Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213010151
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213010151.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD.

a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému Q..
E. I. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného
Q.. E. I. proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 07.09.2015 sp. zn. 3T/33/2013, na verejnom
zasadnutí konanom v Nitre dňa 03. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

Q.. E. I., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S.,
V. XXXX/X,

u z n á v a v i n n ý m , ž e :

napriek tomu, že z ust. § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, mu ako lekárovi
vyplýva povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť správne a vykonať všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a § 80 odsek 1 písmeno
e/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého je zdravotnícky
pracovník povinný vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne v súlade so všeobecne záväznými
zdravotnými predpismi a s etickým kódexom uvedený v prílohe č. 4 tohto zákona, dňa 25.08.2010

v ambulancii gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Všeobecnej nemocnice Komárno, na Mederčskej
ulici, po vykonaní kardiotokografického vyšetrenia G. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola v tom čase
v 37. týždni tehotenstva a na uvedené vyšetrenie bola poslaná svojím ošetrujúcim lekárom dňa
24.08.2010 za účelom zváženia ukončenia gravidity cisárskym rezom pre veľký plod a nestabilnú polohu
plodu a vykonania kardiotokografického vyšetrenia, vyhotovený kardiotokografický záznam signalizujúci
ohrozenieploduvnútromaternicovoukyslíkovounedostatočnosťou,nesprávnevyhodnotilakosuspektný
(podozrivý z patológie) a napriek tomu, že uvedený stav vyžadoval podniknutie ďalších diagnostických aj

terapeutických krokov na odvrátenie ohrozenia plodu, potrebné úkony zdravotne starostlivosti nevykonal
a nenariadil hospitalizáciu poškodenej G. R. za účelom sledovania jej stavu a stavu plodu, následne v
čase od 25.08.2010 od 13.15 hod. do 27.08.2010, kedy sa opätovne dostavila na kontrolné vyšetrenie,
došlo k náhlemu vnútromaternicovému odumretiu plodu poškodenej G. R. v dôsledku zlyhania činnosti
srdca plodu pri podozrení na glykogenózu a vykonaným znaleckým skúmaním bolo zistené, že v prípade
správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti a vhodnou lekárskou pomocou bolo možné zabrániť
odumretiu plodu,

t e d a :inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to
porušenímdôležitejpovinnostivyplývajúcejzjehozamestnania,postaveniaauloženejmupodľazákona,

t ý m s p á c h a l :

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písmeno h/ Trestného zákona,
z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, s
prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona, za použitia § 56 odsek
1, odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 1.000,-(tisíc) Eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa mu ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu

mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vykonávať
lekárske povolanie v odbore gynekológia a pôrodníctvo v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného Q.. E. I.
(ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm.
a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. a § 139 ods.1 písm. b/ Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že:
napriek tomu, že z ust. § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách

súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, mu ako lekárovi
vyplýva povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť správne a vykonať všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a § 80 odsek 1 písmeno
e/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého je zdravotnícky

pracovník povinný vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne v súlade so všeobecne záväznými
zdravotnými predpismi a s etickým kódexom uvedený v prílohe č. 4 tohto zákona, dňa 25.08.2010
v ambulancii gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Všeobecnej nemocnice Komárno, na Mederčskej
ulici, po vykonaní kardiotokografického vyšetrenia G. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola v tom čase
v 37. týždni tehotenstva a na uvedené vyšetrenie bola poslaná svojím ošetrujúcim lekárom dňa

24.08.2010 za účelom zváženia ukončenia gravidity cisárskym rezom pre veľký plod a nestabilnú polohu
plodu a vykonania kardiotokografického vyšetrenia, vyhotovený kardiotokografický záznam signalizujúci
ohrozenieploduvnútromaternicovoukyslíkovounedostatočnosťou,nesprávnevyhodnotilakosuspektný
(podozrivý z patológie) a napriek tomu, že uvedený stav vyžadoval podniknutie ďalších diagnostických
aj terapeutických krokov na odvrátenie ohrozenia plodu, potrebné úkony zdravotnej starostlivosti

