Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214211928
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214211928.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. C. nar. XX.X.XXXX zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov A. C. nar.
X.X.XXXX bývajúcej v K. Č.. XXX zastúpenej JUDr. Andrejom Garom advokátom so sídlom v Bratislave
na Štefánikovej ul. 14 a M. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v C. M. Č.. XXXX zastúpeného JUDr.
Slavomírou Huszthyovou advokátkou so sídlom v Košiciach Za amfiteátrom č. 10 v konaní o úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností na návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní
otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo 7.12.2015 č.k. 23P 114/2014-337 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením predbežne upravil styk matky s mal. M. tak, že je oprávnená
stýkať sa s dieťaťom v párnom týždni od soboty 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a počas týždňa v

popoludňajších hodinách v utorok od 16.00 hod. do 19.00 hod., v nepárnom týždni vo štvrtok od 16.00
hod. do 19.00 hod. s tým, že otec je povinný dieťa na styk s matkou riadne pripraviť, odovzdať ho s
potrebnými vecami matke a matka je povinná v určenom čase otcovi dieťa riadne odovzdať v mieste
bydliska dieťaťa. Odovzdanie a prevzatie dieťaťa sa bude realizovať v mieste bydliska dieťaťa.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom právnej zástupkyne a

navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Uviedol, že tvrdenia matky uvedené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie sú pravdivé, ak
tvrdí, že jej styk s dieťaťom je maximálne obmedzený a on pevne dohodnuté stretnutia ruší, pričom tieto
svoje tvrdenia matka žiadnym spôsobom nepreukázala. Matka o dieťa nejaví naozajstný záujem, pričom
absenciu skutočného záujmu matky o dieťa konštatovala už súdna znalkyňa PhDr. N. A., ktorá nevylúčila
účelové tvrdenia matky, aby niečo osobne získala a pripustila možnosť boja matky s otcom dieťaťa

cez dieťa. Matke umožňuje styk s dieťaťom zakaždým, keď ho o to požiada. Pokiaľ sa styk realizuje v
rozsahu približne raz za tri týždne, je to zapríčinené nedostatočným záujmom matky o dieťa. Matka má v
preferencii hodnôt vlastné partnerské vzťahy, čo tiež vyplynulo zo znaleckého posudku. Jej nezáujem o
dieťa sa prejavuje aj v rovine emočnej, zážitkovej, ekonomickej a budovania dôvery. Rovnako sa matka
správala aj k deťom z jej predchádzajúceho manželstva. Stretáva sa s nimi sporadicky, nie viac ako
raz za dva - tri týždne. Podľa vyjadrenia jej bývalého manžela v rozvodovom konaní na pojednávaní

11.2.2015 je ich spoločný syn mal. L. vedený v psychologickej poradni z dôvodu jeho hyperaktivity a
tiež preto, že dieťa nevie, čo si má myslieť o tom, že raz je matka tu, raz ide preč, raz chce byť s nimi,
potom si nájde milenca a chodí kade - tade a nevie sa rozhodnúť. Svoj záujem o mal. M. matka iba
predstierapodávanímprocesnýchnávrhovvsúdnychkonaniachapodávanímtrestnýchoznámení,ktoré
využíva iba ako prostriedok na jeho atakovanie. Po nadobudnutí vykonateľnosti napadnutého uznesenia
ho matka vôbec nekontaktovala za účelom realizácie svojich práv podľa predbežného opatrenia. Vyjadril

názor, že dieťa bude vystavované zbytočným stresovým situáciám, keď ho bude pripravovať na styk
v časových intervaloch podľa predbežného opatrenia a matka sa na styk nedostaví. Súčasný spôsobdojednávania stretnutí matky s dieťaťom približne tri dni vopred na základe jej konkrétnej požiadavky
považuje za vhodnejší a šetrnejší voči citom dieťaťa i voči jeho režimu. Z pohľadu režimu dieťaťa
považuje za nevhodný aj súdom určený čas ukončenia stretnutí matky s dieťaťom v pracovnom týždni o

