou od podania návrhu mesačne sumou 150 Eur. V návrhu uviedla, že maloletý žije s ňou
v spoločnej domácnosti od svojho narodenia. Narodil sa mimo manželstva. Otcovstvo bolo určené

súhlasným vyhlásením na matrike. S otcom maloletého nikdy nežila v spoločnej domácnosti. Otec
maloletého videl jeden krát v dobe, keď mal I. a od uvedenej doby sa s maloletým nekontaktuje a
nestretáva. Maloletému prispieval na výživu do P. rokov jeho veku a to vo výške 100 Sk (3,32 Eur)
mesačne. Neskôr prestal na výživu maloletého prispievať.
V odôvodnení rozhodnutia o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky okresný súd uviedol,
že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že maloletý sa narodil mimo manželstva rodičov. K
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému prostredníctvom súdneho rozhodnutia

do súčasnej doby nedošlo. Maloletý žije od narodenia s matkou v spoločnej domácnosti. Matka má
vytvorené podmienky pre riadnu výchovu a opateru maloletého. Otec sa o maloletého nezaujíma, dlhé
roky neprispieva na jeho výživu. Je preto zrejmé, že maloletý nemá k otcovi vypestovaný žiadny vzťah. Z
uvedených dôvodov preto okresný súd rozhodol, že maloletého zveruje do osobnej starostlivosti matky.V súvislosti s rozhodnutím o určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému okresný súd
po vykonanom dokazovaní ohľadom pomerov účastníkov konania v odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že pri určovaní výšky výživného prihliadal na odôvodnené potreby a záujmy maloletého, ale aj na

možnosti a schopnosti obidvoch rodičov. Obidvaja rodičia sú riadne zamestnaní, matka už nemá inú
vyživovaciu povinnosť a otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktoré s ním žije v spoločnej
domácnosti. Konštatoval, že obidvaja rodičia sú vysoko úverovo zaťažení. Toto ich vysoké finančné
zaťaženie považoval okresný súd za neprimerané majetkové riziká, ktoré rodičia na seba vzali. Obzvlášť
markantné je to na strane otca, ktorý sám uznal, že z aktuálnych úverov spláca aj svoje dávne dlhy, ktoré

doteraz nemal splatené. Takéto zaťaženie rodičov nemôže ísť na ťarchu a ujmu maloletého. Maloletý
je vo veku XX rokov a má povinnosť absolvovať povinnú školskú dochádzku. Je zjavné, že v tomto
veku nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby si aspoň časť nákladov na svoje živobytie
zaobstarávalvlastnouprácou.Jeplneodkázanýnavýživuzostranysvojichrodičov,ktorímajúvočinemu
zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorej sa nemôžu zbaviť. Je preto ich povinnosťou zabezpečiť dostatok
finančných prostriedkov na úhradu potrieb maloletého a to nielen na úhradu jeho ošatenia, obutia,

stravovania, ale aj krytia jeho odôvodnených školských, kultúrnych, športových a zdravotných potrieb.
Matka časť svojich rodičovských povinnosti plní tým, že maloletému poskytuje osobnú starostlivosť.
Otec činnosti spojené s osobnou starostlivosťou o maloletého nevykonáva. Je preto jeho povinnosťou
zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na úhradu potrieb maloletého. Podľa názoru okresného
súdu, je v možnostiach a schopnostiach otca, aby z príjmu 592,97 Eur mesačne, prispieval na úhradu

potrieb maloletého sumou 70,- Eur mesačne a to bez ohrozenia vlastnej výživy a výživy ďalšieho svojho
dieťaťa. Uvedené výživné bolo určené odo dňa podania návrhu na súd, t.j. od 06. 08. 2015.
V odôvodnení rozhodnutia o zročnom výživnom okresný súd uviedol, že určené zročné výživné vo
výške 128,70 Eur predstavuje výživné za 26 dní mesiaca august 2015 v sume 58,70 Eur a výživné
na mesiac september 2015 v sume 70 Eur. Toto zročné výživné povolil otcovi (s prihliadnutím na jeho

aktuálne osobné, majetkové, zárobkové možnosti a schopnosti) splácať v mesačných splátkach po 10
Eur, splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia a to pod stratou výhody
splátok.