nevykonal a nenariadil hospitalizáciu poškodenej G. R. za účelom sledovania jej stavu a stavu plodu,
následne v čase od 25.08.2010 od 13.15 hod. do 27.08.2010, kedy sa opätovne dostavila na kontrolné
vyšetrenie, došlo k náhlemu vnútromaternicovému odumretiu plodu poškodenej G. R. v dôsledku
zlyhania činnosti srdca plodu pri podozrení na glykogenózu a vykonaným znaleckým skúmaním bolo
zistené, že v prípade správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti a vhodnou lekárskou pomocou bolo

možné zabrániť odumretiu plodu.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 157 ods.2 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods.2, ods.3
Tr. zák., s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. j/ Tr. zák., za použitia ustanovenia
§ 56 ods.1, ods.2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 1.000,--Eur. Pre prípad, že by výkon peňažného

trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil súd I. stupňa podľa § 57 ods.3 Tr. zák. obžalovanému
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov. Podľa § 61 ods.1, ods.2 Tr. zák. zároveň uložil
súd I. stupňa obžalovanému aj trest zákazu činnosti vykonávať lekárske povolanie v trvaní 2 roky.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný

naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm.a/, písm. b/ Tr. zák., keď po vykonaní kardiotokografického vyšetrenia poškodenej, kde záznam z
tohto vyšetrenia signalizoval ohrozenie plodu vnútromaternicovou kyslíkovou nedostatočnosťou, túto
poškodenú okamžite nehospitalizoval, namiesto toho ju pozval na ďalšiu kontrolu na deň 27.08.2010,

kde už bolo zistené, že plod odumrel, teda takýmto postupom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, keď porušil
dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho postavenia a zamestnania ako lekára - gynekológa uloženú mu
podľa zákona a takéhoto konania sa dopustil na chránenej osobe a to na tehotnej poškodenej. Vo
veci vypočutí znalci v podstate zhodne a jednoznačne dospeli k záveru, že zo strany obžalovaného
došlo knesprávnemupostupuapochybeniu,keďvýsledokvyšetreniaplodudňa25.08.2010signalizoval

ohrozenie plodu, čo si vyžadovalo okamžitú hospitalizáciu poškodenej. Rovnaké zistenie vyplynulo
aj z výpovedí ďalších svedkov, najmä svedka Doc. MUDr. Jozefa Višňovského, CSc., ktorý uviedol,
že vzhľadom na výsledky CTG vyšetrenia poškodenej dňa 25.08.2010 mala byť poškodená ihneď
hospitalizovaná, plod ďalej monitorovaný minimálne zopakovaním CTG vyšetrenia do dvoch hodín a ak
by stav ohrozenia plodu pretrvával, malo byť tehotenstvo poškodenej ukončené urgentným cisárskym
rezom a tým sa mohlo zabrániť odumretiu plodu.

Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, odvolaním napadol obžalovaný. V písomných dôvodoch, ktoré
zaslal prostredníctvom svojho obhajcu, sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods.1
písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. a v konečnom dôsledku oslobodenia spod obžaloby podľa
§ 285 písm. a/ Tr. por.

Uviedol, že súd I. stupňa pri ustálení skutkového stavu vychádzal z dôkazu a to z pitvy, ktorá
bola vykonaná pred začatím trestného stíhania a spôsobom odporujúcim zákonu. Trestné stíhanie
bolo začaté 02.02.2011, pričom pitva bola vykonaná dňa 30.08.2010. V uznesení o začatí trestného
stíhania nie je uvedené, že trestné stíhanie začalo pitvou plodu poškodenej a to ako neodkladný
a neopakovateľný úkon. Dodatočné vyhlásenie úkonu za neodkladný alebo neopakovateľný úkon

nekonvaliduje vadu takéhoto úkonu. Orgán činný v trestnom konaní nevydal uznesenie o pribratí znalcov
a tento úkon urobil len patológ a preto je zrejmé, že nemohlo ísť o neodkladný a neopakovateľný úkon
v zmysle § 199 ods.1 Tr. por. V čase vykonávania pitvy sa orgány činné v trestnom konaní touto vecou
nezaoberali. Došlo k tomu až na základe trestného oznámenia, ktoré bolo podané neskôr. Pitva, ako
taká, sa uskutočnila pred začatím trestného stíhania a teda tento dôkaz nie je použiteľný pred súdom.