19.00 hod.. Maloletý dovŕši vek štyroch rokov v apríli 2016. Navštevuje materskú školu, podľa školského
poriadku ktorej je nutné priviesť dieťa najneskôr do 8.00 hod.. Dieťa preto ráno vstáva o 6,30 hod.
a večer zaspáva približne okolo 20.00 hod.. Najmenej dve hodiny pred nočným spánkom potrebuje
maloletý kľudový režim v domácom prostredí. Pobyt dieťaťa mimo jeho domova v pracovnom týždni
po 18.00 hod. nie je pre jeho súčasný vývoj vyhovujúci. Z obavy ďalších možných fyzických útokov

matky na dieťa preukázaných v tomto konaní najmä lekárskou správou zo 17.10.2014, fotografickou
dokumentáciouatiežzistenýchakonštatovanýchznalkyňouMgr.L.L.vjejposudku,ktorýsanachádzav
rozvodovom spise vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 41P 123/2014 chce byť prítomný pri
realizácii styku maky s dieťaťom, a to do času, kým mu nebude poskytnutá dostatočná záruka, že matka
dieťaťu neublíži, resp. do času, kým bude dieťa schopné samo sa brániť. Vyjadrenie znalkyne PhDr.
N. A. na pojednávaní v rozvodovom konaní dňa 18.11.2014 o tom, že môže jednoznačne vylúčiť, že by

dieťaťu hrozilo zo strany matky akékoľvek fyzické alebo psychické násilie, nepovažuje za dostatočné
vzhľadom na zásadné rozpory v jej znaleckom posudku oproti jej vyjadreniam pri výsluchu pred súdom,
celkovú tendenčnosť jej výpovede, keď matku označuje ako mamička a jeho ako otca, i s ohľadom
na zistenia znalkyne Mgr. L. L., že matka dala 2,5-ročnému dieťaťu facku, bila ho a zistenia detskej
psychologičky PhDr. Z. E., PhD., pred ktorou dieťa názorne ukázalo, ako mu matka spôsobila modriny.

Z toho je zrejmé, že súdna znalkyňa PhDr. N. A. dostatočne neskúmala agresivitu matky voči dieťaťu
napriek indíciám vyplývajúcim zo súdneho spisu, keď na rozdiel od dvoch iných detských psychológov,
ktorí vyšetrovali dieťa približne v rovnako čase, nezistila fyzické útoky matky namierené proti dieťaťu. V
súčasnosti má dieťa hrôzu z toho, že by malo ísť k matke a jej priateľovi na noc. Preto nemôže súhlasiť
s pobytom dieťaťa u matky počas víkendov bez jeho dohľadu, prípadne dohľadu inej dôveryhodnej

osoby. Ďalej poukazuje na to, že zanedbávanie základných rodičovských povinností matky v čase jej
starostlivosti o maloletého bolo preukázané svedeckou výpoveďou jej rozvedeného manžela P. C. na
pojednávaní 11.2.2015 v rozvodovom konaní, ktorý uviedol, že matka nechávala aj po dobu troch hodín
2,5-ročného M. samého alebo v spoločnosti jej maloletého syna L., ktorý mal v tom čase 8 rokov, kým
ona bola u kamarátky v inom bytovom dome, tiež, že postrehol u maloletého stopy po bitke a čestným

vyhlásením Q. J.Q. zo dňa 25.7.2015, podľa ktorej matka často požívala alkohol, pod vplyvom ktorého si
nevšímala nebezpečné aktivity jej detí a svoje deti fyzicky trestala. Vyjadril názor, že pre účely nariadenia
predbežného opatrenia matka nepreukázala bezprostredné ohrozenie zdravia dieťaťa, hrozbu ujmy
alebo iné závažné dôvody, resp. potrebu okamžitého zásahu súdu vo forme predbežného opatrenia.
Navyše styk matky s dieťaťom už bol upravený v rozvodovom konaní rozsudkom z 18.11.2014, hoci

tento zatiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.
Uviedla, že trvá na svojich vyjadreniach uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Odvolanie otca je zmesou účelových a nepravdivých tvrdení o nej a jej vzťahu s maloletým. Prekrúca

skutočnosti a z rôznych dôkazov doteraz predložených, či vykonaných v tomto konaní a v konaniach
súvisiacich podáva informácie vytrhnuté z kontextu dôkazov. Naďalej zotrváva na tom, že otec jej
neumožňuje riadny styk s maloletým dieťaťom a nerešpektuje ani predbežné opatrenie s odôvodnením,
že rozhodnutie nie je ešte právoplatné, o čom svedčí ich SMS komunikácia, ktorú v prílohe predkladá.
Argumentácia otca v tom smere, že po nariadení predbežného opatrenia nejavila záujem o styk s

