Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/676/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513213770
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7513213770.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti odporcovi Y. T., bývajúcemu v
Y.X. N. XX, o zaplatenie 1.174,36 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Košice-okolie zo dňa 13. mája 2014 č.k. 13C/363/2013-47 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 13.
mája 2014 č.k. 13C/363/2013-47 zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaviazať odporcu na
zaplatenie sumy 1.174,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 23. mája 2010 až do
zaplatenia. Nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli dňa 22. októbra 2008 zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úverový limit 27.000,-

Sk (896,24 €), ktorý sa odporca zaviazal splácať v 36-mesačných splátkach po 1.631,- Sk (54,14
€). Zmluvná odmena činila sumu 31.716,- Sk (1.052,78 €) a RPMN úveru predstavovala 81,35 %.
Priemerná hodnota RPMN ku dňu podpisovania zmluvy bola 61,36 €. Ročná úroková sadzba úveru
bola reprezentovaná 79,51 %. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru, a pretože
pri splátke číslo 16 bol v omeškaní viac ako 3 mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo podľa § 565
Občianskeho zákonníka, (ďalej len „OZ“), t.j. okamžitú splatnosť úveru podaním zo dňa 2. mája 2010,
a tak ku dňu 23. máju 2010 mal odporca uhradiť celý dlh 1.299,36 €. Po citácii § 2 písm. a/,b/ zákona

č. 258/2001 Z.z., § 100 ods. 1 OZ, § 101 OZ a § 103 OZ súd konštatoval, že podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. účinného od 1. mája 2014 je súd zo zákona povinný skúmať aj podmienky neprijateľné
pre spotrebiteľa, vrátane premlčania práva. Návrh navrhovateľa je premlčaný, lebo trojročná premlčacia
lehota v danom prípade uplynula dňa 23. mája 2013 a návrh bol podaný dňa 21. augusta 2013, teda
po uplynutí premlčacej lehoty.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p. poukazujúc na to, že

navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a tak mu náhrada trov neprislúcha a odporca si trovy konania
neuplatnil.Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok a návrhu v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody označil dôvody v § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s

§ 221 ods. 1 písm. f/ a písm. g/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. c/,d/,f/ O.s.p. Namietal posúdenie premlčania
práva podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť (od) 1. mája 2014. Rozhodnutie
súdu podľa úpravy, ktorá je účinná od 1. mája 2014 v konaní, ktoré začalo dňa 21. augusta 2013 (pričom
právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol v roku 2008) považoval za retroaktívne a nezákonné.
Naviac poukázal na to, že zmluva o úvere, teda aj o revolvingovom úvere je tzv. absolútnym obchodom

podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka a Obchodný zákonník upravuje aj premlčanie práva.
Úprava premlčania v Občianskom zákonníku nie je právnou úpravou určenou na ochranu spotrebiteľa.
Súd mal postupovať podľa obchodnej regulácie premlčania a aplikovať štvorročnú premlčaciu lehotu.
PoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduČeskejrepubliky,vktoromsaokreminéhouvádza,žeúprava
premlčania nie je úpravou, ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas navrhovateľ (§ 204
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok,akoajkonanie,ktorémupredchádzalopodľa§212ods.1,3O.s.p.beznariadeniaodvolacieho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24. novembra 2015 o 11.10 hod.
v pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach minimálne 5 dní vopred (§ 156 ods. 1,3

O.s.p. za použitia § 211 ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.).

Okresnýsúdvykonalvovecidokazovanievpotrebnomrozsahuanáležitezistilskutkovýstavavykonané
dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel aj k správnym skutkovým zisteniam, na
ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a

nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací
súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolateľ uviedol odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K tomuto odvolaciemu dôvodu podľa §
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O
omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil
síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolateľ vidí naplnenie tohto odvolacieho dôvodu v tom, že súd nesprávne postupoval pri posúdení

námietky premlčania, ak vychádzal z trojročnej premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka,
hoci podľa odvolateľa mal vychádzať zo štvorročnej premlčacej doby v zmysle Obchodného zákonníka,
vzhľadom na právny vzťah z úverovej zmluvy, ktorý je absolútnym obchodom.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 22. októbra 2008 o revolvingovom úvere je

spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy a právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou je vzťahom občianskoprávnym. Uvedené platí
aj v predmetnej veci.

K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa s prihliadnutím na dôvody odvolania

navrhovateľa, odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné :

Do odseku 2 (ustanovenia § 52 OZ) bola doplnená novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou
zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základezmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, veta,
podľa ktorej „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“.

Ide o zásadnú zmenu, ktorá má závažné dôsledky. Doposiaľ sa na obchodné spotrebiteľské zmluvy
v zmysle § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vzťahovala úprava o neprijateľných
podmienkach. V danom prípade ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy, účinnej od 1.5.2015 je treba na zmluvy uzatvárané

spotrebiteľmi, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a
nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262
Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy
tobudeinak.Podľanázoruodvolaciehosúdutoplatíajpretzv.absolútneobchody,upravenév§261ods.
6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže
v Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných

náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník. Ak sa podľa § 262 Obchodného
zákonníka dohodne uzavretie spotrebiteľskej zmluvy takého typu, aký upravuje Občiansky zákonník,
tak rovnako okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí sa bude spravovať Občianskym
zákonníkom.

Odvolacísúdpovažujezapotrebnézdôrazniť,žezásadnázmenanastalavdĺžkepremlčacejdoby.Podľa
Občianskeho zákonníka (§ 101) je všeobecná premlčacia doba trojročná, podľa Obchodného zákonníka
štvorročná (§ 397).

Na uplatnenie práv zo spotrebiteľských zmlúv bude sa aplikovať úprava v Občianskom zákonníku, teda

trojročná premlčacia doba.

V súvislosti s premlčaním odvolací súd upozorňuje na nové znenie zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. V zmysle novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014, v zmysle
§ 5b (z.č. 250/2007 Z.z.) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu

na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa názoru odvolacieho súdu ide o prelomové ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť súdu z úradnej
povinnosti (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu.

Táto úprava je teda odlišná od úpravy v § 100 ods. 1 OZ, podľa ktorého súd prihliada na premlčanie
len na námietku dlžníka. Vzhľadom na (tú) skutočnosť, že k tejto novej úprave v zákone o ochrane

spotrebiteľa nieto prechodného ustanovenia, súd je povinný skúmať túto otázku aj pri návrhoch, ktoré
došli súdu pred 1.5.2014, teda pri všetkých sporoch v čase rozhodovania.

S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody sú právne irelevantné tvrdenia odvolateľa, že aplikáciou
predmetných ustanovení dochádza k porušeniu zákazu retroaktivity.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia §

142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ nemal úspech v odvolacom konaní, a tak nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Odporcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak,
že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.