Uskutočnila sa navyše tým spôsobom, že ju vykonal patológ sám. Podľa § 142 ods.1 Tr. por. ak ide
o objasnenie skutočnosti obzvlášť zložitej priberú sa vždy dvaja znalci a dvoch znalcov treba pribrať
vždy ak ide o skúmanie duševného stavu a pitvu mŕtvoly. Tento postup nebol pri pitve zachovaný. Do
konania nebol pribratý na riešenie tejto otázky ani jeden znalec. MUDr. Kytlic, ako patológ, bol vypočutý
ako svedok. Súd I. stupňa nezistil náležite skutkový stav a nekriticky prevzal tvrdenia obžaloby, keďže

z vyjadrenia svedka Doc. MUDr. Višňovského, CSc. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že tento mal
iný pitevný nález od úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, než ten, ktorý je súčasťou
vyšetrovacieho spisu. Súd I. stupňa neodstraňoval tento rozpor. Súd I. stupňa neodstraňoval ani zjavné
pochybnosti o správnosti znaleckého posudku MUDr. Kovaľa, PhD. kde tento znalec, ako jediný, vo
svojom znaleckom posudku uvádzal ako príčinu odumretia plodu absolútny nedostatok kyslíka u plodu

v maternici. Toto konštatovanie uvedeného znalca je v rozpore s pitevným nálezom, ktorý sa nachádza
v spise, kde sa o nedostatku kyslíka a dusení plodu nehovorí. Ak plod odumrel v dôsledku akútneho
nedostatkukyslíka,musítomuzodpovedaťpitevnýnález.Uviedol,žeteoretickymohladoúvahypripadať
aj glykogenóza - teda metabolická porucha, pri ktorej tak ako uviedol znalec MUDr. Poch a svedok MUDr.
Kytlic, môže dôjsť k náhlej zástave činnosti srdca hocikedy aj počas tehotenstva. Od uvedených, tak

znalca ako aj svedka, nebolo zisťované, že by v prípade hospitalizácie bolo možné vylúčiť odumretie
plodu. Svedok MUDr. Višňovský uviedol, že by bolo možné na 95%, že by sa dieťa narodilo živé. Vo
zvyšku, teda v 5%, pripustil možnosť odumretia plodu i v prípade hospitalizácie. V dôsledku ochorenia
na glykogenózu druhého typu tzv. Pompeho chorobu k náhlej zástave srdečnej činnosti môže dôjsť
kedykoľvek, aj počas tehotenstva a preto sa mohlo tak stať aj medzi dvoma vyšetreniami CTG. V

takom prípade by nebolo možné zo strany obžalovaného zabrániť odumretiu plodu ani pri hospitalizácii
poškodenej.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného doplnil písomné dôvody odvolania v
tom smere, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a jeho následkom,

zotrval na ďalších písomných dôvodoch, ktoré uviedol v odvolaní a navrhol, aby bol napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa podľa § 321 ods.1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. zrušený a obžalovaný
podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodený.Obžalovaný uviedol, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach a podaniach, ktoré sa nachádzajú v spise.
V prípade poškodenej konal podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, poškodenú - pacientku
riadne vyšetril, avšak niekedy sa následne vyskytnú nepredvídateľné okolnosti. Uviedol, že ľutuje toho,

čo sa stalo. V rámci verejného zasadnutia obžalovaný uviedol, že pracuje ako primár gynekologicko-
pôrodníckeho oddelenia v Komárne a má prvú a druhú atestáciu z gynekológie a pôrodníctva.
Zástupca krajského prokurátora napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo svojej podstate nepovažoval za
nesprávny, avšak poukázal na ustanovenie § 123 ods.3 písm. b/ Tr. zák., kde takého konania je možné
sa dopustiť iba na tehotnej žene a teda je to aj zákonným znakom konania kvalifikovaného podľa § 157

ods.1 Tr. zák.. Podľa jeho názoru skutok mal byť správne kvalifikovaný bez uvedenia ods. 2 písm. b/
§ 157 Tr. zák.
Navrhol preto napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods.1 písm. d/ Tr. por. zrušiť v celom
rozsahu a navrhol, aby krajský súd podľa § 322 ods.3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, že obžalovaného
uzná vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zák. a uloží mu totožný
trest, ako je uvedený v napadnutom rozsudku.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku o treste, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože

odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného je
dôvodné, aj keď z iných dôvodov ako sa domáhal.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktorésvedčiavjehoprospech, avobochsmerochvykonávajúdôkazytak,abyumožnilisúduspravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por..