maloletým dieťaťom, vyznieva nedôveryhodne a účelovo. Odo dňa, kedy bolo nariadené predbežné
opatrenie, nepretržite kontaktuje otca so svojím záujmom o styk s dieťaťom. Aj 31.12.2015 prejavila
záujemostyksdieťaťom,avšakotectentostykopäťneumožnilpreúdajnúneprávoplatnosťrozhodnutia.
Otec vo svojich vyjadreniach neustále účelovo kladie dôraz na vymyslené fyzické útoky na maloletého,
na podporu ktorých si zadovážil nedôveryhodné listinné dôkazy, ktoré boli predmetom dokazovania

aj v priestupkovom konaní vedenom voči nej práve pre údajné fyzické útoky voči maloletému, pričom
konanie bolo zastavené z dôvodu, že uvedené konanie, resp. spáchanie skutku jej preukázané nebolo.
V tomto smere poukazuje aj na závery znaleckého posudku PhDr. A., ako aj na jej vyjadrenie na
pojednávaní 18.11.2015 v konaní o rozvod manželstva (41P 123/2014), z čoho je zrejmé, že maloletý
nemohol v čase údajných útokov vyjadriť svoj názor tak, ako to opisuje vo svojej správe psychologička

E.. Správu tejto psychologičky považuje za nedôveryhodnú, vypracovanú na objednávku otca presne
podľa jeho pokynov a rovnako aj posudok Mgr. L. je nedostatočný s ohľadom na absenciu vyšetrenia
matky. V tejto súvislosti jej nie je zrejmé, ako tieto psychologičky E. a L. mohli zamerať zistenia na jej
agresivitu lepšie ako Dr. A., keďže ani jedna z nich ju osobne nevyšetrila. Ďalej poukazuje na vyjadrenieznalkyne A. na pojednávaní 18.11.2015 v konaní o rozvod manželstva, kde zdôraznila naliehavú potrebu
matky v živote dieťaťa, a to nielen ako víkendového rodiča. Spôsob, akým prebiehal styk dieťaťa s
matkou, označila za nedostatočný. Zdôraznila, že matka nemôže byť vylúčená len na víkendového

rodiča, dieťa vo veku troch rokov potrebuje mamičku, aj keby malo štyri roky, matka a otec sú veľmi
významné osobnosti, a to že si dieťa našlo pestúnku ako náhradu za matku, je len bonus pre dieťa,
ale matku mu to nenahradí. S poukazom na uvedené závery znalkyne na pojednávaní jej nie je zrejmá
argumentácia otca v odvolaní opretá o výňatky znaleckého posudku ohľadom absencie jej skutočného
záujmu o dieťa. Zdôrazňuje, že sú vytrhnuté z kontextu a v rozpore s celkovými závermi podanými

znalkyňou na pojednávaní. Rovnako argumenty ohľadom svedeckej výpovede jej bývalého manžela a
údajného čestného vyhlásenia Q. J.Q.M. neobstoja. Dôveryhodnosť svedka, jej bývalého manžela, je
narušená predchádzajúcim neharmonickým vzťahom, pričom jeho tvrdenia sú ovplyvnené úmyslom sa
jej pomstiť. Autenticitu údajného čestného vyhlásenia Q. J. namietala už v samotnom konaní, pričom
jej dôveryhodnosť otec ďalej nepreukázal. Aj v prípade preukázania autenticity tohto vyhlásenia je Q.
J. svedkom nedôveryhodným pre ich nevyriešené vzájomné spory z minulosti. Situácia je doposiaľ

taká, že otec jej umožňuje styk iba na základe svojej vlastnej ľubovôle a výlučne v jeho prítomnosti.
Neustále ju počas styku s dieťaťom ponižuje a zhadzuje. Počas styku s dieťaťom je nepretržite prítomná
aj opatrovateľka maloletého, teda nemá žiadnu možnosť byť s dieťaťom osamote. Počas styku si
tiež všimla modriny na tele dieťaťa a rozbitú hlavu, pričom otec jej tieto zranenia žiadnym spôsobom
nezdôvodnil. Stále je otázny zdravotný stav otca a s tým spojená jeho schopnosť sa o dieťa postarať.