Proti rozsudku okresného súdu podal otec v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol výrok o určení

jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému (druhý výrok) a súvisiaci výrok o zročnom výživnom (tretí
výrok). Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zmenil tak, že
mu určí povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 40 Eur mesačne, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. V odôvodnení odvolania uviedol, že s určenou výšku výživného
nesúhlasí, z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie svojej rodiny. V tejto súvislosti poukázal na záväzky

vzniknuté z úverov a pôžičiek a na ďalšie náklady na domácnosť. Zároveň vyslovil názor, že matka sa
dokáže o maloletého finančne dobre postarať, pretože jej finančná situácia je lepšia ako jeho.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. V súvislosti s dôvodmi jeho odvolania uviedla,

že už okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že neprimerané finančné zaťaženie
otca vo forme úverov nemôže ísť na ťarchu a ujmu maloletého. Výživné vo výške 40 Eur mesačne,
ktorého určenia sa domáha otec v odvolaní považuje za nedostatočné na pokrytie nákladov maloletého,
ktorý je žiakom E. triedy základnej školy a ktorého priemerné mesačné výdavky predstavujú sumu okolo
150 Eur, pričom tieto náklady budú so zvyšujúcim sa vekom maloletého a jeho potrebami stúpať. Aj

napriekskutočnosti,žeskutočnénákladynanehosúoveľavyššieakojesúdomurčenávýškavýživného,
považuje sumu 70 Eur mesačne spolu so zročným výživným za dostatočnú a to najmä z dôvodu, že
berie ohľad na finančnú situáciu otca.

Kolízny opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že vzhľadom na

preukázané skutočnosti odporúča rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť, pretože
má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého takou sumou, akú
určil súd. Úverové zaťaženie otca nemôže ísť na úkor výživy maloletého dieťaťa.

Na základe podaného odvolania Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných

odvolaním,vrozsahuurčenomustanovením§212ods.2písm.a)Občianskehosúdnehoporiadku(ďalej
len „O.s.p.“), bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s použitím § 156 ods. 3
O.s.p. a rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom a v súvisiacom výroku o zročnom výživnom
podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje,
že rozhodnutie okresného súdu, ktorým s účinnosťou od 06. 08. 2015 určil vyživovaciu povinnosť
otca voči maloletému vo výške 70 Eur mesačne, je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.), ktoré dostatočne podrobné, jasné,
zrozumiteľné a presvedčivé, a teda spĺňa zákonné podmienky odôvodnenia uvedené v ustanovení §
157 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že otec

v odvolaní neuviedol žiadne také okolnosti, ktoré by neboli predmetom prvostupňového konania, resp.,
ktoré by prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. V podstate len znovu poukázal na svoju
nepriaznivú finančnú situáciu, zapríčinenú nadmerným úverovým zaťažením. S týmto aspektom za
však okresný súd pri svojom rozhodnutí zaoberal a závery, ktoré v tomto smere prijal, v odôvodnení
rozhodnutia náležite vysvetlil. Odvolací súd v súlade s názorom prvostupňového súdu uvádza, že

nebolo možné akceptovať a v rozhodnutí zohľadniť argument otca, že má zvýšené výdavky vzniknuté
v dôsledku vysokého úverového zaťaženia, pretože otec opodstatnenosť, respektíve nevyhnutnosť
deklarovaných úverov (okrem hypotekárneho úveru na byt) žiadnym spôsobom nepreukázal a dokonca
ani nezdôvodnil. Odhliadnuc od tejto veľmi podstatnej skutočnosti je potrebné uviesť, že vyživovacia
povinnosť voči maloletým deťom je základnou povinnosťou každého rodičia, a rodič, ktorý má takúto

povinnosť, musí pri uzatváraní svojich ďalších záväzkov postupovať tak, aby túto svoju najzákladnejšiu
povinnosť mohol plniť. Preto takýto charakter záväzkov prevzatých dobrovoľne, na základe vlastného
slobodného rozhodnutia nemôže byť na ťarchu vyživovaného maloletého dieťaťa.

Z obsahu odvolania otca vyplýva, že odvolaním de facto napadol rozsudok prvostupňového súdu i v

súvisiacom výroku o zročnom výživnom. Keďže ohľadom tohto výroku v odvolaní neuviedol žiadne
konkrétne výhrady (t. j. nespochybnil skutkový alebo právny dôvod určenia zročného výživného,
prípadne nespochybnil jeho výšku) a odvolací súd je dôvodmi odvolania viazaný, nemal dôvod, aby
uvedený výrok podrobil podrobnejšiemu prieskumu.

Z uvedených dôvodov preto považoval odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej
časti za vecne správny a preto ho v tejto časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

V odvolaním nenapadnutej častí, t. j. vo výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky
zostal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.