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanoveniami § 168 ods. 1 Tr. por., súd I. stupňa
v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,

s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa vykonal rozsiahle
dokazovanie, keď vypočul nielen obžalovaného a poškodenú, ale aj ďalších svedkov, znalcov a

oboznámil listinné dôkazy, ktoré boli zabezpečené tak orgánmi činnými v prípravnom konaní, ako aj
pred samotným súdom I. stupňa. Ani odvolací súd nespochybňuje závery o tom, že obžalovaný sa
dopustil konania kladeného mu za vinu, keď porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu nielen z jeho
zamestnania a postavenia, ale aj povinnosť uloženú mu podľa zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších

predpisov a zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a vyplývajúcu z etického
kódexu zdravotníckeho pracovníka uvedeného v prílohe zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti.

Podľa § 4 ods.3 zákona č. 574/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné
výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia
osoby a zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.Podľa § 80 ods.1 písm. e/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti
zdravotnícky pracovník je povinný vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so

všeobecne záväznými právnymi predpismi a s etickým kódexom.

Obžalovaný v dôvodoch odvolania namietal, že konanie voči jeho osobe bolo začaté na základe
nezákonne získaného dôkazu, za ktorý považoval pitvu plodu. Tento dôkaz je potrebné považovať
za neodkladný a neopakovateľný. Trestné stíhanie voči obžalovanému bolo začaté na základe

trestného oznámenia druha poškodenej. Súd I. stupňa správne vychádzal predovšetkým zo záverov
znaleckých posudkov znalcov MUDr. Jána Kovaľa a MUDr. Jozefa Pocha, z ktorých vyplýva, že dňa
25.08.2010 bola poskytnutá zdravotná starostlivosť poškodenej nesprávne, táto mala byť v ten deň
hospitalizovaná v nemocnici a mala byť sledovaná. Správnym postupom, možno predpokladať, by bolo
možné zabrániť odumretiu plodu. Keď lekár - obžalovaný kardiotokografický záznam vyhodnotil ako
suspektný, podozrivý z patológie a odporučil ďalšie vyšetrenie o dva dni teda na deň 27.08.2010, takýto

postup bol nesprávny. Uvedený záznam signalizoval ohrozenie plodu vnútromaternicovou kyslíkovou
nedostatočnosťou, čo si vyžadovalo ďalšie diagnostické a terapeutické kroky na odvrátenie ohrozenia
plodu.
Znalec z odboru zdravotníctvo farmácia, odvetvie pediatria MUDr. Ján Kovaľ, PhD. uviedol, že pri
zachovaní správneho postupu by nebolo došlo k odumretiu plodu, dieťa by sa narodilo živé. Uviedol,

že z hľadiska pediatrie príčinou smrti bol absolútny nedostatok kyslíka, čo nie je v rozpore so zistením
patológa, ktorý uviedol kardiorespiračné zlyhanie, čo je tiež nedostatok kyslíka. Dieťa v tele matky
odumrelo na to, že malo nedostatok kyslíka.
Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo MUDr. Peter Hunák
taktiež dospel k záveru, že patologický záznam zo dňa 25.08.2010 mohol signalizovať ohrozenie

plodu a mal byť zopakovaný, pričom zabrániť odumretiu plodu bolo pravdepodobne možné kontrolným
kardiotokografickým záznamom zopakovaným za niekoľko hodín, prípadne vykonaním sonografického
záznamu, ktoré ak by boli patologické, tehotenstvo by sa ukončilo.
S poukazom na závery znaleckých posudkov hore uvedených znalcov, ako objektívnych dôkazov, ktorí
v podstate zhodne ustálili nesprávny postup obžalovaného, súd I. stupňa v spojení s ďalšími vo veci

vykonanými dôkazmi dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania kladeného mu za vinu.