Čo sa týka námietky otca ohľadom nevhodnosti ukončenia styku o 19.00 hod., podotýka, že otec aj po
19.00 hod. odváža opatrovateľku svojím vozidlom z miesta bydliska maloletého do miesta jej bydliska,
pričom berie so sebou aj maloletého. Maloletý teda nie je doma a nemá kľudový režim v domácom
prostredí, ako tvrdí otec ani po 19.30 hod.. Vzhľadom na uvedené sa domnieva, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa netrpí vadami, pričom súd rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu v

zmyslesprávnehoposúdeniaveci.KvyjadreniupripojilaSMSkomunikáciusotcomdieťaťaod9.12.2015
do 24.12.2015.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolacísúdpreskúmaluzneseniesúduprvéhostupňapodľa§212ods.2písm.a/O.s.p.beznariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom prípade bola splnená zákonná
podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je naliehavosť dočasnej úpravy pomerov daná
záujmom maloletého dieťaťa na udržaní a prehlbovaní prirodzenej väzby k obidvom rodičom. Matka
maloletého dostatočným spôsobom osvedčila naliehavosť potreby upraviť jej styk s dieťaťom, a to najmä

so zreteľom na skutočnosť, že rodičia maloletého spolu nežijú a nevedia sa dohodnúť na podmienkach
a pravidelnej realizácii styku matky s dieťaťom, pričom neochota vzájomne kooperovať vo veci výkonu
rodičovských práv a povinností je rozhodne v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Dlhodobejšia
absencia matky pri výchove dieťaťa môže so zreteľom na jeho vek spôsobiť úplné odcudzenie, preto
je nariadenie predbežného opatrenia dôvodné a v najlepšom záujme dieťaťa. Zároveň je potrebné

dodať, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a
matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený
pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri
starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd). Je predovšetkým na rodičoch,
aby maloletému dieťaťu zabezpečili bezkonfliktné a stabilné výchovné prostredie a úlohou otca, ktorý

zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, vytvoriť priaznivé podmienky na uskutočnenie styku matky
s dieťaťom. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je nutné
použiť takú interpretáciu účelu predbežného opatrenia v súlade s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv
a slobôd a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, výsledkom ktorého nemôže byť minimálna miera
ochrany základných práv ako určitého štandardu, ale predbežné opatrenie upravujúce styk rodiča s

dieťaťom musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je
umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve
množstvo času, v ktorom je možné realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie rodiča tzv. výchovu
prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako je všeobecne známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou.Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich
starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s
vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Navyše ustanovenia

O.s.p. zmierňujú tvrdosť úpravy vo vzťahu k nariaďovaniu predbežných opatrení vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých, keďže navrhovateľ nemusí preukazovať existenciu bezprostredne hroziacej ujmy
vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ak sa domáha úpravy rodičovských práv a povinností, nakoľko tu
postačuje osvedčenie nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov v záujme dieťaťa. Výsledky doposiaľ
vykonaného dokazovania nenasvedčujú tomu, že by existovali skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

obmedzenie styku matky s dieťaťom, nakoľko tvrdenia otca o fyzických útokoch matky voči maloletému
boli vyvrátené s poukazom na výsledky priestupkového konania so záverom, že skutok kladený za
vinu matke spočívajúci práve vo fyzických útokoch matky voči dieťaťu v období od 12. do 16. októbra
2014 nebol preukázaný. Rovnako zo znaleckého posudku PhDr. A. podanej v tejto prejednávanej veci
nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom pre vylúčenie alebo obmedzenie styku matky
s dieťaťom, práve naopak, znalkyňa zdôraznila potrebu dieťaťa mať kontakt s oboma rodičmi. Navyše

otec svoje tvrdenia o nezáujme matky o styk s dieťaťom ničím nepreukázal, resp. nevyvrátil jej tvrdenia
týkajúce sa obmedzovania jej styku s maloletým dieťaťom podľa jeho ľubovôle za jeho prítomnosti
a za prítomnosti opatrovateľky dieťaťa, pričom v odvolaní argumentuje skutočnosťami vytrhnutými z
kontextu vykonaných dôkazov, predovšetkým znaleckého dokazovania, ktorého závery používa účelovo
tak, aby zapadali do jeho predstavy o realizácii starostlivosti o maloleté dieťa. V tejto súvislosti je

potrebné zdôrazniť, že záujem dieťaťa nemožno zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o
vhodnosti určitej formy zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa. Odvolací súd sa stotožnil aj s
rozsahom a frekvenciou styku matky s dieťaťom, ktorý zohľadňuje osobitosti rodinných vzťahov medzi
rodičmi a vek dieťaťa, ktoré v tomto útlom veku potrebuje častejší kontakt s rodičom, ktorý ho nemá v
osobnej starostlivosti. Z dôvodu, že ide o predbežnú úpravu pomerov maloletého dieťaťa, nebolo úlohou

odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať odvolacími námietkami otca, pretože sa prakticky týkajú už veci
samej a majú význam pre konečné rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté
uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil
s jeho odôvodnením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.