V neposlednom rade odvolací súd poukazuje aj na oznámenie o výsledku prešetrenia podania úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, z ktorého vyplýva, že pri vyšetrení pani R. dňa 25.08.2010
nebol postup vyšetrujúceho lekára správny. Nebol správne vyhodnotený CTG záznam nakoľko sa

nejednalo o suspektný záznam (vyvolávajúci podozrenie na chorobu) alebo patologický záznam na
základe ktorého mala byť pani R. jednoznačne prijatá na hospitalizáciu, tak ako si to stav plodu pri
vyšetrení dňa 25.08.2010 vyžadoval. Z uvedeného oznámenia vyplýva, že je vysoko pravdepodobné,
že pri neodkladnom prijatí na hospitalizáciu a následnom monitorovaní stavu plodu by nedošlo k
vnútromaternicovému odumretiu plodu. V závere oznámenia o výsledku šetrenia podania je uvedené, že

úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval, že pani G. R. nebola poskytnutá zdravotná
starostlivosťsprávne,nebolivykonanévšetkyzdravotnévýkonynasprávneurčeniechoroby,čímdošlo k
porušeniuustanovenia§4ods.3zákonač.578/2004Z.z.ozdravotnejstarostlivosti,službáchsúvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Pokiaľ v oznámení bolo uvedené, že podľa výsledkov pitvy bolo za príčinu smrti určené

srdcovo-pľúcne zlyhanie pri hypertrofii srdca, toto bolo vyvrátené na základe znaleckých posudkov, ktoré
boli v trestnej veci obžalovaného vypracované.
Uvedená vec bola aj predmetom rozhodovacej činnosti Okresného súdu Komárno vo veci ochrany
osobnosti a priznania nemajetkovej ujmy, kde navrhovateľkou bola G. R. a odporcom v danej veci
bol zamestnávateľ obžalovaného. Civilná vec bola ukončená tým, že odporca bol povinný zaplatiť

navrhovateľke náhradu nemajetkovej sumy vo výške 13.000,-Eur rozsudkom zo dňa 22.05.2013 sp. zn.
8C 211/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 12.12.2014 sp. zn. 5Co 255/2013. V
rozhodnutí civilného konania je poukázané taktiež na závery znaleckých posudkov MUDr. Jána Kováľa,
PhD. a MUDr. Jozefa Pocha, na vyjadrenia odborného konzultanta Doc. MUDr. Jozefa Višňovského,
CSc., ako aj na oznámenie o výsledku prešetrenia podaného podnetu úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou.

Súd I. stupňa právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
ods.1, ods.2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. a § 139 ods.1 písm. b/ Tr.zák.,teda,žeobžalovanýinémuznedbanlivostispôsobilťažkúujmunazdravíačinspáchalzávažnejším
spôsobom konania a to porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania, postavenia a
uloženej mu podľa zákona a čin spáchal na chránenej osobe, tehotnej žene.

Dopustil sa však pochybenia v právnej kvalifikácii v neprospech obžalovaného, keď jeho konanie právne
kvalifikovalakoprečinublíženianazdravípodľa§157ods.1,ods.2písm.a/,písm.b/Tr.zák.spoukazom
na § 138 písm. h/ Tr. zák. a § 139 ods.1 písm. b/ Tr. zák.. došlo tým k porušeniu zásady zákazu dvojitého
pričítania (§ 38 ods. 1 Tr. zák.), keď páchateľ môže byť za naplnenie určitého znaku skutkovej podstaty
potrestaný iba raz. Určitú okolnosť je možné použiť najprv ako znak základnej skutkovej podstaty a až

následne ako kvalifikačný znak podmieňujúci použitie vyššej trestnej sadzby.
Odvolací súd sa plne stotožnil s názorom zástupcu krajského prokurátora vyjadreným na verejnom
zasadnutí, keď tento poukázal na znenie ustanovenia § 123 ods.3 písm. b/ Tr. zák. Keďže
obžalovaný svojim konaním mal spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, túto ťažkú ujmu je
potrebné vykladať v zmysle ustanovenia § 123 ods.3 písm. g/ ako usmrtenie plodu. Predpokladom
usmrtenia plodu je, že ľudský plod je v dobe činu živý, pričom nemusí byť z dlhodobého hľadiska

zároveň aj schopný ďalšieho vývinu a života. Na základe toho je potrebné poukázať na výsledky
kardiotokografického záznamu, kde na zázname je znížená variabilita, chýbajú akcelerácie o viac než
15 úderov za minútu v trvaní viac ako 15 sekúnd. Uvedený záznam signalizoval ohrozenie plodu
hypoxiou (vnútromaternicovou nedostatočnosťou). Na základe patologického záznamu bolo potrebné
ďalšie sledovanie pacientky a plodu opakovaným kardiotokografickým vyšetrením a ultrazvukovým

vyšetrením prietokových parametrov, stavu placenty a množstva plodovej vody, čo sa neuskutočnilo.
Podľa vyjadrenia znalca MUDr. Jána Kovaľa dieťa bolo pred pôrodom o veľkosti 5050 gramov a
dĺžke 55 cm, jednalo sa o veľký plod a už to indikovalo cisársky rez. Aj keď by sa dieťa narodilo s vážnou
diagnózou - dedičnou metabolickou poruchou (čo však nebolo možné odvodzovať na základe vyšetrení
zo dňa 25.08.2010) bolo potrebné, aby obžalovaný, ako lekár vyšetrujúci poškodenú, správne vykonal

všetky zdravotné úkony so zabezpečením včasnej a účinnej liečby tak ako to vyplýva z ustanovenia
§ 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Podľa § 139 ods.1 písm. b/ Tr. zák. sa chránenou osobou rozumie tehotná žena. Vzhľadom na to, že
ublíženia na zdraví s poukazom na ustanovenie § 123 ods.3 písm. g/ Tr. zák. je možné sa dopustiť len

voči tehotnej žene, nemalo byť použité toto ustanovenie a následne nemalo byť konanie obžalovaného
právne kvalifikované aj podľa § 157 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zák.

Po zvážení všetkých okolností, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a na
základe správnych skutkových záverov, uvedených v napadnutom rozsudku právne kvalifikoval konanie

obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák., teda že poškodenej z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho
zamestnania, postavenia a uloženej mu podľa zákona.
Ohľadom osoby obžalovaného bolo zistené, že tento z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, v

minulosti sa nedostal do rozporu so zákonom za čo by bol trestnej stíhaný. Pri ukladaní druhu trestu
a jeho výmery, tak ako súd I. stupňa, aj odvolací súd vychádzal z kritérií uvedených v § 34 Tr. zák.
Vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti, okolnosti za ktorých bola spáchaná a predovšetkým vzhľadom
na následok, ktorý bol konaním obžalovaného spôsobený, peňažný trest uložený súdom I. stupňa
považovalodvolacísúdskôrzamierny. Preabsenciuodvolaniaprokurátoravneprospechobžalovaného

však nebolo možné zmeniť tento výrok v neprospech obžalovaného sprísnením uloženého trestu.
Odvolací súd teda túto časť rozsudku prevzal do svojho rozhodnutia a obžalovanému za použitia
ustanovenia § 56 ods.1, ods.2 Tr. zák., s poukazom na zistenú poľahčujúcu okolnosť uvedenú
v § 36 písm. j/ Tr. zák. a následne postupom podľa § 38 ods.2, ods.3 Tr. zák. uložil peňažný trest vo
výške 1.000 Eur. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť zo strany obžalovaného úmyselne

zmarený, uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.
Keďže konania, za ktoré bol obžalovaný uznaný vinným sa dopustil v spojení s jeho zamestnaním,
súd I. stupňa správne ukladal obžalovanému trest zákazu činnosti, avšak dopustil sa pochybenia,
keď uložil tento trest len veľmi všeobecne, bez špecifikácie aké lekárske povolanie má zakázané
obžalovaný vykonávať. Z vyjadrenia obžalovaného na verejnom zasadnutí vyplýva, že pracoval ako

primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia v Komárne a mal prvú a druhú atestáciu z odboru
gynekológiaapôrodníctvo.Vzhľadomnatoodvolacísúdbližšiešpecifikovaltrestzákazučinnosti auložil
mu ho tak, že obžalovanému uložil zákaz činnosti vykonávať lekárske povolanie v odbore gynekológia a
pôrodníctvo, čím došlo k zmierneniu uloženého trestu zákazu činnosti uloženým súdom I. stupňa. Trestzákazu činnosti jeho trvanie, tak ako uložil súd I. stupňa, považoval odvolací súd za postačujúci a preto
aj odvolací súd ukladal uvedený trest vo výmere 2 rokov.

Vzhľadom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.